Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného Ing. F. K. pre

prečinvýtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaníkonanom
v Nitre dňa 22.decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ing. F. K., narodený XX.XX.XXXX v W.,
trvale bytom Z. - X. I. O.,
R. Z. XXXX/X,

sa uznáva vinným, že:

dňa 25.03.2012 v čase asi o 17.30 hod. v obci W. na ulici Z. pred rodinným domom č. XXXX/X po
predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadol poškodenú Z. K. tým spôsobom, že ju dlaňou pravej
rukyjedenkrátudreldoľavejčastitváre,vdôsledkučohopoškodenáZ.K.spadlanaauto,čímjejspôsobil
zranenia, a to pomliaždenie ľavej tváre hlavy s ľahkým podvrtnutím ľavého dolnočelustno-spánkového
kĺbu a drobné krvácanie do sklovca pravého oka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 7 dní,

teda:

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

tým spáchal:

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 500,-
(päťsto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obvinenému aby nahradil poškodenej spoločnosti

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Nitra, so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO
35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 70,50 eur.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú Z. K. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W.,Z.XXXX/X,B.družstvoW.,X.XXX/X,sosídlom XXXXXW.,R.XXXXX536apoškodenúspoločnosť

Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, 950 43 950 43 Nitra, IČO 30 807 484 s
ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný: Ing. F. K., narodený XX.XX.XXXX v W.,
trvale bytom Z. - X. I. O.,
R. Z. XXXX/X,

sa uznáva vinným, že:

dňa 25.03.2012 v čase asi o 17.30 hod. v obci W. na ulici Z. pred rodinným domom č. XXXX/X po
predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadol poškodenú Z. K. tým spôsobom, že ju dlaňou pravej
rukyjedenkrátudreldoľavejčastitváre,vdôsledkučohopoškodenáZ.K.spadlanaauto,čímjejspôsobil
zranenia, a to pomliaždenie ľavej tváre hlavy s ľahkým podvrtnutím ľavého dolnočelustno-spánkového
kĺbu a drobné krvácanie do sklovca pravého oka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 7 dní,

teda:

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

tým spáchal:

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 500,-

(päťsto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obvinenému aby nahradil poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Nitra, so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO
35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 70,50 eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú Z. K. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W., Z. XXXX/X, B. družstvo W., X. XXX/X, so sídlom XXX XX W., IČO XX XXX XXX a poškodenú
spoločnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, 950 43 950 43 Nitra, IČO 30
807 484 s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3Pv 342/12 predloženej na Okresný súd
Nitra dňa 11.02.2014 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Ing. F. K. pre prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného Ing. F. K., svedkyne poškodenej Z. K., konfrontáciou obžalovaného a

poškodenej, výsluchom svedkov W. K., O. K., V. K., prečítaním výpovedí svedka X. K., svedkyneE. Z., prečítaním znaleckých posudkov MUDr. Vladimíra Popelku a MUDr. Vladimíra Máliša z odboru
zdravotníctvo, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov zabezpečených v spise, oboznámením
pripojených spisov Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 24 C 265/2011 a Okresného súdu Nitra

sp. zn. 33 T 15/2014.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný Ing. F. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného
v obžalobe a považuje za absurdné, že je v tejto veci obžalovaný, lebo v daný deň o 17.30 hodine
priviezol riadne na základe rozsudku o rozvode a určení styku s dcérou, svoju dcéru jej matke (W. K.)
a toto odovzdanie dieťaťa prebehlo bez problémov. Následne bol poškodenou Z. K. fyzicky napadnutý
a keď sa bránil, bol napadnutý O. a V. K.. V ten deň si urobili spolu s bratom, ktorý už bol v tom čase
chorý na rakovinu, jeho priateľkou a svojou dcérou výlet k Váhu. Do W. prišiel o 17.30 hodine svojim

autom, ktoré šoféroval jeho brat X. K., na mieste spolujazdca sedela bratova priateľka E. Z.. Zastavili
oproti rodinnému domu na protiľahlej strane cesty, všetci traja vystúpili, vybral dcéru z autosedačky a
odviedol ju k matke. W. K. stála uprostred cesty spolu so svojou matkou Z. K., s jej bratom O. a v bráne
rodinného domu stál V. K.. Dcéru bez slova odovzdal matke a pobral sa k autu, matka jeho dcéry sa
opýtala, kedy dcéra naposledy jedla a spala na čo nestihol reagovať, ale jeho brat X. zareagoval a

odpovedal. Z. K. a exmanželka sa dožadovali, aby odpovedal on, preto zopakoval čo povedal brat a
išiel k autu. Dostal sa k miestu vodiča, lebo si chcel vymeniť miesto s bratom, brat si išiel sadnúť na
miesto spolujazdca a jeho priateľka si išla sadnúť dozadu. Do rozhovoru sa začala miešať Z. K., ktorá
rozoberala ich bývalé manželstvo, pričom tvrdila, že za rozpad manželstva je vinný on. Z. K. a jej syn
O. ho nasledovali k autu, obišli ho zozadu, Z. stála pri ľavých zadných dverách, za ňou stál O. a on

stál na mieste vodiča. Otočil sa a reagoval slovami, že ich manželstvo bolo rozvrátené zapríčinením Z.
K., jej neustálym miešaním sa do ich manželstva a zopakoval jej to asi trikrát, na čo Z. K. agresívne
zareagovala a napadla ho pravou rukou na ľavé líce, iný fyzický kontakt tam nebol. Intenzita tej facky
bola slabšieho charakteru, bola to žena vo veku po 50-tke. Reagoval na to reflexívne, facku jej dal
väčšou intenzitou (ako muž). V minulosti už bol zo strany Z. K. asi trikrát fyzicky napadnutý pre rozdielne

názory na manželstvo a v auguste 2011 ho fyzicky napadli spolu s ňou aj jej synovia O. a X.. V rámci
rodiny nepovažoval za vhodné riešiť to na polícii, ale bol prekvapený, že si Z. toto dovolila aj po rozpade
manželstva. Potom, čo dostal od Z. facku, tak túto jej opätoval tiež fackou na jej ľavé líce a následne
ho O. K. začal udierať päsťami do hlavy a tváre a zvalil ho na zem. Keď ležal tvárou na zemi, O. sedel
na ňom, bil ho päsťami do hlavy a kopal kolenami do rebier. Brat X. sa snažil z neho O. stiahnuť, ale

