Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/992/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109220316
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3109220316.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcov 1/ Ing. L. Q., bytom L. Q. č.XXX, 2/ K. Q.,
bytomL.Q..XXX,obajazastúpeníJUDr.P.B.,advokátomsosídlomK.,U..M.R.V.XXX,protižalovaným
1/ X. Q., bytom L. Q. č.XXX, 2/ L. A., , bytom K., M. B. XXXX/XX, 3/ P. A., bytom K. , M. B. XXXX/
XX, všetci zastúpení JUDr. F. F., advokátom so sídlom v Z., H. č. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2013, č.k. 14C/170/2009-295 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania
- trov právneho zastúpenia žalovanému 1/ vo výške 253,11 eur, žalovanému 2/ vo výške 226,31 eur a
žalovanému 3/ vo výške 143,57 eur, k rukám JUDr. F. F., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov 1/, 2/, ktorou sa domáhali zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným v k.ú.
L. Q. : v LV č. XXXX ako C. parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, na LV č. XXXX ako C.
parcela č. XXXX /-záhrady o výmere XXX m2, C. parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX mX a na LV č. XXXX ako dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo takým spôsobom že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX sa prikážu
do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/ každému v podiele X/X, nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX sa prikážu do vlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/ každému v podiele X/
X, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX -dom súp.č. XXX sa prikáže do vlastníctva žalovaného 1/ v
podiele 6/12, žalovanej 2/ v podiele 4/12, žalovaných 2/ a 3/ v podiele 2/12. Zároveň sa domáhali, aby
súd uložil žalovanému 1/ povinnosť vyplatiť žalobcovi 2/ na vyrovnanie podielového spoluvlastníctva

sumu21000,14eur,žalovanému1/povinnosťvyplatiťžalobkyni1/navyrovnaniepodielusumu19173,93
eur, žalovanej 2/ povinnosť vyplatiť žalobcovi 2/ na vyrovnanie podielu sumu 14971,22 eur, žalovanej
2/ povinnosť vyplatiť žalobcovi 1/ sumu 13145,02 eur a žalovanej 2/ a žalovanému 3/ vyplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi 2/ na vyrovnanie podielu sumu 6028,92 eur a žalobkyni 1/ sumu 6.028,92 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z LV č. XXXX v k. ú. L. Q. súd prvého stupňa zistil, že ako
podieloví spoluvlastníci C. parcely č. XXXX/X o výmere XXXmX -záhrady, parcely č. XXXX/X o výmere

XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria sú žalobkyňa 1/ v podiele 1/8, žalobca 2/ v podiele 3/8, žalovaná
2/ v podiele 1/4 a žalovaný 1/ v podiele 1/4. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť titulom
osvedčenia o dedičstve 19 D 1573/96 a žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli i predmetné nehnuteľnosti titulom
darovania pod V XXXX/XX. Z LV č. XXXX v k. ú. L. Q. vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci C. parcely
č. XXXX/X o výmere XXXmX -záhrady sú vedení žalovaní 1/ a 2/ každý v podiele 1/6, žalobkyňa
1/ v podiele 1/4 a žalobca 2/ v podiele 5/12. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli predmetnú nehnuteľnosť

titulom osvedčenia o dedičstve 19 D 1573/96 a žalobkyňa 1/ nadobudla predmetné nehnuteľnosti titulomdarovaniapodV3418/01ažalobca2/zčastidarompod V3418/01azčastidedením19D1573/96. ZLV
č. XXXX v k. ú. L. Q. vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci domu súp. č. XXX postaveného na parc. č.
XXXX/X sú evidovaní žalobcovia 1/ a 2/ každý v podiele 1/4-ina, žalovaná 2/ v podiele 1/6, žalovaný 1/ v

podiele 3/12 a žalovaná 2/ + žalovaný 3/ v podiele 1/12. Žalovaný 1/ nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
titulom dedenia pod 19D 1573/96 a kúpou pod V 2841/00; žalovaní 2/ + 3/ podiel 1/12 titulom kúpy,
žalovaná2/podiel1/6titulomdedeniapod19D1573/00ažalobcovia1/a2/podielpo1/4-inetitulomdaru
V 3418/01. Dňa 17.05.2000 bolo podpísané vyhlásenie spoluvlastníkov a to F. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. Q. č. XXX a žalovaných 1/ a 2/, ktorého obsahom bolo, že sa vzdávajú právneho nároku

