Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811212099
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8811212099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci navrhovateľky: V. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. XX/XX, B. O. Z., zastúpenej: JUDr. Bartolomej Kaščák, advokát, M. R. Štefánika 171, Vranov
nad Topľou, proti odporcom: 1) F.A.GROUP s.r.o., Dobrianskeho 1581/17, Vranov nad Topľou, IČO:
36487023 a 2) R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., V. X, P., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Zuzana Čížová, s.r.o., IČO: 36 789 925, P. O. Box 5, J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, o
zaplatenie 2.418,15 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 26.5.2014 č.k. 8Cb/11/2012 - 94, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
proti odporcovi v 2. rade, ako aj vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľkou a odporcom
v 2. rade.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi v 2. rade trovy odvolacieho konania pozostávajúce z
trovprávnehozastúpeniavovýške131,15eurnaúčetjehoprávnehozástupcudo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Odporca v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.418,15 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 %.
Návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2.rade z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2.rade trovy konania vo výške 100 %.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť sumu 2.418,15 eur a trovy konania
s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého odporcu, dôvodiac, že rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 9Cb/15/2008-54 zo dňa 17.4.2008 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov zo dňa 12.11.2008, č.k. 7Cob/55/2009-81 bola zaviazaná zaplatiť Mestskému

bytovému podniku (MsBP), a.s. Vranov nad Topľou sumu 70.254,- Sk. Rozsudok sa stal právoplatným
dňa 30.12.2008. Predmetom tohto sporu bola pohľadávka MsBP, a.s. Vranov nad Topľou na zaplatenie
faktúr za mesiace február a marec 2005 za dodané teplo do jej priestorov v budove č. XXXX/XX na
F. X. U. vo X. O. Z. potom, čo tieto faktúry neuhradil nájomca priestorov fi. Fashion Accessory Groups.r.o. (pôvodné obchodné meno odporcu 1), ktorá teplo odoberala, ale faktúry neuhradila. Od 1.12.2002
boli nebytové priestory prenajaté žalovanej firme na dobu neurčitú a to s podmienkou, že si dohodne
dodávku tepla s MsBP. K tejto dohode navrhovateľka ako vlastníčka udelila súhlas listom z 21.8.2003.

Od tej doby všetky faktúry za dodávku tepla zneli na nájomcu. Nájomca však neuhradil faktúry za február
a marec 2005. MsBP, a.s. vyhotovil následne tie isté faktúry za dodané teplo aj na meno navrhovateľky
ako majiteľky nebytového priestoru. Podľa rozhodnutia súdu navrhovateľka zaplatila MsBP a.s. sumu
70.254,54 Sk (2.332,02 eur) s príslušenstvom, spolu 2.418,15 eur. Tak plnila za teplo, ktoré odobral
odporca v 1. rade a za ktoré nezaplatil, hoci bolo v nájomnej zmluve jasne dohodnuté, že dodávku

tepla a energií si uhradí sám nájomca. Konateľom odporcu v 1. rade v tom čase bol odporca v 2. rade.
Keď sa navrhovateľka snažila vec usporiadať u bývalého konateľa, tento čestným prehlásením zo dňa
7.8.2006 sa zaviazal zaplatiť všetky záväzky, ktoré vznikli počas prevádzkovania odporcu v 1. rade.
Podľa prehlásenia odporcu v 2. rade ako bývalého konateľa odporcu v 1. rade tento prevzal na seba
všetky záväzky k ich zaplateniu veriteľom. Odporca v 1. rade sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne
obohatil, keď ako obchodný partner neuhradil faktúry pre MsBP a.s. za dodané teplo a teplú vodu.

Odporca v 2. rade svojim vyhlásením prevzal na seba voči veriteľovi povinnosť pohľadávku uspokojiť.

