Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222017
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114222017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: V.. V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. č. XXXX/XX, E., proti odporcovi: Ing. E. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX/X, E. - Z., právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so
sídlom V. Spanyola 8343/1A, Žilina, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 423,70 eur a tieto zaplatiť na
účet právnej zástupkyne odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.6.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia

nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur a uloženia povinnosti odporcovi, ospravedlniť sa navrhovateľovi
v znení „Ospravedlňujem sa pre krivé obvinenie, ktoré bolo vznesené na prokuratúre za hrubé porušenie
a podvedenie a ohrozenie jeho vlastníckych práv, čo nie je v plnom rozsahu pravda.“

Návrh odôvodnil tým, že odporca znevážil jeho osobu a hanlivo rozširoval nepravdivé a ohováračské
reči, ktoré sa nezakladajú na pravde a škodia jeho povesti a nakoniec urobil nepravdivé a krivé obvinenie
na prokuratúre a on musel na polícii vyvracať nepravdivé obvinenia. Odporca ho ohováral a rozširoval

nepravdivé a ohováračské informácie vyjadroval sa o ňom ako o podvodníkovi a zlodejovi, ktorý ho chce
okradnúť a to aj na terajšom Okresnom úrade, Katastrálnom odbore, predchádzajúcej Správe katastra
Žilina, čím takmer naplnil skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia.
Nárok na finančné odškodnenie za nemajetkovú ujmu odôvodnil tým, že kvôli rozmarom odporcu a
menením rozhodnutí vynakladal finančné prostriedky súvisiace s vypracovanými a stále sa meniacimi
Geometrickými plánmi, ktoré najprv boli odporcom požadované a následne po zmene odporcovho
názoru každé riešenie vždy odmietol a tak mu vznikala škoda, preto požaduje finančnú kompenzáciu aj

za tieto výdaje. Navrhovateľ mu zaslal list zo dňa 12.3.2012 - Žiadosť o nápravu na ktorý reagoval listom
zo dňa 3.4.2012. Odporca však začal ohováračskú kampaň voči jeho osobe už v roku 2008 s tým, že
podvádza a spoluvlastníci nemajú záujem o riešenia a predaj podielov, hoci tí čo vedeli že tam majú v
pozemkoch nejaké čiastky a prosili ho aby im podiely po predkoch pomohol dedičsky vysporiadať, čo
sa aj stalo a všetci okrem odporcu ich odpredali. On po postupných zmenách figuroval ako kupujúci a
sceľoval jednotlivé podiely na parcelách. V rámci vysporiadavania týchto pozemkov za 4 roky vykonal
prostredníctvom realitnej kancelárie 48 dodatočných dedičských konaní a uzavrel kúpne zmluvy s cca

240 spoluvlastníkmi. Za túto prácu v očiach odporcu požíval odpor a nevraživosť, pričom od samého
začiatku okrem jeho osoby označoval za podvodníkov aj iné osoby.
Vzhľadom na to, že pôvodná parcela 172/b/3, ktorá bola jedna z 10 parciel, zasahovala cez celú dĺžku
od cesty X. ul. cez záhradu - pozemok O. až po ulicu T., a časť pozemku tu zarastala burinou takmer 20rokov a o usporiadanie vlastníctva k jednotlivým parcelám a následne jeho odpredaj bol záujem, avšak
po scelení, bolo nutné rozdelenie pozemku, čo sa dalo len na základe Geometrických plánov. Po dohode
s odporcom, že jeho podiel v celej prislúchajúcej výmere zostane v jeho vlastníctve, bolo pokračované

vo vysporiadaní spoluvlastníctva a všetci súhlasili s úpravami a predajom, len odporca robil bezdôvodné
komplikácie, napriek tomu, že mal mať všetko čo chcel. Dňa 21.1.2014 bola po predchádzajúcich
viacnásobných prerokovávaniach uzavretá Zámenná zmluva medzi účastníkmi R.. E. M., V. V. a V.. V.,
ako vlastníkmi podielov na pozemkoch, ktoré boli v predchádzajúcich 4 rokoch náročné sceľované cez
dodatočné dedičské konania a následne on s V. V. odkupoval od dedičov podiely na poslednej parcele, s

pôvodným označením 173/b/3. Po podpísaní zámennej zmluvy všetkými stranami, odporca po 4 dňoch
prišielnaOkresnýúradŽilina,Katastrálnyodborapožiadaloprerušenieazastaveniekonania.Dôvodom
mala byť iná zmluva a klamlivé a nepravdivé obvinenie jeho osoby, že mu niečo sfalšoval. Dodnes nevie
čo tým chcel odporca dosiahnuť, lebo obsahom zámeny malo byť usporiadanie podielov na pozemkoch
tak, že posledná parcela XXX/XX mala byť vo výlučnom vlastníctve odporcu s jej rozšírením o 1 m, o
ktoré požiadal pred uzavretím zmluvy a bolo dohodnuté, že mu prepustí navrhovateľ jednu zo šestín

výmery na XXX/XX za výmenu iného pozemku. Tak sa aj stalo a v zmluve bola uvedená zámena 1/20
- iny z pozemku KN E XXX/XXX za 1/6- z parcely XXX/XX, čo vo finančnom vyrovnaní bolnavrhovateľ
poškodenývhodnotepozemkov,napriektomusúhlasilachceldosiahnuťtútozámenu.Katastrálnyodbor
po prerušení konania nakoniec zastavil konanie. Odporca urobil voči jeho osobe trestné oznámenie na
polícii, kde bol niekoľkokrát predvolaný a celý priebeh aj s dokladmi objasňoval. Obvinenie a odporcove

