Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/194/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114232814
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114232814.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporkyni: C.
D., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž.A., G. XXXXX, vedľajší účastník na strane odporcu: Združenie na ochranu
spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 481,25 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 481,25 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne zo sumy 481,25 Eur od 22.06.2013 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške
46,20 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo

výške 31,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 82,48 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa03.10.2014doručenýmOkresnémusúduvŽilinedňa
07.10.2014 domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 481,25 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol odporkyni úver, pričom odporkyňa sa zaviazala
úver splácať splátkami, čo však neplnila.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o

spotrebiteľskom úvere; obchodné podmienky; predžalobná upomienka zo dňa 05.06.2013, oznámenie
zo dňa 13.11.2013 o zosplatnení záväzku s podacím hárkom.

V priebehu konania vstúpil na strane odporkyne vedľajší účastník, avšak k jeho vstupu sa odporkyňa
nevyjadrila, hoci bola súdom vyzvaná.

Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX mal súd preukázané, že danú zmluvu
uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník dňa 07.02.2013, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru. Výška úveru bola 350,- Eur, s odplatou cena úveru 483,50 Eur, odplata 133,- Eur.
Odporkyňa sa zaviazala splácať úver v celkovej výške 483,- Eur v 13 splátkach - prvé tri splátky po 1,75
Eur a ďalej v 10 splátkach po 47,78 Eur, pričom RPMN bola vo výške 67,70 % a úroková sadzba vo
výške 20 %.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluvný vzťah sa spravuje aj ustanoveniami zák.č. 129/2010 Z.z., ktorým sú stanovené a náležitosti
zmluvy.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento
typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať
aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s

implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany
spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa

sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcami
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť

za poskytnuté služby.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriektomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdmázato,žeúčastnícikonaniaplatneuzavrelipredmetnúzmluvu,

ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Z predmetnej zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej splátky bola určená 10.dňom po uzavretí zmluvy, každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Z predložených listín mal súd preukázané, že odporkyňa čerpala úver, pričom splatila celkovo iba 1,78
Eur.

Podľa § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ odporkyňu vyzval výzvou zo dňa 05.06.2013 k úhrade dlžnej sumy

s tým, že ak neuhradí dlžnú sumu do 15 dní, tak bude žiadať splatenie celej sumy v zmysle § 53 ods.8
Občianskeho zákonníka. (l.č.4 obsahu spisu)

Následne navrhovateľ oznámil zosplatnenie záväzku listom zo dňa 13.11.2013 a že sa celý dlh stáva
splatným dňa 21.06.2013. Toto riadne doručil. (l.č. 6-7 obsahu spisu)

Odporkyňa neuhradila žiadnu ďalšiu úhradu. Odporkyňa z celkovej dlžnej sumy zaplatila iba sumu 1,75

Eur, preto dlžná suma je vo výške 481,25 Eur (483-1,75 = 481,25 Eur).

Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že v dôsledku vyššie uvedeného odporkyňa dlhuje sumu
481,25 Eur, a to po odpočítaní uhradenej sumy z celkovej ceny úveru riadne dohodnutej v zmluve.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.01.2015 namietal údaj
RPMN, a preto úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Taktiež namietal, že zmluva neobsahuje

výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov.

Navrhovateľ k tomu uviedol, že v zmluve je uvedený RPMN vo výške 67,70% pri úvere splatnom 13
mesiacov, pričom tento údaj je uvedený riadne v zmluve, teda nie iba v Obchodných podmienkach, ako
tvrdil vedľajší účastník na strane odporcu. A je uvedená aj úroková sadzba.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu poukazuje aj na to, že zmluva absentuje aj údaje v zmysle §

9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z., nakoľko je uvedená len úroková sadzba, avšak nie je uvedený jej
počet splátok a termíny splátok, súd s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko by išlo o formalizmus a strohý
výklad zákonného ustanovenia, keďže je zrejmé, že úrok z úveru je obsiahnutý v splátkach, ktorých
počet a výška bola riadne stanovená, ako aj splatnosť. Predsa výška úrokovej sadzby bola daná a tátoje zahrnutá v dojednaných splátkach, aj keď zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, v akej konkrétnej výške
Eur tvoria úroky z úveru jednotlivé splátky.

Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 46,20 Eur, t.j. mesačná zmluvná pokuta vo výške

11,55 Eur x 4 mesiacov omeškania od 06/2013 do 09/2013.

Vedľajší účastník na strane odporcu namietal dojednanie zmluvnej pokuty a považoval ho za absolútne
neplatné vzhľadom na jej výšku k celkovej výške plnenia.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na

náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.

Podľa § 3a ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy

zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou, bola dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 3,3% z istiny úveru za každý kalendárny mesiac v omeškaní., čo je 11,55 Eur za 1

mesiac.

S poukazom na uvedené súd posúdil, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v primeranej výške vzhľadom
na výšku úveru a dĺžku splácania a súd nezistil žiadny dôvod pre moderovanie, resp. nepriznanie, resp.
pre posúdenie daného dojednania ako neprijateľnej podmienky. Platná právna úprava nevylučuje popri
odplate za poskytnutý úver aj sankciu - zmluvnú pokutu v prípade neplnenia dlžníkom. Dlžník zmluvu

podpísal a bol si vedomý svojej povinnosti splácať poskytnutý úver, pričom dokonca prvé tri splátky boli
iba vo výške 1,76 Eur, napriek tomu odporkyňa zaplatila iba prvú splátku bez akéhokoľvek zdôvodnenia
jej neplatenia. Dokonca súd ani nezistil, že by odporkyňa kontaktovala veriteľa o predĺženie splácania,
či zmenu splátkového kalendára. Finančné prostriedky riadne čerpala, ale svoje povinnosti si neplnila,
a to aj napriek skutočne nízkym splátkam. Pre taký prípad bola v zmluve riadne dojednaná zmluvná

pokuta, pričom ustanovenie upravujúce zmluvnú pokutu bolo v primeranej veľkosti písma a čitateľné,
pričom odporkyňa zvlášť podpísala zmluvu, ako aj tieto obchodné podmienky zvlášť.

Taktiež vzhľadom na výšku splátok, ako aj celého úveru, výška zmluvnej pokuty bola v primeranej výške.

Súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ, hoci mal nárok na zmluvnú pokutu za každý mesiac
omeškania, uplatnil si iba za 4 mesiace - 06/2013-09/2013.

Na základe uvedeného súd priznal uplatnenú zmluvnú pokutu.

Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym
obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadomnato,žeodporkyňasisvojupovinnosťzaplatiťdlžnúsumunesplnila,dostalasadoomeškania

ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z
omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 5,5% ročne, a to od 22.06.2013, teda
od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru.

Súd výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Odporkyňa bola v konaní nečinná.

Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím relevantne spochybnené a navrhovateľ preukázal svoje
tvrdenia predloženými listinami.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho

súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z
dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi nepriznal
náhradu trov konania voči odporkyni.Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, navrhovateľ bol úspešným účastníkom v tomto konaní a
prináleží mu náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcom s poukazom na cit. ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu náhradu trov konania
spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
82,48 eur za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 32,20 eur, 2/ podanie
žaloby na súd v sume 33,20 eur + 2 x režijný paušál v sume 8,04 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom

súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 31,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia
sumu 82,48 eur pozostávajúce:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit.
vyhl. sumu 33,20 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur ,

2. za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.

sumu 33,20 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy
konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 31,50 eur a titulom

trov právneho zastúpenia sumu 82,48 eur, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Keďže súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia, súd zároveň rozhodol tak, že navrhovateľovi sa
nepriznáva náhrada trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (ktorý vystupoval v

konaní na podporu odporcu) a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to aj z dôvodu, že
konanie bolo vyvolané konaním odporcu a nie vedľajšieho účastníka na strane odporcu, teda konaním
odporcu bolo spôsobené súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).