Odporca v 1. rade sa vo veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že obchodné meno odporcu v 1. rade bolo v
období od 28.7. 2003 do 28.1.2005 Fashion Accessory Group s.r.o.. Od 29.1.2005 obchodným menom
odporcu bolo F.A. Group s.r.o.. Dňa 30.11.2002 uzatvorila navrhovateľka ako prenajímateľ s nájomcom
Fashion Group s.r.o., IČO 36487023 zmluvu o nájme nebytových priestorov s nájmom od 1.12.2002 na

dobu neurčitú. Dňom vzniku nájmu bol nájomca povinný platiť prenajímateľovi nájomné. V čl. IV bod 5
bolo dohodnuté, že za poskytnuté služby (dodávku tepla, elektrickej energie, vody a odvod odpadovej
vody) uzatvorí nájomca samostatnú zmluvu. Listom zo dňa 21.8.2003 navrhovateľka spoločnosti
Fashion Accessory Group s.r.o. Vranov nad Topľou dala súhlas na uzatvorenie zmluvy na dodávku
tepelnej energie s MsBP, a.s., Vranov nad Topľou. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou

č.k. 9Cb/15/2008-54 zo dňa 17.4.2008 bola V. V. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi MsBP a.s. Vranov
nad Topľou sumu 70.254,54 Sk, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 51.393,60 Sk od
2.4.2005 do zaplatenia, zo sumy 18.860,94 Sk od 26.4.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v
sume 4.212,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2008. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že medzi účastníkmi označeného súdneho konania bola uzavretá platná kúpna zmluva. Za

dodaný tovar - dodávku tepla mala odporkyňa uhradiť navrhovateľovi sumu spolu vo výške 70.254,54
Sk. Odporkyňa však navrhovateľovi žalovanú sumu neuhradila. Obrana odporkyne spočívala v tom,
že ona nie je povinná žalovanú sumu uhradiť, pretože uzavrela nájomnú zmluvu so spoločnosťou
F.A.GROUP, ktorá prevádzkovala činnosť v žalovanom období, a preto ona nie je povinná zaplatiť cenu
za dodanú tepelnú energiu. Takúto obranu súd nemal za dôvodnú, keďže navrhovateľ uzavrel zmluvu

len s odporkyňou, a preto odporkyňa je povinná zaplatiť žalovanú sumu. Z výpisu z účtu navrhovateľky
vedeného v Slovenskej sporiteľni (SLSP) a.s. vyplýva, že táto uhradila MsBP, a.s. v období od 20.8.2009
do 23.9.2009 celkovo sumu 2.418,15 eur.

Odporca v 1. rade nebytové priestory užíval a za dodané teplo cenu nezaplatil. Cenu tepla uhradila za

odporcu v 1. rade navrhovateľka. Na základe súdneho rozhodnutia zaplatila MsBP, a.s. celkovo sumu
2.418,15 eur (cena tepla s príslušenstvom). Odporca v 1. rade sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne
obohatil, keď získal plnenie bez právneho dôvodu. S poukazom na uvedené súd zaviazal
odporcu v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.418,15 eur. Nárok navrhovateľky
voči odporcovi v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný a preukázaný, preto po

kvalifikácii tohto nároku podľa cit. ustanovení § 451 ods.1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Obč. zák. návrhu proti
odporcovi v 1. rade súd vyhovel.

Návrh navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade prvostupňový súd ako nedôvodný zamietol. Zdôraznil
pritom, že navrhovateľka svoj nárok voči tomuto odporcovi odvodzovala od čestného prehlásenia zo

dňa 7.8.2006. V tomto listinnom doklade mal odporca prehlásiť X. T. (v tom čase konateľke spoločnosti
F.A. Group s.r.o.) , že preberá všetky záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli počas prevádzkovania F. A.
Group s.r.o. so sídlom vo Vranove nad Topľou. Uvedené čestné prehlásenie nespĺňa náležitosti platného
právneho úkonu. Tento úkon súd podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti anezrozumiteľnosti považoval za neplatný. R. P. mal čestne prehlásiť, že ako bývalý konateľ firmy F.
A. Group s.r.o. preberá všetky záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli počas prevádzkovania F. A. Group
s.r.o.. Záväzky a pohľadávky nie sú v tejto listine bližšie špecifikované. Pre splnenie podmienky určitosti