na novovytvorenú bytovú jednotku "Rekonštrukcia podkrovia + prestavba schodiska." realizovanú
stavebníkom K. Q., bytom v K., B. XXXX/XX s manželkou L. Q.. Spoluvlastníci zároveň súhlasili so
stavbu "Rekonštrukcia podkrovia a prestavba schodiska" na rodinnom dome č.348 na pozemku parc.
č. XXXX/X. Podpisy všetkých uvedených osôb boli úradne overené. Na základe stavebného povolenia
vydaného okresným úradom v Trenčíne zo dňa 01.06.2000 č. F 2000/01738-003/ZVI bola rekonštrukcia
takéhoto rozsahu svojpomocne žalobcami 1/ a 2/ vykonaná a rekonštrukcia podkrovia rodinného

domu na novú bytovú jednotku + prístavba schodiska bola rozhodnutím č.k. 2002/03065-003/ZVI zo
dňa 20.11.2002 skolaudovaná. Žalobcovia 1/ a 2/ rekonštruovanú časť spočiatku užívali, po pokuse
zapísať nehnuteľnosť do katastra ako dom s troma bytmi sa pre znalecký posudok Ing. H. žalobcovia
1/ a 2/ so žalovanými pohádali, došlo ku viacerým konfliktným situáciám aj fyzickému napadnutiu,
bolo podaných viacero vzájomných oznámení pre priestupky. Matka žalobcu 2/ a žalovaných 1/ a 2/

sa na tunajšom súde vo veci 22C/166/2009 neúspešne domáhala vrátenia darovaných nehnuteľností.
Vzťahy medzi účastníkmi boli narušené do takej miery, že už to nepriaznivo vplývalo na zdravotný stav
dcéry žalobcov 1/ a 2/ a vzájomné konflikty medzi účastníkmi mali za následok, že sa žalobcovia 1/
a 2/ z prístavby definitívne odsťahovali a vyriešili svoju bytovú situáciu inak. Zo znaleckého posudku
znalca Ing. V. E. č. 24/2000 za účelom zistenia možností reálnej deľby nehnuteľností podľa výšky

spoluvlastníckych podielov vyplýva, že nehnuteľnosť sa užíva v rozpore s platným právnym stavom, keď
v prízemnej časti rodinného domu boli realizované stavebné úpravy na vytvorenie dvoch samostatných
bytových jednotiek, ale podľa stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia sú v predmetnom
dome iba 2 bytové jednotky, jedna na prízemí a druhá v podkroví; viď citácia stavebného povolenia:
Prízemie-I.b.j.:hlavnývstup,zádverieaschodiskodosuterénu,WC,chodba,špajza,kuchyňa,chodba,

kúpeľňa, detská izba, spálňa, obývacia izba, komora, predsieň, zadný vstup, prízemie - II. b-j.: vonkajšie
schody + závetrie, vstup, vstupná chodba, WC, schodisko do podkrovia, podkrovie - II. b.j. schodisko,
chodba, obývacia izba, špajza , kúpeľňa, kuchyňa ,2x detská izba, spálňa, WC, terasa, balkón. Znalec
po vyhodnotení vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom
nie možné reálne rozdeliť na samostatné byty tak, aby sa ich vlastníctvo oddelilo a preto nie je možné

stanoviť veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkov
podľa podielu podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome. V danom
prípade nie je reálna deľba predmetného rodinného domu možná, pretože sa nedá stanoviť vlastníctvo
jednotlivých bytov a podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu podľa podlahovej plochy bytu
k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome čo znamená, že vždy sa bude vždy jednať iba o

rodinný dom s troma bytovými jednotkami. V skutočnosti už boli vykonané stavebné úpravy za účelom
vytvorenia troch bytových jednotiek a to menovite bol prestavaný zadný vstup do rodinného domu,
kde bola pôvodne urobená prístavba domu zo zadnej strany, kde bol pôvodne situovaný samostatný
vstup, predsieň a kúpeľňa s WC pre byt č.1. V pôvodnej chodbe č.m.9 bola stavebnými úpravami
zriadená kuchyňa a špajza, k čomu bolo potrebné zamurovať dvere medzi miestnosťami č. 9,4 a 10

pôvodného domu. Medzi izbami č. 8 a 7 bola zbúraná deliaca priečka za účelom získania detskej
izby, k čomu bolo potrebné vybudovať nové deliace priečky a výplne otvorov, okná a dvere. Dvere
medzi pôvodnou izbou č. 7 a schodiskom sa zamurovali. Boli zrušené pôvodné rozvody ústredného
kúrenia, vody ,elektroinštalácie a kanalizácie a boli vybudované nové rozvody, pre každú časť domu (byt)
samostatne aj so samostatnými prípojkami a meraním spotreby. V súvislosti s budovaním samostatného

vstupu do podkrovného bytu bolo vybúrané pôvodné schodisko a vybudované nové, podľa schválenej
projektovej dokumentácie, čím sa vytvoril na prízemí pre II. byt šatník a obývacia izba m.č. 5 sa zväčšila
o časť pôvodnej chodby medzi schodiskom a priečkou v špajze I. bytu. Drobné stavebné úpravy boli
urobené aj v predsieni pôvodného bytu, m. č. 3, keď boli vybúrané otvory pre osadenie dverí do izby m.č.
5 a kúpeľne m. č. 4. Podobne boli zrušené pôvodné rozvody ústredného kúrenia, vody, elektroinštalácie

