Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221728
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214221728.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

navrhovateľky: K. Y., K.. R.Á., X.. XX.G. XXXX, L. P. Č.. XXX/XX, XXX XX Š. proti odporcovi: G. Y., X..
X.H. XXXX, L. P. Č.. XXX/XX, XXX XX Š., rodičia maloletého G. Y., X.. XX.G. XXXX, bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania, a to navrhovateľky K.V. Y., K.. R., X.. XX.G. XXXX a odporcu G. Y.,
X.. X.H. XXXX, uzavreté dňa XX.R. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š.Í., zväzok
XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:

Maloletý G., X.. XX.G. XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti a výchovy matke,
ktorá ho bude zastupovať a starať o jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou 100 Eur mesačne, vopred k rukám matky,
vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca a 55,40 Eur mesačne na J. R. R. pre maloletého, na číslo účtu:
SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje a ponecháva sa na dohodu rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka s návrhom zo dňa 28.novembra 2014 sa domáhala o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré pochádzajú z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh

odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila 13.septembra 2003 po dvojročnej známosti. Ich
manželstvo bolo celkom harmonické, k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2009,
kedy odporca sa zoznámil s inou ženou a nadviazal dôvernú známosť. Po neustálych nezhodách,
koncom apríla 2014 navrhovateľka tiež nadviazala blízky vzťah s iným mužom. Od septembra 2014
nehospodária spoločne s odporcom. Nemieni zotrvať v takomto manželstve, nakoľko je hlboko a trvalo
rozvrátené, a nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a

jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, rodným listommaloletého, výpis z LV č. XXX, správou mesta Š. z 27.01.2015, správou zo šetrenia Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 11.02.2015, potvrdením o príjme odporcu, prehľadom
výdavkov na maloleté dieťa, čl. 21-33, potvrdením o zdaniteľných príjmoch navrhovateľky za rok 2014,

potvrdením o hrubej mesačnej mzde navrhovateľky, čl. 35, daňovým priznaním navrhovateľky za rok
2013 aj s prílohami, čl. 36-50, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014 a 2015, výpisom z
účtu R. R. maloletého, čl. 52, potvrdením o platbe Stavebného sporenia odporcom, čl. 53-56, vyjadrením
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 08.04.2015. Následne, v súlade s § 167 O. s.
p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že navrhovateľka, ale aj odporca o návrhu na
rozvod manželstva už viackrát uvažovali. Pre neustále pretrvávajúce nezhody najskôr odporca, potom

navrhovateľka nadviazali mimomanželskú známosť, od septembra 2014 spoločne nehospodária. Obaja
prehlásili, že v žiadnom prípade nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie. Preto zhodne navrhli, že
je v záujme dieťaťa ukončiť ich manželstvo rozvodom. Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd
vidí v ľahostajnosti oboch partnerov k druhému partnerovi, ako aj ich nezáujmu k budovaniu spoločnej
domácnosti a nadviazaniu mimomanželského vzťahu oboch manželov. Nakoľko nie je možné túto

partnerskú nezhodu zvrátiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vovšetkýchpodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinnostíbysamalimatka
a otec maloletého dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je
až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie
súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom,
komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné,záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery
rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).

Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, formou

schválenia ich predloženej rodičovskej dohody, a to tak, ako je uvedené vo výroku, nakoľko takáto
dohoda sa neprieči zákonu a je v prospech maloletého dieťaťa. Ohľadne styku otca s maloletými deťmi
súd neurčil časové vymedzenie, nakoľko sa rodičia maloletého dieťaťa zhodne vyjadrili, že sa budú
vedieť dohodnúť bezproblémov na základe vzájomnej dohody rodičov, ktoré zhodne tvrdili aj počas
celého súdneho konania.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov

alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli
prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods.
3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia

zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod
a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.