nepostačuje označenie „všetky záväzky“, ak naviac takéto čestné prehlásenie mal podpísať odporca
v čase, kedy už nebol konateľom ani spoločníkom obchodnej spoločnosti, a teda nemal vedomosť o
podnikateľských aktivitách tohto subjektu, o jeho hospodárskej situácii. Naviac odporca v 2. rade nebol
konateľom firmy s obchodným menom F. A. Group s.r.o., ale v minulosti bol konateľom spoločnosti pod
obchodným menom - Fashion Accessory Group s.r.o. (od 13.2.2004 do 28.1.2005). Čestné prehlásenie

nemožno tiež považovať za prevzatie záväzku podľa § 531 Občianskeho zákonníka, nakoľko na takéto
prevzatie dlhu je potrebný súhlas veriteľa, čo v danom prípade nebolo naplnené. Prvostupňový súd pre
právne posúdenie veci cituje ustanovenia Obč. zák. o prevzatí dlhu a pristúpení k dlhu (§ 531 ods.1-3
a § 533).

Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd aplikáciou ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 7 O.s.p..

Navrhovateľka mala voči odporcovi v 1. rade plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania vo
výške 100 %. Návrh voči odporcovi v 2. rade bol zamietnutý, preto odporcovi v 2. rade ako účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal súd náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti
rozhodnutia bude o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením.

2) Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie navrhovateľka s tým, že jej odvolanie smeruje
proti výroku o zamietnutí návrhu proti odporcovi v 2. rade. Odvolateľka namieta, že prvostupňový
súd nesprávne vyhodnotil vyjadrenia odporcu v 2. rade, keď jeho písomné vyhlásenie zo 7.8.2006
neakceptoval ako zabezpečovací prejav na zaplatenie všetkých záväzkov a pohľadávok za spoločnosť
F.A.GROUP s.r.o.. Súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho výrok o zamietnutí

návrhu proti tomuto odporcovi vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v 2. rade
bol konateľom a spoločníkom nájomcu, teda spoločnosti odporcu v 1. rade. Prehlásenie zo 7.8.2006
je zabezpečovacím prejavom na náhradu škody a pohľadávok uplatnených voči spoločnosti odporcu
v 1. rade. Prehlásenie spĺňa aj podmienky ručenia. Odvolateľka pritom poukazuje na závery, ktoré
vyplynuli zo stanoviska občianskoprávneho kolégia NS ČSSR R 2/1975. Odvolateľka nesúhlasila ani s

tým, že by prejav vôle nespĺňal náležitosti určitosti prejavu vôle. Zdôrazňuje, že je vecou ručiteľa, aby si
zadovážil informácie o tom, aké mu povinnosti vyplynú z ručiteľského záväzku. Aj tu odkazuje na závery
vyplývajúce z rozhodnutia NS ČSSR R 8/1972. Ručenie aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu
ČR 32 Cdo 2384/98 a 32 Odo 629/2006 i uznesenie NS SR Obo 246/2007 je možné aj na záväzok, ktorý
vznikne v budúcnosti. Prevzatiu všetkých záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli počas prevádzkovania

spoločnosti odporcu v 1. rade došlo z vlastnej vôle odporcu v 2. rade čestným prehlásením. Spoločnosť
odporcu v 1. rade nezaplatila faktúry za dodávku tepla, a preto tieto musela zaplatiť majiteľka nebytových
priestorov. Odvolateľka preto navrhuje aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu
aj proti odporcovi v 2. rade vyhovieť a priznať jej aj náhradu trov konania.