vzhľadom na jeho zdravotný stav sa mu to nepodarilo. Následne pribehol V., začal ho kopať do častí tela,
ktoré neboli zakryté O. K., toto trvalo až kým ho niekto neodtiahol za nohu preč a potom ho ešte V. K.
päsťou udrel do tváre. Počul ako jeho bývalá manželka stojí na ceste s dcérou, ktorá plakala. Po útoku
povedal bratovi, že to idú nahlásiť na políciu. Z. prišla k jeho bratovi X., vysvetľovala a ospravedlňovala
ich konanie a následne odišli s bratom na políciu. Počas ich manželstva, keď dochádzalo ku konfliktom

si začal písať príbehy z žitia v ich rodine a dával ich na svoju internetovú stránku, prístupnú iba pre okruh
priateľov, kde uvádzal, že ho v minulosti táto rodina fyzicky napadla. Čo sa týka zranení Z. K., počas
incidentu bola v normálnej kondícii, až v nemocnici, kde bol na ošetrení, videl aj rodinu K., ale myslel si,
že zranený je O. s ktorým padli na zem, bol prekvapený, keď zistil, že sa jednalo o Z., ktorej dal normálne
facku, nevedel si vysvetliť kde sa k svojim zraneniam dostala. Neregistroval kontakt hlavy Z. K. s autom,

možno sa ho dotkla plecom. Nevšimol si ani to, že by mala nejaké problémy s vyskočením čeľustného
kĺbu, bral to ako normálnu facku, preto sa čudoval, že to riešia v nemocnici. S poškodenou mali až do
narodenia dcéry dobré vzťahy, po narodení dcéry však nadobudla pocit, že ona je ten správny človek,
ktorý bude riadiť ich manželstvo a myslela si to aj jeho exmanželka, s týmto on nesúhlasil, tak začali
konflikty ústneho charakteru, neskôr došlo aj k jeho fyzickému napadnutiu, preto odmietol navštevovať

ich rodinu. V auguste 2011 to vyvrcholilo jeho fyzickým napadnutím, tak sa rodine začal vyhýbať, lebo
každý kontakt s rodinou bol dôvod na konflikt. S exmanželkou žil tri roky. K ich rozvodu došlo vo februári
2012 v Bratislave. Bývalá manželka trávila po pôrode veľa času u rodičov v W. a nie v Bratislave, snažil
sa prispôsobiť, neobmedzovať ju, ale nepredpokladal že exmanželka bude vyžadovať, aby sa riadili
podľa jej matky. Úprava styku s maloletou bola tiež dôvodom na konflikt, lebo oni nesúhlasili s rozsahom

úpravy jeho práv tak, aby dcéra s ním trávila celé víkendy. O konfliktoch v manželstve hovoril so svojou
mamou a bratom. Po tomto konflikte sa s bývalou manželkou dohodli, že si dcéru budú odovzdávať
pri policajnej stanici v W. bez prítomnosti tretej osoby. Na polícii (OO PZ Mojmírovce) pri vyšetrovanítejto veci mu bolo naznačené, že keď stiahne svoje trestné oznámenie, bude stiahnuté aj jeho trestné
konanie, bol preto presvedčený, že polícia bola ovplyvňovaná, lebo tam pracuje zať sestry poškodenej.

Svedkyňa poškodená Z. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 25.03. mal priviesť jej bývalý zať
vnučku, lebo dcéra od neho odišla a prišla bývať k nim. Z dôvodu, že obžalovaný dcéru v minulosti
fyzicky napadol, ju dcéra požiadala, aby boli pri prevzatí vnučky pri nej. Reálne odovzdanie vnučky
nevidela, videla dcéru, ako už drží W. za ruku. Dcéra sa pýtala otca dieťaťa, že kedy spala a čo jedla, na
čo zareagoval jeho brat X., tak mu na to povedala, že sa to týka F. a W. a nech nechá hovoriť F.. Dcéra

spomínala, že s malou nebolo pred dvomi týždňami niečo v poriadku, že bola nesvoja, tak sa F. pýtali, čo
sa jej stalo, pred dvomi týždňami. F. začal osočovať ich rodinu, že zle sa môže malej stať len u nich, že
sú satanisti a cigáni, preto chcela, aby prestal hovoriť, tak mu pohybom ruky naznačovala, aby prestal,
na čo jej F. strelil takú, že spadla na kapotu auta. Bola to facka z veľkej nenávisti, po ktorej vrazila do
zadných ľavých dverí auta pravou stranou tváre a zošmykla sa k zadným dverám. B. incidente stála pri
zadných dverách auta, F. pri predných dverách a pri údere mala kontakt tváre s autom v spodnej časti

dverí. Po údere nepadla celkom na zem, zostala učupená a zodvihla sa hore. M. O. predstúpil pred ňu
a keď sa pozviechala, videla ako O. a F. ležali na zemi, na čo prišiel X. a začal O. škrtiť, tak zavolala
manžela, ktorý bol v tom čase v záhrade. Políciu nevolala, lebo ich nenapadlo také veci riešiť políciou.
Trestné oznámenie podala až potom, ako bola v nemocnici, kde F. napadol syna X. v čakárni a začal
mu vykrikovať, že zničí celú rodinu, že ich dostane všetkých psychicky do blázinca. Pri incidente bol

okrem nej syn O., X., dcéra W. s malou W., X. priateľka a prišiel aj manžel V.. Dcéra (W.) stála trošku
ďalej od auta, držala W., ona a F. stáli pri aute, pri okraji cesty, O. stál vedľa nej. W. zaregistrovala až pri
nohách O. a F. a to dievča (X. priateľka) videla sedieť vzadu v aute. W. si dieťa preberala aj odovzdávala
sama, ale išli s ňou vtedy na jej požiadanie, lebo sa chcela F. spýtať, čo bolo pred dvomi týždňami s
malou a F. ju už fyzicky napadol. Dcéra sa ho veľmi bála, v čase keď ju fyzicky napadol bolo vydané

dočasné opatrenie o styku s dieťaťom. Dcéra jej nepopísala akým spôsobom bola fyzicky napadnutá,
ani čo bol dôvod jej napadnutia, volala ich na odovzdanie len v tom prípade, ak sa chcela niečo F. opýtať.
Po útoku mala narazenú pravú stranu tváre a mala aj niečo s okom, ale to zistila až po dvoch dňoch,
nemohla rozprávať ani otvárať ústa. Po príchode domov ju začalo všetko bolieť, zavolala synovi X., aby
ju odviezol do nemocnice. Zakrvácanie oka sa objavilo v pondelok, mala zahmlené videnie a poriadne

nevidela, k lekárovi išla až o dva týždne lebo čakala, že ju to prejde, dávala si kvapky do očí. F. K.
facku nedala, iba zodvihla pravú ruku a smerovala ju k F. ústam, aby bol ticho, lebo chcela, aby prestal
nadávať. Ani jeden z policajtov, ktorý vyšetrovali túto vec, nie je s nimi v príbuzenskom vzťahu.