akanalizácieabolivybudovanénovérozvodyprekaždúčasťdomu(byt)samostatneajsosamostatnými
prípojkami a meraním spotreby. Stavebné úpravy na získanie samostatnej bytovej jednotky boli urobené
v súlade so stavebným povolením aj ich užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím. Znalec
skonštatoval, že na legalizáciu tohto stavu je potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu vyššieuvedených stavebných úprav oprávnenou osobou - projektantom v zmysle § 46 Stavebného zákona.
Znalec bol informovaný od spoluvlastníkov nehnuteľností, že stavebné úpravy v jednotlivých bytoch si
robili užívatelia svojpomocne, na vlastné náklady. Užívatelia domu nepredložili znalcovi žiadne podklady

pre výpočet hodnoty realizovaných prác špecifikovaním, ako sa spoluvlastníci podieľali na následných
úpravách, povolených stavebným úradom a na prácach na rozdelenie prízemnej časti domu na dva
byty, nad rámec uvedeného povolenia. Znalec konštatoval, že po vydaní rozhodnutia stavebného úradu,
že sa jedná o dom s troma bytmi zostanú spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome a pozemkoch
nezmenené. Znalec ohodnotil celkovú všeobecnú hodnotu nehnuteľností na vrátane pozemkom na

sumu 123.000 eur. Dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti : rodinný dom a pozemky nie je
možné reálne rozdeliť. Z vyjadrenia Správy katastra Trenčín zo dňa 29. 5. 2013 mal súd prvého
stupňa preukázané, že zápis rozhodnutia súdu do katastra nehnuteľností na základe, ktorého dôjde
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k domu tak, že každý jednotlivý spoluvlastník
domu bude vlastníkom konkrétneho bytu v dome je možný, avšak správa katastra zastáva názor, že v
danom súdnom konaní sa súd musí zaoberať otázkou, či tieto byty budú bytmi podľa § 2 ods. 1 zákona

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa §
2 ods. 1 bytového zákona bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím
stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Bez rozhodnutia stavebného úradu v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno nehnuteľnosť rozdeliť
na jednotlivé byty. Na stanovenie spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu je potrebný znalecký posudok alebo odborný posudok. Právoplatné meritórne
rozhodnutie súdu, na základe, ktorého súd zruší a vyporiada podielového spoluvlastníctvo tak, ako
je vyššie uvedené, bude do katastra nehnuteľností zapísateľné spolu s predložením právoplatného
rozhodnutia stavebného úradu ( § 2 ods.1 bytového zákona) a znaleckého, respektíve odborného
posudku na stanovenie spoluvlastníckych podielov. Na základe zistenia skutkového stavu súd prvého

stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vychádzal zo zásady,
že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v podielom spoluvlastníctve. Nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom žaloby sú v podielovom spoluvlastníctve vyššie účastníkov konania, pričom dom súp.č.
348 pôvodne patril matke žalobcu 2/ a žalovaným 1/ a 2/ F. Q. a ich otcovi T. Q.. Po smrti T. Q. získali
na základe osvedčenia o dedičstve 19D 1573/96 podiely na nehnuteľnostiach v 1/6-tine žalobca 2/

a žalovaní 1/ a 2/, pričom žalobca 2/ tento svoj podiel na dome predal žalovaným 1/ a 2/. Potom sa
žalobcovia 1/ a 2/ rozhodli, že budú nadstavovať na tejto nehnuteľnosti ďalšiu bytovú jednotku a aby
tak mohli urobiť, F.m podarovala svoj podiel na dome darovacou zmluvou bez toho, aby bolo pre ňu v
tejto nehnuteľnosti zriadené právo doživotného bývania alebo užívania. Rekonštrukcia podkrovia sa
zrealizovala s tým, že došlo k dohode o úprave užívacích a zrejme aj vlastníckych vzťahov tak, že

spodnú časť budú užívať žalovaní 1/, 2/ a 3/, ktorí si tam svojpomocne vykonali prestavbu na 2 bytové
jednotky a vrchnú zrekonštruovanú časť budú užívať žalobcovia 1/ a 2/ s tým, že táto zrekonštruovaná
časť bude patriť žalobcom 1/ a 2/, pretože v minulosti žalobca 2/ svoj podiel na spodnej časti predal.
Konštatoval, že v konečnom dôsledku existenciu takejto dohody potvrdzuje aj stanovisko žalobkyne 1/,
že ona nemá o prízemie záujem, chcela len, aby boli vyplatení z vrchnej nadstavenej časti. Je nesporné,