Odporca v 2. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu zdôraznil, že prvostupňový súd správne
právne uzavrel, že čestné prehlásenie nespĺňa náležitosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť a
nezrozumiteľnosť. Odporca v 2. rade nerozumel a ani doposiaľ nerozumie slovenskému jazyku. Pred
súdom prvého stupňa nebol predložený ani originál listiny, od ktorej navrhovateľka odvádza nároky, a
preto aj toto môže naznačovať pravdivosť tvrdení odporcu v 2. rade, že mohlo ísť aj o jeho oskenovaný

podpis.Odporcazotrvávaajnasvojichnámietkach,keďzdôrazňovalvýhradypredsúdomprvéhostupňa
o platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá mala byť uzatvorená už 30.11.2002 a je v
nej uvedené už IČO odporcu v 1. rade, ktoré však tejto spoločnosti bolo pridelené až pri zápise do
obchodného registra, t.j. 28.7.2013. Listina, od ktorej navrhovateľka odvádza svoje nároky, nespĺňa
náležitosti ručenia, ani náležitosti prevzatia záväzku. Pre ručenie sa vyžaduje vyhlásenie, že ručiteľ

berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. V zmysle
§ 531 Obč. zák. možno realizovať prevzatie dlhu iba dohodou. Iba jednostranné prehlásenie nového
dlžníka, hoci by aj bolo písomne, že dlh preberá, nemôže mať za následok zmenu v osobe dlžníka,
a to ani keby s tým veriteľ preukázateľne súhlasil. Úkon nespĺňa ani náležitosti pristúpenia k záväzku,
pretože nebola uzavretá písomná dohoda medzi veriteľom, t.j. navrhovateľkou a odporcom v 2. rade ako

novým dlžníkom so súhlasom pôvodného dlžníka. Nebola uzavretá ani žiadna dohoda medzi odporcom
v 1. a 2. rade, na základe ktorej by malo vyplynúť právo navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade.
Nebol dojednaný žiadny vzťah majúci za následok zmenu v osobe dlžníka, preto navrhovateľka nemôže
žalovať o plnenie odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade zotrváva aj na námietke premlčania. Zdôrazňuje,že rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou 9Cb/15/2008-54 bol vyhlásený 17.4.2008 a najneskôr
dňa 17.4.2008 sa navrhovateľka aj dozvedela o tom, že malo dôjsť k ňou namietanému bezdôvodnému
obohateniu. Návrh vo veci podala až 27.12.2011. Aj keby sa začiatok premlčacej doby počítal až od

platby navrhovateľky na základe súdneho rozhodnutia, aj v takomto prípade by návrh bol podaný po
dvojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ bol odporca v 2. rade spoločníkom a konateľom odporcu v 1. rade,
spoločnosť si plnila riadne všetky obchodné záväzky. Odporca v 2. rade preto navrhuje rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu celkom vo výške 131,15 eur.

Toto vyjadrenie k podanému odvolaniu odvolací súd doručil na vedomie aj navrhovateľke. Navrhovateľka
v reakcií na toto písomným podaním z 31.3.2015 odvolaciemu súdu oznámila, že čestné prehlásenie,
o ktoré opiera svoje nároky, dal vyhotoviť samotný odporca v 2. rade. V konaní odporca predložil súdu
aj lekársku správu - Nález zo 6.9.2012, kde v závere je slovensky písaný text, ktorý potvrdzuje, že bol
ohľaduplne a bez nátlaku zrozumiteľne informovaný o účele, povahe a následkoch a rizikách poskytnutia

zdravotnej starostlivosti. Nasleduje jeho vlastnoručný podpis a v tejto listine nieto žiadnej zmienky o tom,
že poučeniu nerozumie. Odporca v 2. rade ako konateľ korešpondoval s prenajímateľkou v slovenskom
jazyku. V čestnom prehlásení odporca v 2. rade ako bývalý konateľ oznamuje konateľke spoločnosti,
že preberá všetky záväzky, ktoré vznikli počas prevádzkovania uvedeného podnikateľského subjektu.
Toto prehlásenie spĺňa všetky predpoklady pre jeho posúdenie ako ručiteľský záväzok. Samotná zmena

