Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/37/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8506010075
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8506010075.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a prísediacich

Mgr. Jána Hrica a Jána Petriľáka, na hlavnom pojednávaní dňa 13. apríla 2015 v Starej Ľubovni, v
trestnej veci proti obžalovanému V. K., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
c/ Trestného zákona
a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. K., nar. XX.X.XXXX v B. C., trvale bytom N. C. XXX, okres B. C.,
j e v i n n ý , ž e
dňa 8.1.2006 vo večerných hodinách v pohostinstve v obci Veľká Lesná č. 140, okres Stará Ľubovňa,

udrel rukou do tváre majiteľa pohostinstva H. V. mával pred ním kovovou rúrkou o dĺžke asi 30 cm
a opätovne pod hrozbou rozbitia zariadenia pohostinstva poškodeného H. V. nútil, aby mu vysvetlil
prečo dňa 6.1.2006 počas výtržnosti v tomto pohostinstve privolal hliadku polície, nútil ho aby šiel na
políciu vybaviť to, aby za výtržnosť zo dňa 6.1.2006 nebol nikto trestne stíhaný, následne dňa 15.1.2006
v dopoludňajších hodinách sa telefonicky v dvoch hovoroch vyhrážal H. V. vlastnoručnou kastráciou,
pričom mu vulgárne nadával, čím u H. V. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
t e d a

- násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy iného nútil aby niečo konal, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania so zbraňou a čin spáchal z osobitného motívu v úmysle zakryť iný trestný čin

-inémusavyhrážalinouťažkouujmoutakýmspôsobom,žetomôževzbudiťdôvodnúobavu,činspáchal
z osobitného motívu v úmysle zakryť iný trestný čin

č í m s p á c h a l

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a neprihliadaní na priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd
obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

1. V tejto trestnej veci 19.6.2006 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa na obžalovaného
obžalobu pod č. k. Pv 15/06 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. a/,písm. c/
Trestného zákona a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. d/ Trestného
zákona na skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2.Vpriebehukonaniadošloniekoľkokrátkzmenevzloženísenátu(naposledy5.1.2015čl.565).Pretože
obžalovaný s poslednou zmenou v zložení senátu nesúhlasil (čl. 581), bolo potrebné vo veci vykonať
hlavné pojednávanie znova postupujúc podľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku v spojení s § 567j ods.
2 Trestného poriadku (konanie vzhľadom na dátum podania obžaloby, bolo potrebné vykonať podľa

Trestného poriadku účinného do 31.8.2011).

3. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.4.2015 obžalovaný po prednesení obžaloby a po príslušnom poučení
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Následne odpovedal pri postupe súdu
podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku na všetky položené otázky „áno“. Prijať jeho vyhlásenie navrhli

zhodne prokurátor, obhajca a poškodený. Keďže neboli zistené ani iné závažné okolnosti brániace
súdu vyhlásenie obžalovaného prijať, súd tak vyhlásenie obžalovaného postupujúc podľa § 257 ods. 6
Trestného poriadku uznesením prijal, pričom zároveň postupujúc podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutkov nevykoná.

4. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na to, že v tomto konaní nebol uplatňovaný nárok
na náhradu škody, ani nebolo navrhnuté uloženie ochranného opatrenia obžalovanému, súd vykonal
iba dôkazy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu viaznuceho k otázke prijatia sankcie ako
následku za protiprávne konanie obžalovaného (výrok o treste), konkrétne výsluchom obžalovaného a
prečítaním listinných dôkazov.

5. Obžalovaný ako to sám tvrdil, spáchal žalované trestné činy v období „života nezodpovedného
chlapca“. V tom čase nemal dobrú povesť (skutočnosť všeobecne známa). Následne začal viesť riadny
a usporiadaný život. Má priateľku, pracuje, uvedomuje si hodnotu zamestnania, hodlá si založiť rodinu.
Nepodmienečným trestom by sa mu zrútil terajší život.

6. Z listinných dôkaz, konkrétne z odpisu z RT, z lustrácie v súdnych spisoch a z lustrácie v GP (čl.
599-602) vyplýva, že po spáchaní žalovaných trestných činov sa už obžalovaný nedopustil žiadneho
konania, ktorým by bol porušil právny poriadok SR. Tesne po spáchaní žalovaných trestných činov, bol
síceobžalovanývmarci2006postihnutývinomčlenskomštáteEU.Totocudzierozhodnutievšaknebolo

slovenským súdom uznané.

7. Pred spáchaním žalovaných trestných činov, ako to vyplýva z odpisu z RT, bol obžalovaný
odsúdený za násilnú trestnú činnosť (útok na verejného činiteľa, násilie proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi, výtržníctvo a vydieranie), a to rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 57/03, za

čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 26 mesiacov v I. NVS. Podmienečne bol v
tomto prípade prepustený 12.7.2004.

8. Obžalovanému v prejednávanej veci poľahčuje okolnosť, že sa k žalovaným trestným činom priznal,
a že ich úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Navyše sa poškodenému pred súdom aj

ospravedlnil.