že po vykonaní rekonštrukcie podkrovia a jeho prerobení na samostatnú bytovú jednotku pre žalobcov
1/ a 2/ došlo k vzájomným nezhodám medzi podielovými spoluvlastníkmi, ktoré mali za následok, že sa
žalobcovia 1/ a 2/ odsťahovali a o bývanie v nehnuteľnosti nemajú viac záujem a domáhajú sa zrušenia a
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva. Žalobcovia1/a2/sadomáhajútoho,abybolizpredmetných
nehnuteľností ostatnými podielovými spoluvlastníkmi vyplatení, pričom výška požadovanej výplaty v

podstate korešponduje s výškou nimi vložených investícií do nadstavby podkrovia, čo oni považujú za
zhodnotenienehnuteľnosti. Poukázalnato,žepostupsúduprivyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva
je daný zo zákona. Po zistení (formou znaleckého dokazovania), že dom ani pozemky nie sú reálne
deliteľné podľa výšky spoluvlastníckych podielov a podľa súčasnej právnej úpravy nemožno tento
rodinný dom považovať za bytový dom a vytvoriť súdnym rozhodnutím 3 samostatné bytové jednotky,

súd všetky nehnuteľnosti považoval za reálne nedeliteľné. Preto v danom prípade prichádza do úvahy
ako ďalšia forma vyporiadania prikázanie podielov do vlastníctva ostatným podielovým spoluvlastníkom
za náhradu. Ako však vyplynulo z výsluchov jednotlivých žalovaných 1/ až 3/, žiaden z nich podiely
žalobcov nadobudnúť nechcel. Súd nemôže takýmto spoluvlastníkom prikázať podiel do vlastníctva za
náhradu proti ich vôli a môže len nariadiť predaj celej nehnuteľnosti, s tým, že výťažok z predaja by sa

rozdelil medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. V konaní však vyšlo najavo, že
v predmetnej nehnuteľnosti -dome, okrem podielových spoluvlastníkov -žalovaných 1/ až 3/ žije a aj 81-
ročná matka žalobcu 2/ a žalovaných 1/ až 2/, ktorá so svojím už nebohým manželom dom postavila,
nie je ochotná sa nikam odsťahovať a už vôbec nie do domácnosti žalobcov 1/ a 2/, s ktorými nemá dobrévzťahy, a ktorí ako jediní po prípadnom predaji nehnuteľnosti prejavili záujem ju u seba ubytovať. Ako
vyplynulo z jej výsluchu, podiely na dome darovala obom žalobcom preto, lebo ju o to požiadali, s tým, že
mala za to, že bude mať možnosť v nehnuteľnosti žiť do konca svojho života. Tieto nehnuteľnosti užíva

ešte žalovaný 1/, ktorý je z finančných dôvodov odkázaný na bývanie v nehnuteľnosti, lebo nemá kde
inde bývať, do nehnuteľnosti taktiež investoval, k domu má citový vzťah, žije v ňom od malička a musí
sa starať o svoju matku. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa ust. § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktoré spočívajú v morálnom záväzku tak žalobcu
2/ ako obdarovaného ako aj žalovaných 1/ a 2/ ako detí F. Q. postarať sa o jej bývanie v predmetnej

nehnuteľnosti a užívanie pozemkov až do jej smrti. Od F. Q., aj keď nie je podielovou spoluvlastníčkou
ani nemá v predmetnej nehnuteľnosti zabezpečené právo bezplatného doživotného bývania a užívania
nemožno spravodlivo požadovať, aby po tom, čo celý svoj podiel (v dobrej viere, že im pomáha ) na
tomto dome darovala žalobcom 1/ a 2/ musela tento dom vo svojom veku opustiť. Z týchto dôvodov
súd dospel k záveru, že až do smrti F. Q. nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k
týmto nehnuteľnostiam ich predajom za náhradu, lebo toto by bolo spojené s takými následkami vo

vzťahu k žalovanému 1/ a jeho matke, ktoré výrazným spôsobom presahujú záujem žalobcov 1/ a2/ na
nezotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 142 ods.
2 Obč. zákonníka. náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešným
žalovaným priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Pri sadzbe za
úkon súd vychádzal z ceny uplatneného podielu na vyrovnanie u žalovaného 1/ zo sumy 40.174,07 eur

( 21.000,14eur + 19.173,93 eur) u žalovanej 2/ zo sumy 28.116,24 eur ( 14.971,22 eur + 13.145,02 eur)
a žalovaní 2/ a 3/ spolu sumu 12.057,84 eur( 2x po 6.028,92 eur), čomu zodpovedajú tarifné sadzby za
úkony znížené o 50% u žalovaného 1/ tarifná odmena za úkon predstavuje sumu 253,11eur, u žalovanej
2/sumu218,27euraužalovaného3/sumu143,57eur. Trovybolivyčíslenéza5úkonovprávnejpomoci:
príprava a prevzatie veci dňa 21.12.2010, účasť na pojednávaní dňa 04.03.2013 presahujúca 2 hodiny,