oznámenie bolo odmietnuté. Sám utrpel ujmu a krivé obvinenie považoval za poškodenie jeho osoby
a dôstojnosti, preto požadoval od odporcu okrem písomného ospravedlnenia aj náhradu odškodnenia
vo finančnej čiastke 3000,- eur.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ nezdôvodnil, v čom mal spočívať neoprávnený

zásah odporcu do osobnosti navrhovateľa a len všeobecne tvrdil, že odporca ho krivo obvinil, urazil na
cti a poškodil jeho meno tým, že hanlivo rozširuje nepravdivé a ohováračské reči, nezakladajúce sa na
pravde, škodiace jeho povesti vrátane nepravdivého a krivého obvinenia na prokuratúre a vyjadrovania
sa o ňom ako o podvodníkovi a zlodejovi, ktorý ho chce okradnúť, a to aj na terajšom katastrálnom
odbore - predchádzajúcej Správe katastra Žilina.

Neoprávnené zásahy do osobnosti a cti navrhovateľa preukazuje listom zo dňa 12.3.2012, avšak z
obsahu listu zo dňa 12.3.2012 nevyplývajú skutočnosti, ktoré sú tvrdené v návrhu a ktoré by preukazovali
neoprávnené zásahy do osobnosti a cti navrhovateľa. Zdôraznil však, že bolo jeho právom oznámiť
Správne katastra Žilina nesúhlas s rozdelením parcely na základe geometrického plánu, s ktorým
odporca nesúhlasil. Pokiaľ v článku II. návrhu odôvodňuje navrhovateľ neoprávnené zásahy do cti

navrhovateľa skutkovými okolnosťami, ktoré súvisia s podpísaním zámennej zmluvy, s uzavretím ktorej
odporca prejavil nesúhlas, následkom čoho bolo prerušenie konania katastrálnym odborom, ani v tomto
prípadenejdeokonanie,ktorébybolomožnéhodnotiťakoneoprávnenýzásahdoprávanavrhovateľana
ochranu osobnosti. Podobne pokiaľ odporca podal trestné oznámenie na polícii, kde mal byť navrhovateľ
niekoľkokrát predvolaný a musel objasňovať právne úkony, na základe ktorých mali byť vykonané zápisy

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ani v tomto prípade nemôže byť konanie
odporcu hodnotené ako neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa zo strany odporcu len z dôvodu,
že odporcove oznámenie bolo odmietnuté.
Zdôraznil, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie)
je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za

závažnú ujmu treba podľa právneho názoru súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky
považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko,
teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva

na česť dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ide o taký zásah, ktorým bola v značnej
miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo 137/2008). V konaní o ochranu osobnosti má navrhovateľ bremeno tvrdenia v tom, že
odporca zasiahol do jeho osobnosti a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach; pokiaľ sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci svojich tvrdení

uviesť, aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať
skutočnosti svedčiace o existencii zásahu; v prípade, že sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy,
musí na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal
následnú reakciu (následné reakcie) napríklad v jeho rodinnom, pracovnom či inom prostredí. Len aksú tieto skutočnosti preukázané, môže súd konštatovať, že navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia,
ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie
tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 108/2011).
Odporca zdôraznil, že nezasiahol neoprávnene do osobnostných práv navrhovateľa, len zákonným
spôsobom uplatnil svoje práva, ktoré vyplývali z neoprávneného zásahu do jeho vlastníckych práv k
pozemku, ktoré je vyjadrené v obsahu právneho úkonu - zámennej zmluvy, ktorá bola predložená na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na orgáne, ktorý je na to určený, prešetrenia tohto

neoprávneného zásahu.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich podaniach a vyjadreniach.

Navrhovateľ uviedol, že potreboval predovšetkým odporcu umravniť. K tvrdeniam o vyhotovení zmlúv
s čiastočne rovnakým obsahom uviedol, že s odporcom viac krát komunikoval ako usporiadať celý

pozemok. Požadoval, aby vedľa jeho domu bol 4 metrový pás. Prvú zmluvu, ktorú mu dal, nebola presne
totožná ako má byť, ale v dobrej viere chcel, aby sa dohodli, ako to bude vyzerať. Nakoľko celý ten
proces musel prebehnúť následnými krokmi, minimálne tam museli byť ešte tri zmluvy. Odporca dostal
kópie s tým, že bude znenie tak, ako na samom konci a nechal sa pomýliť. Úradne overoval podpisy len
na jednej zmluve. Nakoniec to skončilo tak, že bolo celé obvinenie zamietnuté. Odporca stále chodil na

políciu hoci mu povedal, že to takto nejde. Odporca obvinil aj pracovníčku obecného úradu, že sfalšovala
nejaké veci, čo nie je pravda. Navrhovateľ vyrábal minimálne štyri GP, ktoré sú v sume odškodnenia
kvôli predstavám odporcu. Na niečo sa dohodli, potom na druhý deň to nebola pravda. V Z. urobil tristo
zmlúv, 250 dodatočných dedičských konaní, odporca je jediný s ktorým má navrhovateľ konflikt.