Podľa § 271 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 125 Trestného poriadku bola na hlavnom

pojednávaní vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným F. K. a svedkyňou poškodenou Z. K.. Pri
konfrontácii poškodená poprela, že by použila voči obžalovanému násilie, uviedla, že obžalovaný je
na ich rodinu nahnevaný, lebo sa s W. rozviedli a tá je teraz absolútne samostatná. Poprela, že by
ho jej synovia O. a X. fyzicky napadli. Obžalovaný naopak uviedol, že nemal dôvod dať poškodenej
prvý facku, že tejto facke predchádzal atak poškodenej na neho a bol atakovaný aj v minulosti, ešte v

manželstve, preto k nim nechcel chodiť. Konfrontácia vygradovala pri zmienke o priebehu manželstva
F. a W. po narodení maloletej a účasti rodiny K. v ňom. Samosudca následne ukončil emotívnu výmenu
názorov v rámci konfrontácie, pretože prekročila rámec prejednávanej veci. Obžalovaný aj poškodená
pri vzájomnej komunikácii nedokázali primeraným spôsobom regulovať svoje vyjadrenia a správanie,
aby nezachádzali do minulosti a do bývalého manželstva W. a F. K., začali si vyčítať detailné záležitosti

z minulosti, ktoré nesúviseli s predmetom konania.

Svedkyňa Mgr. W. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v nedeľu 25.03.2012 prišiel jej ex manžel a
priviedol ich dcéru do W., kde v tom čase bývali u jej rodičov. Na predchádzajúcom stretnutí s otcom
sa dieťaťu sa niečo stalo, dcéra jej povedala, že spadla a udrela si vzadu hlavičku a chrbátik, potom tri

krát zvracala. Povedala jej to po 5 dňoch od kedy sa to stalo, videla na nej, keď sa vrátila, že niečo nie
je v poriadku, riešila to s lekárkou, ktorá skonštatovala, že niečo jej je, ale nevedela presne určiť čo,
ani po jej vyšetrení. Lekárka jej povedala , aby ju pozorovala a sledovala a na to jej dcéra povedala čo
sa stalo. Túto informáciu chcela prekonzultovať s otcom dieťaťa, aby mohla informovať lekárku, preto
rodičom doma hovorila, že sa musí porozprávať s ex manželom. Exmanžel odmietal komunikovať a

podávať akékoľvek informácie ohľadne dieťaťa. Všetky preberania a odovzdania dieťaťa prebiehali bez
komunikácie. V tomto období sa exmanžela bála, lebo ju v minulosti, ešte pred rozvodom pri preberaní
dieťaťa napadol, pomohla jej prítomnosť jeho matky. Svojim rodičom povedala, že musí s exmanželom
odkomunikovať zdravotný stav dieťaťa a či by nemohol ísť niekto z nich s ňou k odovzdaniu dieťaťa, abysi na ňu netrúfol. Exmanžel neprišiel sám, prišiel s bratom a s nejakým dievčaťom. Videla ako si vymenili
miesta, exmanžel vybral dieťa a s ňou išla mama po pravej strane a brat po ľavej strane. Dieťa pribehlo
ku nej a exmanželovi oznámila, že dieťa malo pred dvomi týždňami problémy, ale jeho to nezaujímalo.

Tak sa ho pýtala na jej režim, ako jedla ako spala, aby vedela nadviazať starostlivosť, na jej otázky
odpovedalX.,exmanželjuignoroval. MamapovedalaX.,abyneodpovedalon,abysitoodkomunikovala
ona s exmanželom. Na toto reagoval exmanžel tým, že čo by sa jej mohlo stať, jedla, pila, spala a
spustil prúd slov, že len u nich sa jej môže niečo stať, že sú satanisti, cigáni, východniari a vedel, že toto
vyvolá reakciu. Keď do toho ohováraním zapojil celú rodinu a vykrikoval na ulici, tak mama sa ho snažila

usmerniť, nech rozpráva normálne, nech nevykrikuje, nech váži slová, na čo začal ešte viac vykrikovať.
Mama urobila smerom k nemu pohyb rukou, že nech už prestane a vtedy pristúpil k nej o krok a pravou
rukou jej strelil takú, že ju odhodilo pravou časťou tela (hlava, rameno) na auto. Zviezla sa po aute a
chvíľu tam zostala učupená. Spamätala sa, ale bolo vidno, že je trošku mimo. V čase incidentu stála
asi krok za mamou, ktorá stála pri zadných dverách auta, F. stál dva kroky od mamy. Mama sa F. ani
nedotkla, lebo bola od neho ďaleko. Ako sa to stalo, brat sa natočil k mame, chcel ísť k nej, ale F. urobil

pohyb smerom k bratovi a nabral ho. Brat ho stihol chytiť za ruky a ramená, vymrštilo ich to a spadli
na zem. Brat bol navrchu a potom prišiel X. k bratovi k hlave a začal O. škrtiť, bála sa a tak zakričala na
otca, ktorý bol niekde v záhrade a išla s dcérou do dvora, snažila sa zamestnať dieťa a potom už videla
všetkých na nohách. F. sedel v aute na prednom sedadle, mama s X. sa rozprávali pri aute, otec bol v
dvore a brat stál pri bráne. Vo dvore videla, že brat krváca a mama začala puchnúť, zavolali druhého

brata X. , aby mamu zaviezol na pohotovosť.