obchodného mena nemá vplyv na platnosť prevzatého ručiteľského záväzku, pretože išlo stále o tú
istú spoločnosť. Podľa judikatúry R 8/1972 je vecou ručiteľa, aby si zaobstaral informácie o tom, aké
povinnosti mu vyplývajú z ručiteľského záväzku. Za neopodstatnenú označuje navrhovateľka námietku
premlčania. Poukazuje na to, že išlo o obchodnoprávny vzťah a pri použití Obchodného zákonníka nie je
tento nárok premlčaný, pretože v Obchodnom zákonníku je premlčacia doba štvorročná. Navrhovateľka

navrhuje preto jej odvolaniu vyhovieť.

3) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolací
súd zverejnil na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok

i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda
viazanýrozsahomaajuplatnenýmiodvolacímidôvodmi,nadrámecktorýchneboloprávnenýanipovinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru,
že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutých
výrokov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Treba konštatovať, že odvolaním neboli napadnuté výroky

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bolo vyhovené žalobnému návrhu proti odporcovi v 1. rade a
zároveňurčenápovinnosťtohtoodporcunahradiť navrhovateľovi100% trovkonania.Vtýchtovýrokoch
nadobudlo rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou
odvolacieho súdu tieto výroky rozhodnutia prvostupňového súdu preskúmavať.

Predmetom konania je aktuálne v odvolacom konaní navrhovateľkou proti odporcovi v 2. rade
uplatňované právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú by mal odporca plniť na základe právneho dôvodu
odvádzaného od obsahu listiny označenej ako „čestné prehlásenie“ zo dňa 7.8.2006 adresované X.
T. (č.l. 11 spisu). Podľa uplatnených odvolacích dôvodov tento prejav vôle odporcu by mal mať prvky
prevzatia záväzku i prvky ručenia za záväzky odporcu v 1. rade.

Takéto odvolacie dôvody vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. Odvolací súd v nadväznosti na
zdôvodnenie záverov prvostupňového súdu v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie dôvody zdôrazňuje, že predmetný úkon nie je adresovaný odporcom v 2. rade
navrhovateľke. Tento prejav vôle neobsahuje jednoznačné vyhlásenie záväzku ručiteľa, že ak dlžník svoj

záväzok veriteľovi nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ (§ 303 Obch. zák.)

Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na
seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Každopádne však pri aplikácii ust. § 303 Obch. zák.
vyhlásenie ručiteľa voči veriteľovi je jednostranný právny úkon, ktorý zakladá vznik ručenia. Predmetné

čestné prehlásenie však nie je vyhlásením odporcu v 2. rade voči veriteľovi spoločnosti (odporcovi v
1. rade).Ručenie sa rozumie ako právny vzťah medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka) a veriteľom, obsahom
ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Obsah listiny,
na ktorú navrhovateľka poukazuje, nemá ani len zmienku o tom, že by išlo o prejav vôle smerujúci k

navrhovateľke ako veriteľovi odporcu v 1. rade.

Judikatúra, na ktorú v súvislosti s tvrdeným ručením odvolateľka poukazuje, rieši úplne iné situácie, než
je táto, ktorá by mala vyplynúť z predmetnej listiny.

Úkon zo 7.8.2006, na základe ktorého navrhovateľka uplatňuje nároky proti odporcovi v 2. rade, nemá
preto náležitosti písomného prejavu vôle spĺňajúceho kvalifikáciu ručenia v zmysle ust. § 303 Obch. zák..