Odporca uviedol, že nakoľko neprichádza do úvahy ani forma odškodnenia spôsobom ospravedlnenia
sa, nemôže prichádzať do úvahy ani fin. zadosťučinenie, pretože navrhovateľ doposiaľ nepreukázal
akým spôsobom došlo k zásahu do jeho cti, morálky a osobnosti, z akého hľadiska bola intenzita
ním tvrdeného konania zo strany odporcu naplnená a žalobu považuje za neoprávnenú. Odporca
svojim konaním sa domáhal len primeranej ochrany na inštitúciách, ktoré sú na to určené a to v

konkrétnom prípade na kat. úrade, pretože zmluva, ktorá bola predložená kat. úradu na odvkladovanie
je rozdielneho obsahu ako bol obsah na ktorom sa účastníci dohodli. Zmluva, ktorá bola predložená
kat. úradu je čo sa týka predmetu úplne totožná s tou zmluvou, ktorú predložil k návrhu navrhovateľ,
avšak účastníci sa dohodli na inej zmluve o zámene a táto bola tiež podpisovaná 21.1.2014 na Obecnom
úrade K.. Následkom zistení bolo vyhovené odporcovi a zastavené vkladové konanie k zmluve, ktorú

predložil na vklad navrhovateľ. Odporca sa tiež domáhal ochrany konania prostredníctvom prokuratúry
a polície, ale v týchto podaniach neuviedol žiadne také hanlivé osočujúce výrazy, o ktorých sa vyjadruje
navrhovateľ vo svojom podaní, pretože žiadal o prešetrenie protizákonného konania tým, že na kataster
bola predložená iná zmluva, teda zmluva rozdielneho obsahu na ktorej sa účastníci dohodli. Samotná
skutočnosť, že konanie na prokuratúre, resp. na polícii sa neuzavrelo uznaním viny navrhovateľa,

nebránil však odporcovi, aby sa domáhal rovnakých aktivít prostredníctvom kat. úradu.
Odporca získal od navrhovateľa zámennú zmluvu, keď trval na tom, aby mu predložil kópiu zámennej
zmluvy, resp. originál zámennej zmluvy, ktorú doručil do katastra,. Navrhovateľ mu predložil zámennú
zmluvu, v ktorej boli uvedené podiely v tých nehnuteľnostiach odporcu, na ktorých sa dohodli. Zároveň
mu vtedy predložil aj návrh na vklad vl. práva do katastra nehnuteľnosti, ktorý bol doručený OÚ v

E. dňa 22.1.2014 navrhovateľom. V návrhu na vklad sa vkladové konanie sa vzťahovalo aj k ďalšej
parcele,ktorúnavyšenavrhovateľdozmluvydoplnil,tedaparceluvpodielovomspoluvlastníctveodporcu
1/20, o ktorej výmenu odporca nemal záujem. Odporca zistil, že navrhovateľ predložil na vkladové
konaniezmluvuúplneinéhoobsahu,naktorejsaúčastnícikonaniadohodli,pričomzmluvybolioznačené
rovnakým dátumom 20.1.2014 a mali osvedčené podpisy. Pokiaľ by odporca nebol včas zistil, že boli

predložené do katastra iné zmluvy, došlo by k odvkladovaniu konania a len ťažko by sa odporca domáhal
nápravy. Odporcovi bolo tiež podozrivé, že v súlade s dohodou mu navrhovateľ nepredložil jeden odpis
v originály, hoci navrhovateľ tvrdil predložiť na úradné overenie podpisov päť zmlúv, ktoré aj odporca
podpisoval.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom zámeny mala byť len výmena pozemku parc. XXX/
X/B a nič iné. Teda o parc. XXX/B nikdy nebola žiadna reč, tú by nikdy nevymenil a ani nikdy nepredal,
hoci navrhovateľ vodil ľudí na kúpu, ale on nemienil nikdy nič predať. Teda podiel X/XX na parc. N. parc.
XXX/XXX nemal byť predmetom zámennej zmluvy.Na otázky súdu uviedol, že o navrhovateľovi sa vždy čo najslušnejšie vyjadril, ale keď prišiel na kat.
úrad, aby nezaevidovali tú zmluvu, ktorú tam dal, musel povedať, že si myslí, že nie je práva, že je
sfalšovaná. To je tá najvyššia urážka, ktorú povedal a za ktorú by sa mal ospravedlniť. Návrh na vklad

mu doručil navrhovateľ spolu so zámennou zmluvou, ale až vtedy, keď povedal, že pôjde na kataster to
zastaviť, lebo mu nechceli nič dať a štyri dni ho vodil za nos, že to nemá tu, že to má doma.

Vo veci súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov.

Súd zistil, že dňa 20.1.2014 boli vyhotovené zámenné zmluvy medzi tými istými účastníkmi, navrhovateľ,
V. V., odporca, ktorými boli zamieňané spoluvlastnícke podiely odporcu ku KN C parc. č. XXXX/X, XXX/
XX, XXX/XX a XXXX/X za spoluvlastnícke podiely navrhovateľa 2/6 a V. V. 4/6 na KN-C parc. č. XXX/
XX a XXXXX/X k.ú. Z..

V zmluve predloženej navrhovateľom datovanej 21.1.2014 s úradne osvedčenými podpismi 21.1.2014 u

navrhovateľa pod č. XXX/XX, odporcu XXX/XX a V. V. XXX/XX navrhovateľ mal nadobudnúť od odporcu
zámenou za podiel odporcu X/XX v KN-E parc. č. XXX/XXX. V úvodných ustanoveniach zmluvy taktiež
bolo deklarované vlastnícke právo k tomuto spoluvlastníckemu podielu.
Podľa účelu zmluvy odporca mal zmluvou získať vlastnícke práva k parcelám KN-C č. XXXX/X, XXX/
XX, XXXX/XX v celosti.

Podľa zmluvy predloženej navrhovateľom, teda datovanej 20.1.2014, ktorej podpis bol úradne
osvedčený matričným úradom Obce K., navrhovateľa pod č. XXX/XX, odporcu XXX/XX a V. V. XXX/
XX, teda pod tými istými číslami, premetom zmluvy nebola zámena spoluvlastníckeho podielu X/XX v
KN-E parc. č. P./XXX k.ú. K., ale len podiely odporcu ku KN C parc. č. XXXX/X, XXX/XX, XXX/XX a

XXXX/X, ktoré vymieňal za spoluvlastnícke podiely V. V. X/X na KN-C parc. č. XXX/XX a XXXXX/X k.ú.
Z.. Navrhovateľ v čl. 3.3 prevádzal zo svojich podielov 4/6 na parc. č. XXXX/X a XXX/XX jeden podiel
o veľkosti 1/6 do vlastníctva odporcu, ktorý sa stane výlučným vlastníkom a zmení sa výmera parciel
tak, že parc. č. XXXX/X bude mať výmeru 6 m2 a č. XXX/XX bude mať výmeru 331 m2. Podiel 1/6 z
parc. č. XXXX/X a XXX/XX sa mal prečíslovať na nové označenie podľa GP č. XX/XX z 4.11.2013 a

zapíše pre odporcu.
Podľa účelu zmluvy touto zmluvou mal odporca získať výlučné vlastníctvo ku KN-C parc. č. XXXX/X a
XXX/XX a X/X z parc. č. KN-C XXXX/X a parc. č. XXX/XX s tým, že sa má stav vlastníkom v celosti.

Pri zámennej zmluve, ktorá bola navrhovateľovi poskytnutá Správou katastra Žilina, ktorá je úplne

totožnásnavrhovateľompredloženouzmluvou,boliúradneosvedčenépodpisymatričnýmúradomObce
K. navrhovateľa pod č. 106/14, odporcu XXX/XX a V. V. pod č. 111/14.

Rozdiely medzi zmluvou datovanou 21.1.2014 a 20.1.2014 vo vzťahu k zámene odporcu a V. V. neboli,
vo vzťahu k zámene medzi odporcom a navrhovateľom bol ten, že kým zmluvou z 21.1.2014 navrhovateľ

prevádzal na odporcu podiel 1/6 z KN parc. č. XXXX/X a XXX/XX na odporcu za jeho podiel X/XX z KN
E parc. č. XXX/XXX k.ú. Z., tak zmluvou z 20.1.2014 navrhovateľ prevádzal zo svojich podielov 4/6 na
parc. č. XXXX/X a XXX/XX jeden podiel o veľkosti 1/6 do vlastníctva odporcu, ktorý sa stane výlučným
vlastníkom a zmení sa výmera parciel tak, že parc. č. XXXX/X bude mať výmeru 6 m2 a č. XXX/XX bude
mať výmeru XXX m2. Podiel X/X z parc. č. XXXX/X a 337/18 sa mal prečíslovať na nové označenie

podľa GP č. 89/13 z 4.11.2013 a zapíše pre odporcu.

Návrh na vklad bol podaný dňa 22.1.2014, datovaný z 21.1.2014 s návrhom na vklad vlastníckeho práva
zo zmluvy zo dňa 20.1.2014, avšak obsahovo zodpovedajúcemu zmluve zo dňa 21.1.2014, pričom
navrhovateľom bola poskytnutá odporcovi kópia so zhodnou prvou stranou, avšak rozdielnym návrhom,

s vkladom práv zo zmluvy z 20.1.2014, teda tej, v ktorej nebol prevádzaný podiel 1/20 ku KN-E parc.
č. XXX/XXX k.ú. Z..

Výzvou navrhovateľa zo dňa 26.3.2014 vyzval navrhovateľ odporcu na uzavretie zámenných podielov v
pozemkoch v Z. s požiadavkou o písomnú komunikáciu s tým, že uviedol, že schválením a podpísaním

dodatku k predloženej zmluve sa nebude nič meniť, dosiahne sa výmena podielu tak, že na parc. KNC
parc.č. XXX/XX a XXXX/X bude sám výlučný vlastník odporca. Zároveň poukázal aj na stav v prípade
dokončenej zámeny a uviedol mu, že na zámene bolo viac krát dohodnuté s poukazom na hodnotu
pozemkov pripadajúcich na jednotlivé podiely.Súd zistil, že rozhodnutím Správy katastra Žilina V 347/2014 bolo rozhodnuté o prerušení konania a
určení lehoty 30 dní na podanie určovacej žaloby a to z toho dôvodu, že dňa 22.1.2014 bol podaný návrh

na vklad do katastra nehnuteľnosti na základe zámennej zmluvy zo dňa 21.4.2014, ktorej predmetom
bol vklad vl. práva k pozemkom k. ú. Z., evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, pričom 31.1.2014 bola
doručená žiadosť odporcu o zastavenie konania o povolení vkladu, z dôvodu sfalšovania listín, ktoré
mali byť podané na OÚ Žilina. Následne OÚ Žilina, kat. odbor rozhodnutím V347/14 konanie zastavil.

Súd ďalej z PK vl. XXX zistil, že v časti A LV bol vedený majetok v 1 Urbárskeho sedenia a to okrem iného
aj parc. Roľa na diele pod 173/B s evidenciou jednotlivého vlastníctva v časti B PKV č. XXX, oboznámil
výpis LV XXXX k. ú. Z. zo dňa 25.2.2009, kde v časti B LV bol vedený ako vlastník pozemku v podiele
XX/XXX pod B1 a XX/XXX pod B2 vedený odporca bez evidencie majetkovej podstaty s odkazom na
PK vl. XXX B. parc. č. XXX/B/X v neidentickom stave, výpis LV č. XXXX k. ú. Z. zo dňa 24.8.2010, kde
pri neidentickej časti A LV s odkazom na údaje B. vl. XXX, PKN parc. č. XXX/B/X v stave neidentickom,

boli okrem odporcu pod B1 a B2 vedení aj iní podieloví spoluvlastníci.

Súd z listu navrhovateľa zo dňa 14.9.2011 pod obchodným menom JJ L. - V.. V. V. na adresu odporcu,
zistil, že R. M., W. W., V. V., R.. E. M., resp. jeho vzdialených príbuzných bol podaný návrh, aby sa

napravila chyba, ukľudnila rodinná atmosféra s požiadavkou o vydanie zákonných podielov, prevedením
nárokov, čiže z podielu 1/6 sa oddelí polovica a ostatok by zostal na mene odporcu.
Odporca listom na adresu navrhovateľa označenom ako odpoveď na návrh zo dňa 14.9.2011 uviedol,
že na podobnom návrhu sa dohodli s pani R. M. a W. W. v máji 2008, ale pani R. M. zmenila názor s
tým, že V. V. k domnelým dedičom nepatrí, lebo matka F. predala celé dedičstvo svojej sestre F., súhlasí

s prevodom X/X pre R. M. a W. W., na ktorý je zapísaný duplikát a prevodom budú anulované účinky
dedičského rozhodnutia 15D/989/2006-77 z 14.2.2008 a teda v dokladoch katastra nebude vedené
duplicitné vlastníctvo. Poukázal na zápis duplicitného vlastníctva aj na iné parcely.
Uvedené listy však súd vo vzťahu k uplatneným nárokom považoval za úplne bezpredmetné, absolútne
nesúvisiace s následnými právnymi úkonmi medzi odporcom, navrhovateľom a V. V.. Taktiež z týchto

listov nezistil, že by sa odporca o navrhovateľovi vyjadroval, alebo zaujal k nemu nejaké stanovisko.

Súd ďalej zistil, že odporca listom z 12.3.2012 adresovanom Správe katastra Žilina požiadal o nápravu
s tým, že uviedol, že je spoluvlastníkom parcely XXX/B/X na LV s poukazom na PK vl. XXX k. ú. Z.
v podiele 1/3, pričom priekupníci R.. V. T., dlhodobý externý pracovník katastra E. a V.. V. V., majiteľ

realitnej kancelárie v Žiline si dali vyhotoviť GP č. 43/2010, ktorý bol následne overený a schválený na
Správe katastra Žilina, pričom boli vytvorené z pôvodnej KNE parc. XXX/XXX dve parcely, rozdelenie
parcely bolo vykonané a schválené bez súhlasu čo i len jedného spoluvlastníka, hoci tých je 40 s cieľom
rozdrobiť hodnotu ich podielov, aby sa degradované dalo kúpiť, čo sa im podarilo. Ďalším delením sa
snažia ešte viac znehodnotiť jeho podiel s rovnakým cieľom čomu sa bráni, a s novým GP č. XX/XXXX

zo dňa 20.2.2012 nesúhlasí. Žiada zrušiť pôvodné rozdelenie parcely, ktoré bolo vykonané protizákonne
s cieľom obohatiť sa na úkor pôvodných vlastníkov.

Následne navrhovateľ na adresu odporcu listom zo dňa 3.4.2012 označenom ako stanovisko k listu zo
dňa 12.3.2012 - žiadosť o nápravu odporcovi uviedol, že podal na správu katastra žiadosť o nápravu,

pričom bol iniciátorom rozdelenia pôvodnej parcely ešte v roku 2008, keď pán Ing. G. prejavil záujem o
kúpenie pozemkov na parcelách, medzi ktorými bola uvádzaná aj parcela 172/B/3, neskôr prečíslované
XXX/XXX. Navrhovateľ osobne a ďalších päť osôb sú svedkami, že odporca sám nechcel predať svoj
podiel aj keď sú uvádzané dva, čiže dva krát po X/X. Preto bola parcela prerozdelená. Od začiatku
mal záujem, aby zostal pri jeho plote neporušený pás, to sa dosiahlo, má ho voľný a v prípade, že ho

chce vlastniť celý, má možnosť si spoluvlastnícke podiely od ďalších 42 spoluvlastníkov odkúpiť a bude
vlastniť celý 5 metrový pás. S týmto základným rozdelením sa začali vybavovať dedičské konania a v
podstate so všetkých 152 spoluvlastníkov neboli žiadne problémy s odpredajmi ich podielov, ktoré boli
postupne odkúpené. Po zmene budúcich majiteľov keď Ing. G. aj s pánom M. odstúpili boli vykúpené
podiely predávané novým vlastníkom, ktorými sú MUDr. N. s manželkou a pán V.. Ich stavebné výmery

na ďalších parcelách vyhovujú aj bez jeho podielov. Najneskôr po dedičskom konaní po W. Z., rod.
W. si dokúpia títo stavebníci aj tento podiel spolu s navrhovateľovou 1 parcely. Podiely odporcu však
zostanú ako chcel od začiatku. Vzhľadom na odporcove súhlasné stanoviská boli na týchto pozemkoch
vyhotovené ďalšie 3 GP, vrátane č. 19/2012, ktorými chceli dobrovoľne oddeliť polovicu z parcely č.XXXX/X a XXX/XX. Ak sa toto rozdelenie nedosiahne dobrovoľne je nútený toto rozdelenie dosiahnuť
cestou OS. Ďalej navrhovateľ uviedol, že ostatní spoluvlastníci nemajú s pozemkami problém, nič nebolo
protizákonné, čoho je vlastníkom, to mu zostane. Poukázal na to, že všetci spoluvlastníci radi odpredajú

podiely.

Súd z výpisu LV č. XXXX k. ú. Z. zistil, že ako podielový spoluvlastník N. parc. č. XXX/XX o výmere 339
m2 orná pôda a pozemku N. parc. č. XXXX/X o výmere 7 m2 zast. plochy a nádvoria bol v podiele 1/6
pod B5 a v takom istom podiele pod B6 vedený odporca.

Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 24.8.2008 zistil, že bez identifikácie v časti A LV s odkazom poznámky
na vlastníctvo PK parc. č. XXX/B/X v PK vl. č. XXX bol navrhovateľ pod B1, 2 vedený ako vlastník
spoluvlastníckych podielov 2 x 72/432.
Z výpisu LV č. XXXX k. ú. Z. zo dňa 15.11.2012 súd zistil, že ako podielový spoluvlastník KNC parc. č.
XXX/XX a XXXX/X o výmere KNC parc. č. 337/19 198 m2 orná pôda a KNC parc. č. XXXX/X o výmere
4 m2 zast. plochy a nádvoria a KNE parc. č. XXX/XXX o výmere 69 m2 orná pôda a KNE parc. č. XXX/

XXX o výmere 926 m2 orná pôda je pod B2,3 vedený v podiele 2 x 1/6 odporca a sú na LV vedení aj
ostatní podieloví spoluvlastníci s farebným zdôraznením vlastníctva pod p. č. XX M. O..

Podľa zápisnice o výsluchu navrhovateľa pred OR PZ Žilina odbor kriminálnej polície zo dňa 20.3.2014,
kde o 13.00 h bol vypočutý pre podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Tr. zák.,

navrhovateľuviedol,žezámennázmluvazodňa21.1.2014medziúčastníkmiM.,V.,V.bolavypracovaná
a overená na úrade a rieši vzájomnú výmenu pozemkov, vedľa domu pána M. je parc. XXX/XX na ktorej
jevlastníkomonvpodiele2/6aďalšiaparcelaXXX/XXjetiežvovlastníctve2/6R..M.,pričomvlastníkom
4/6 je on. Predmetom zmlúv mala byť zámena pozemkov tak, aby parcela 337/19 ostala vo vlastníctve
pánaM.atiežajčasťparcelyXXX/XXmalaísťdovlastníctvapánaM.vpomere,abyzostalavýmerajeho

pozemkov zachovaná. Pretože nebolo možné vykonať zmluvu o zámene jednou zmluvou, bolo potrebné
to vykonať po krokoch, predmetná zmluva zo dňa XX.X.XXXX rieši krok samotnej zámeny podielov a
následne bude nasledovať zmluvné rozdelenie parcely XXX/XX, z ktorej bude oddelená 1/6 pre pána
M., čím mu spolu s touto 1/6 a celou parcelou XXX/XX zostane totožná výmera ako sa dohodli. GP je
už vypracovaný a na základe tohto vedľa parc. XXX/XX vznikla parcela XXX/XX, ktorá je pre pána M..

Tiež uviedol, že na pozemkoch bolo vystavené oplotenie, kde je už oddialený konečný stav. Ohľadom
skutočnosti, či odporcovi dal inú zmluvu ako bola podaná návrhom na katastri uviedol, že zmluvu ktorú
podpisovali je tá zmluva, ktorá je na katastri. Zmluvu, ktorú mu predložil, resp. fotokópiu, to mal byť
konečný stav a preto mu ju nechcel dať. Nechcel ho uviesť do omylu ani nič iné, len si myslel, že chce
vidieť konečný stav.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navrhovateľ sa svojou žalobou domáhal reparácie ospravedlnením a satisfakcie vyplatením peňažnej
ujmy.
Pre vznik každého z vyššie uvedených nárokov je však podstatné, aby došlo k zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa.

Čo je potrebné rozumieť pod neoprávneným zásahom do osobnostných práv (ochrana osobnosti)
stanovila veľmi podrobne judikatúra. Podľa ustálenej judikatúry neoprávneným zásahom je zásadne
každénepravdivétvrdeniealeboobvinenie,ktorézasahujeprávachránenéustanovením§11anasl.OZ.
Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbalépreberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná. Neoprávneným zásahom dotýkajúcim sa
ostatných predmetov ochrany (prejavov osobnej povahy, písomností, podobizní, zvukových záznamov a
pod.) je ich použitie v rozpore s úpravou obsiahnutou v ustanovení § 12 ods. 1, 2 a 3 OZ. Neoprávneným

zásahommôžebyťajpravdivétvrdenie,ktorésadotýkaintímnejsféryživotaobčana,pretožetájetakisto
chránená ustanovením § 11 OZ ako jedna z nemenej významných zložiek osobnosti občana, potrebná
na jeho rozvoj a na uplatnenie občana v spoločnosti. Intímnu sféru netvorí len intímny život občana v
najužšom zmysle, ale aj rodinný život.

Podľa tvrdenia navrhovateľa sa mal odporca dopustiť zásahu ohováraním navrhovateľa, rozširovaním
nepravdivých informácií ako aj trestným oznámením a krivím obvinením.

Svoje tvrdenia o tom, že odporca znevážil jeho osobu a hanlivo rozširoval nepravdivé a ohováračské
reči, že ho ohováral a rozširoval nepravdivé a ohováračské informácie tým, že sa vyjadroval o ňom
ako o podvodníkovi a zlodejovi, ktorý ho chce okradnúť na Okresnom úrade - Katastrálnom odbore,

predchádzajúcej Správe katastra Žilina, navrhovateľ nie len že nepreukázal, ale ani náležite skutkovo
nevymedzil, že čo konkrétne a komu mal povedať. Sám odporca tieto skutočnosti popieral a to už od
počiatkusamotnéhovyjadrenia.Navrhovateľnapreukázanie,čoilenvšeobecnýchtvrdeníaninenavrhol
žiadne dokazovanie.

Podľa zistení súdu z prejavov účastníkov mohol navrhovateľ považovať za zásah oznámenie, ktoré
adresoval odporca správe katastra, na základe ktorého došlo k prerušeniu a neskôr zastaveniu
vkladového konania.
Uvedený podnet však navrhovateľ nepredložil, nenavrhol ho vykonať ako dôkaz či zabezpečiť ani
neudával jednotlivé jeho ustanovenia, ktorými by mal zasiahnuť do jeho práv. Určitý obsah možno

odvodiť od rozhodnutí o prerušení či zastavení konania, kde však bolo len obsiahnuté všeobecné
konštatovanie o doručení žiadosti Ing. E. M. o zastavenie konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva
z dôvodu sfalšovania listín, ktoré boli podané k návrhu na vklad.

Rovnako nebolo navrhovateľom pripojené ani označené trestné oznámenie odporcu, alebo citované

tvrdenia tam obsiahnuté. Súd opätovne mohol vychádzať len z charakteru zápisnice, kde bol vypočutý
navrhovateľ, pričom súd nezistil, že by bol vykonaný aj iný výsluch ako dňa 20.3.2014 a ani že by bolo
voči odporcovi vznesené obvinenie.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu zverejneného v zbierke súdnych rozhodnutí pod R 103/1967,

Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia
občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce
jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom
ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Treba však rozlišovať medzi kritikou a

neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a
v cieli, ktorý sa ním sleduje. Nemožno totiž priznať právo na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia
§ 13 OZ, ak niekto konal protispoločensky, a teda ak prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania
a zásahom proti spoločenským nešvárom.
Od uvedeného zjednocujúceho stanoviska nedošlo k odlišnému vyslovenie názoru, kvalifikácii, len

k rozšírenie aplikácie v súvislosti so vznikom nových masovokomunikačných nástrojov, vývojom
spoločenských vzťahov, inštitúcií (ESĽP).

Pokiaľ sa teda týka samotného konania navrhovateľa, ktorý pôsobí v rámci ponuky realitných služieb,
pri vyhotovení a postupe v súvislosti so zámenou pozemkov medzi ním, odporcom a V. V., súd zistil také

pochybenia, ktoré si nevyhnutne kritiku zasluhujú, pretože prinajmenšom evokujú dojem, že mohlo ísť
o také konania, ktoré by svedčilo až možnosti dopustenia sa protiprávneho konania.
Nakoľko bol obsah dohody medzi odporcom a V. V. zhodný, zmenený bol obsah ustanovení o výmene
medzi navrhovateľom a odporcom, nemohlo sa jednať o nadväzujúce zmluvy, pretože nie je možné
opätovne zamieňať to isté. Potom úplne absentuje racionálne vysvetlenie toho, prečo boli vyhotovené

dve znenia zmluvy s čiastočne totožným obsahom s rozdielom, že v tej zmluve, ktorá bola predložená
na vkladové konanie s neskorším datovaním, avšak s rovnakým časom podpisu, navrhovateľ mal
nadobudnúť iný pozemok. Zároveň je mimoriadne zvláštne, ako je vôbec možné, že niektoré podpisy na
rôznych exemplároch zmlúv majú tie isté osvedčovacie čísla, keď overenie pravosti každého podpisumusí byť osobitným záznamom a osobitným poradovým číslom. Takýto postup sa však javí súdu ako
absolútne neprijateľný od niekoho, kto pôsobí v odbore realitných kancelárií a má právnické vzdelanie.

Teda ak vyslovene nevypracoval takéto znenia zmlúv navrhovateľ na výslovný pokyn odporcu (čo súd
vôbec nemal preukázané), samotné zistenia existencie dvoch rozdielnych zmlúv naraz podpisovaných
v domnení podpisu jednej zmluvy, muselo nepochybne vyvolať otázky u odporcu aj s tým, že sa mohol
cítiť podvedený, najmä ak vôbec nemal v úmysle prevádzať spoluvlastnícky podiel 1/20 ku KN-E parc. č.
XXX/XXX k.ú. Z.. Už len samotná skutočnosť, že boli vyhotovené dve rôzne znenia zmluvy, vzbudzuje

pochybnosti o prejavenej vôli účastníkov.

Vzhľadomnauvedené,ničnemožnovyčítaťodporcovi,ktorýsadomáhalzastaveniavkladovéhokonania
zo zmluvy s čiastočne odlišným predmetom zmluvy, ako mal v úmysle uzavrieť ako aj oznámenie tejto
skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní. To, či orgány činné v trestnom konaní postupovali
správne či nesprávne pri posudzovaní trestného oznámenia však súdu nenáleží hodnotiť.

Súd však nemal preukázané akékoľvek iné tvrdenie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým by
rozširoval o ňom difamujúce tvrdenia, či také tvrdenia, ktorý by zasahovali do osobnostných práv.
Len samotné tvrdenie odporcu o tom, že bol navrhovateľom podvedený, čiže navrhovateľ je podvodník,
vzhľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za také tvrdenie, ktoré by nemali svoj základ v konaní

navrhovateľa. Jednoducho, ako navrhovateľ pôsobil ako realitná kancelária, pri takomto postupe ako
postupoval voči odporcovi, musel si byť vedomý, že môže vyvolať takéto reakcie odporcu, ktorý aj podľa
tvrdení navrhovateľa bol počas celého procesu veľmi opatrný a nerozhodný.

S poukazom na vyššie uvedené závery súd konštatuje, že ospravedlnenie v znení, ktorým sa má

ospravedlniť odporca navrhovateľovi pre krivé obvinenie, ktoré bolo vznesené na prokuratúre za hrubé
porušenie a podvedenie a ohrozenie jeho vlastníckych práv, čo nie je v plnom rozsahu pravda, je úplne
nenáležité. Totiž podanie trestného oznámenia bolo zákonným právom navrhovateľa, ktorým reagoval
na skutkový daný stav a teda nielenže nebolo preukázané, že by obsahovalo nepravdivé informácie, ale
v žiadnom prípade ho nemožno považovať za neoprávnený zásah.

Súd poukazuje aj to že, v prípade nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy ako peňažnej
materiálnej satisfakcie priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných
práv je možné považovať za výnimočný nárok, kde možnosť priznania takéhoto nároku predpokladá,
že sa primerané morálne zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1

Občianskeho zákonníka ukazuje v konkrétnom prípade preukázateľne ako nepostačujúca, takže stráca
svoju účinnosť a funkčnosť. Táto nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity,
trvania (napr. opakovaný neoprávnený zásah v rozhlase, tlači, televízii), rozsahu a ohlasu nepriaznivých
dôsledkov na postavení dotknutej fyzickej osoby v rodine, podnikaní alebo zamestnaní vždy bezpečne
zistená a preukázaná, predovšetkým ak došlo neoprávneným zásahom k zníženiu ľudskej dôstojnosti

fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pritom nárok na morálnu satisfakciu
nemusí byť v žalobe uplatnený, avšak súd musí dospieť k názoru, že zásah nie je možné odstrániť inou
morálnou satisfakciou, napr. ospravedlním sa poškodenej osobe, určitému okruhu osôb, zverejnením
ospravedlnenia a pod..

Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že vzhľadom na zistenie absencie neoprávnených zásahov do
práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, nemohlo konanie odporcu vôbec privodiť ani len možnosť
úvahy nad priznaním nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania sú rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 423,70 eur za úkony právnej
služby:
podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom dňa

14.11.2014
podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k návrhu
podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na pojednávaní dňa 16.4.2015pri určenej hodnote úkonu 91,29 eur podľa § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z dôvodu, že bola uplatnená
ochrana osobnosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy, určeného zo základu 2000 eur, pričom
dané ustanovenie nepripúšťa kumulácie z dvoch uplatnených nárokov. K hodnote úkonu súd priznal aj

paušálnu náhradu nákladov vo výške 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Súd zároveň priznal odporcovi aj náhradu úkonu ďalšej porady s klientom podľa § 13a ods. 2 písm. d/
vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 1 hodnoty úkonu t.j. 45,65 eur. K hodnote úkonu súd priznal aj paušálnu
náhradu nákladov vo výške 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Súd k celkovej sume náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 353,08 eur, súd priznal odporcovi aj

náhradu DPH vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 vyh. č. 655/2004 Z. z. vo výške 70,62 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa, aby celkovú náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 423,70 eur zaplatil na účet právnej zástupkyne odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).