Svedok Ing. O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že koncom marca 2012 pred pol šiestou prišiel
obžalovaný pred ich rodinný dom do W. odovzdať dcéru jeho sestre, ktorá ich ešte pred odovzdaním
požiadala, aby boli prítomní pri tejto odovzdávke, nakoľko bola pred tým obžalovaným fyzicky napadnutá

a potrebovala sa opýtať nejaké veci týkajúce sa malej. Obžalovaný prišiel o niečo skôr, prišli s mamou
k uličnej bránke a videli, že sestra už drží malú v rukách, že jej dcéru odovzdal. Vzhľadom k tomu, že
tam s obžalovaným bol aj jeho brat, podišli s mamou k sestre, ktorá sa ho pýtala, kedy malá jedla a
spala, aby sa vedela ďalej zariadiť. Na toto obžalovaný nereagoval, odpovedal za neho brat, tak mama
vyzvala X., aby sa do nich nemiešal, aby si to vydiskutovali oni dvaja v záujme malej, aby sa naučili

spolu komunikovať. Sestra sa spýtala, či v čase keď bola malá u neho, či sa jej niečo nestalo, lebo
mala hrču na hlave a museli s ňou ísť k lekárovi. Obžalovaný reagoval agresívne, začal urážať celú
rodinu, nadával, osočoval, na čo mu mama povedala, že nech je ticho, nech neklame, ale on nereagoval,
pokračoval ďalej a hlasnejšie. Na to mu mama chcela dať ruku na ústa, spravila mierny pohyb ruky, na
čo jej on dal automaticky facku, pričom mama spadla pravou časťou tváre na auto a zosunula sa dole.

Mama nemala priestor, aby jemu dala facku, lebo stála vedľa auta a bola od neho asi meter. V čase
napadnutia mamy stál po jej ľavej strane. Potom čo obžalovaný uderil mamu, zaútočil aj na neho tak, že
ho ramenom a hlavou udrel do brucha. Spadli spolu na zem, klbčili sa, podarilo sa mu prevaliť sa cez
neho, vtedy k nim pristúpil brat obžalovaného, chytil ho pod krk a začal ho škrtiť. Potom pristúpil jeho
otec a vytiahol ho spomedzi nich. Týmto sa to všetko skončilo, obžalovaný povedal, že idú na políciu,

sadol si na miesto šoféra, jeho brat na miesto spolujazdca a odišli. Mamu zaviezli na pohotovosť do
Nitry, kde sa s nimi znovu stretli. Na pohotovosti obžalovaný ďalej urážal ich rodinu v prítomnosti brata
X., vykrikoval, ohováral rodinu pred všetkými, až kým mu brat nepovedal, že má plnú čakáreň svedkov,
tak zostal ticho. Z pohotovosti išli do W. na políciu.

Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase , keď obžalovaný priniesol domov vnučku,
bol doma vo dvore a vyšiel na ulicu až keď manželka kričala, že bijú syna. Prišiel na miesto vtedy,
keď obžalovaný s jeho bratom bili jeho syna. Keď prišiel na ulicu tak obžalovaný, jeho syn a brat
obžalovaného ležali na zemi, obžalovaný bol na spodku, syn na ňom a brat obžalovaného na ňom
Políciu nevolal, išiel ich rozbrániť, nevnímal kde boli ostatní, vnímal len tých čo sa bili, rozbránil ich,

postavil na nohy, obžalovaný dostal facku a poslal ich domov.

Podľa § 263 odsek 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka X.
K. z prípravného konania zo dňa 30.10.2013. Svedok k veci uviedol, že v marci 2012 išiel s bratom a
so svojou priateľkou E. Z. odviesť bratove dieťa k jeho matke do W.. Zastavili na druhej strane cesty

pred domom, kde bývala bratova exmanželka, vystúpili z auta, k autu prišla W. K., jej matka Z. K. a jej
brat O. K.. Brat odovzdal dieťa matke a následne prišla k bratovi jeho svokra Z. so synom O. a hovorili
mu, že zle vychováva dieťa, chvíľu sa s bratom hádali a pri hádke dala svokra bratovi facku otvorenou
dlaňou po tvári. Brat jej facku vrátil tiež otvorenou dlaňou po tvári a hneď potom O. skočil na brata askončili na zemi. Brat ležal tvárou k zemi, snažil sa brániť, O. ho bil päsťami a kolenami po vrchnej časti
tela. Asi po minúte k nim pribehol a začal brata brániť tak, že odťahoval z neho O.. Pribehol aj V. K. a
začal tiež udierať päsťou brata do hlavy. Potom V. K. brata vytiahol za nohu spod O. a bitka skončila,

chceli odísť, pričom bratova svokra Z. mu začala vysvetľovať, že on je lepší ako brat, že svojho brata
nepozná. Nakoniec nasadli do auta a išli na políciu do W.. Dieťa s matkou sa celému incidentu prizerali
a dieťa aj plakalo. Z polície išli na ošetrenie do nemocnice v Nitre.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne

E. Z. zo dňa 19.09.2013 z prípravného konania. Svedkyňa k veci uviedla, že 25.03.2012 s bývalým
priateľom, jeho bratom a jeho dcérou W. išli z Devínskej Novej Vsi do W. odviezť maloletú W. k jej matke.
Do W. prišli okolo 17.30 hodine, odparkovali oproti rodinnému domu, kde bývala Máriina matka. K vozidlu
prišla F. bývalá manželka, za ňou jej matka, ktorá sa začala vypytovať kedy malá jedla a spala. F. jej
povedal, že sa do toho nemá čo starať, na čo mu svokra dala facku po pravom líci, F. neváhal a facku
jej vrátil, hneď na to prišiel F. bývalý svokor a bývalý švagor, ktorí začali F. biť až skončil na zemi, kde

ho kopali a udierali. Brat X. začal F. brániť, potom to skončilo a odišli spolu na políciu do W., odkiaľ ich
poslali na ošetrenie do Nitry, kde zistili, že F. ma zlomenú lícnu kosť a polámané rebrá.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie aj prečítaním znaleckých posudkov v súlade s
ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku.