Aj pre prevzatie dlhu v zmysle ust. § 531 Obč. zák. je dôležitým to, že ide o právny úkon, ktorý by mal
mať podľa obsahovej stránky za následok založenie vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou, ku ktorej
účinnosti je však potrebný súhlas veriteľa. Bez písomnej zmluvy pôvodného a nového dlžníka k zámene

nedôjde. Na tieto skutočnosti správne poukázal v dôvodoch rozhodnutia aj prvostupňový súd. Ust. § 531
ods. 1 Obč. zák. pritom upravuje zmenu v subjektoch záväzku na strane dlžníckej, keď pôvodný dlžník
prestáva byť účastníkom záväzkového vzťahu a na jeho miesto nastupuje nový dlžník. Takéto prevzatie
dlhu sa v právnej teórii v praxi nazýva privatívna intercesia. Okrem súdom prvého stupňa zdôrazňovanej
neurčitosti prejavu vôle absentuje preto pre aplikáciu tohto ustanovenia aj písomný súhlas veriteľa s

takouto zmenou na strane dlžníka. V konečnom dôsledku ani návrh podaný navrhovateľkou o takejto
zmene neuvažuje, pretože podľa podaného návrhu by mali vystupovať v konaní ako spoloční dlžníci
odporca v 1. rade a odporca v 2. rade. Uvažovať preto bolo možné len o kumulatívnej intercesii, aká
by mohla prichádzať do úvahy v zmysle ust. § 531 ods. 2 Obč. zák., ku ktorej však dochádza len na
základe písomnej zmluvy medzi treťou osobou a veriteľom. Obsah čestného prehlásenia za žiadnych

okolností takúto podmienku kumulatívnej intercesie spĺňať nemôže.

Aj pri pristúpení k záväzku podľa § 533 Obč. zák. sa žiada dohoda medzi veriteľom a osobou
pristupujúcou k záväzku. Navrhovateľka však v označenom čestnom prehlásení ako subjekt takéhoto
vzťahu nevystupuje.

Právo navrhovateľky nemôže byť založené ani aplikáciou ust. § 534 Obč. zák.. Aplikácia tohto
ustanovenia totiž nemá za následok zmenu subjektov záväzku. Nedochádza podľa tohto ustanovenia k
zámene dlžníka ako pri prevzatí dlhu a na rozdiel od ust. § 531 ods. 2 a § 533 Obč. zák. nedochádza ani
k zmene v počte dlžníkov. Základný záväzkový právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom podľa tohto

ustanovenia sa nemení, pričom treba zdôrazniť, že podľa druhej vety tohto ustanovenia § 534 Obč. zák.
veriteľovi z toho úkonu však priame právo nevzniká.

Za takéhoto stavu aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že zo skutkových okolností
produkovaných navrhovateľkou v konaní nemožno vyvodiť právny záver o povinnosti odporcu v 2.

rade plniť uplatňované nároky navrhovateľkou. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu proti odporcovi v 2. rade ako vecne správne potvrdil. Okrem uvedených
dôvodov, reagujúcich na obsah podaného odvolania, odvolací súd odkazuje na správne zdôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade je ako
súvisiaci výrok správny. Odporca v 2. rade mal úspech pred súdom prvého stupňa a súdom prvého
stupňa formulovaný výrok o povinnosti zaplatiť, či nahradiť trovy konania navrhovateľkou odporcovi v 2.
rade zodpovedá aplikácii § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p..

V odvolacom konaní bol odporca v 2. rade úspešný. V zmysle ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.
mu preto odvolací súd priznal aj nárok na náhradu trov konania. Uplatnil si nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia spojených s vyjadrením k podanému odvolaniu. Pri aplikácii ust. § 10 ods. 1, §
13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov mu bola priznaná náhrada trov
pozostávajúca z tarifnej odmeny vo výške 101,25 eur, náhrady tzv. režijného paušálu vo výške 8,04 eur

(§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a DPH vo výške 21,86 eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.), všetko vo výške 131,15 eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.