Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112231404
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112231404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto
Kysucké Nové Mesto so sídlom Námestie slobody 94, Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 40 99, právne
zastúpený JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom E. S. XX, L., proti odporkyni: S. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. ulica XXXX/XX, D. E. A., v konaní o zaplatenie 652,09 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/344/2012-28 zo dňa 23. apríla
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu Žilina č. k. 14C/344/2012-28 zo dňa 23. apríla 2013 vo výroku, ktorým návrh

vo zvyšku zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
sumu 268,72 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporkyňa užívala byt č. 31 v bytovom dome B. T.. XXXX v D. E. A.
podľa zmluvy o nájme. V konaní bolo preukázané, že nezaplatila riadne a včas nájomné za pomernú
časť mesiaca január a február až júl roku 2012, čím porušila svoje povinnosti podľa článku II. bodu 2
a 3 zmluvy. Na základe uvedeného ju preto okresný súd zaviazal k zaplateniu časti žalovanej sumy

vo výške 268,72 Eur. Samotná odporkyňa bola vo veci nečinná, na pojednávanie
sa nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané náhradným spôsobom, preto vec súd prejednal
podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v jej neprítomnosti. Pokiaľ sa týka zvyšku žalovanej sumy, okresný
súd konštatoval, že v uvedenej časti bol návrh navrhovateľa nedôvodný. S poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 140/2002 zo dňa 26. marca 2003 mal za to, že odporkyňa ako
nájomkyňa nebola v omeškaní s preddavkovou úhradou plnení spojených s užívaním bytu, ktorej
zaplatenia sa navrhovateľ domáhal, a to pred samotným vykonaním vyúčtovania týchto platieb. Súd

musel rozlišovať, či sa účastníci popri nájomnom dohodli aj na úhrade preddavkov alebo úhrady za
plnenia spojené s užívaním bytu. Je pochopiteľné, že väčšina prenajímateľov si s nájomcom dohodne
úhradu preddavkov na úhradu slúžiacich v spojení s užívaním bytu, pretože vyúčtovaním je možné
predísť strate z prípadného značného nedoplatku vzniknutého čerpaním plnení nad predpokladaný
rozsah, ktorý by inak musel byť zohľadňovaný pri stanovení a dohodnutí pevnej úhrady. Ak sa tedaprenajímateľ dohodne s nájomcom na úhrade preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu, môže
sa rozsudkom domáhať len priznania plnení zistených z vyúčtovaní. V žiadnom prípade na možnosť
vyúčtovania nevplýva fakt, že prenajímateľovi je povinnosť vykonať zúčtovanie stanovená najmenej raz

ročnedokoncamájavkalendárnomroku.Hocijedanámožnosťplatiťpreddavkynaposkytovanéslužby,
neznamená to, že nie je možné vykonať vyúčtovanie aj častejšie ako povinnosť predpísaná raz ročne,
a teda vyhnúť sa skutočnosti, že by nájomcovia preddavky neuhrádzali počas celého zúčtovacieho
obdobia a prenajímateľ pri plnení záväzkov voči dodávateľom energií by sa mohol dostať do tiesne.
Keďže navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal aj zaplatenia sumy, ktorá pozostávala síce z časti

splatných preddavkov, avšak bez vyúčtovania v takom rozsahu, aby súd mohol zistiť výšku nároku
pripadajúceho na nájomcu za úhrady plnení spojených s užívaním bytu, tak návrh v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania z dôvodu obdobného rozsahu v úspešnosti v konaní.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v zamietajúcej časti

zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, tiež to, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V podrobnostiach uviedol, že okresný súd
nesprávneaplikovalzmluvnýzáväzokdohodnutýmedzinavrhovateľomaodporkyňouvustanoveníbodu
3 článku II. Zmluvy o nájme bytu zo dňa 04. 01. 2012 a tým porušil právo navrhovateľa na zmluvnú

voľnosť. Neexistuje žiadna právna norma, ktorá by obsahovala pravidlo, podľa ktorého rozhodoval súd, a
síce, že ak sa prenajímateľ dohodne s nájomcom na úhrade preddavkov na plnenia spojené s užívaním
bytu, môže sa rozsudkom domáhať len priznania plnení zistených vyúčtovaním. Tento právny názor
je nesprávny a nepreskúmateľný. Pritom išlo v praxi o obvyklý prípad, že je zbytočné ho rozvádzať.
Existuje veľké množstvo prípadov, v ktorých sa takto postupuje, či už ide o konečných spotrebiteľov

alebo v obchodných vzťahoch, či ide o plnenia týkajúce sa bytov alebo nebytových priestorov. Čo sa
týka rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 140/2002, na ktoré v odôvodnení svojho rozsudku
okresný súd poukazuje, tento rieši iný skutkový prípad.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd sa dôsledne v konaní zaoberal nárokom
uplatneným navrhovateľom v tomto súdnom konaní (vymedzeným v návrhu na začatie konania a jeho
skutkovým vymedzením) a na základe vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým
zisteniam, vrátane výpočtov v ňom uvedeným, ktoré sú v súlade s ustanoveniami právnych
predpisov v ňom uvedených.Na doplnenie odvolací súd uvádza, že nespochybňuje povinnosť odporkyne ako nájomcu platiť
mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov. Podľa odvolacieho súdu
skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok, najneskôr s

vyúčtovaním vykurovacieho obdobia. Názor okresného súdu, že preddavky sú plneniami predbežnými,
ktoré podliehajú vyúčtovaniu, považoval aj odvolací súd za správny. Za jednotlivé druhy služieb sa
totiž hradí preddavok. Prevádzkové náklady spojené s užívaním bytu zahrňujú jednak náklady súvisiace
s poskytovaním týchto plnení (služieb) spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, ktoré
podliehajú ročnému zúčtovaniu a náklady vynaložené na správu domu. V tomto smere odvolací súd

poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR publikovanú pod R 78/2004, podľa ktorej
„nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania
týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok
na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka“. Z uvedených dôvodov nemôže mať
prenajímateľ právo požadovať preddavky voči nájomcom pred vykonaním vyúčtovania predmetných
platieb. Okresný súd teda nemohol priznať navrhovateľovi uplatnený nárok na zaplatenie preddavkov

za rok 2012. Súd nemôže zaviazať odporcov na úhradu preddavkového nároku, pretože ich môže
zaviazať len na úhradu skutočných nárokov, ktoré vzišli z riadneho vyúčtovania. Prvostupňový súd
preto postupoval správne, keď návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy pozostávajúcej zo splatných
preddavkov za časť rok 2012 zamietol.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej

odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutej časti
rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na
uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie

napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako je to vyjadrené v jeho výrokovej časti jeho
rozhodnutia o zamietnutí návrhu navrhovateľa v jeho časti. Aj odvolací súd je toho názoru, že hoci je
zákonomajvzmluveosprávedohodnutápovinnosťplatiťpreddavkyajeajurčenáichsplatnosť,nejedná
sa o dlh vlastníka bytu, pretože tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov, ale len o porušenie povinnosti,
s porušením ktorej je možné spájať napríklad vznik škody. Okresný súd správne konštatoval, že dlh,

resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu pri dohodnutej alebo
určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je
ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Nedoplatok na úhradách môže tak nájomcom vzniknúť až
vyúčtovaním, no nie neuhradením preddavku na nich.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania,

ktoré plne korešponduje ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých
procesných strán v tomto konaní.

Úvaha okresného súdu v tejto veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového
stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného
súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac,

okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade
s § 157 ods. 2 O. s. p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z
ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na
to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp.

jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z
vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom
konaní v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom
dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom
konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú

žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporcovia nesú dôkazné
bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňujú svoju obranu proti žalobe. Ak po vykonanom dokazovaní
nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani
záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledokneunesenia dôkazného bremena v danom prípade na strane navrhovateľa sa premietol do rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil
správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust.

§ 132 O. s. p. a aj správne vo veci rozhodol. Na uvedenej okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že druhá
procesná strana zostala v tomto konaní nečinná.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil .

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý rozhodnutím
odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s
§ 224 ods. 1 O. s. p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešná odporkyňa si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila (procesným návrhom v súlade s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.), a preto jej
odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.