9. Na predošlé odsúdenie obžalovaného, súd ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona neprihliadal, berúc do úvahy odstup od posledného potrestania a celkový spôsob
života obžalovaného.10. Pri ukladaní druhu a výmere trestu bolo potrebné vychádzať zo zásad stanovených v Trestnom
zákone (§ 34 ods. 1 - zásada represívna a výchovná, ods. 3 - zásada personality a ods. 4 -
zásada individualizácie) a v neposlednom (rozhodnom) rade aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

11. Pretože sa obžalovaný dopustil dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých bol jeden zločinom,
pričom tie boli spáchané dvoma skutkami, bolo potrebné pristúpiť k uloženiu trestu úhrnného (§ 41 ods.
2 Trestného zákona).

12. Pri zločine vydierania (§ 189 Trestného zákona), ktorý je jedným zo žalovaných trestných činov
(druhým je prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona), a
podľa ktorého zákonného ustanovenia je potrebné v tejto veci uložiť úhrny trest, je v druhom odseku,
stanovená trestná sadzba vo výmere od štyroch rokov do desiatich rokov. Pri striktnej aplikácii tohto
zákonného ustanovenia, by tak súdu neostávalo nič iné, ako obžalovanému uložiť nepodmienečný trest

odňatia slobody, keďže by neboli splnené elementárne podmienky pre jeho podmienečný odklad podľa
§ 49 Trestného zákona, resp. § 51 Trestného zákona.

13. V danom prípade súd pri ukladaní trestu (jeho výmere), pristúpil k aplikácii Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1.11.1998, a ktorý

vo svojom článku 6 ods. 1 upravuje právo každého, aby jeho náležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14. Bolo potom potrebné predovšetkým prihliadnuť na skutočnosť, že samotná dĺžka trestného konania
viac ako 9 rokov od vznesenia obvinenia je z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle už

uvádzaného článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd extrémna a
odôvodňuje satisfakciu páchateľa - obžalovaného.

15. Navyše, článok 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd umožňuje Európskemu
súdu priznať poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie, ak vnútroštátne právo plne nezabezpečuje

túto nápravu. Predpokladom na spravodlivé zadosťučinenie je, že dotknutá osoba má štatút poškodenej
osoby v zmysle článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Z judikatúry Štrasburského súdu celkom jednoznačne vyplýva, že v dôsledku zistenia neprimeranej
dĺžky trestného konania je potrebné páchateľovi uložiť minimálne tresty, aké povoľujú príslušné

ustanovenia vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov, ako formu zadosťučinenia.

17. Aj vzhľadom k uvedenému Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na
obsah článkov 6,13 a 41 je nevyhnutné postupovať tak, aby obžalovaný neúmernou dĺžkou trestného
konania nebol šikanovaný, čím by sa porušenie jeho práva uvedeného v článku 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ešte viac prehĺbilo berúc do úvahy aj skutočnosť, že v tejto veci bol
obžalovaný cca 3,5 mesiaca stíhaný väzobne.

18. Uvedené potom dáva legitímny priestor súdu pre postup, výsledkom ktorého je uloženie úhrnného
trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 3 (troch) rokov, a to

bez potreby aplikácie tak prokurátorom, ako aj obhajcom zmieňovaného § 39 Trestného zákona. Výkon
takto uloženého úhrnného trestu odňatia slobody, je potom možné obžalovanému aplikujúc § 51 ods. 1
Trestnéhozákonapodmienečneodložiť.Vzhľadomnajehomimoriadnezníženie,avzáujmedosiahnutia
„vyváženej spravodlivosti“, je podľa názoru súdu, namieste určiť najprísnejšiu skúšobnú dobu, a to na 5
(päť) rokov, samozrejme, za obligatórneho uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného.

Navyše, vzhľadom na charakter žalovaných trestných činov (oba násilné trestné činy), je na mieste aj
uloženie povinnosti obžalovanému podrobiť sa sociálnemu, prípadne inému výchovnému programu (§
51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona).

19. Takto uložený trest spolu s uloženou povinnosťou, vo svetle vyššie uvedeného, podľa názoru súdu

zodpovedá jednak (i) zásade represívnej a výchovnej, pretože zabráni obžalovanému v možnej ďalšej
trestnej činnosti a súčasne zabezpečuje tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu, jednak (ii) zásade
personality,pretožepostihujeibaobžalovanéhoajehovplyvnaokolieobžalovanéhojeminimalizovanýajednak (iii) zásade individualizácie, pretože vystihuje konkrétne okolnosti spáchania žalovaných skutkov,
vrátanepoľahčujúcejokolnosti,osobnýchpomerovobžalovanéhoamožnostijehosociálnejreintegrácie.

20. Pre tieto dôvody rozhodol súd v prejednávanej veci tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. Nad rámec súd uvádza: Po vyhlásení rozsudku síce poškodený uviedol, že „ešte budem rozprávať
o tom s mojim právnikom“. Poškodený však môže napadnúť rozsudok iba pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), o čom bol aj poškodený súdom poučený.

Pretože si poškodený v tomto konaní nárok na náhradu škody neuplatnil, rozsudok napadnúť odvolaním
nemôže a ten mu ani nebude s poukazom na § 173 ods. 1 Trestného poriadku doručený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa k
sp. zn. 1T/37/2006 do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.