Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112202366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112202366.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci

navrhovateľky N.. P. V., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XXXX/XX, I., v konaní právne
zastúpenej advokátskou kanceláriou BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská
Bystrica, IČO: 36 866 261, proti odporcovi U. N., so sídlom X., X., IČO: XXXXXXXX, v konaní
právne zastúpenej advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 19,
Bratislava, IČO: 47 233 559, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie, že pracovný
pomer trvá a náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa

01.03.2008 uzavretej medzi zamestnávateľom U. N. Q. H., IČO: XXXXXXXX, so sídlom X. XX,
X. a zamestnancom N.. P. V., rod. P., nar XX.XX.XXXX, bytom B. R. XX, I., výpoveďou danou
zamestnávateľom U. N. Q. H., IČO: XXXXXXXX listom zo dňa 27.09.2011 z dôvodu nadbytočnosti je n
e p l a t n é a tento pracovný pomer t r v á.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu platu vo výške 8505 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 945 Eur od 01. 02. 2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne

zo sumy 945 Eur od 01. 03. 2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 945 Eur od 01. 04. 2012
do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 945 Eur od 01. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne
zo sumy 945 Eur od 01. 06. 2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 945 Eur od 01. 07. 2012
do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 945 Eur od 01. 08. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75%
ročne zo sumy 945 Eur od 01. 09. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 945 Eur od
01. 10. 2012 do zaplatenia.

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 01. 2012 domáhal určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ sa v žalobe vyjadril, že dňa 01.03.2008 uzavreli žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný
ako zamestnávateľ pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer žalobkyne na dobu neurčitú.
Podľa pracovnej zmluvy vykonávala žalobkyňa prácu v súlade so ZVPVZ. Žalobkyňa bola povinná v
mieste výkonu práce v Banskej Bystrici vykonávať pre žalovaného prácu vo funkcii projektový manažér.

Pracovná pozícia žalobkyne bola zaradená na stredisko č. XXXX, Sekcia štrukturálnych fondov EÚ,
Odbor implementácie a monitorovania projektov EÚ v Banskej Bystrici.Navrhovateľ ďalej uvádzal, že dňa 15.10.2011 prevzala jeho mandantka poštou doručovanú písomnosť
zamestnávateľazodňa27.09.2011,vktorejboloodôvodnené skončeniepracovnéhopomeružalobkyne
výpoveďou odkazom na § 63 ods. 1 písm. b) ZP pre nadbytočnosť z dôvodu zrušenia pozície

projektového manažéra na Odbore implementácie a monitorovania projektov EÚ na regionálnom
pracovisku X. X. a to príkazom generálneho riaditeľa č. 09/2011 účinného od 01.10.2011.

Podľa tvrdení navrhovateľa žalobkyňa dňa 27.09.2011 bola na pracovnej ceste v Bratislave, kde jej na
pracovisku odporcu žalovaný ústne prostredníctvom riaditeľa Odboru implementácie a monitorovania

projektov EÚ T.. O. X. a v prítomnosti dvoch zamestnancov T.. N. K. a N.. T. T. oznámil jeho zámer
ukončiť pracovný pomer. Žalovaný navrhol uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu
30.09.2011 a zároveň žalobkyňu informoval, pri nesúhlase s dohodou jej bude daná výpoveď. Podľa
právneho zástupcu žalobcu, žalovaný vyššie uvedené urobil len ústne, pričom nepredložil žalobkyni
písomný návrh dohody o skončení pracovného pomeru s konkrétnym obsahom ani jej nepovedal alebo
inak prejavil, že jej doručuje výpoveď. Podľa navrhovateľa sa žalobkyňa následne v rámci rozhovoru

spýtala na dôvod ukončovania pracovného pomeru, na čo jej bolo zamestnancom odpovedané, že bol
vydaný príkaz generálneho riaditeľa, na základe ktorého sa jej pracovná pozícia zrušuje. Navrhovateľ v
návrhu trval na tom, že uvedený príkaz generálneho riaditeľa však žalobkyňa v tej chvíli nedostala na
nahliadnutie a bol jej doručený až e-mailom v ten istý deň, dňa 27.09.2011 o 16:01 hod..

Nakoľko podľa navrhovateľa žalobkyňa zostala zaskočená a nevedela bezprostredne na oznámenie
reagovať, požiadala o poskytnutie času na rozhodnutie, s čím prítomní zamestnanci súhlasili a až potom
žalobkyňa pracovisko opustila. Dňa 09.10.2011 bola žalobkyni mailom doručená výzva na odovzdanie
prideleného majetku a pracovnej agendy zo dňa 07.10.2011, odvolávajúca sa na príkaz GR č. 09/2011,
pričom podľa navrhovateľa na predmetnú výzvu žalobkyňa reagovala listom zo dňa 11.10.2011, ktorým

žiadala žalovaného o vyjadrenie, z akých dôvodov jej bol pokyn na odovzdanie pridelenej pracovnej
agendy a majetku udelený, pretože mala za to, že jej pracovný pomer trval. Uvedenú skutočnosť jej
totiž potvrdzovalo aj udelenie súhlasu zo strany T.. O. X. ako priameho nadriadeného na jej účasť na
školení „Projektové riadenie - pokročilí“ organizovanom v Bratislave v dňoch 03.10.2011 až 05.10.2011,
t.j. v čase, kedy mala žalobkyni plynúť výpovedná doba. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 12.10.2011

žalobkyňa odovzdala celú pracovnú agendu a majetok, ktorý jej bol za účelom plnenia jej pracovných
úloh pridelený. Listom zo dňa 17.10.2011, ktorým, žalovaný oznámil žalobkyni, že má za to, že dňa
27.09.2011odmietlaprevziaťvýpoveď,pretovzhľadomnaust.§38ods.4ZPnastaliúčinkyjejdoručenia
dňom údajného odmietnutia prevzatia, t. j. dňa 27.09.2011.

Navrhovateľ v žalobe ďalej uvádzal, listom zo dňa 22.11.2011 žalobkyňa oznámila, že trvá na
tom, aby ju naďalej zamestnávateľ zamestnával, čím splnila hmotnoprávnu podmienku podľa § 79
ods. 1 ZP. Dňa 29.11.2011 jej však žalovaný doručil list zo dňa 29.11.2011, ktorým jej oznámil,
že jej pracovný pomer končí dňom 30.11.2011, pričom žalobkyňa musela súčasne dňa 29.11.2011
protokolárne odovzdať žalovanému aj kľúče od pracoviska v X. X., nakoľko dňa 30.11.2011 čerpala

dovolenku. Dňom 01.12.2011 prestal žalovaný prideľovať prácu a súčasne znemožnil prístup žalobkyne
na pracovisko.

Navrhovateľ v bodoch uviedol, ktoré bližšie špecifikoval v nasledovných podaniach, že výpoveď nebola
žalobkyni doručená, ďalej napádal nenaplnenie predpokladov výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1

písm. b) ZP a nesplnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP zo strany žalovaného.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 14. 02. 2012 doplnil žalobu v tom smere, že dňa 01.12.2011 vzniklo
žalobkyni právo na náhradu mzdy, pričom náhrada mzdy za mesiac december 2011 sa stala splatnou
dňa31.01.2012,avšakvuvedenejlehotesplatnostinedošlokjejdobrovoľnémuzaplateniu.Zuvedeného

dôvodu navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu mzdy ako ďalší zákonný nárok zamestnanca
vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Podľa
navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 ZP je funkčný plat žalobkyne, ktorý bol s účinnosťou od 01.02.2010
určený žalovaným ako súčet tarifného platu a osobného príplatku, v celkovej výške 945 Eur mesačne,
ktorý navrhovateľ požadoval zaplatiť spolu s príslušenstvom 9% ročne od 01. 02. 2012 do zaplatenia.

Odporca sa v podaní doručenému tunajšiemu súdu dňa 04. 04. 2012 k žalobe vyjadril tak, že tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobe nezodpovedajú skutočnosti, pretože výpoveď bola žalovaným daná žalobkyni
dňa 27. 09. 2011 v mieste sídla žalovaného na X. ulici XX v X., kde sa žalobkyňa nachádzala vdanom čase na služobnej ceste. Odporca tvrdil, že v prítomnosti zamestnancov žalovaného T.. O. X.,
N.. T. T. a T.. N. K. bol žalobkyni najskôr predložený na nahliadnutie Príkaz generálneho riaditeľa č.
09/2011, aktualizácia organizačnej štruktúry účinná od 01.10.2011, na základe ktorej došlo k zrušeniu

pracovnej pozície žalobkyne s názvom projektový manažér na odbore implementácie a monitorovania
projektu EÚ na regionálnom pracovisku X. X.. Súčasne s predložením príkazu GR č. 09/2011 bola
žalobkyni predložená aj výpoveď v písomnej forme. Žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať, čo bolo
podľa tvrdenia odporcu zaznamenané na zadnej strane predmetnej výpovede a potvrdené podpismi
všetkých prítomných zamestnancov žalovaného. Výpovedným dôvodom malo byť podľa odporcu v

danom prípade nadbytočnosť žalobkyne, spôsobená zmenou organizačnej štruktúry žalovaného a preto
bola žalobkyňa zo strany žalovaného poučená o práve podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce, v zmysle ktorého môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa, aby
pracovný pomer so zamestnancom skončil dohodou za predpokladu splnenia podmienky výpovedného
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a/, alebo písm. b/ Zákonníka práce, pričom v takom prípade je
zamestnávateľ povinný žiadosti zamestnanca vyhovieť. Keďže podľa tvrdenia odporcu ust. § 76 ods.

2 Zákonníka práce nadobudlo účinnosť dňa 01. 09. 2011, t. j. necelý mesiac pred daním výpovede
žalobkyni, žalovaný považoval za náležité o tom žalobkyňu informovať. Podľa tvrdenia odporcu žalovaný
teda nenavrhol žalobkyni skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30. 09. 2011, ale naopak ju
informoval, že do uvedeného dátumu môže v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce požiadať o skončenie
pracovného pomeru dohodou, čomu by v takom prípade bol žalovaný povinný vyhovieť. Žalovaný preto

nerozporoval tvrdenie žalobkyne, že jej nebol predložený návrh dohody o skončení pracovného pomeru,
nakoľko v danom prípade žalovaný žalobkyni nenavrhol skončenie pracovného pomeru dohodou a preto
nemal ani dôvod jej túto predkladať. Podľa tvrdenia odporcu úmysel dať žalobkyni výpoveď jednoznačne
nespochybniteľne vyplýval z obsahu písomnej výpovede.

Žalovaný mal za to, že predložením predmetnej výpovede i príkazu č. 09/2011 žalobkyni a ústne
oboznámenie žalobkyne s obsahom výpovede, ako je uvedené vyššie je konaním, z ktorého muselo
byť žalobkyni jednoznačne zrejmé, že sa jedná o doručenie výpovede. Zo strany žalovaného tak došlo
jednoznačne k prejavu konania, že doručuje žalobkyni výpoveď.