ZozáverovZnaleckéhoposudkučíslo35/2012z01.06.2012vypracovanéhoznalcomMUDr.Vladimírom
Popelkom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia k posúdeniu zranení Z. K. vyplynulo,
že poškodená utrpela pomliaždenie ľavej tváre hlavy, ktoré sa prejavovalo začervenaním tváre, bez
krvných podliatín a poranenie skeletu. Poškodená utrpela ľahké podvrtnutie ľavého dolnočelustno-

spánkového kĺbu, ktoré nevyžadovalo liečbu a ľahké zakrvácanie sklovca pravej očnej gule, ostatné
štruktúry oka boli neporušené. Pomliaždenie ľavej tváre s ľahkým podvrtnutím ľavého dolnočelustno-
spánkového kĺbu vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou aktívnym násilím útočníka, ktoré bolo
nízkej intenzity a ktorý udrel poškodenú mäkkým plochým predmetom do ľavej strany tváre. Poranenie
mohlo vzniknúť úderom tupého plochého mäkkého predmetu, ktorým mohla byť dlaň otvorenej ruky,

alebo iný predmet podobného charakteru. Pomliaždenie ľavej tváre s ľahkým podvrtnutím ľavého
dolnočelustno-spánkovéhokĺbumohlovzniknúťspôsobom,ktorýuviedlapoškodenávosvojejvýpovedi.
U poškodenej nedošlo k vážnemu poraneniu životne dôležitého orgánu tela. Poranenia neohrozovali
poškodenú na živote, nevyžiadali si dlhú dobu liečenia, nezohyzdili poškodenú, nespôsobili trvalé
zníženie pracovnej neschopnosti, z lekárskeho hľadiska znalec klasifikoval poranenia poškodenej ako

úraz ľahký. Pomliaždenie ľavej tváre s ľahkým podvrtnutím ľavého dolnočelustno- spánkového kĺbu si
vyžaduje dobu liečenia do 7 dní, reálna doba liečenia a PN teda mala byť do 7 dní. Z hľadiska bodového
ohodnoteniabolestného znalecobodovallenpomliaždenietvárehlavy5bodmi, askonštatoval,žeľahké
podvrtnutie ľavého dolnočelustno- spánkového kĺbu sa neboduje. Podľa záverov znalca poškodená
nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života, dokázala sa o seba postarať a nebola odkázaná na

pomoc inej osoby.

Zo záverov Znaleckého posudku číslo 20/2012 z 20.09.2012 vypracovaného znalcom Doc. MUDr.
Vladimírom Málišom CSc. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia vyplynulo, že
poškodenej Z. K. sa pravdepodobne úderom pravej strany tváre o automobil vytvorilo drobné krvácanie

do sklovca pravého oka, ide o nepriamy poúrazový následok, podľa mechanizmu vzniku sa jednalo
o úraz spôsobený tupým predmetom, mliaždiaceho charakteru, ide o zranenie ľahké, bez trvalých
následkov, PN mohla byť kratšia do 7 dní. Vznik sklovcového krvácania bol diagnostikovaný až
10.04.2012, pôvodne sa zmeny na pravom oku na úrazovom oddelení dňa 25.03.2012 nespomínali,
teda medzi úrazom a zistením sklovcového krvácania uplynuli viac ako dva týždne, počas ktorých

mohlo nastať niečo, čo krvácanie spôsobilo (napr. úder oka). Bodové ohodnotenie poškodenia oka
ohodnotil znalec na 40 bodov. Z hľadiska obmedzenia v obvyklom spôsobe života znalec konštatoval,
že poškodená nebola odkázaná na pomoc inej osoby, na bolesť užívala lieky a pre bolesť kĺbu sánky
bola PN 18 dní, pričom nemohla dobre hovoriť a otvárať ústa.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané jednotlivé listinné dôkazy
zabezpečené v spise, z ktorých obsahu vyplynulo, že B. družstvo W., zapísané v Obchodnom registri
Okresného súdu Nitra, so sídlom Dolinská 914/2, W. XXX 15, IČO 00 198 536 si ako zamestnávateľ
poškodenej písomne zo dňa 05.12.2013 uplatnil nárok na náhradu škody za náhradu príjmu počasPN od 26.03 do 04.04.2012 vo výške 118,87 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.,
krajská pobočka Nitra, listom zo dňa 19.11.2013 oznámila, že si uplatňuje nárok na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v adhéznom konaní spolu vo výške 70,50 eur ( lekárska služba prvej pomoci vo

výške 13,62 eur, špecializovaná ambulantná starostlivosť 35,23 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné
zložky 14,07 eur, lekárne výdajne, optiky, distribútori 5,58 eur, náklady konania, poštovné 2,00 eur ).
V súvislosti s úrazom a liečením poškodenej Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra predložila návrh na
priznanie nároku na náhradu škody vo výške 128,00 eur, spočívajúci vo výplate dávok nemocenského
poistenia, vyplatených poškodenej Z. K. za obdobie od 05.04.2012 do 13.04.2012.

Z úmrtného listu matričného úradu Bratislava- Staré Mesto č. 1899/2014 súd zistil, že svedok X. K. nar.
XX.XX.XXXX, brat obžalovaného zomrel dňa 24.01.2014 v Bratislave. Z pripojeného spisu Okresného
súdu Bratislava IV. sp. zn. 24 C 265/2011 vyplynulo , že F. K. a W. K. dňa 06.09.2008 uzavreli manželstvo
v W.. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra W.. Dňa 31.08.2011 podala navrhovateľka Mgr. W. K.,
rodená K. žiadosť o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej W. na čas po

rozvode. Súčasťou spisu sú vyjadrenia odporcu F. K. k návrhu na rozvod a tiež ku komplikáciám pri
realizácii styku s maloletou, mailová komunikácia medzi účastníkmi konania, vyjadrenia F. K. k svojmu
manželstvu a rodine K. na internete, záznam o podaní oznámenia na OO PZ W., rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 6 CoP 55/2011 z 18.11.2011 o úprave styku otca s maloletou, rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV. sp. zn. 24 C 265/2011 zo dňa 27.01.2012 o rozvode, určení výživného a úprave styku

otca s maloletou právoplatný dňa 13.02.2012. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33 T
15/2014 súd zistil, že dňa 11.02.2014 bola na príslušný súd podaná obžaloba sp. zn. 3Pv 340/2012 na
obvinených R.. O. K. a V. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona za skutok zo dňa 25.03.2012, kde bol poškodeným R.. F. K.. Dňa

