Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8P/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207953
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214207953.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci starostlivosti

o maloleté deti : S. W., J.. XX.XX.XXXX M. E. W., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom :Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01
Dunajská Streda, deti rodičov : matka - E. W., J.. XX.XX.XXXX, G. I. X. XXX, X. M. Q. - Z. W., J..
XX.XX.XXXX, G. J. Y. U. XXX/XX, V., K. G. N.. S. XX, V., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníkom pre toto konanie : JUDr. Ladislav Angyal, so sídlom Alžbetínske nám. 328/6, 929 01
Dunajská Streda, o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

VýživnénamaloletéhoS.stanovenérozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.11C/18/04-26zodňa

14.02.2005 súd z doterajších 33,19 Eur mesačne zvyšuje na 80 Eur mesačne počnúc dňom 01.04.2014.

VýživnénamaloletéhoE.stanovenérozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.11C/18/04-26zodňa
14.02.2005 súd z doterajších 33,19 Eur mesačne zvyšuje na 80 Eur mesačne počnúc dňom 01.04.2014.

Za obdobie od 01.04.2014 do 31.03.2015 otec má dlh na zročnom výživnom na maloletého S. v sume
561,72 Eur a na zročnom výživnom na maloletého E. v sume 561,72 Eur, ktorý dlh je otec povinný
zaplatiť spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa návrhom zo dňa 16.04.2014 domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného
namaloletédeti.Žiadalaozvýšenienasumu250,00Eurspolunaobidvemaloletédeti.Návrhodôvodnila
zvyšujúcimi sa potrebami maloletých detí.

8P/28/2014

-2-

Otec maloletých detí sa vyjadril v tom smere, že nemá na to, aby platil vyššie výživné, pretože je
bezdomovcom a nemá žiadny príjem ( č.l. 65 ).

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol návrhu matky maloletých detí vyhovieť a výživné zvýšiť
primerane k veku a odôvodneným potrebám maloletých detí.Vo veci bolo vykonané dokazovanie kolízneho opatrovníka maloletých detí a opatrovníka otca,
oboznámením sa s obsahom listín predložených účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a to
trestným rozsudkom ( č.l. 7 ), správou sociálnej poisťovne ( č.l. 22 až 25 ), správy ÚPSVaR ( č.l. 26,

33 až 35, č.l. 115 až 121 ), správy mesta ( č.l. 36 ), potvrdenie o príjme, pracovná zmluva a dohoda o
skončení pracovného pomeru ( č.l. 72 až 77), , lekárskej správy ( č.l. 37 až 40 ), výpisom z účtu ( č.l.
41), s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava III - 11C/18/2004, spisu tunajšieho súdu 3T/148/2010
a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/18/04 - 26 zo dňa 14.02.2005 bolo manželstvo

rodičovmaloletýchdetírozvedené.Maloletédetinačasporozvodebolizverenédoosobnejstarostlivosti
matky. Otcovi bola určená povinnosť platiť výživné na každé maloleté dieťa v sume po 1.000,00 Sk
( 33,19 Eur ).

V tom čase staršie maloleté dieťa malo 8 rokov. Chodilo do základnej školy. Mladšie maloleté dieťa malo
v tom čase 5 rokov. Do školy ešte nechodilo. Otec maloletých detí v tom čase bol nezamestnaný. Poberal
dávku v nezamestnanosti. Iný príjem nemal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2005

Uvedené vyplýva z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/18/2004.

T.č. starší maloletý bude mať 18 rokov. Mladší maloletý má 15 rokov.

Rozsudkom tunajšieho súdu 3T/148/2010 - 70 zo dňa 17.01.2011 bol otec maloletých detí uznaný za
vinného pretože si v čase od 01.02.2006 do 17.01.2011 neplnil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti.

Otec maloletých detí toho čase je stále nezamestnaný. Podľa jeho vyjadrenia nemá žiadny majetok.

Nemá žiadny príjem. Je bezdomovcom. Zo zadovážených správ sociálnej poisťovne a tiež ÚPSVaR
vyplýva, že otec maloletých detí nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nie je poberateľom
dávky v nezamestnanosti. Nie je poberateľom dávky hmotnej núdze, ani o ňu nepožiadal. Od septembra
2004 až na obdobie 2 mesiacov v roku 2013 nebol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy. V tomto
období pracoval len na dohody. Vyplýva to z údajov poistenca zo sociálnej poisťovne ( č.l. 25 a zhodne

č.l. 117 ). Pracovný pomer na polovičný pracovný úväzok v roku 2013 od novembra do decembra bol
ukončený dohodou v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 26 zák. o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práva a povinností.

Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8P/28/2014

-3-

Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá / zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa ust. § 78 ods. 3 / zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri každej zmene výživného jeho zvýšením musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala

zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala alebo nie. Či ide o zmenu
takého rozsahu, že umožňuje zvýšenie výživného alebo nie. Či sa výdavky a potreby maloletých detí
oproti ostatnej úprave výživného zmenili tak, že sú dôvodom na zvýšenie výživného alebo nie. Či sa
zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že je schopný platiť viac než doteraz určenú výšku
výživného. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania

ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade
tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli v roku 2005, kedy bolo naposledy zvýšené výživné s
pomermi ku dňu podania návrhu a ku dňu rozhodovania v danej veci.

Matka žiadala o zvýšenie výživného zo sumy 2.000,00 Sk na obidve maloleté deti na sumu 250,00 Eur.

8P/28/2014

-4-

U obidvoch maloletých nastala zmena pomerov v tom, že sú starší o viac ako 10 rokov. Zákonite
uplynutím tak dlhej doby aj bez ďalších zmien pomerov je zrejmé, že nastala zásadná zmena pomerov
u obidvoch z nich a tá si vyžaduje zvýšenie výživného. Ako už bolo uvedené vyššie, takáto zmena
pomerov neznamená automaticky zvýšenie výživného. Je totiž potrebné porovnať aj pomery a prípadnú

zmenu pomerov ich rodičov a tiež zohľadniť mieru akou sa povinný rodič podieľa na výžive toho ktorého
ďalšieho dieťaťa.

Otec maloletých detí je dlhodobo nezamestnaný. Už skoro 10 rokov nebol nikde riadne zamestnaný
po dlhšiu dobu. Nemá príjem. Nemá žiadny majetok. Vyživovaciu povinnosť si neplnil viac rokov ( od
2006 do 2011 ) ako to vyplýva z trestného rozkazu. Za neplnenie si vyživovacej povinnosti bol odsúdený

právoplatným trestným rozkazom. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nie je poberateľomdávky hmotnej núdze ani si o dávku nepožiadal. Uvedené však nemôže byť na ťarchu maloletých
detí. Uvedené si zavinil otec maloletých detí sám a nemôže to byť zohľadnené v jeho prospech. Preto
treba vychádzať z priemernej mzdy v národnom hospodárstve ako určitej východiskovej sumy, ktorú

by otec maloletých detí mohol mať, ak by mal snahu riadne sa zamestnať. Z takého príjmu by tak bol
schopný platiť zvýšené výživné v sume po 80,00 Eur na každé z maloletých detí, aby pokryl zvýšené
a odôvodnené výdavky svojich maloletých detí. Je povinnosťou rodičov maloletých detí zabezpečiť im
živobytie tak, aby neboli v ohrození zdravia. Matka maloletých detí si túto povinnosť plní svojou osobnou
starostlivosťou a aj tým, že uspokojuje ich nároky aj na oblečenie, stravu a pod. Otec nie a preto si ju

musí plniť platením výživného, ktoré je primerané možnostiam, ktoré by mohol mať, ak by sa ich sám
nezbavil. Matka žiadala zvýšenie na sumu 150,00 Eur na staršie maloleté dieťa a na sumu 100,00 Eur
na mladšie maloleté dieťa. V tomto smere jej návrhu nebolo možné vyhovieť. Vyššia výška výživného
by už bola nad rámec možností a schopností povinného otca, ktoré by mohol mať, pretože by nebol
schopný si svoje živobytie zabezpečiť sám a to účelom zákona nie je. Preto nad sumu zvýšenia po 80,00
Eur na každé maloleté dieťa návrh matky maloletých detí dôvodný nie je.

Za obdobie od 01.04.2014 do 31.03.2015 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 561,72 Eur na
jedno maloleté dieťa ( 12 mesiacov po 46,81 Eur, keď výživné bolo zvýšené na jedno dieťa o 46,81,00
Eur mesačne - pôvodných 33,19 Eur zvýšených na sumu 80,00 Eur, rozdiel predstavuje 46,81 Eur ).
Otcovi určená povinnosť zaplatiť dlh naraz spolu s bežným výživným, keďže si dlhodobo neplnil výživné
ani doteraz.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré
je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

8P/28/2014

-5-

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.