účasť na pojednávaní dňa 150.5.2013 a 10.06.2013 u žalovaného 1/ 5x 253,11 eur/úkon, u žalovanej 2/
5x po 218,27 eur/úkon a žalovaného 3/ 5x po 143,57 eur, náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín
po 13,02 eur/ polhodina každému po 1/3-ine, 1x 7,21eur za úkon vykonaný v roku 2010 a po 3 x 7,81
eur paušál za úkony vykonané v roku 2013 u každého žalovaného podľa ust. § 11 ods.5, 13 ods.2, § 14
ods.1 písm. a/,c/, § 16 ods.3, § 17 ods.1,2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania v celkovej výške 1.322,23 eur žalovanému 1/, v sume
1.148,03 eur žalovanej 2/ a v sume 774,53 eur pre žalovaného 3/ budú žalobcovia povinní zaplatiť
k rukám JUDr. F. F.. V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č.
24/2010 znalca Ing. V. E. za účelom ocenenia nehnuteľností a zistenia možností ich reálnej deľby ako
aj náklady za jeho účasť na pojednávaní. Náklady na znalecký posudok v sume 454 eur boli hradené

z časti zo zálohy zloženej žalobcami a v sume 54 eur z rozpočtových prostriedkov tamojšieho súdu a
náklady spojené s výsluchom znalca na pojednávaní dňa 15.05.2013 v sume 40,80 eur boli hradené len
z rozpočtu súdu. Štát má proti účastníkom konania podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov. Znalecké dokazovanie sa vykonalo na základe potrieb všetkých účastníkov

a keďže žalobcovi neboli v konaní úspešní a nie sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov , súd ich
súd zaviazal na náhradu trov konania štátu v sume 94,80 eur ( 54 eur + 40,80 eur).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Navrhli ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávne

právne vec posúdil. S poukazom na ust. § 142 Obč. zákonníka poukázali na spôsoby zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že v danej veci z technického hľadiska nie je možné
vec reálne rozdeliť, žiadny zo spoluvlastníkov nechce vec do výlučného vlastníctva, čo už samo o sebe
vylučuje tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Podľa ich názoru je však potrebné
upriamiť pozornosť na kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správa násilne voči ostatným

spoluvlastníkom. Poukázali na to, že v priebehu konania bolo viackrát spomenuté a preukázané, že
vzťahy medzi účastníkmi sú natoľko rozvrátené, že medzi nimi dochádzalo k prípadom výtržníctva,
fyzickému napádaniu, ako aj urážkam, o čom svedčia početné trestné oznámenia, ktoré boli podávané
zo strany žalovaných a ktoré neboli založené na pravde. Všetky priestupkové spisy boli ukončené
buď odložením veci, pretože nešlo o priestupok, alebo zastavením priestupkového konania, nakoľko

sa dané skutky nepodarilo preukázať. Ďalej poukázali na trestné oznámenie podané žalobkyňou 1/ po
fyzickom útoku žalovanej 2/ na jej osobu, ktoré trestné oznámenie žalobkyňa 1/ odvolala po žiadostizosnulého syna Tomáša Slivu. Uviedli, že žalovaní 1/ - 3/ chcú zbohatnúť na vlastnej matke, a toto
svedčí o ich charaktere. Druhé trestné oznámenie bolo podané žalobcom 2/ na žalovaného 1/ po
opakovanom fyzickom a hanobnom verbálnom útoku. Okresný úrad Trenčín klasifikoval toto trestné

oznámenie ako priestupok a žalovanému 1/ bola udelená sankcia a pokarhanie. Namietali, že v danom
prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 2 Obč. zák. Žalovaní 1/-3/ ako aj súd prvého
stupňa ako jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa uviedli, že v predmetnom dome žije ich matka,
ktorá si tam želá dožiť a má vysoký vek. Matka žalovaných 1/- 3/ však nie je vlastník ani spoluvlastník
predmetnej nehnuteľnosti, nemá zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania, a

ani nikdy nebol urobený prísľub doživotného bývania a užívania. Poukázali na to, že prejavili ochotu
vziať matku k sebe, čo ona odmietla. Ďalej poukázali na vyjadrenie žalovaných 1- 3/ , že matku k sebe
nevezmú, nakoľko ju nemajú kde umiestniť. Toto ich tvrdenie považujú za účelové, keďže jedno ich dieťa
žije v Českej republike, druhé dieťa tam študuje a tretie sa k nim prisťahovalo len nedávno po rozvode.
Tieto skutočnosti však súd prvého stupňa neskúmal. V tejto súvislosti upozornili na skutočnosť, že ak je
braná do úvahy matka žalobcu 2/ a žalovaných 1/, 2/ a jej žiadosť o dožitie v pokoji, z morálneho hľadiska