29.09.2012 súd vyhlásil v predmetnej trestnej veci rozsudok sp. zn. 33 T 15/2014, ktorým po úprave
skutkovej vety v zmysle vykonaného dokazovania uznal obžalovaných Ing. O. K. a V. K. za vinných
zo žalovaných trestných činov a uložil obidvom úhrnné peňažné tresty. Vyhlásený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 01.10.2014

K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné
dôkazy. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Podľa
výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že obžalovaný má tri
záznamy proti občianskemu spolunažívaniu v evidencii priestupkov, dve konania o priestupkoch boli
odložené a jedno zastavené. Zo správy Mestskej časti Bratislava, Devínska Nová Ves bolo zistené, že

obžalovaný nemá žiadny záznam na miestnom úrade, nebol prejednávaný v komisii verejného poriadku,
ani v priestupkovom konaní, nemá žiadne pozdĺžnosti voči mestskej časti. Zo správy Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV., OO PZ Devínska Nová Ves vyplýva, že obžalovaný nebol
od 11.02.2014 prejednávaný za priestupok, ani stíhaný za trestný čin. Z výsledku lustrácie v evidencii
Ministerstva spravodlivosti SR bolo zistené, že proti obžalovanému sa okrem aktuálneho trestného

konania nevedie na súdoch v SR žiadne ďalšie konanie. Z pracovného posudku spoločnosti Accenture
súd zistil, že obžalovaný v spoločnosti pracuje od 01.04.2004, aktuálne na pozícii Software Engineer,
na kariérnej úrovni Senior Analyst, v práci je priateľský nekonfliktný typ, spoľahlivý a zodpovedný a
profesionálne zastáva svoju pozíciu.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv 342/2012 nakoľko bolo dostatočným
spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného prečinu
a že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej

aj objektívnej, pretože na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol
poškodenú.Obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním porušil záujem (objekt) chránený zákonom.
Objektom trestného činu výtržníctva sú primárne medziľudské vzťahy a určité zásady slušného
správania na verejnosti, alebo na mieste verejnosti prístupnom. Objektívna stránka trestného činu

spočívala v narušení chráneného objektu aktívnym konaním páchateľa, ktorý fyzicky atakoval
poškodenú na verejnosti prístupnej ulici. Za výtržnosť je označované konanie, ktoré narušuje pokoj
a verejný poriadok a je prejavom neúctivého a nedisciplinovaného postoja páchateľa k zásadám
občianskeho spolužitia. Motív konania obžalovaného videl súd v pretrvávajúcej averzii obžalovaného
voči poškodenej zostrenej manželským rozvratom s jej dcérou, aktuálne prežitým rozvodovým konaním

a bojom o realizáciu rodičovských práv.

Obžalovaný je priamo usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku svojou výpoveďou, výpoveďou
poškodenej, výpoveďami svedkov W. K., O. K., ale aj výpoveďou svojho brata X. K., jeho priateľky E. Z.,
znaleckým posudkom MUDr. Popelku a listinnými dôkazmi zabezpečenými v spise. Z týchto vykonaných
dôkazovsúdzistil,žemanželstvoobžalovanéhoR..F.K.asvedkyneW.K.bolovjanuári2012rozvedené

a ich dieťa Mária (nar. 2009) bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom súd rozsudkom upravil
aj rozsah styku otca dieťaťa s maloletou. Problémy, ktoré stáli za rozpadom ich krátkeho manželstva a
nedostatok ich schopností vzájomne komunikovať sa kontinuálne presunuli do ich ďalšieho vzájomného
vzťahu (rozvedení rodičia) a vyvrcholili pri realizácii rodičovských práv k dieťaťu, čím sa maloletá W.
stala nie cieľom, ale prostriedkom na ich vzájomnú komunikáciu. K vybičovaniu napätej atmosféry

vo vzťahoch rozvedených manželov prispelo zapojenie rodinných príslušníkov W. K. do riešenia
výsostne rodičovských práv, čo viedlo následne ku konfliktu s trestnoprávnymi dôsledkami. Medziľudské
vzťahy medzi obžalovaným a rodinou poškodenej boli hlboko rozvrátené od narodenia maloletej
vnučky poškodenej a tento rozvrat sa prehlboval pri každom ďalšom stretnutí obžalovaného s rodinou
poškodenej. Obžalovaný dňa 25.03.2012 realizoval svoje rodičovské práva na styk s maloletou určené

súdnym rozhodnutím a v súlade s ním, prišiel odovzdať dieťa matke. Skutočnosť, že to bolo obdobie
cca 2 mesiace po súdnom rozhodnutí o rozvode manželstva obžalovaného s dcérou poškodenej,
ktorý bol poznačený vzájomným obviňovaním a výčitkami za rozpad manželstva, nehovoriac už o
komentároch obžalovaného vo vzťahu k rodine poškodenej zverejňovaných na facebooku, veľmi
nepriaznivo ovplyvnila emocionálne nastavenie jednak rodiny K. a jednak obžalovaného. Nemožno

rodine poškodenej z hľadiska ľudského vyčítať ich vzájomnú vnútornú súdržnosť, lebo zomknutie rodiny
v komplikovaných situáciách je úplne prirodzené, nezdravé je však nekritické sústredenie „sily rodiny“
voči jedinému vyhliadnutému „nepriateľovi“, ktorého sila a odpor paradoxne rastie, čím je takáto rodina
jednotnejšia. Napokon je logické, že za úspechom manželstva, alebo jeho rozpadom stoja vždy obaja
manželia.

Svedkyňa W. K. vypovedala, že sa obžalovaného kvôli predchádzajúcim konfliktom bála, preto na
stretnutie s obžalovaným, kedy jej mal odovzdať dieťa, prizvala svojich príbuzných, brata O. a svoju
matku Z. K., pričom mala záujem zisťovať od obžalovaného okolnosti dcérinho zdravotného stavu z
predchádzajúceho stretnutia s otcom a aktuálne nastavený denný režim dieťaťa. Obžalovaný v snahe

vyhnúť sa verbálnemu konfliktu odmietal komunikovať s exmanželkou, preto situáciu sanoval jeho
brat, ktorý matke dieťaťa odpovedal na otázky týkajúce sa režimu dieťaťa s čím prejavila nesúhlas
poškodená, ktorá vyzvala obžalovaného, aby s matkou dieťaťa komunikoval sám. Takáto reakcia
osoby (poškodená), ktorej obžalovaný prisudzoval podiel viny na rozpade jeho manželstva u neho
vyvolala emocionálnu reakciu, v dôsledku ktorej došlo k ďalšiemu vzájomnému verbálnemu konfliktu

medzi poškodenou a obžalovaným. Poškodená vypovedala, že naznačeným pohybom ruky smerom k
obžalovanému sa pokúšala umlčať jeho urážky a výčitky proti rodine K., pričom svedkyňa Z. a svedok X.
K. vypovedali, že poškodená dala obžalovanému facku, čo zásadne popreli svedkovia W. K. a O. K., ktorí
zhodne uviedli, že poškodená nebola v takej vzdialenosti od poškodeného, aby mu mala možnosť dať
facku. Obe skupiny svedkov, ktoré boli pri tomto konflikte boli príbuzensky spriaznené s aktérmi konfliktu,

preto ich výpovede súd hodnotil s akcentom na túto skutočnosť. Nepochybne však bolo preukázané,
že došlo k fyzickému ataku obžalovaného na poškodenú, čo potvrdili obe skupiny svedkov zhodne. Či
už nevhodnú reakciu obžalovaného vyvolal naznačený pohyb rukou poškodenej, alebo aj konkrétny
dotyk poškodenej spolu s jej verbálnym prejavom voči obžalovanému, preukázateľne došlo k napadnutiu
poškodenej, u ktorej v príčinnej súvislosti s útokom obžalovaného vznikol aj škodlivý následok na zdraví,

v dôsledku ktorého musela vyhľadať lekárske ošetrenie. Porucha na zdraví poškodenej, ktorá však
nie je podmienkou naplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, bola preukázaná
znaleckým posudkom MUDr. Popelku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia. Vo
vzťahu k liečeniu následkov ujmy na zdraví u poškodenej však znalec dobu liečenia a PN v dĺžke 18dní nepovažoval za adekvátnu, reálna doba liečenia a PN mala byť podľa znalca do 7 dní. Z hľadiska
súdu je sporné a vyplýva to v podstate aj zo znaleckého posudku MUDr. Máliša, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia, či v príčinnej súvislosti s útokom poškodeného vzniklo

aj krvácanie do sklovca pravého oka poškodenej. Pochybnosti súdu o tejto ujme na zdraví ako dôsledku
útoku obžalovaného vyplynuli zo znaleckého posudku, z obsahu prvotnej lekárskej správy o ošetrení
poškodenej a tiež zo skutočnosti, že k diagnostikovaniu tejto ujmy došlo s odstupom cca dvoch týždňov
po útoku, pričom znalec nevylúčil, že k zakrvácaniu sklovca pravého oka mohlo dôjsť až v tejto dobe
(2 týždne), keďže prvotná lekárska správa takúto ujmu na zdraví poškodenej neobsahovala.

Obžalovaný Ing. F. K. v konaní nepopieral fyzický atak na poškodenú, namietal však závažnosť
svojho konania, ktoré bolo orgánmi prípravného konania vyhodnotené a žalované ako trestný čin. Súd
pri posudzovaní protiprávnosti konania obžalovaného vzal do úvahy všetky zabezpečené dôkazy aj
skutočnosti, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Spôsob protiprávneho konania uvedený v § 364
odsek 1 Trestného zákona v sebe zahŕňa verbálne aj fyzické útoky. Kým verbálne útoky by sa mali

za trestný čin výtržníctva považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, fyzické útoky je potrebné
posudzovať prísnejšie. Pri fyzických napadnutiach je potrebné pri posúdení materiálneho znaku podľa
§ 10 odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k
útoku, morálnu ujmu (bezdôvodnosť útoku, či je poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom v
prítomnosti osôb), následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Z hľadiska posúdenia

použitia materiálneho korektívu súd obligatórne, ale aj vzhľadom na prezentovanú obranu obžalovaného
vyhodnocoval závažnosť žalovaného prečinu s prihliadnutím na uvedené kritéria. Konštatoval, že k
útoku na poškodenú došlo po predchádzajúcom vzájomnom konflikte aktérov a intenzita tohto útoku
viedla k ujme na zdraví poškodenej, v dôsledku ktorej poškodená musela vyhľadať lekárske ošetrenie.
Páchateľom bol bývalý zať poškodenej (muž s fyzickou prevahou), doposiaľ síce bezúhonná osoba, ale

so zjavnou averziou (internetové príspevky) voči rodine svojej exmanželky, najmä však voči poškodenej.
V neprospech obžalovaného svedčí , že napadnutá osoba bola žena vo vyššom veku (fyzicky slabšia,
58r.) a samozrejme aj spôsobená morálna ujma, pretože k ataku na poškodenú došlo v prítomnosti
jej dospelých detí a maloletej vnučky na verejne prístupnej ulici. Po komplexnom vyhodnotení týchto
kritérií súd neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 10 odsek 2 Trestného zákona)

a ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti išlo
o trestný čin. Navyše celý konflikt sa odohral na ulici v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktoré bolo v
blízkom vzťahu tak k obžalovanému, ako aj k poškodenej, čo do budúcnosti môže mať na vývoj dieťaťa
a jeho hodnotový rebríček (budovaný aj na vzoroch) negatívny vplyv. Obžalovaný aj poškodená priznali
vzájomný konfliktný vzťah, nedokázali sa konštruktívne rozprávať, obaja mali dôvod cítiť sa konaním

toho druhého dotknutý a zranený.

Súd sa zaoberal aj obrannou verziou obžalovaného v tom smere, že jeho útok bol vyvolaný fackou od
poškodenej, resp. reakciou na jej konanie, pričom obžalovaný vo svojej výpovedi pripustil, že intenzita
jej útoku zodpovedala skutočnosti, že fyzicky sa jednalo o ženu. Ak teda došlo k fyzickému ataku

poškodenej na obžalovaného, ako to tvrdili aj svedkovia (X. K., E. Z.), prípadne iba k pohybu rukou
poškodenej smerom k obžalovanému, ako to uviedli svedkovia (W. K., O. K.), vyhodnotil to obžalovaný
ako zásah do osobnej integrity a reagoval fyzickým atakom voči poškodenej. Podľa názoru súdu
obžalovaný nesprávne vyhodnotil situáciu a z jeho strany nebola absolútne namieste konfrontácia
silou, najmä nie voči staršej osobe ženského pohlavia a navyše za prítomnosti maloletej a dospelých

potomkov poškodenej. Fyzické napadnutie matky automaticky vyvolalo negatívnu reakciu jej syna O.
a vyvrcholilo v ďalšom protiprávnom konaní, ktoré bolo predmetom trestného stíhania vedeného na
Okresnom súde Nitra sp. zn. 33 T 15/2014. Popísané konanie obžalovaného nemožno vyhodnotiť ani
ako konanie v nutnej obrane, pretože v trestnom konaní nebolo preukázané, že zo strany poškodenej,
alebo jej príbuzných išlo o priamo hroziaci, alebo trvajúci útok na obžalovaného. Zo strany poškodenej

išlo iba o „tzv. bagateľný útok“, ktorého intenzita bola tak slabá, že aj intenzita obrany obžalovaného by
musela byť recipročne extrémne slabá, inak bola zjavne neprimeraná a v takom prípade už nešlo o
nutnú obranu. Je síce v rozpore s etikou zasahovať dospelým jedincom do manželského vzťahu, ale je
v úplnom rozpore s morálkou, pravidlami slušného správania a navyše aj v rozpore so zákonom násilné
riešenie konfliktu na mieste verejnosti prístupnom. V tejto súvislosti súd nad rámec veci poznamenáva,

že každý jedinec vyrastá, dozrieva a žije v iných podmienkach a aj v tom je jeho osobitosť, preto je
potrebné to rešpektovať a prijímať v rámci komunikácie aj jeho odlišné názory bez ohľadu na vek a
postavenie jedinca a pôsobiť na iného výlučne silou argumentov nie fyzickou silou.Vyššie uvedené právne úvahy súdu sú podložené dôkazmi vyplývajúcimi z výpovede obžalovaného,
poškodenej a výpovedí svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, podporené výsledkami
znaleckého dokazovania, lekárskymi správami a tiež nepriamymi dôkazmi vyplývajúcimi z obsahu spisu

Okresného súdu Nitra sp. zn. 33 T 15/2014 a Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 24 C 265/2011
(o rozvod manželstva). Zo všetkých hore uvedených dôvodov súd vyhodnotil obranu obžalovaného
ako účelovú s cieľom neprivodiť si trestno právny postih a nezhoršiť tak svoje postavenie pri realizácii
rodičovských práv k maloletému dieťaťu.

Vykonaným dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil
výtržnosti na mieste verejnosti prístupnom fyzickým útokom na poškodenú a naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, preto
ho súd uznal za vinného zo spáchania skutku podľa obžaloby. Z hľadiska konania obžalovaného dospel
súd k záveru, že obžalovaný sa svojim protiprávnym konaním dopustil trestného činu malej závažnosti.
Závažnosť bola daná spôsobom vykonania činu, mierou zavinenia obžalovaného a spôsobeným

následkom. Obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, lebo
vedel, že svojim konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený (zoslabená vôľová zložka).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1- 4 Trestného

zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov a je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Osobu páchateľa pri ukladaní trestu je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a pri jeho hodnotení
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom
úmernosť trestu určuje pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd po komplexnom vyhodnotení osobných pomerov obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, pretože doposiaľ nebol trestne stíhaný a viedol riadny
občiansky život, u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného
zákona. Takýmto výpočtom bol pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností u obžalovaného
stanovený pomerom 1:0. Následne súd pri výpočte trestnej sadzby vychádzal zo základnej trestnej

sadzby (až tri roky ). Po aplikácii ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 pri prevažujúcom pomere
poľahčujúcich okolností, súd upravil a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mal
obžalovanému ukladať trest v rozmedzí takto vypočítanej sadzby až do 2 rokov. V danom prípade bol
síce druh trestu jednoznačne určený ustanovením § 364 odsek 1 Trestného zákona, ale vzhľadom na
výmeru základnej trestnej sadzby (až tri roky ) mohol súd s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek 6

Trestného zákona ukladať aj iný trest, než trest odňatia slobody (alternatívny trest).

Berúc do úvahy druh trestnej činnosti dospel súd k záveru, že vhodným prostriedkom na dosiahnutie
účelu trestu bude vzhľadom na malý stupeň spoločenskej závažnosti spáchaného prečinu uloženie
samostatného peňažného trestu vo výške 500 eur, ktorý postihne majetok obžalovaného a pre prípad

úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace.

Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri
ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho

nápravy, ale dbal najmä na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a aby usmernil obžalovaného viesť riadny život. Trest uložený obžalovanému plní
zákonom požadovanú ochrannú funkciu, pretože obmedzuje obžalovaného, zároveň vytvára podmienky
pre vedenie riadneho života a plní tak výchovnú funkciu. Súd dospel k záveru, že uložený trest je
zákonný a spravodlivý, bude postihovať najmä obžalovaného a zároveň v rámci generálnej prevencie

je signálom smerom k spoločnosti, že konanie presahujúce rámec zákona nie je v rámci medziľudských
vzťahov prípustné ani tolerovateľné.Čo sa týka nárokov na náhradu spôsobenej škody, súd uložil obžalovanému R.. F. K. povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajskej pobočke Nitra vo výške 70,50
eur, ktorá bola poškodenou organizáciou riadne a včas uplatnená, podrobne špecifikovaná a vyčíslená

v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla poškodenej
Sociálnej poisťovni Nitra (výplata dávok nemocenského poistenia) a PD W. ( náhrada príjmu počas
PN) titulom práceneschopnosti Z. K., odkázal súd poškodené organizácie s ich nárokmi na občianske
súdne konanie, akceptujúc tak odôvodnené výhrady znalca voči celkovej dĺžke práceneschopnosti
poškodenej. Dokazovanie oprávnenosti práceneschopnosti, jej rozsahu a tak aj primeranej výšky škody

u poškodených subjektov presahovalo už rámec trestného konania a neprimerane by ho predlžovalo.
Vo vzťahu k nároku na náhradu škody Z. K. súd poškodenú odkázal s jej nárokom na občianske súdne
konanie vzhľadom na skutočnosť, že poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu
škody, ktorý nešpecifikovala do skončenia prípravného konania v súlade s ustanovením § 46 odsek 3
Trestného poriadku ani v minimálnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.