Odporca nesúhlasil s tvrdením, že žalobkyni nebol predložený k nahliadnutiu príkaz GR č. 09/2011,
pretože tento žalobkyni bol v prítomnosti spomenutých zamestnancov predložený a súčasne následne
zaslanýprostredníctvomelektronickejpoštytenistýdeň.Nakoľkožalobkyňado30.09.2011nepožiadala
žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou, začala podľa tvrdenia odporcu žalobkyni dňom
01. 10. 2011 plynúť výpovedná doba. Dňa 07.10.2011, už počas plynutia výpovednej doby vyzval

žalovaný žalobkyňu na odovzdanie prideleného majetku a pracovnej agendy. Súčasne žalobkyňu
informoval, že žalobkyňa bude vykonávať činnosti podľa pokynu priameho nadriadeného. Následne
dňa 12. 10. 2011 doručila žalobkyňa žalovanému žiadosť o vyjadrenie zo dňa 11. 10. 2011, v ktorom
okrem iného žiada o vyjadrenie, či jej pracovný pomer stále trvá, aké je jej pracovné zaradenie a z neho
vyplývajúce úlohy. Odporcovi podľa jeho tvrdení nebolo zrejmé, aký dôvod viedol žalobkyňu k zaslaniu

predmetnej žiadosti žalovaného, avšak na žiadosť žalobkyne reagoval žalovaný listom zo dňa 17. 10.
2011, v ktorom žalobkyni odpovedal na otázky, uvedené v žiadosti. Ešte dňa 15. 10. 2011 bola žalobkyni
poštou doručená výpoveď, ktorú žalobkyňa dňa 27. 09. 2011 odmietla prevziať.

Na doručenie výpovede reagovala žalobkyňa listom zo dňa 22. 11. 2011, v ktorom oznámila žalovanému,

že naďalej trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Na tento list žalovaný odpovedal listom zo dňa 29.
11. 2011, v ktorom jej opätovne oznámil, že výpoveď považuje za platnú a výpovedná lehota uplynie
30. 11. 2011.

Čo sa týka súhlasu s účasťou žalobkyne na školení, konanom dňa 03. 10. 2011 až 05. 10. 2011

udeleného priamym nadriadeným T.. O. X., tento bol udelený podľa tvrdenia odporcu dňa 26. 09. 2011,
t. j. pred daním výpovede žalobkyni a to z dôvodu, aby plánované danie výpovede nebolo zmarené
pre obštrukciu zo strany žalobkyne. Čo sa týka doručenia výpovede, žalovaný má za to, že výpoveď
bola doručená momentom odmietnutia prevzatia výpovede a to dňa 27. 09. 2011, pričom sa žalovaný
odvolal na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaný postupoval podľa jeho tvrdení v prípade

doručenia výpovede v zmysle pracovného poriadku a pokúsil sa najprv žalobkyni doručiť výpoveď do
vlastných rúk. Podľa žalovaného všetky náležitosti pred doručením výpovede boli splnené.Čo sa týka nadbytočnosti žalobkyne, tak k veci sa odporca vyjadril, že žalovaný prijal príkaz GR
č. 09/2011, na základe ktorého s účinnosťou od 01. 10. 2011 aktualizoval organizačnú štruktúru
žalovaného. S príkazom č. 09/2011 bolo zrušené na odbore implementácie a monitorovania projektu

EÚ na pracovisku v X. X. pracovné miesto projektového manažéra. Na regionálnom pracovisku v
X. X. boli do účinnosti príkazu vytvorené celkovo 3 pracovné miesta s názvom projektový manažér.
Dôvodom pre zrušenie pracovného miesta žalobkyne bola jej nadbytočnosť. Pred rozhodnutím o zrušení
pracovného miesta bola vykonaná celková analýza vyťaženosti jednotlivých manažérov. Analýza tak isto
vychádzala aj z pomeru finančných manažérov a projektových manažérov na jednotlivých regionálnych

pracoviskách. Na regionálnych pracoviskách žalovaného v Košiciach a taktiež v Trenčíne pripadali na
5 finančných manažérov 3 projektoví manažéri. V čase pred zrušením pracovného miesta žalobkyne
boli na regionálnom pracovisku v X. X. 4 finanční manažéri a 3 projektoví manažéri. Na základe analýzy
bolo zistené, že na regionálnych pracoviskách žalovaného v X. X. 1 miesto je nadbytočné. Súčasne
v auguste 2011 bolo vykonané hodnotenie pracovníkov a v nadväznosti na všetky vyššie okolnosti
došlo k daniu výpovede žalobkyni. Spomínaná analýza podľa tvrdenia odporcu je nadrezortným

materiálom, ktorý plní úlohu informačného materiálu pre implementáciu štrukturálnych fondov EÚ na
Slovensku. Žalovaný v tejto oblasti vystupuje ako sprostredkovateľ po riadiacom orgáne, ktorým je
Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaný teda postupuje v súlade s pokynmi a nariadeniami Ministerstva
hospodárstva ako riadiaceho orgánu. Analýza tak isto vychádza z auditu, vykonaného v roku 2010
a z jej obsahu vyplýva odporúčanie smerom k žalovanému na posilnenie administratívnych kapacít.

Reakciou na odporúčanie auditu je vytváranie jednotnej agentúry pre implementáciu štrukturálnych
fondovEÚ.Odroku2011prebiehazlučovanie3implementačnýchagentúr.Vrámciprebiehajúcichzmien
dochádza k prerozdeľovaniu kompetencií a činností príslušných odborov jednotlivých implementačných
agentúr s cieľom efektívneho využitia personálnych kapacít podľa tvrdenia odporcu dochádza aj k
zmenám v organizačných štruktúrach jednotlivých agentúr. Tieto zmeny mali súčasný vplyv aj na zmeny

žalovaného, na základe ktorých došlo k zániku pracovného miesta žalobkyne.

Čo sa týka ponukovej povinnosti, odporca sa vyjadril, že v čase doručenia výpovede žalobkyni dňa
27. 09. 2011 platil príkaz č. 09/2011. Týmto príkazom sa vytvárali 3 nové pracovné miesta na oddelení
kontroly. Žalobkyňa s týmito pracovnými miestami bola oboznámená. Tak isto bola oboznámená so

skutočnosťou žalovaný jej tieto pracovné miesta neponúka, pretože kvalifikačné podmienky stanovené
pre uchádzačov o tieto pracovné miesta, žalobkyňa nespĺňa. Na obsadenie týchto miest sa vyžadovalo
vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, alebo ekonómia, pričom musí mať ukončené vysokoškolské
vzdelanie, čo v danom prípade bolo splnené, avšak žalobkyňa skončila vysokú školu technickú na
chemicko-technologickejfakulte,odbortechnológiasilikátov.Následnedňa28.09.2011bolprijatýpríkaz

GRč.10/2011súčinnosťouod01.10.2011,nazákladektoréhobolivytvorenédvenovépracovnémiesta
a to na odbore komunikácie a sekcia ekonomická. Pre obidve miesta bola prax povinnosťou minimálne
v trvaní 5 rokov v oblasti verejného obstarávania. Ďalšou podmienkou bolo vysokoškolské vzdelanie
II. alebo III. stupňa s ekonomickým zameraním. Keďže žalobkyňa preukázateľne tieto kvalifikačné
predpoklady nespĺňala, neboli jej zo strany žalovaného ponúknuté dané miesta.

Čo sa týka prijatia príkazu č. 9/2011 oprávneným orgánom, tak odporca k danej skutočnosti uvádzal, že
dočasnépovereniazamestnancariadenímžalovanéhovoverejnomzáujme,akoajpodľaorganizačného
poriadku je možné, ak pracovná pozícia generálneho riaditeľa je voľná. Poverenie zamestnanca
riadením žalovaného je síce časovo obmedzené na 6 mesiacov, avšak v prípade, že ani po uplynutí

tejto doby nebude mieste generálneho riaditeľa obsadené, v znení vyššie citovaných ustanovení, na
ktoré poukázal odporca a to je § 5 Zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme
nebráni opakovanému povereniu zamestnanca riadením, opäť však maximálne na dĺžku 6 mesiacov.
Podľa odporcu ani zákon č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme, ani Smernica č. 06/2011
Organizačný poriadok Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry neobmedzuje možnosť vymenovať

zamestnanca po uplynutí 6 mesiacov opäť, v prípade že je pracovná pozícia generálneho riaditeľa
voľná. N.. N. J. bol poverený riadením žalovaného a to konkrétne ministrom hospodárstva Slovenskej
republiky, čo podľa odporcu znamená, že bol plne oprávnený na prijatie príkazu GR č. 09/2011, na
základe ktorého došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne. Odporca tak isto poukázal na dôležitý
fakt, že listom č. 2011/SŠF/5537 zo dňa 08. 09. 2011 predložilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky navrhované zmeny organizačnej štruktúry na posúdenie a ich schválenie. Listom zo dňa 16.
09. 2011 ministerstvo hospodárstva schválilo organizačné zmeny navrhované žalovaným.Na pojednávaní zo dňa 15. 04. 2013 svedok T.. O. X., riaditeľ sekcie žalovaného k veci uviedol, že v
jeho kancelárii za prítomnosti 2 svedkov bol vykonaný pokus o doručenie skončenia pracovného pomeru
žalobkyni. Listina o skončení pracovného pomeru žalobkyni bola odovzdaná. Pani V. si túto listinu

pozrela a povedala, aby sa jej zaslala poštou. Žalobkyňa si celú listinu o skončení pracovného pomeru
prečítala. Svedok žiadal žalobkyňu, aby na listinu napísala dátum, podpis a aby napísala, že túto listinu
osobne prevzala. Svedok ju tak isto poučil aj spolu s ďalšími 2 svedkami, že na listinu uvedú, že daného
dňa odmietla listinu prevziať. Svedok ďalej uviedol, že ešte predtým, ako mal stretnutie s pani V., sa
oboznámil s príkazom č. 9/2011. Písomné vyhotovenie príkazu mu poskytol generálny riaditeľ, nakoľko

to bol príkaz generálneho riaditeľa. Priamu mu ho odovzdal pán J. a tento príkaz bol priamo na mieste
prezentovaný pri doručovaní výpovede pani V.. Svedok tvrdil, že mal informáciu, že u žalovaného sa
robila analýza vyťaženosti projektových manažérov. To bolo vykonané predtým, ako žalobkyňa odmietla
podpísať skončenie pracovného pomeru. Svedok poznal výsledky tejto analýzy a uviedol, že žalovaný
funguje v súčinnosti s 3 regionálnymi pracoviskami a tieto všetky fungujú rovnakým spôsobom. Bola
vykonaná analýza počtu implementácií jednotlivých projektov v rámci regionálnych pobočiek. V X. X.

bol menší počet finančných manažérov než to bolo na ostatných regionálnych pracoviskách. Z toho
dôvodu došlo aj k organizačnej zmene a to že nebolo potrebné 1 miesto projektového manažéra na
pobočke v Banskej Bystrici. Svedok uviedol, že generálny riaditeľ mu dal pokyn, aby oznámil žalobkyni,
že s ňou bude skončený pracovný pomer. Kedy sa to stalo presne, si svedok nepamätá. Svedok sa
nevedel vyjadriť ku skutočnosti, kto vyhotovil znenie výpovede. Predpokladal, že táto listina mu bola

doručenávtendeň,kedysajupokúsilodovzdaťžalobkyni.Takistosvedokuviedol,prečobolažalobkyňa
vybratá ako nadbytočná. Podľa jeho názoru to vyplývalo z analýzy, ktorú spomenul. Zároveň to bolo aj
z dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré boli dodané organizácii za účelom zamestnávania pracovníkov
boli limitované. V čase, keď dostala výpoveď pani V., teda žalobkyňa, dostali výpoveď aj ďalší dvaja
pracovníci. U týchto pracovníkov tak isto bola vykonaná analýza vyťaženosti ich práce. Svedok ďalej

uviedol, že od roku 2011 žalovaný nenavyšoval počet projektových manažérov ani zamestnancov
na pracovisku, kde pracovala žalobkyňa. Zrušením pracovného miesta žalobkyne došlo k záveru, že
zrušenie tohto pracovného miesta nebude mať žiadny vplyv na implementáciu v rámci ich organizácie.

Na predmetnom pojednávaní sa k veci vyjadrila aj svedkyňa T.. N. K., zamestnaná ako projektový

manažér žalovaného, ktorá k veci uviedla, že bola pri tom, keď bol vykonaný pokus o doručenie
skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Tento pokus o doručenie skončenia pracovného pomeru bol
vykonaný T.. X.. Žalobkyňa reagovala tým spôsobom, že ona odmietla predmetnú výpoveď prevziať
osobne a žiadala, aby jej bola doručená poštou a to na adresu jej trvalého pobytu. Pri tomto pokuse o
doručenie bola aj N.. T.. Toto všetko sa podľa svedkyne udialo v Bratislave a to v sídle firmy. Svedkyňa

ďalej uviedla, že pozná príkaz generálneho riaditeľa č. 9/2011, ktorým bolo zrušené pracovné miesto
žalobkyne. Nespomínala si, kedy mala prvú možnosť s týmto príkazom sa oboznámiť. Uviedla, že bola
určená iba ako svedok, že bol pokus o doručenie skončenia pracovného pomeru žalobkyni vykonaný.
Nemala možnosť oboznámiť sa s danou výpoveďou.

Svedkyňa T. T., nar. XX. XX. XXXX sa k veci vyjadrila, že bola v kancelárii u pána X., kedy bol vykonaný
pokus o doručenie skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Bola teda v kancelárii s pani K.. Bola tam
aj žalobkyňa a bolo jej oznámené, že sa s ňou končí pracovný pomer. Bola v kancelárii len na to, aby sa
stala svedkom doručenia skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Žalobkyni podľa tvrdenia svedkyne
bolo oznámené, že sa s ňou končí pracovný pomer a sú len 2 alternatívy. Buď dohoda a odstupné,

alebo dostane výpoveď s výpovednou lehotou. Podrobnosti si svedkyňa vzhľadom na odstup času už
nepamätala.

Svedok N. J., nar. XX. XX. XXXX, k veci uviedol, že výpoveď bola ním podpísaná a následne bola
odovzdaná O. X. na to, aby bola žalobkyni doručená. Následne bol informovaný, že pani V. výpoveď

omietla prevziať a tak isto bol oboznámený aj s tým, že ľudia, ktorí jej túto výpoveď odovzdávali, napísala
o tom záznam na výpovedi. Nakoľko ministerstvo hospodárstvo žiadalo vypracovať analýzu, pokiaľ sa
týka počtu pracovných miest, bola vykonaná analýza, na základe ktorej sa preukázalo, že je možné
kumulovať niektoré funkcie. Na základe toho vyšiel príkaz, kde sa optimalizovala organizačná štruktúra.
Niektoré miesta vypadli a niektoré sa skumulovali. Svedok uviedol, že prijali z Národnej agentúry pre

rozvoj stredného a drobného podnikania 22 pracovníkov, pričom v tejto agentúre bolo pôvodne 35
pracovníkov. Svedok sa nepamätal, či po zrušení pracovného miesta žalobkyne boli prijatí nejakí ďalší
pracovníci, alebo či boli vytvorené miesta na pracovisku v X. X.. Uviedol, že boli vytvorené aj nové
miesta v čase, keď bola daná výpoveď žalobkyni, avšak žalobkyni tieto miesta neboli ponúknuté, pretožežalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na obsadenie týchto miest. Svedok uviedol, že v čase,
keď bola daná výpoveď žalobkyni, bol riaditeľom ekonomickej sekcie a zároveň bol poverený riadením
žalovaného. Nepamätal sa, kedy bol poverený riadením žalovaného. Prvý raz to bolo 13. 08. 2010.

Tak isto nevedel uviesť, na akú dlhú dobu bol poverený riadením žalovaného. Uviedol, že obdržal
3 poverovacie listiny. Funkciu štatutárneho zástupcu žalovaného nikdy nezastával. V roku 2003 až
2005 bol štatutárnym zástupcom žalovaného. Nikdy nebol menovaný štatutárnym zástupcom, vždy
bol len povereným. Svedok sa pamätal, že za žalovaného písali list ministerstvu hospodárstva, či je
možné zrušiť pracovné miesto žalobkyni a z ministerstva im došla odpoveď, že je to v kompetencii

žalovaného. Pokiaľ sa týka vytvorenia nových pracovných miest, svedok si pamätal, že žalobkyňa
spĺňala kvalifikačné predpoklady iba na 1 miesto a to v rámci ekonomickej sekcie. Pod ekonomickú
sekciu patrilo verejné obstarávanie, ktoré sme dlhodobo vykonávali. Bola tam navrhovaná prax v oblasti
verejného obstarávania, vysoká škola, avšak akého charakteru, to si už nevedel rozpamätať. Z 5 novo
vytvorených miest boli určite 2 obsadené. Na zvyšné miesta sa svedok nevedel vyjadriť. Čo sa týkalo 2
uvedených pracovných miest, bolo to v odbore kontroly. Tak zamestnaný zamestnanec mal dlhoročnú

prax a čo sa týka verejného obstarávania, bol obsadený pracovný tak isto s dlhoročnou praxou.

V podaní zo dňa 20. 04. 2012 sa navrhovateľ vyjadril, že dňa 27.09.2011 mu v sídle žalovaného zo
strany jeho zamestnancov nebol predložený žiadny písomný dokument ani nebol ústne oboznámená
s obsahom akéhokoľvek dokumentu, ani nebol vyzvaná na odovzdanie prideleného majetku ku dňu

zrušeniapracovnéhomiesta.Žalobkynibollenoznámenýzámeržalovanéhoskončiťjejpracovnýpomer.

Navrhovateľ spochybnil tvrdenie odporcu, že k prijatiu Príkazu GR č. 09/2011 „Aktualizácia organizačnej
štruktúry“ zo dňa 22.09.2011, ktorým došlo, okrem iného, k zrušeniu jedného funkčného miesta
projektového manažéra na Odbore implementácie a monitorovania projektov EÚ v X. malo predchádzať

jeho schválenie zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako riadiaceho orgánu pre
Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a to listom č. 3545/2011-4100 zo dňa
16.09.2011 na základe žiadosti Žalovaného zo dňa 08.09.2011. Podľa argumentácie žalobcu z obsahu
predloženého listu MH SR jednoznačne vyplýva, že ministerstvo sa ním vyjadrilo výlučne k zmenám
na pozíciách manažér administrácie a registratúry projektov EÚ, manažér pre ITMS, manažér publicity,

manažér pre verejné obstarávanie, manažér pre technickú pomoc a manažér metodiky a analýz, ktoré
mu mali byť predložené zo strany žalovaného, čo malo znamenať, že v citovanom výpočte absentuje
pozícia projektového manažéra zastávaná žalobkyňou. V liste sa ďalej uvádza, že nie sú námietky
voči zaslanému návrhu zmeny organizačnej štruktúry SIEA so žalovaným navrhovanou účinnosťou
najneskôr k 1. októbru 2011. Navrhovateľ poukázal, že zo strany MH SR bolo požiadané o predloženie

pôvodného znenia organizačnej štruktúry SIEA, nakoľko táto nebola súčasťou listu č. 2011/SŠF/5537.“

Podľa tvrdení navrhovateľa v liste žalovaného č. 2011/SŠF/5537 zo dňa 08.09.2011, žalovaný
odôvodňuje iba organizačné zmeny ohľadne pozície manažéra publicity a manažéra pre verejné

obstarávanie, pričom sa rovnako nevyjadruje k zrušeniu funkčného miesta projektového manažéra
a k predmetnému listu je pripojený návrh schémy novej organizačnej štruktúry. Navrhovateľ ako
podstatné považoval, že až po vyjadrení stanoviska RO k navrhovanej zmene organizačnej štruktúry,
je štatutárny zástupca príslušného SO/RO, v prípade jej schválenia oprávnený navrhovanú zmenu
uskutočniť, pričom v prípade, že RO neakceptuje navrhovanú zmenu organizačnej štruktúry na SORO,

nie je SORO oprávnené takúto zmenu vykonať (SORO musí vo svojom zdôvodnení preukázať, že
organizačná štruktúra je vhodná a neohrozuje procesy implementácie a monitorovania). Navrhovateľ
uviedol, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky neschválilo zrušenie konkrétnej pozície
projektového manažéra, nakoľko to nezodpovedá Metodickému pokynu, a zároveň ministerstvo nemalo
pri rozhodovaní k dispozícii pôvodnú organizačnú štruktúru, s ktorou by navrhovanú organizačnú

štruktúru, ktorú malo schváliť, mohlo porovnať, tak sa fakticky zrušením pozície projektového manažéra
ani nemohlo zaoberať.

V súvislosti so záverom žalovaného o možnosti opakovaného poverenia zamestnanca riadením
žalovaného, ktorému nemá brániť § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom

záujme ani čl. 4 ods. 3 Smernice žalovaného č. 06/2011 Organizačný poriadok zo dňa 08.06.2011,
takýto postup je podľa navrhovateľa za contra legem.Navrhovateľ mal za to, že z § 5 ZoVP jednoznačne vyplýva, že miesto vedúceho zamestnanca
vykonávajúceho funkciu štatutárneho orgánu sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania,
ktorého účelom je overenie schopností a odborných znalostí uchádzača. Cieľom príslušných právnych

noriem je zabezpečiť kvalifikované vedenie osobou, ktorej predpoklady pre výkon funkcie budú overené
vo výberovom konaní, ktorého základné podmienky sú upravené priamo v ZoVP. Tento záver má
vyplývať aj zo všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoVP, v ktorej sa ako navrhovateľ uvádza:
„ustanovuje sa tiež výberové konanie, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca
a štatutárneho orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme“, ako aj z osobitnej časti,

kde sa konštatuje: „aby sa zabezpečilo riadne plnenie úloh pri výkone práce vo verejnom záujme,
navrhuje sa ustanoviť, že voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť inou fyzickou osobou
bez výberového konania len do úspešného vykonania výberového konania, a to najdlhšie na šesť
mesiacov“. Takisto poukázal navrhovateľ, že dočasnosť „zastupovania riadneho štatutárneho orgánu“
iným zamestnanom potvrdzuje rovnako ust. § 5 ods. 8 ZoVP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný
vyhlásiť nové výberové konania, ak v predchádzajúcom výberovom konaní žiadny uchádzač neuspel.

Z ZoVP nemožno podľa navrhovateľa bez všetkého vyvodiť možnosť opakovaného poverenia jedného
zamestnanca riadením namiesto štatutárneho orgánu a to iba na základe tej skutočnosti, že to príslušné
právne normy nevylučujú. Práve naopak, navrhovateľ mal za to, s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky vyjadreným záverom, že čl. 2 ods. 2
ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona, že

uvedený postup by bol možný len v prípade jeho výslovného pripustenia zákonodarcom.

Podľa navrhovateľa, žalovaný iba poukázal na analýzu vyťaženosti jednotlivých projektových
manažérov, ktorú mal vypracovať, avšak ktorej východiská ani konkrétne výsledky neuviedol ani ju
inak nešpecifikoval. Takisto žalovaný nepreukázal ani výsledky hodnotenia zamestnancov vykonané

v mesiaci august 2011, na ktoré sa odvoláva. Toto hodnotenie, vykonané zo strany T.. N..j bolo
uskutočnené bez toho, aby bol v rámci organizácie prijatý interný predpis určujúci spôsob hodnotenia
zamestnancov, pričom nedošlo k hodnoteniu všetkých zamestnancov a výsledok bol zo strany
žalobkyne písomne namietaný.

Listom č. 2011/SŠF/1631 zo dňa 05.04.2011 adresovaným MH SR, ktorým žalovaný reagoval na závery
vyplývajúce zo správy vládneho auditu A 341, žalovaný požiadal MH SR o posilnenie personálnych
kapacít na sekcii Štrukturálnych fondov EÚ vytvorením 4 funkčných pracovných miest oprávnených
na čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov technickej pomoci, v členení traja projektoví manažéri,
na základe čoho preukazoval navrhovateľ, že u žalovaného dlhodobo existovala reálna potreba práce

vykonávanej žalobkyňou a z uvedeného dôvodu sa nemohla stať nadbytočnou.

Čo sa týka ponukovej povinnosti opakovane navrhovateľ poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry
nemožnosť zamestnávateľa zamestnanca ďalej zamestnávať má predstavovať nemožnosť absolútnu,
pričom aby bola splnená ponuková povinnosť, musí mať zamestnávateľ potrebu reálneho výkonu

určitej pracovnej činnosti a z toho hľadiska nie je rozhodné, či je táto potreba formalizovaná v podobe
funkčných schém, ale rozhodujúca je potreba určitú prácu zaistiť (bez ohľadu na skutočnosť, či je
premietnutá v organizačnej štruktúre vytvorením konkrétneho funkčného miesta). Ponuková povinnosť
pritom zaväzuje zamestnávateľa v rozsahu potreby práce, ktorá by bola pre zamestnanca vhodná, inou
pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca, ktorá z hľadiska predpokladov a požiadaviek pre

jej výkon zodpovedá zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca
a pre zamestnanca nevhodnou prácou je a contrario práca, ktorú zamestnanec nie je schopný
vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo pre nedostatok
kvalifikácie, pokiaľ kvalifikáciu nemožno získať len predchádzajúcou prípravou. Za prácu zodpovedajúcu
pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca je potrebné považovať prácu zodpovedajúcu kvalifikácii

zamestnanca, ak také miesto nie je voľné, prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca pokiaľ možno
čo najviac, a ak ani také miesto nie je voľné, prácu, pre ktorú sa osobitná kvalifikácia nevyžaduje. Taktiež
podotkol, že požiadavky zamestnávateľa na zamestnanca majú byť požiadavkami potrebnými na riadny
výkon práce zo strany zamestnanca a z toho dôvodu by mali byť rovnaké pre každého, kto má u neho
danú prácu vykonávať. Podľa názoru navrhovateľa zo strany žalovaného v predmetnom prípade došlo

neprimeranému sprísneniu požadovaných podmienok a v prípade novovytvorených pozícií na Oddelení
kontroly došlo v rozpore s Metodickým pokynom k ich reštriktívnemu zúženiu vo vzťahu k prípustnému
vzdelaniu. Podľa Metodického pokynu, žalobkyňa by vzhľadom na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie
II. stupňa technického zamerania spĺňala kvalifikačné predpoklady na zastávanie pozície na Oddeleníkontroly a rovnako vzhľadom na svoju odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie aj na zastávanie
pozície manažér pre verejné obstarávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastával navrhovateľ
názor, že bez posúdenia konkrétnej pracovnej náplne konkrétnych, novovytvorených pracovných

pozícii nemožno bez všetkého konštatovať ich nevhodnosť pre žalobkyňu, nakoľko bez toho nie je
možné ani objektívne posúdiť, či by ich vzhľadom na svoje kvalifikačné predpoklady (a dlhodobý
výkon práce určitého charakteru pre žalovaného, ktorá rovnako plne nezodpovedala jej dosiahnutému
vysokoškolskému vzdelaniu) nebola schopná riadne vykonávať, prípadne ani po predchádzajúcej
príprave tak, ako to predpokladá § 63 ods. 2 ZP.

V podaní zo dňa 24. 01. 2013 navrhovateľ doplnil žalobu o výšku škody, a uplatnil si náhradu
platu celkom za deväť mesiacov, konkrétne za mesiace december 2011 až august 2012, v celkovej
výške 8.505 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne. Takisto podaním dňa 16. 04. 2013 požadoval
navrhovateľ zmenu petitu.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16. 05. 2013 ďalej k veci uviedol, že čo sa týka žalobkyňou
spochybňovanéhodoručeniavýpovedeakopodstatnejnáležitostineplatnosti,vykonanýmdokazovaním,
t. j. výsluchom žalobkyne a navrhovaných svedkov na pojednávaní zo dňa 15. 04. 2013, bolo
jednoznačne preukázané, že došlo k platnému doručeniu výpovede a vyvráteniu dotknutých tvrdení
žalobkyne. Bolo preukázané, že zo strany vypočutých svedkov došlo k potvrdeniu, že listina obsahujúca

výpoveď, bola žalobkyni fyzicky predložená dňa 27. 09. 2011, že žalobkyňa sa s ňou oboznámila
jej prečítaním a túto odmietla prevziať a potvrdiť na listine jej prevzatie podpisom, pričom žiadala
o zaslanie výpovede poštou na adresu trvalého pobytu. Žalovaný ďalej predložil analýzu stavu
schvaľovacieho procesu žiadosti o platbu na sekcii ŠF EÚ v rámci jednotlivých opatrení operačného
programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast“, z ktorých vyplýva záver o nadbytočnosti

pracovného miesta projektového manažéra na regionálnom pracovisku žalovaného v X. X. a o
potrebe zmeny organizačnej štruktúry na predmetnom pracovisku žalovaného najmä s ohľadom na
množstvo práce a pomer projektových a finančných manažérov. Žalovaný uviedol, že s ohľadom na
výsledky predmetnej analýzy bolo v závere analýzy navrhnuté riešenie zefektívnenia systému práce
na regionálnom pracovisku žalovaného v X.j X. v nadväznosti na zistené nedostatky. V porovnaní s

ostatnými regionálnymi pracoviskami žalovaného došlo k zhodnoteniu, že aktuálne projekty riešené
na regionálnom pracovisku v X. X. je možné a zároveň žiaduce, prerozdeliť medzi 2 projektových
manažérov namiesto pôvodného počtu 3 projektových manažérov. Z analýzy tiež vyplýva, že na
regionálnom pracovisku na 1 projektového manažéra pripadá 37 až 38 projektov, pričom z celkového
počtu projektov bolo v danom čase už ukončených 50 projektov. Neukončených ostávalo tak 63

projektov, ku ktorým bolo potrebné pripočítať 12 projektov výzvy KaHR-111SP-1001 v stave prípravy,
čím bolo neukončených 75 projektov. Tým som vyslovil záver, že na 75 projektov postačujú 2 projektoví
manažéri. Súčasne analýza poukázala na plánovaný presun pracovníkov Národnej agentúry pre rozvod
malého a stredného podnikania do organizačnej štruktúry žalovaného, v dôsledku čoho malo dôjsť k
zúženiu pracovných činností projektových manažérov, t. j. k presunu kompetencií vykonávania formálnej

kontroly a odborného hodnotenia projektov z projektových manažérov na pracovníkov presunutých
z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase
doručovaniavýpovedežalobkyniplatilpríkazgenerálnehoriaditeľač.09/2011zodňa22.09.2011,ktorým
bolo zrušené pracovné miesto žalobkyne, na základe ktorého mali byť vytvorené 3 nové pracovné
miesta na oddelení kontroly. Po udelení výpovede žalobkyni bol prijatý nový príkaz č. 10/2011, na

základektoréhobolozriadenénovépracovnémiestosodbornouspôsobilosťoupreverejnéobstarávanie
a pracovné miesto na odbore komunikácie. Žalovaný neponúkol žalobkyni novovytvorené pracovné
miesto z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na obsadenie predmetnej pozície.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že pracovné miesta vytvorené v zmysle príkazu
č. 10/2011 boli zriadené na pracovisku v Bratislave a tak isto pre región Košice. Región Bratislava a

podľa potreby región Trenčín a Banská Bystrica. Žalovaný sa odvolal na § 63 ods. 2 Zákonníka práce,
podľa ktorého zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi ponúknuť akúkoľvek inú vhodnú prácu, t.
j. napr. takú, ktorá prekračuje rámec dohodnutého miesta výkonu práce. Podľa pracovnej zmluvy bola
miestom výkonu práce žalobkyne X. X.. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné všetky špecifikované
vzniknuté pracovné miesta v organizovanej štruktúre žalovaného považovať podľa názoru žalovaného

za také, ktoré prekračujú rámec dohodnutého miesta výkonu práce so žalobkyňou a neponúknutím
týchto pracovných pozícií žalobkyni tak nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu splnenia
ponukovej povinnosti. V neposlednom rade žalovaný podotkol, že k prijatiu príkazu č. 10/2011 došlo dňa
28. 09. 2011, teda až po dni, kedy bola výpoveď žalobkyni zo strany žalovaného doručovaná.Čo sa týka prijatia príkazu GR č. 09/2011 neoprávnenou osobou, ako to tvrdil žalobca, tak žalovaný
uviedol, že obsadenie miesta vedúceho zamestnanca bez výberového konania v zmysle ustanovenia

§ 5 ods. 9 Zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme nie je možné považovať za
postup kontra lege. Žalovaný mal za to, že výklad ustanovenia § 5 ods. 9 Zákona o výkone práce vo
verejnom záujme, prezentovaný žalobkyňou, by automaticky dával za vznik protiprávnemu stavu, kedy
by zamestnávateľ bol nútený ostať bez osoby oprávnenej konať za zamestnávateľa, ak by do 6 mesiacov
od obsadenia miesta vedúceho zamestnanca bez výberového konania v zmysle vyššie citovaného

zákonného ustanovenia nedošlo k úspešnému ukončeniu výberového konania, v ktorom by aspoň jedna
osoba z uchádzačov spĺňala podmienky pre obsadenú pozíciu. Podľa názoru žalovaného je účelom
spomínaného ustanovenia zabezpečiť, aby nedochádzalo k časovo neobmedzenému miesta vedúceho
zamestnanca bez výberového konania a následnej absentujúcej potrebe hľadania kvalifikovanej osoby
na obsadenie tejto pozície. Účelom takejto úpravy tak nie je obmedzenie doby obsadenia miesta
vedúceho zamestnanca bez výberového konania maximálne na dobu 6 mesiacov, ako to prezentuje

žalobkyňa, ale je zabezpečenie zákonom predvídanej a tiež uloženej povinnosti zamestnávateľa
realizovať výberové konanie na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a to až do doby výberu
kvalifikovaného uchádzača aj opakovane v maximálnom časovom rozpätí 6 mesiacov.

V podaní zo dňa 05. 08. 2013 navrhovateľ zhrnul, že neboli dodržané podmienky na doručenie

výpovede. V otázke prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene zo strany príslušného orgánu
uviedol, že Príkaz GR č. 09/2011 datovaný dňa 22.09.2011, ktorým bolo zrušené pracovné miesto
projektového manažéra na Odbore implementácie a monitorovania projektov EÚ na pracovisku v X.
X. nebol prijatý osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, nakoľko podľa čl. 5 ods. 1 prvej vety
Štatútu žalovaného zo dňa 11.05.2007 štatutárnym orgánom je generálny riaditeľ - funkcia obsadzovaná

na základe výberového konania podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme
v platnom znení predpisov, podľa čl. 4 ods. 1 Smernice 06/2011 Organizačný poriadok žalovaného
účinný odo dňa 11.06.2011 OP SIEA organizáciu riadi a za jej činnosť zodpovedá generálny riaditeľ,
ktorého do funkcie ustanovuje minister hospodárstva Slovenskej republiky, podľa čl. 4 ods. 2 OP SIEA
funkcia generálny riaditeľ sa obsadzuje na základe výsledkov konkurzu, ktorý organizuje zriaďovateľ -

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, podľa čl. 4 ods. 3 OP SIEA „v prípade voľnej pracovnej
pozície generálneho riaditeľa, môže minister hospodárstva Slovenskej republiky bez konkurzného
konania dočasne poveriť v celom rozsahu jeho práv a povinností riadením SIEA zamestnanca len do
vykonania konkurzu, a to najviac na šesť mesiacov“, podľa § 1 ods. 2 písm. b) z. č. 552/2003 Z. z.
tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom,

ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou
alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, podľa § 5 ods. 1 ZoVP miesto vedúceho
zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2,
sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania a podľa § 5 ods. 9 ZoVP voľné miesto vedúceho
zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní

výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

Uvedený Príkaz GR č. 09/2011 bol podpísaný N.. N. J., ktorý v čase jeho prijatia 22.09.2011
zastával funkciu riaditeľa ekonomickej sekcie a súčasne mal byť podľa tvrdenia navrhovateľa poverený
riadením žalovaného a to ministrom hospodárstva a výstavby L.. Y. T. dňa 14.08.2010 po odvolaní

predchádzajúceho generálneho riaditeľa N.. T. P. a opakovane dňa 14.02.2011, opakovane dňa
14.08.2011 až do dňa 10.06.2012. Navrhovateľ uviedol, že N.. N. J. vo svojej výpovedi svedka na
pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že obdržal tri poverovacie listiny a funkciu štatutárneho orgánu
žalovaného nikdy nezastával. Podľa tvrdenia navrhovateľa bolo opísané opakované poverovanie N.. N.
J. riadením žalovaného vykonané v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že pokiaľ je jedna osoba opakovane, každých šesť mesiacov, poverená
faktickým výkonom funkcie štatutárneho orgánu, bez toho, aby bolo overené splnenie jej kvalifikačných
predpokladov, samotný akt poverenia, poverovacia listina nadobúda výlučne formálny charakter a slúži
k obídeniu ZoVP stanovujúceho obligatórnu požiadavku pre obsadenie miesta vedúceho zamestnanca,

úspešné absolvovanie výberového konania, pričom formálnym je aj navonok pôsobiace časové
obmedzenie obsadenia miesta vedúceho zamestnanca, keďže jedna osoba túto pozíciu zastáva
kontinuálne. Podľa navrhovateľa vzhľadom na § 5 ods. 8 ZoVP, podľa ktorého ak výberová komisia na
základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca,pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové
konanie, opakovane poukázal na skutočnosť, že po odvolaní predchádzajúceho generálneho riaditeľa
žalovaného N. v roku 2010 bolo vyhlásené výberové konanie, ktoré nebolo úspešné, pričom opakované

výberové konanie bolo vyhlásené až v roku 2012, a na základe neho bola následne odo dňa 11.06.2012
do funkcie generálneho riaditeľa ustanovená generálna riaditeľka, Y.. U. R.. N.. N. J. bol poverený
riadením žalovaného nepretržite takmer 22 mesiacov, pričom v roku 2011 N.. N. J. obdržal poverenie na
riadenie 2x a to bez toho, aby v tomto roku bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu generálneho
riaditeľa. Navrhovateľ zostal pri právnom názore, že opakované poverovanie N.. N. J. riadením

žalovaného nebolo vykonané v súlade so ZoVP a internými predpismi žalovaného a predstavuje ich
obchádzanie, nakoľko N. N. J. bez výberového konania riadil žalovaného dlhšiu dobu ako pripúšťa
ZoVP, a z toho dôvodu nemožno ním vydaný Príkaz GR č. 09/2011 datovaný dňa 22.09.2011, ktorým
bolo zrušené pracovné miesto na Odbore implementácie a monitorovania projektov EÚ na pracovisku v
X. X. považovať podľa navrhovateľa za rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté príslušným orgánom.
Z rovnakého dôvodu podľa presvedčenia navrhovateľa nemal N.. N. J. oprávnenie konať v mene

žalovaného pri skončení pracovného pomeru so žalobkyňou.

Navrhovateľ sa opakovane vyjadril k otázke nadbytočnosti žalobkyne a to v tom zmysle, že v súvislosti
s Analýzou stavu schvaľovacieho procesu Žiadostí o platbu na Sekcii ŠF EÚ, v rámci jednotlivých
Opatrení Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast datovanú dňa 2009 tá mala

byť schválená T.. O. X. ako osobou poverenou riadením Sekcie štrukturálnych fondov EÚ žalovaného.
Dňa 09.10.2011 bol žalobkyni doručený list „Odovzdanie prideleného majetku a pracovnej agendy, č.
2011/SŠF/6597“ zo dňa 07.10.2011, na ktorom je ako vybavujúca osoba označený T.. X., ktorý list je
podpísaný N.. N. J., a ktorý je na vedomie adresovaný T.. G. G. ako riaditeľke SŠF EÚ. Vzhľadom na
uvedený obsah tohto listu mal navrhovateľ za to, že v čase, v ktorom je Analýza datovaná (20.09.2011),

nebol T.. O. X. poverený riadením SŠF EÚ, nakoľko z listu zo dňa 07.10.2011 vyhotoveného T.. O. X.
vyplýva, že v relevantnom čase bolo na SŠF EÚ obsadené miesto riaditeľa, ktorým bola T.. G. G. a T.. O.
X. v tomto čase zastával výlučne funkciu riaditeľa Odboru implementácie a monitorovania projektov EÚ.

Navrhovateľ poukázal na viaceré dostupné dokumenty, z ktorých vyplýva skutočnosť, že u žalovaného

bol v relevantnom čase nenaplnený stav administratívnych kapacít oproti plánovaným stavom s
negatívnymi dôsledkami na výkon činnosti žalovaného. Predloženými dokumentami boli analýza
administratívnych kapacít subjektov zapojených do implementácie, certifikácie a vládneho auditu ŠF
a KF na programové obdobie 2007 - 2013, v ktorej je „identifikovaná nevyhnutnosť posilnenia AK
oproti reálnemu stavu tak, aby bola zabezpečená plynulá implementácia OP KaHR“ nakoľko pri audite

bolo zistené, že skutočný počet zamestnancov ku dňu 30.06.2011 nezodpovedal plánovanému počtu
zamestnancov (z plánovaných systematizovaných 95 miest bolo obsadených len 64). V uvedenej
analýze sa tiež konštatovalo nedodržiavanie stanovených procesných lehôt z dôvodu poddimenzovania
administratívnych kapacít a nárast pracovných úloh PM.

Ďalej to bola Analýza administratívnych kapacít subjektov zapojených do implementácie, certifikácie
a vládneho auditu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 za
obdobieod01.07.2011do30.06.2012vypracovanávmesiacinovember2012Centrálnymkoordinačným
orgánom-Ministerstvomdopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSR,vktorejjerovnakokonštatované,
že skutočný stav počtu zamestnancov žalovaného ku dňu 30.06.2011 nezodpovedal plánovanému

počtu, pretože z plánovaných 95 miest bolo obsadených len 64. V uvedenej analýze sa podľa
navrhovateľa konštatuje negatívny dôsledok fluktuácie zamestnancov na implementačné procesy.

Zo správy „Strategické hodnotenie Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“
zo dňa 18.02.2013, ako výsledok nezávislého hodnotenia vypracovaná obchodnou spoločnosťou IBS

Slovakia, s.r.o., pre Ministerstvo hospodárstva SR, pri vypracovaní ktorej bol interviewovaný aj T..
O. X., vyplýva iba 76,62% obsadenosť administratívnych kapacít na sprostredkovateľskom orgáne- z
plánovaného počtu 154 miest bolo ku dňu 31.12.2011 obsadených 118 miest, súčasne sa v správe
konštatuje, že v rokoch 2009 - 2011 reálny počet AK klesal, čo je z pohľadu implementácie OP KaHR
nepriaznivý stav aj kvôli tomu, že od konca roka 2011 začala príprava programového obdobia 2014 až

2020 a tiež sa uvádza, že pre úspešnú implementáciu je okrem iného dôležitá aj stabilizácia. Uvedené
podľa navrhovateľa znamená do maximálnej možnej miery zníženie fluktuácie a zamedzenie odchodu
AK predovšetkým tých, ktorí už prešli školeniami a dokážu samostatne pracovať na implementácii OP,
je potrebné zastaviť klesajúci trend počtu AK a zastabilizovať AK na jednotlivých postoch tak, aby výkonimplementácie, kontroly, monitorovania a iných činností spojených s realizáciou OP bol kontinuálne
zabezpečovaný AK, ktoré nadobudli a dlhodobo prehlbujú svoje odborné vedomosti v danej oblasti.
Predmetná správa podľa argumentácie navrhovateľa výslovne formuluje odporúčanie: „je potrebné

zastaviť klesajúci trend počtu pracovníkov na RO pre OP KaHR a SORO a zastabilizovať pracovníkov
na jednotlivých postoch tak, aby boli v maximálnej možnej miere naplnené plánované stavy AK“

Súčasne navrhovateľ poukázal na vyjadrenie odporcu zo dňa 30.03.2012, v ktorom uviedol, že v
období od januára 2011 do septembra 2011 bolo obsadených 43 zo 44 Ministerstvom hospodárstva

SR schválených pracovných miest, čím mal podľa navrhovateľa odporca dosvedčiť, že jedno minimálne
pracovné miesto bolo neobsadené. V súvislosti s tvrdeniami o finančnom poddimenzovaní odporcu
a limitovaní prostriedkov určených na odmeňovanie zamestnancov navrhovateľ odkázal na Analýzu
administratívnych kapacít subjektov zapojených do implementácie, certifikácie a vládneho auditu
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 za obdobie od
01.07.2011 do 30.06.2012 z novembra 2012, v ktorej sa uvádza, že platy administratívnych kapacít

participujúcich na implementácii štrukturálnych fondov sú financované z prostriedkov prioritnej osi
technickej pomoci v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast pričom
v rámci tohto operačného programu je zabezpečené financovanie administratívnych kapacít do
31.12.2015, vrátane posilnenia o 15 zamestnancov, a to bez požadovania zdrojov zo štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal navrhovateľ za to, že žalovaným predložená
Analýza ním tvrdenú nadbytočnosť relevantne nepreukazuje. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na vyjadrenie generálnej riaditeľky Žalovaného, Y.. U. R., o pozitívach väčšieho počtu projektových
manažérov, medzi ktorých možno rozdeliť jednotlivé projekty.

Čo sa týka ponukovej povinnosti navrhovateľ uviedol, že žalovanému vznikla ponuková povinnosť
podľa § 63 ods. 2 ZP, ktorú však žalovaný nesplnil. V tejto súvislosti zdôraznil, že účinnosť príkazu
GR č. 09/2011 zo dňa 22.09.2011, ktorým bolo zrušené pracovné miesto nastala dňa 01.10.2011,
ktorým dňom tiež mala začať plynúť výpovedná doba. Počas dvojmesačnej výpovednej doby sa
žalobkyňa so súhlasom žalovaného zúčastnila školenia na zvýšenie svojej kvalifikácie pre výkon činnosti

u Žalovaného (Projektové riadenie - pokročilí organizovaného v Bratislave v dňoch 03.10.2011 až
05.10.2011) a naďalej plnila pracovné úlohy podľa pokynov zamestnávateľa, čo vo svojej výpovedi
svedka na pojednávaní dňa 15.04.2013 potvrdil aj T.. O. X., ktorý uviedol, že žalobkyni prideľoval
prácu. Uvedené podľa tvrdenia navrhovateľa potvrdzuje reálnu možnosť zamestnávať žalobkyňu aj po
formálnom zrušení jej pracovného miesta a reálnu potrebu ňou vykonávanej práce.

Žalovaný v podaní zo dňa 18. 09. 2013 sa k veci vyjadril, že minister hospodárstva Slovenskej republiky
voľné miesto generálneho riaditeľa žalovanej neobsadil, N.. N. J. poveril len dočasným riadením
žalovanej, a nie funkciou generálneho riaditeľa žalovanej, t. j. neobsadil N.. N. J. do funkcie generálneho
riaditeľa žalovanej. Keďže N.. N. J. nebol obsadený do funkcie generálneho riaditeľa žalovanej, podľa

žalovaného nemožno tak tvrdiť, že funkcia generálneho riaditeľa žalovanej bola obsadená, že sa na
N.. N. J. vzťahuje časové obmedzenie jeho výkonu, uvedené v § 5 ods. 9 Zákona o výkone práce
vo verejnom záujme. Žalovaný ďalej uviedol, že pred prijatím príkazu generálneho riaditeľa č. 09/2011
bol N.. N. J. poverený riadením žalovanej na základe poverenia ministra hospodárstva Slovenskej
republiky a to dňa 14. 08. 2011. Na základe predmetného poverenia ministra bol N.. N. J. oprávnený

a súčasne povinný vykonávať riadenie žalovanej v celom rozsahu práv a povinností. Z uvedeného
vyplýva, že N.. N. J. bol oprávnený dňa 22. 09. schváliť rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorou
došlo k zrušeniu pracovného miesta projektového manažéra na odbore implementácie a monitorovania
projektov EÚ, teda mohol schváliť aj príkaz č. 09/2011. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že nemá
vedomosť o vyhlásení opakovaného výberového konania na miesto generálneho riaditeľa zo strany

ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako zriaďovateľa žalovanej má za to, že prípadné
nevyhlásenie ďalšieho výberového konania nemá vplyv na poverenie N.. N. J. riadením žalovanej
od 14. 08. 2011 a na jeho oprávnenie a povinnosti vyplývajúce z predmetného poverenia. Podľa
argumentácie žalovaného dočasné poverenie niektorého zamestnanca riadením žalovanej je podľa
organizačného poriadku možné, ak je pracovná pozícia generálneho riaditeľa neobsadená. Poverenie

zamestnanca riadením žalovanej je síce časovo obmedzené na 6 mesiacov, avšak v prípade, že
ani po uplynutí tejto doby nebude miesto generálneho riaditeľa obsadené, v znení vyššie citovaných
zákonných ustanovení ani interných predpisov nebráni opakovanému povereniu zamestnanca riadením
žalovanej, opäť však maximálne na 6 mesiacov. Žalovaný uviedol, že zistenia, ktoré vyplývajú zanalýzy, na základe ktorej bola daná výpoveď žalobkyni, boli jedným z dôvodov pre prijatie organizačnej
zmeny, spočívajúcej v zrušení miesta projektového manažéra na odbore implementácie a monitorovania
projektov EÚ v Banskej Bystrici. Na prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene mali vplyv aj skutočnosti,

týkajúce sa presunu 20 pracovníkov z Národnej agentúry malého a stredného podnikania, ako bolo
už spomenuté v predchádzajúcich vyjadreniach žalovaného. Žalovaný opäť uviedol, že čo sa týka
ponukovej povinnosti, tak nové miesto obsadzované nebolo dohodnuté ako miesto výkonu práce
žalobkyne. Všetky novovytvorené pracovné miesta vzhľadom na ich lokalizáciu prekračovali rámec
miesta výkonu práce dohodnutého so žalobkyňou, v dôsledku čoho žalovanej ponuková povinnosť

voči žalobkyni nevznikla. Ďalším dôvodom neexistencie ponukovej povinnosti žalovanej vo vzťahu k
žalobkyni bola podľa tvrdenia žalovanej skutočnosť, že na obsadenie vytvorených pracovných miest
žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že povinnosť
žalovanej ponúknuť žalobkyni pracovné miesta, vytvorené príkazom č. 09/2011 a príkazom č. 10/2011
nevznikla.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 03. 12. 2013 zhrnul všetky svoje tvrdenia a uviedol, že výkonom
funkcie riadenia odporcu nemožno poveriť toho istého zamestnanca opakovane bez výberového
konania. Príkaz č. 9/2011 teda nebol prijatý osobou oprávnenou konať za odporcu, v dôsledku čoho
sa stala výpoveď neplatnou, nakoľko podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bolo rozhodnutie

o organizačnej zmene nevydané zamestnávateľom. Odporcom predložená analýza na tvrdenú
nadbytočnosť navrhovateľa podľa záveru navrhovateľa relevantne nepreukazuje reálnu nadbytočnosť
žalobkyne,nakoľkovdanomčasepreukázateľne existovalapotrebaposilnenia zamestnancovodporcu.
Čo sa týka ponukovej povinnosti mal navrhovateľ za to, že tá zo strany odporcu v zmysle § 63 ods.
2 ZP nebola splnená. Ako posledné navrhovateľ argumentoval, že pokiaľ zamestnávateľ nepristúpil k

povinnosti splniť si ponukovú povinnosť, ale priamym úmyslom spôsobil zamestnancovi ujmu, výpoveď
nepožíva ochranu a je ju potrebné považovať za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný v podaní zo dňa 20. 01. 2014 vo všeobecnosti zhrnul svoje tvrdenia a to nasledovne. Čo
sa týka predpokladov platnosti výpovede danej žalobkyni mal žalovaný za to, že všetky zákonné

predpoklady pre platnosť predmetnej výpovede boli naplnené. Doručovanie výpovede žalobkyni, ako
predpokladu platnosti výpovede, bolo preukázané podľa tvrdenia žalovaného výpoveďami svedkov,
ktorí potvrdili, že výpoveď bola doručovaná žalobkyni osobne, pričom túto výpoveď odmietla prevziať.
Odmietnutie prevzatia výpovede sa posudzuje v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce za doručenie
výpovede. Žalovaný má za to, že ponuková povinnosť inej vhodnej práce voči žalobkyni v súvislosti

s danou výpoveďou nevznikla a k porušeniu takejto povinnosti zo strany žalovanej nedošlo. Čo sa
týka prijatia príkazu č. 09/2011 zo strany N. N. J. v pozícii povereného riadením žalovanej v súlade
s čl. 4 ods. 3 Organizačného poriadku žalovaný zastal názor, že daný príkaz bol prijatý N. N. J., ako
osobou oprávnenou ne jeho prijatie. Tak isto poverenie N.. N. J. riadením žalovanej bolo vykonané
v súlade so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a taktiež v súlade s internými predpismi

žalovaného. Žalovaný opäť zdôraznil, že miesto vedúceho zamestnanca po neúspešnom výberovom
konaní môže byť opätovne obsadené bez výberového konania, a to najdlhšie na 6 mesiacov. V
uvedenom prípade tak nič nebránilo tomu, aby došlo k opätovnému obsadeniu miesta vedúceho
zamestnanca zamestnancom už v minulosti zastávajúcim predmetnú pozíciu, t. j. opätovné poverenie
rovnakého zamestnanca riadením žalovaného v tomto smere bolo prípustné. Čo sa týka nadbytočnosti

žalobkyne, žalovaný uviedol, že v súlade s metodickým pokynom bola riadiacemu orgánu predložená
na schválenie navrhovaná organizačná štruktúra a táto bola zo strany riadiaceho orgánu následne
schválená.

Súdsaoboznámilsrozhodnutím MHSRč.7/2007,pracovnouzmluvou zodňa01.03.2008, výpoveďou

zo dňa 27. 09. 2011, príkazom riaditeľa č. 09/2011 zo dňa 22. 09. 2011, schémou organizačnej štruktúry
žalovaného, mailom zo dňa 27. 09. 2011- doručenie príkazu č. 09/2011, výsluchom žalobkyne,
výsluchom svedka T.. X., T.. K., N.. T., N. J., mailom zo dňa 09. 10. 2011, žiadosťou o vyjadrenie zo dňa
11. 10. 2011, mailom zo dňa 26. 09. 2011, certifikátom č 400/2011, potvrdením o odovzdaní agendy zo
dňa 12. 10. 2011, oznámením zo dňa 22. 11. 2011, vyjadrením k listu zo dňa 29. 11. 2011, protokolom

o prevzatí kľúča zo dňa 29. 11. 2011, smernicou žalovaného č. 11/2007, príkazom GR č. 9/011 a
č. 10/2011, Analýzou administratívnych kapacít za obdobie 2007-2013, rozhodnutím MH SR zo dňa
30. 04. 2007, štatútom odporcu, smernicou odporcu č. 06/2011, žiadosťou o vysvetlenie metodického
pokynu, prílohou k bodu 6. Pracovnej zmluvy zo dňa 29. 01. 2010, inzerátom na ponuku práce zodňa 23. 01. 2012, listom č. 211/SŚF/5537 a č. 3545/2011-4100,metodickým pokynom č. 11, auditom
A341, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, analýzou stavu schvaľovacieho procesu žiadostí o
platbu na Sekcii ŠF EÚ, v rámci jednotlivých opatrení operačného programu Konkurencieschopnosť

a hospodársky rast, výročnými správami odporcu za rok 2011, časťou Strategického hodnotenia
Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, prehľadom stavu rozpočtu odporcu
na rok 2010 až 2012, oznámením MH SR č. 1259/2013 zo dňa 11. 09. 2013, výročnou správou SIAE
za rok 2011 spolu s ďalšími listinnými dôkazmi uloženými v spise a zistil nasledovný stav:

Súd zistil, že dňa 01.03.2008 uzavreli navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ
pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer žalobkyne na dobu neurčitú. Podľa pracovnej
zmluvy bol navrhovateľ povinný v mieste výkonu práce v X. X. vykonávať pre žalovaného prácu vo
funkcii projektový manažér. Pracovná pozícia žalobkyne bola zaradená na stredisko č. 1313, Sekcia
štrukturálnych fondov EÚ, Odbor implementácie a monitorovania projektov EÚ v X. X..

Súd ďalej zistil, že dňa 15.10.2011 navrhovateľ prevzal poštou doručovanú písomnosť zamestnávateľa
zo dňa 27.09.2011, v ktorej bolo odôvodnené skončenie pracovného pomeru výpoveďou odkazom
na § 63 ods. 1 písm. b) ZP pre nadbytočnosť z dôvodu zrušenia pozície projektového manažéra na
Odbore implementácie a monitorovania projektov EÚ na regionálnom pracovisku X. X. a to príkazom
generálneho riaditeľa č. 09/2011 účinného od 01.10.2011.

V konaní ostalo sporným či bola predmetná výpoveď platná, a teda či bola doručená navrhovateľovi, či
rozhodnutie o prijatí výpovede bolo prijaté oprávnenou osobou a či výpoveď bola daná navrhovateľovi
zamestnávateľom, takisto ostalo sporným, či odporca si splnil ponukovú povinnosť poskytnúť
navrhovateľovi inú vhodnú prácu a či v konečnom dôsledku bol navrhovateľ nadbytočným a bolo nutné

s ním ukončiť pracovný pomer.

Podľa § 61 ods. 1 až 4 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo

výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a
prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá
bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj

súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo

zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom

na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je
najmenej:

a)dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.Podľa § 79 ods. 1 č. 311/2001Z. z. Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný

pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 5 ods. 1 z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme miesto vedúceho zamestnanca,
ktorývykonávafunkciuštatutárnehoorgánuuzamestnávateľauvedenéhov§1ods.2,amiestoďalšieho
vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku
výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho
zamestnanca kolektívnym orgánom.

Podľa § 5 ods. 8 z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme ak výberová komisia na základe
výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože
žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie.

Podľa § 5 ods. 9 z. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme voľné miesto vedúceho
zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom vykonaní
výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

V dôsledku vyššie opísaných sporných otázok súd rozčlenil nárok navrhovateľa do niekoľkých

podkategórií.

Ad 1) Doručenie výpovede

Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že výpoveď bola zo strany odporcu daná

navrhovateľovi dňa27.09.2011vmiestesídlaodporcunaX.uliciXXvX.,kdesanavrhovateľ nachádzal
v danom čase na služobnej ceste. Dokazovaním a výpoveďou svedkou N.. T., T.. X. a T.. J. súd dospel
k zisteniu, že v prítomnosti zamestnancov žalovaného T.. O. X., N.. T. T. a T.. N. K. bol navrhovateľovi
najskôr predložený na nahliadnutie Príkaz generálneho riaditeľa č. 09/2011, aktualizácia organizačnej
štruktúry účinná od 01.10.2011, na základe ktorej došlo k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne s

názvom projektový manažér na odbore implementácie a monitorovania projektu EÚ na regionálnom
pracovisku X. X..

Takisto výpoveďami svedkov bolo preukázané, že súčasne s predložením príkazu GR č. 09/2011 bola
navrhovateľovi predložená aj výpoveď v písomnej forme a následne navrhovateľ odmietol výpoveď

prevziať, čo bolo preukázateľne zaznamenané na zadnej strane predmetnej výpovede a potvrdené
podpismi všetkých prítomných zamestnancov odporcu.

Výpovedným dôvodom bolo podľa zistenia súdu v danom prípade nadbytočnosť navrhovateľa,
spôsobená zmenou organizačnej štruktúry žalovaného a preto bol navrhovateľ zo strany žalovaného

poučený o práve podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v zmysle
ktorého môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa, aby pracovný pomer so zamestnancom skončil
dohodou za predpokladu splnenia podmienky výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a/, alebo
písm. b/ Zákonníka práce, pričom v takom prípade je zamestnávateľ povinný žiadosti zamestnanca
vyhovieť.

Súd mal za to, že predložením predmetnej výpovede i príkazu č. 09/2011 navrhovateľovi a
preukázané ústne oboznámenie s obsahom výpovede, je konaním, z ktorého muselo byť navrhovateľovi
jednoznačne zrejmé, že sa jedná o doručenie výpovede. Súd mal preukázané, že zo strany odporcu
tak došlo jednoznačne k prejavu konania, že doručuje výpoveď konkrétne navrhovateľovi. Následne bol

navrhovateľovi zaslaný príkaz č. 9/011 prostredníctvom elektronickej pošty v ten istý deň.

Podľa dokazovania sa preukázalo, že odporca nenavrhol navrhovateľovi skončenie pracovného
pomeru dohodou ku dňu 30. 09. 2011, ale naopak ho informoval, že do uvedeného dátumu môže vzmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou, čomu by v
takom prípade bol odporca povinný vyhovieť.

Dokazovaním ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ pri doručovaní výpovede odmietol prevziať
výpoveď. Súd mal potom za to, že výpoveď bola doručená momentom odmietnutia prevzatia v zmysle
§ 38 ods. 4 Zákonníka práce, a to dňa 27. 09. 2011.

Súd záverom tejto časti konštatuje, že odporca postupoval v prípade doručenia výpovede v

zmysle pracovného poriadku a pokúsil sa najprv žalobkyni doručiť výpoveď do vlastných rúk.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané riadne doručenie výpovede navrhovateľovi zo strany jeho
zamestnávateľa v prítomnosti svedkov. Na pováženie však ostáva dôveryhodnosť svedkov, nakoľko tí
sú zamestnancami odporcu, no súd dodáva, že tí pri výsluchu boli riadne poučení v zmysle § 126 OSP.

Ad 2) Nadbytočnosť žalobkyne u žalovaného

Súd dokazovaním obsahu predloženého listu MH SR jednoznačne zistil, že MH SR sa vyjadrilo
výlučne k zmenám na pozíciách manažér administrácie a registratúry projektov EÚ, manažér pre
ITMS, manažér publicity, manažér pre verejné obstarávanie, manažér pre technickú pomoc a manažér

metodiky a analýz, pričom v danom prípade absentuje pozícia projektového manažéra. V liste neboli
vznesené námietky voči zaslanému návrhu zmeny organizačnej štruktúry SIEA. Navyše zo strany MH
SR bolo požiadané o predloženie pôvodného znenia organizačnej štruktúry SIEA, nakoľko táto nebola
súčasťou listu č. 2011/SŠF/5537 zo dňa 08.09.2011, v ktorom odporca odôvodňuje iba organizačné
zmeny ohľadne pozície manažéra publicity a manažéra pre verejné obstarávanie, pričom sa rovnako

nevyjadruje k zrušeniu funkčného miesta projektového manažéra.

Súd mal dokazovaním za preukázané, že listom č. 2011/SŠF/1631 zo dňa 05.04.2011 adresovaným
MH SR, žalovaný požiadal MH SR o posilnenie personálnych kapacít na sekcii Štrukturálnych fondov
EÚ vytvorením 4 funkčných pracovných miest oprávnených na čerpanie finančných prostriedkov zo

zdrojov technickej pomoci, v členení traja projektoví manažéri, na základe čoho mal súd za to, že
existovala reálna potreba práce vykonávanej žalobkyňou, preto sa nestotožnil s argumentáciou odporcu
o nadbytočnosti navrhovateľky.

Takisto súd mal za preukázané, že v čase dania výpovede odporcom, nebola navrhovateľa nadbytočnou

a to s ohľadom na analýzu administratívnych kapacít subjektov zapojených do implementácie,
certifikácie a vládneho auditu ŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, v ktorej je identifikovaná
nevyhnutnosť posilnenia AK oproti reálnemu stavu tak, aby bola zabezpečená plynulá implementácia
OP KaHR, nakoľko pri audite bolo zistené, že skutočný počet zamestnancov ku dňu 30.06.2011
nezodpovedal plánovanému počtu zamestnancov, z plánovaných systematizovaných 95 miest bolo

obsadených len 64. Súd zistil, že v uvedenej analýze sa tiež konštatovalo nedodržiavanie stanovených
procesných lehôt z dôvodu poddimenzovania administratívnych kapacít a nárast pracovných úloh PM.

Súd sa stotožnil s preukázaným názorom navrhovateľa, že zo správy „Strategické hodnotenie
Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“ zo dňa 18.02.2013, ako výsledok

nezávislého hodnotenia vypracovaná obchodnou spoločnosťou IBS Slovakia, s.r.o., pre Ministerstvo
hospodárstva SR, pri vypracovaní ktorej bol interviewovaný aj T.. O. X., vyplýva iba 76,62% obsadenosť
administratívnych kapacít na sprostredkovateľskom orgáne z plánovaného počtu 154 miest bolo ku dňu
31.12.2011 obsadených 118 miest.

Súd mal v súvislosti s tvrdeniami o finančnom poddimenzovaní odporcu a limitovaní prostriedkov
určených na odmeňovanie zamestnancov za to, že Analýza administratívnych kapacít subjektov
zapojených do implementácie, certifikácie a vládneho auditu štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu na programové obdobie 2007 - 2013 za obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2012 z novembra
2012, preukázala, že „platy administratívnych kapacít participujúcich na implementácii štrukturálnych

fondov sú financované z prostriedkov prioritnej osi technickej pomoci v rámci Operačného programu
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast pričom v rámci tohto operačného programu je zabezpečené
financovanie administratívnych kapacít do 31.12.2015, vrátane posilnenia o 15 zamestnancov, a to bez
požadovania zdrojov zo štátneho rozpočtu.“Súd mal potom dokazovaním okrem iného so správou „Strategické hodnotenie Operačného programu
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“, Analýzou administratívnych kapacít subjektov zapojených

do implementácie, certifikácie a vládneho auditu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na
programové obdobie 2007 - 2013 za obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2012 za preukázané, že v čase
podania výpovede nebol navrhovateľ u zamestnávateľa nadbytočným.

Ad 3) Osoba oprávnená na rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného a osoba oprávnená na danie
výpovede

Súd má za to, že Príkaz GR č. 09/2011 datovaný dňa 22.09.2011, ktorým bolo zrušené pracovné miesto
projektového manažéra na Odbore implementácie a monitorovania projektov EÚ na pracovisku v X. X.
nebol prijatý osobou oprávnenou konať v mene žalovaného.

Súd zistil, že podľa:
- čl. 5 ods. 1 Štatútu žalovaného zo dňa 11.05.2007 je štatutárnym orgánom generálny riaditeľ, pričom
táto funkcia je funkcia obsadzovaná na základe výberového konania podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o
výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení predpisov;

- podľa čl. 4 ods. 1 Smernice 06/2011 Organizačný poriadok žalovaného účinný od 11.06.2011
organizáciu riadi a za jej činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého do funkcie ustanovuje minister
hospodárstva Slovenskej republiky;
- podľa čl. 4 ods. 2 OP SIEA funkcia generálny riaditeľ sa obsadzuje na základe výsledkov konkurzu,
ktorý organizuje zriaďovateľ - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky- podľa čl. 4 ods. 3 OP

SIEA v prípade voľnej pracovnej pozície generálneho riaditeľa, môže minister hospodárstva Slovenskej
republiky bez konkurzného konania dočasne poveriť v celom rozsahu jeho práv a povinností riadením
SIEA zamestnanca len do vykonania konkurzu, a to najviac na šesť mesiacov;
-podľa §1ods.2písm.b)z.č.552/2003Z.z.satentozákonvzťahujenazamestnancovprivýkonepráce
vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické

osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona;
- podľa § 5 ods. 1 ZoVP miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu
u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania;
- podľa § 5 ods. 9 ZoVP voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania
len do vymenovania po úspešnom vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na

šesť mesiacov.

Súd mal dokazovaním za preukázané, že uvedený Príkaz GR č. 09/2011 bol podpísaný N. N. J.,
ktorý v čase jeho prijatia dňa 22.09.2011 zastával funkciu riaditeľa ekonomickej sekcie a súčasne bol

poverený riadením odporcu a to ministrom hospodárstva a výstavby L.. Y. T.. Bol poverený riadením dňa
14.08.2010 po odvolaní predchádzajúceho generálneho riaditeľa N.. T. P. a opakovane dňa 14.02.2011,
tiež dňa 14.08.2011 až do dňa 10.06.2012. Ako správne poukázal navrhovateľ, N.. N. J. vo svojej
výpovedi svedka na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že obdržal tri poverovacie listiny a funkciu
štatutárneho orgánu žalovaného nikdy nezastával, preto mal súd za to, že opakované poverovanie N..

N.J.riadenímžalovanéhobolovykonanévrozporesvyššiecitovanýmiustanoveniami,pretože§5ZoVP
stanovuje,žemiestovedúcehozamestnancavykonávajúcehofunkciuštatutárnehoorgánusaobsadzuje
na základe výsledku výberového konania, ktorého účelom je overenie schopností a odborných znalostí
uchádzača. Podľa § 5 ods. 8 ZoVP ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie
uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel

ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie. Súd poukázaním na dané
ustanovenie má za to, že po odvolaní predchádzajúceho generálneho riaditeľa žalovaného N.. T.
P. v roku 2010 bolo vyhlásené výberové konanie, ktoré nebolo úspešné. Až na základe úspešného
výberového konania bola dňa 11.06.2012 do funkcie generálneho riaditeľa ustanovená generálna
riaditeľka, Y.. U. R.. N.. N. J. bol poverený riadením odporcu nepretržite viacero mesiacov, obdržal

poverenie na riadenie bez toho, aby bolo v danom čase vyhlásené výberové konanie na funkciu
generálneho riaditeľa.Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoVP sa podľa zistenia súdu uvádza, že sa ustanovuje
výberové konanie, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a štatutárneho
orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme a takisto aj v osobitnej časti sa konštatuje,

aby sa zabezpečilo riadne plnenie úloh pri výkone práce vo verejnom záujme, navrhuje sa ustanoviť, že
voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť inou fyzickou osobou bez výberového konania len
do úspešného vykonania výberového konania, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

Súd mal potom za to, že cieľom príslušných právnych noriem je zabezpečiť kvalifikované vedenie

osobou, ktorej predpoklady pre výkon funkcie budú overené vo výberovom konaní. Kvalifikované
vedenie oprávnenou osobou je len dočasné, ktoré vyplýva priamo z § 5 ods. 8 ZoVP, podľa ktorého
je zamestnávateľ povinný vyhlásiť nové výberové konania, ak v predchádzajúcom výberovom konaní
žiadny uchádzač neuspel. Nemožno tak podľa názoru súdu vyvodiť možnosť opakovaného poverenia
jedného zamestnanca riadením namiesto štatutárneho orgánu a to iba na základe skutočnosti, že to
príslušné právne normy nevylučujú. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že s poukazom na

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych
orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona, čo v danom prípade znamená, že uvedený postup
by bol možný v prípade jeho výslovného uvedenia v zákone.

Súd v danej spornej otázke potom dospel k záveru, že opakované poverovanie N.. N. J. riadením

žalovaného nebolo vykonané ako bolo vyššie opísané v súlade so ZoVP a predstavuje ich obchádzanie.
N.. N. J. bez výberového konania riadil žalovaného dlhšiu dobu ako pripúšťa ZoVP, a preto ním vydaný
Príkaz GR č. 09/2011 zo dňa 22.09.2011 súd nepovažoval za rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté
príslušným orgánom, a teda N.. N. J. nemal ani oprávnenie konať v mene žalovaného pri skončení
pracovného pomeru s navrhovateľom.

Čo sa týka dania výpovede navrhovateľovi zo strany odporcu, tak Analýza stavu schvaľovacieho
procesu Žiadostí o platbu na Sekcii ŠF EÚ, v rámci jednotlivých Opatrení Operačného programu
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast datovanú dňa 20.09, podľa zistenia súdu mala byť
schválená T.. O. X. ako osobou poverenou riadením Sekcie štrukturálnych fondov EÚ žalovaného.

Dňa 09.10.2011 bol žalobkyni doručený list „Odovzdanie prideleného majetku a pracovnej agendy, č.
2011/SŠF/6597“ zo dňa 07.10.2011, na ktorom je ako vybavujúca osoba označený T.. X., ktorý list je
podpísaný N.. N. J., a ktorý je na vedomie adresovaný T.. G. G. ako riaditeľke SŠF EÚ. Súd má potom
za to, že v čase, v ktorom je Analýza datovaná (20.09.2011), nebol T.. O. X. poverený riadením SŠF EÚ,
nakoľko z listu zo dňa 07.10.2011 vyhotoveného T. O. X. vyplýva, že v relevantnom čase bolo na SŠF

EÚ obsadené miesto riaditeľa, ktorým bola T.. G. G. a T.. O. X. v tomto čase zastával výlučne funkciu
riaditeľa Odboru implementácie a monitorovania projektov EÚ.

Ad 4) Ponuková povinnosť a kvalifikačné podmienky

Súd má v uvedenom konaní v zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 60/2002 za to, že nemožnosť
zamestnávateľa zamestnanca ďalej zamestnávať má predstavovať nemožnosť absolútnu, pričom aby
bola splnená ponuková povinnosť, musí mať zamestnávateľ potrebu reálneho výkonu určitej pracovnej
činnosti a z toho hľadiska nie je rozhodné, či je táto potreba formalizovaná v podobe funkčných
schém, ale rozhodujúca je potreba určitú prácu zaistiť, bez ohľadu na skutočnosť, či je premietnutá v

organizačnej štruktúre vytvorením konkrétneho funkčného miesta.

Ponuková povinnosť pritom zaväzuje zamestnávateľa v rozsahu potreby práce, ktorá by bola pre
zamestnanca vhodná. Pre zamestnanca vhodnou prácou by mala byť práca práca, ktorá z hľadiska
predpokladov a požiadaviek pre jej výkon zodpovedá zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno

aj kvalifikácii zamestnanca a pre zamestnanca nevhodnou prácou je práca, ktorú zamestnanec nie
je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo pre
nedostatok kvalifikácie, pokiaľ kvalifikáciu nemožno získať len predchádzajúcou prípravou. Súd sa
stotožnil s názorom navrhovateľa, že za prácu zodpovedajúcu pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca
je potrebné považovať prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca, ak také miesto nie je voľné, prácu

zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca pokiaľ možno čo najviac, a ak ani také miesto nie je voľné,
prácu, pre ktorú sa osobitná kvalifikácia nevyžaduje.Súd mal preukázané, že odporca sprísnil požadované podmienky a pri novovytvorených pozícií na
Oddelení kontroly došlo k reštriktívnemu zúženiu vo vzťahu k prípustnému vzdelaniu. Metodický pokyn
stanovil rozsah požiadaviek na obsadenie jednotlivých pracovných pozícií žalovaného a to pre manažér

pre verejné obstarávanie - stredoškolské vzdelanie ukončené maturitnou skúškou, zamestnanec musí
byťzapísanývzoznameodbornespôsobilýchosôbaminimálnedvojročnáprax,pričomodporcauvádzal
vysokoškolské vzdelanie II. alebo III. stupňa s ekonomickým zameraním a minimálne päťročnú prax v
oblasti verejného obstarávania. Pre pozíciu manažér kontroly - vysokoškolské vzdelanie prvého alebo
druhého stupňa so zameraním ekonomickým, právnym, technickým alebo humanitným, pričom „prax

sa nevyžaduje, pozícia vhodná aj pre absolventa“, pričom odporca uvádzal vysokoškolské vzdelanie v
odbore právo, resp. ekonómia.

Súd mal za to, že zo strany odporcu tak v predmetnom prípade došlo k výraznému sprísneniu
požadovaných podmienok a v prípade novovytvorených pozícií na Oddelení kontroly došlo v rozpore s
Metodickým pokynom k ich zúženiu vo vzťahu k prípustnému vzdelaniu.

Hodnotenie súdu o vhodnosti iného miesta pre navrhovateľa, súd vychádzajúc okrem iného z
Metodického pokynu mal za to, navrhovateľ by vzhľadom na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie
II. stupňa technického zamerania spĺňal kvalifikačné predpoklady na zastávanie pozície na Oddelení
kontroly a rovnako vzhľadom na svoju odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie aj na zastávanie

pozície manažér pre verejné obstarávania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že bez posúdenia konkrétnej pracovnej náplne
konkrétnych, novovytvorených pracovných pozícii nemožno bez všetkého konštatovať ich nevhodnosť
pre navrhovateľa, nakoľko bez toho nie je možné ani objektívne posúdiť, či by ich vzhľadom na

svoje kvalifikačné predpoklady a dlhodobý výkon práce určitého charakteru, ktorá rovnako plne
nezodpovedala jej dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu, nebola schopná riadne vykonávať,
prípadne ani po predchádzajúcej príprave alebo po následnom preškolení ako to predpokladá § 63
ods. 2 ZP.

Sú má potom za to, že žalovanému vznikla ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 ZP, ktorú však
žalovaný nesplnil. Súd poukazuje aj na účinnosť príkazu GR č. 09/2011 zo dňa 22.09.2011, ktorým bolo
zrušené pracovné miesto a tá nastala dňa 01.10.2011, ktorým dňom tiež mala začať plynúť výpovedná
doba.

Takisto súd poukazuje na to, že počas dvojmesačnej výpovednej doby sa navrhovateľ so súhlasom
žalovaného zúčastnil školenia na zvýšenie svojej kvalifikácie pre výkon činnosti u odporcu (Projektové
riadenie - pokročilí organizovaného v Bratislave v dňoch 03.10.2011 až 05.10.2011) a naďalej plnil
pracovné úlohy podľa pokynov zamestnávateľa, čo vo svojej výpovedi svedka na pojednávaní dňa
15.04.2013 potvrdil aj T.. O. X., ktorý uviedol, že navrhovateľovi prideľoval prácu. Aj táto skutočnosť

preukazovala, že odporca mal reálnu možnosť zamestnávať navrhovateľa aj po formálnom zrušení jeho
pracovného miesta a mal reálnu potrebu vykonávanej práce.

Z vyššie uvedených skutočností súd zaujal záver, podľa ktorého aj keď odporca v konaní preukázal

riadne doručenie výpovede navrhovateľovi (čo samo osebe nespôsobuje platnosť výpovede), tak
výpoveďjeneplatnásohľadomna nepreukázanienadbytočnostinavrhovateľa(alenaopak-navrhovateľ
preukázal potrebu zamestnávania), k rozhodnutiu došlo neoprávnenou osobou (Príkaz č. 9/2011 teda
nebol prijatý osobou oprávnenou konať za odporcu) a zamestnávateľ si nesplnil v zmysle príslušných
noriem Zákonníka práce ponukovú povinnosť.

V konečnom dôsledku mal súd za to, že navrhovateľ si splnil povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce „ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súdrozhodne o skončení pracovného pomeru“. Navrhovateľ listom zo dňa 22.11.2011, doručeným odporcovi
dňa 28.11.2011, odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával v dôsledku
čoho nastali účinky v zmysle citovaného § 79 ods. 1 ZP, a preto odporca mal aj podľa rozhodnutia súdu

odo dňa 01.12.2011 povinnosť prideľovať navrhovateľovi prácu alebo inak mal povinnosť poskytnúť
navrhovateľovi náhradu platu.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36

mesiacov.

Podľa § 29 ods. 1 z. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa

tohto zákona.
Podľa § 29 ods. 2 z. č. 553/2003 Z. z. Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a
zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde,
je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods.
3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa § 29 ods. 3 z. č. 553/2003 Z. z. Ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovzpriemernéhočistéhozárobkuzamestnanca,zisťujesatento
zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové

dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a
sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.

Podľa § 29 ods. 4 z. č. 553/2003 Z. z. Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento
zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, §

119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.

Podľa § 517 ods. 1 a ľ OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t. j. 01. 12. 2011,

splnenímpeňažnéhodlhubola1,75%,kuktorejpodľa §3ods.1nariadeniavládyč.87/1995sapripočíta
8 percentuálnych bodov.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 14. 02. 2012 a 24. 01. 2013 doplnil žalobu v tom smere, že dňa
01.12.2011 vzniklo žalobkyni právo na náhradu mzdy, pričom náhrada mzdy za mesiac december 2011

sa stala splatnou dňa 31.01.2012, avšak v uvedenej lehote splatnosti nedošlo k jej dobrovoľnému
zaplateniu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu mzdy ako ďalší zákonný
nárok zamestnanca vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany
zamestnávateľa. Súd pripustil zmenu petitu na pojednávaní zo dňa 28. 01. 2013.Súd mal preukázané, že podľa § 79 ods. 1 ZP funkčný plat navrhovateľa bol s účinnosťou od 01.02.2010
určený odporcom ako súčet tarifného platu a osobného príplatku, v celkovej výške 945 Eur mesačne.

Súd vzhľadom na neplatnosť výpovede navrhovateľovi priznal náhradu mzdy vo výške 8505 Eur
(9 mesiacov po 945 Eur od februára do októbra vrátane) spolu s úrokom z omeškania (v zmysle
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/116/2008) zo sumy 945 Eur vo výške 9% od 01. 02. 2012 do
zaplatenia, od 01. 03. 2012 do zaplatenia, od 01. 04. 2012 do zaplatenia, od 01. 05. 2012 do zaplatenia,

od 01. 06. 2012 do zaplatenia, od 01. 07. 2012 do zaplatenia a s úrokom 8,75% ročne zo sumy 945 Eur
od 01. 08. 2012 do zaplatenia, od 01. 09. 2012 do zaplatenia, od 01. 10. 2012 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.