jenutnéprizeraťajnadcéružalobcov1/,2/stým,žetrebapoukázaťnarovnocennosťľudí.Pokiaľsatýka
ďalšieho dôvodu osobitného zreteľa, že žalovaný 1/ by nemal kde bývať, keď nemá finančné prostriedky
na kúpu inej porovnateľnej nehnuteľnosti uviedli, že v prípade predaja nehnuteľností si žalovaný 1/
môže zaobstarať porovnateľnú bytovú jednotku a žalovaný 2/, 3/ majú svoje bytové priestory a do
predmetnej nehnuteľnosti chodia len na víkendy. Mali za to, že žalovaní 1/ - 3/ stále majú možnosť

formou dohody odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobcov 1/ a 2/ a umožniť tak matke, aby nemusela
byť vytrhnutá z domáceho prostredia. Popreli, že došlo k ich výplate z prízemia v dedičskom konaní po
Augustínovi Slivovi. Za nepravdivé označili tvrdenie žalovaných 1/- 3/, že darovanie zo strany matky bolo
robené účelovo, keď nebolo potrebné ani nutné k vydaniu stavebného povolenia, nakoľko toto už v tom
čase existovalo. Dôvodili, že súd prvého stupňa mal tak isto prihliadnuť na dôvody hodné osobitného

zreteľa na strane žalobcov, kde je preukázané, že medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 1/ - 3/ z dôvodu
zlých vzťahov boli žalobcovia 1/, 2/ nútení opustiť predmetnú nehnuteľnosť a na úver si zaobstarať
ďalšiu, takže sú neúmerne zaťažení dvoma úvermi. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi účastníkmi
a aj tragické úmrtie syna, nie je v záujme žalobcov a ani ich dcéry Simony vrátiť sa do predmetnej
nehnuteľnosti, čo by ich i dcéru psychicky zaťažilo. V tomto smere poukázali na odporučenie lekára

MUDr.A..Ktvrdeniužalovanýchnapojednávanídňa10.06.2013, žeokolostavbyniesúvšetkypozemky
v spoluvlastníctve účastníkov konania uviedli, že takáto skutočnosť z príslušných listov vlastníctva
nevyplýva. Ďalej uviedli, že žalovaní im nedovolia ich bytovú jednotku prenajať s odôvodnením, že
prípadným nájomcom v žiadnom prípade nedovolia chodiť po ich spoločnom pozemku. V závere
odvolania poukázali na tendenčné správanie sudkyne, ktorá porušila podmienky poučovacej povinnosti

všeobecnýchsúdovstým,ženapojednávanídňa15.05.2013vyslovilapoučeniezaprítomnostivšetkých
účastníkov, že „žalobu vidí na zamietnutie“.

Žalovaní 1/ - 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ navrhli napadnutý rozsudok ako
vence správny potvrdiť. Uviedli, že určité konflikty medzi účastníkmi konania boli a tieto veľmi ťažko
znášala matka pani Mária Slivová. Poukázali v tomto smere na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 22C/166/2009, kde je v odôvodnení konštatované, že medzi účastníkmi dochádzalo k vzájomným
konfliktom a preto argumentácia žalobcov o násilnom správaní žalovaných voči žalobcom neobstojí.
Mali za to, že práve skutočnosť, že matka nemá v dome žiadne majetkové právo, má vážne zdravotné
problémy a viac ako 80 rokov s prihliadnutím aj na to, že svoj spoluvlastnícky podiel k domu previedla na
žalobcov s tým, že bude mať zriadené právo doživotného užívania a pritom jej žalobkyňa 1/ niekoľkokrát

dávala podpisovať rôzne zmluvy, z ktorých však toto právo nevyplývalo, je dôvodom hodným osobitného
zreteľa, pre ktorý súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietol. Argumentáciu žalobcov
ohľadne ich dcéry označili za účelovú a zavádzajúcu. Dcéra žalobcov momentálne nebýva v L. a teda
vôbec nemusí byť vystavená traumatizujúcemu prostrediu. Podľa ich názoru traumatizujúcim prostredím
by naopak bolo bývanie matky u žalobcov, resp. akákoľvek zmena jej bývania. Ďalej uviedli, že dôvody

hodnéosobitnéhozreteľaniesúnijakýmspôsobomviazanévust.§142ods.2Obč.zák.vplatnomznení
výlučne len na spoluvlastníka, z čoho vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť viazané
na akúkoľvek osobu, prípadne vec alebo úkon. Za účelové označili tvrdenie žalobcov, že si chcú matku
vziať k sebe, nakoľko z prejavov matky sú si veľmi dobre vedomí, že táto nie je ochotná s nimi bývať a
chce dožiť doma s pomocou a opaterou žalovaných. Uviedli, že matka mala záujem, aby sa dom rozdelil

tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, ale žalobcovia toto odmietli, čo je zrejme aj pravá príčina všetkých
konfliktov. Za nepravdivé označili tvrdenie žalobcov, že im nedovolia „ich bytovú jednotku“ prenajať,takýto návrh žalobcovia nikdy nepredložili. Tvrdenie žalobcov o tendenčnom správaní sudkyne odmietli
s tým, že nimi citované stanovisko sudkyne na pojednávanie nezaznamenali, o čom svedčí aj zápisnica z
pojednávania. Záverom konštatovali, že pokiaľ by došlo k naplneniu pôvodnej dohody medzi účastníkmi

a ich matkou, podľa ktorej malo dôjsť k reálnemu rozdeleniu domu na tri samostatné bytové jednotky,
čo je aj technicky pripravené, avšak bolo by potrebné ešte vyriešiť pozemky tak, aby každý z vlastníkov
bytovej jednotky mal vstup do bytu zabezpečený cez vlastný pozemok a dotiahnuť do konca aj stavebné
konanie, ktorým by sa zlegalizoval reálny stav, odpadol by dôvod, pre ktorý sa začalo toto konanie.

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecpodľa§212ods.2písm.c)O.s.p.beznariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov 1/, 2/ nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej „Občiansky zákonník“), ak nedôjde k dohode,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom
na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla

účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. Citované zákonné ustanovenia upravujú jednotlivé spôsoby vyporiadania

zrušeného podielového spoluvlastníctva za predpokladu, ak nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielovéhospoluvlastníctvamedzijednotlivýmipodielovýmispoluvlastníkmiasúzhľadiskapostupnosti
spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva pre úvahu súdu určujúce a záväzné. Pokiaľ nedošlo k dohode o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi, a neprichádza do úvahy reálna deľba

predmetu spoluvlastníctva, zvažuje súd možnosť prikázania veci za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom a len za predpokladu, ak žiaden z podielových spoluvlastníkov predmet
spoluvlastníctva nechce, nariadi súd predaj veci a výťažok rozdelí podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Súd je obligatórne povinný prihliadnuť na veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov,
na účelné využitie veci, ako aj na násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatných
spoluvlastníkom za predpokladu, ak bolo v konaní preukázané. Súd len výnimočne, po zohľadnení

konkrétnych okolností prípadu, ktoré považuje za tak zásadné a relevantné z hľadiska predmetu
rozhodovania, že je ich možné hodnotiť a zvážiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, z týchto
dôvodov nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo a to prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku.

V preskúmavanej veci k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo. Nebolo medzi účastníkmi

konania sporné ani to, že reálna deľba veci nie je možná. Prichádzalo by tak po zrušení podielového
spoluvlastníctva eventuálne do úvahy prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; respektíve pokiaľ vec žiadny zo spoluvlastníkov nechcel, nariadenie jej predaja
a rozdelenie výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súd v zásade je povinný rešpektovať zásadu, v zmysle ktorej nemožno nikoho nútiť

proti jeho vôli vlastniť vec a zotrvávať vo vlastníckom (spoluvlastníckom) vzťahu k určitej veci. Pokiaľ
však z priebehu konania a okolností, ktoré sú zrejmé zo skutkového stavu veci vyplývajú konkrétne
osobitné dôvody, pre ktoré by zrušenie a následné vyporiadanie spoluvlastníctva nebolo v súlade so
všeobecnou zásadou spravodlivosti, resp. by bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov a etiky, súd
je povinný na tieto prihliadnuť a aj proti vôli podielového spoluvlastníka, ktorý navrhuje zrušenie a

vyporiadanie predmetu spoluvlastníctva, tomuto návrhu nevyhovieť. Kritériá, ktoré môže súd zohľadniť
ako dôvody hodné osobitného zreteľa, sú na úvahe súdu. Súd prvého stupňa návrh žalobcov 1/, 2/ na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam zamietol s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, výsledky
vykonanéhodokazovania,stanoviskáúčastníkovkonaniakprejednávanejveciacitovalprávnepredpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Podrobne sa venoval

otázke dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo
podľa ust. § 142 ods. 2 Obč. zák. uviedol, ktoré okolnosti v danej veci považoval za rozhodujúce a za
preukázané na stranách žalobcov a na strane žalovaných.

Súdna prax už dospela k názoru (viď R 100/1999), podľa ktorého dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,
so zreteľom na ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa§ 142 ods. 2 Obč. zák.,

sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaných (najmä jeho zdravotný stav,
vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti
uspokojiťsvojebytovépotrebyinde,osobnéväzbynanehnuteľnosť),akoajnastranežalobcu(najmä,ak
mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu
alebo, že vec má v úmysle predať). Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen
bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989).

