Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213080
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114213080.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.09.2014 č.k. 8C/27/2014-7 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v prejednávanej veci žalobca vytýkal
exekučnému súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol v 15-dňovej lehote
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Poukázal na zákon č. 514/2003 Zb. v znení
neskorších predpisov ako aj ustanovenia § 44 a nasl. Exekučného poriadku. Zdôraznil, že zákon
ukladá súdu rozhodnúť v 15-dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda ak súd

nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule, prípadne návrhu na exekúciu alebo žiadosti o vydanie
poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie. Je preto
logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, keď súd musí
vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie
zákona. Pred týmto rozhodnutím bolo navyše potrebné zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný

dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom
štádiu konania aj bez návrhu. Súd prvého stupňa poukázal tiež na obsah spisu Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 9Er/52/2009. Zdôraznil, že v tejto súvislosti je potrebné vychádzať aj z rozhodnutí
Ústavného súdu SR, ktoré sa zaoberali problematikou existencie prieťahov v konaní pred súdmi. Dospel
kzáveru,žeexekučnýsúdsapostupomvexekučnejveci9Er/52/2009nedopustilnesprávnehoúradného
postupu a neporušil právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Taktiež žalobca

neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, lebo nepredložil žiadne relevantné dôkazy
dokumentujúceskutočnúvýškutejtoškody.pretonevykonalžalobcomnavrhnutéznaleckédokazovanie,
ktoré je bez existencie základu nároku na náhradu škody irelevantné. O trovách konania účastníkov
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok

zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta skutočnosť, že súd rozhodol
v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákonač. 514/2003 Zb. v znení neskorších predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou

právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Žalobca poukázal tiež na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR so zdôraznením, že súd bol
pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. v znení účinnom
pred prijatím novely zákona č. 412/2012 Zb. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému

rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd

svojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenúastabilizovanújudikatúruEurópskehosúdupreľudské
právavŠtrasburgu.Uvádza,žejetopredovšetkýmštát,ktorýmusíplniťsvojpozitívnyzáväzokvovzťahu
k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote a žalobca takýto záväzok nemá. Žalobca nechápe,
aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali

aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku
škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný
postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku
v určenej výške. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu

návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol povinný súd pred vyhlásením rozhodnutia o
veci samej o tomto návrhu rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu
vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak

1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej mocipri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý poukazuje na nemožnosť aplikácie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, je táto jeho námietka právne bezvýznamná. Súd prvého stupňa

pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2012 a rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na úplne iných okolnostiach, tak ako to bolo
citované vyššie z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu.

V danom prípade nesprávny úradný postup má spočívať v nedodržaní 15 -dňovej zákonnej lehoty

stanovenej § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Táto 15-
dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor
žiadosti o udelene poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti

exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

Z obsahu spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/52/2009 vyplynulo, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu 25.09.2009. 30.11.2009
exekučný súd požiadal Slovenskú rozhodcovskú, a.s., so sídlom v Bratislave o zaslanie ich spisu sp.

zn. SR04351/09 a uznesením z 30.12.2009 č.k. 9Er/52/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti vyčísleného úroku z omeškania v sume 125,95 Eur a v časti výšky úroku z
omeškania čo do 0,15 % denného úroku z omeškania zo sumy 263,25 Eur od 23.07.2009 do zaplatenia
zamietnutá. Dňa 16.02.2010 bolo následne vydané poverenie, pokiaľ ide o ostávajúcu časť žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Je potrebné zdôrazniť, že dôvodom čiastočného zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola neprimeraná výška uplatňovaných úrokov z omeškania z istiny, ktoré súd vyhodnotil v
rozpore s dobrými mravmi a to aj s poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2002 Zb.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne zdôraznil, že materiálny prieskum súladu exekučného
titulu so zákonom umožňuje § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a vychádzajúc z tohto
ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Vyššie spomínaná dĺžka daného exekučného konania rozhodne nebola takej povahy, že by
predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto veci
bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre

vykonanie exekúcie nezaväzoval povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom
nedovolené, alebo či nejde o plnenie odporujúce dobrým mravom. Takéto zistenia majú svoj právny
význam, pretože pokiaľ rozhodcovský rozsudok vyššie spomínaným zákonným ustanoveniam odporuje,
je daná prekážka na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu.

Rovnako je potrebné stotožniť sa s tvrdením o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu pri
preukazovaní vzniku škody či existencie dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd
prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnil, prečo nevykonával vo veci ďalšie dokazovanie
a taktiež nebolo zistené, aby zo strany žalobcu bol podávaný návrh na prerušenie konania.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Zb. sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť
žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Zb. daná nie je.Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.