Súd prvého stupňa preto správne zohľadnil pri rozhodovaní tú skutočnosť, že v predmetnom rodinnom
dome, okrem podielových spoluvlastníkov - žalovaných 1/ až 3/ žije aj 81-ročná matka žalobcu 2/ a
žalovaných 1/ až 2/, ktorá so svojím už nebohým manželom dom postavila, nie je ochotná sa nikam
odsťahovaťaužvôbecniedodomácnostižalobcov1/a2/,sktorýminemádobrévzťahy,aktoríakojediní
po prípadnom predaji nehnuteľnosti prejavili záujem ju u seba ubytovať. Ako vyplynulo z jej výsluchu,

podiely na dome darovala obom žalobcom preto, lebo ju o to požiadali, s tým, že mala za to, že bude mať
možnosť v nehnuteľnosti žiť do konca svojho života. Tieto nehnuteľnosti užíva ešte žalovaný 1/, ktorý je
zfinančnýchdôvodovodkázanýnabývanievnehnuteľnosti,lebonemákdeindebývať, donehnuteľnosti
taktiež investoval, k domu má citový vzťah, žije v ňom od malička a musí sa starať o svoju matku. Tieto
skutočnosti viedli súd k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 142 ods.2

Občianskeho zákonníka, ktoré spočívajú v morálnom záväzku tak žalobcu 2/ ako obdarovaného, ako aj
žalovaných 1/ a 2/ ako detí F. postarať sa o jej bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a užívanie pozemkov
až do jej smrti. Od F. Q., aj keď nie je podielovou spoluvlastníčkou ani nemá v predmetnej nehnuteľnosti
zabezpečené právo bezplatného doživotného bývania a užívania nemožno spravodlivo požadovať, aby
po tom, čo celý svoj podiel (v dobrej viere, že im pomáha ) na tomto dome darovala žalobcom 1/ a

2/ musela tento dom vo svojom veku opustiť. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že až do smrti
F. Q. nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam ich predajom
za náhradu, lebo toto by bolo spojené s takými následkami vo vzťahu k žalovanému 1/ a jeho matke,
ktoré výrazným spôsobom presahujú záujem žalobcov 1/ a 2/ na nezotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu.
Odvolací súd za relevantné nepovažuje ani argumenty žalobcov 1/, 2/, ktoré poukazujú na kritérium,

a to na skutočnosť, že spoluvlastník sa správa násilne voči ostatným spoluvlastníkom, keď v priebehu
konania bolo spomenuté a preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú natoľko rozvrátené, že medzi
nimi dochádzalo k prípadom výtržníctva, fyzickému napádaniu, ako aj urážkam, o čom svedčia početné
priestupkové konania a trestné oznámenia, ktoré boli podávané zo strany žalovaných a ktoré neboli
založené na pravde. Všetky priestupkové konania boli ukončené buď odložením veci, pretože nešlo o

priestupok, alebo zastavením priestupkového konania, nakoľko sa dané skutky nepodarilo preukázať. Z
uvedeného treba potom urobiť taký záver, že k narušeniu vzťahov medzi účastníkmi došlo z obidvoch
strán. Ani tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že im žalovaní nedovolia ich bytovú jednotku prenajať neobstojí,
keď z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovia 1/, 2/ takýto návrh žalovaným predložili. Neobstojí ani
námietka odvolateľov ohľadne tendenčného správania sa vec prejednávajúcej sudkyne, keď tvrdenie

navrhovateľov, že „žalobu vidí na zamietnutie“ nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní dňa 15.05.2013.
Námietky odvolateľov neboli preto dôvodné

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o
náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene za právne
zastúpenie za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.03.2014. Pri určení tarifnejodmeny odvolací súd vychádzal z ceny uplatneného podielu na vyrovnanie u žalovaného 1/ zo sumy
40.174,07 eur (21.000,14 eur + 19.173,93 eur), u žalovanej 2/ zo sumy 28.116,24 eur (14.971,22 eur +
13.145,02 eur) a žalovaní 2/ a 3/ spolu sumu 12.057,84 eur (2x 6.028,92 eur), čomu zodpovedajú tarifné

sadzby znížené o 50% - u žalovaného 1/ tarifná odmena z úkon predstavuje sumu 253,11 eur + režijný
paušál 8,04 eur = 261,15 eur, u žalovanej 2/ sumu 218,27 eur + režijný paušál 8,04 eur = 226,31 eur a u
žalovaného 3/ sumu 143,57 eur + režijný paušál 8,04 eur = 151,61 eur (§ 10 ods. 1,5, § 13a ods. 1 písm.
c), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .