Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/295/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813209010
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813209010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL,
s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: B. H., nar. X.XX.XXXX, bytom
XXXXX D. XXX, o zaplatenie 457,25 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu žalobného návrhu v časti úrokov z omeškania tak, že žalobca žiada zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 0,026% denne.

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 3.9.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 457,25 eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby

v sume 110,17 eur, úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 457,25 od 28.8.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
16.10.2007 Úverovú zmluvu č. 3710143042 (ďalej len „Úverová zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou
Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky žalobcu (ďalej v texte len „ÚP“), s ktorými bol žalovaný
oboznámený a podpisom Úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Predmetom Úverovej zmluvy
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1427,34 eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 37,08

eur.ŽalovanýbolpovinnýsplácaťúvervpravidelnýchmesačnýchsplátkachsplatnýchvzmysleÚverovej
zmluvy.Žalovanýbolvomeškanísúhradousvojhozáväzkutak,akojeuvedenévpriloženomsplátkovom
kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle
Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný
listom zo dňa 28.6.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 757,21 eur v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, denná úroková sadzba 0,025 % bola stanovená nasledovne: základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 29.6.2011 +
8 percentuálnych bodov, /365 dní (skrátená na tri desatinné miesta). Vzhľadom na vyššie uvedené, tak
ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh, ktorý predstavuje istína
(výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) + zosplatnená istina (výška dlžnej
sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia
úveru, uplatňovaná v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) vovýške 387,11 eur, úrok z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 0,00 eur, úrok z vyššie
uvedenej zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia
úveru, uplatňovaný v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru 68,71

eur, dlžné poistné vo výške 1,43 eur, poplatok za vedenie účtu v zmysle Úverovej zmluvy (poplatok
za vedenie účtu, poplatok za možnosť zmeny splátky) vo výške 0,00 eur, poplatok za upomienku vo
výške 0,00 eur, zmluvná pokuta podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia vo výške 0,00 eur,
zákonný úrok z omeškania do zosplatnenia počítaný príslušnou zákonnou sadzbou v závislosti od výšky
dlžnej sumy a počiatku omeškania (dátumy zúčtovania sú uvedené v priloženom splátkovom kalendári)

vo výške 0,00 eur, úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu, vo výške 110,17 eur (tento úrok z omeškania bol vyčíslený s ohľadom na prípadné platby
žalovaného po zosplatnení do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu).

Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to splátkovým kalendárom
žalovaného k číslu zmluvy 3710143042, úverovou zmluvou zo dňa 23.10.2007 spolu s úverovými

zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., listom adresovaným žalovanému
zo dňa 28.6.2011, poštovým podacím hárkom. Ďalej súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením
žalobcu zo dňa 24.9.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

V podaní zo dňa 24.9.2013 žalobca požiadal súd o rozšírenie žalobného návrhu pokiaľ sa týka výšky
úrokov z omeškania na 0,026% denne.

Ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého
úveru, a to s odkazom na už predložený splátkový kalendár konkrétne so splátkami č. 41-43, ktoré
neuhradil ani len čiastočne (splátky č. 41-43 sa síce javia v splátkovom kalendári ako splatené, ale z
údajov v splátkovom kalendári uvedených v poslednom stĺpci splátkového kalendára označenom ako
„Poznámka“ je zrejmé, že k predmetným úhradám došlo až po zosplatnení úveru, t.j. po 28.6.2011).

S poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením vyššie uvedených
splátok, stal sa celý zostatok čerpaného úveru splatným, pričom splatnosť nastala ku dňu 28.6.2011,
ako vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára a tiež z výzvy na splatenie celého úveru priloženej
k návrhu na začatie konania. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
24Co/412/2012 zo dňa 9.7.2013, podľa ktorého „obdobne sa odvolací súd nezhodol s prvostupňovým

ani v ďalšom závere, ktorým odôvodnil zamietnutú časť rozsudku a to, že dojednanie o zmluvnej
pokute je v dôsledku chýbajúceho podpisu úverových zmluvných podmienok zmluvnými stranami, s
poukazom na § 544 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatné... Písomná forma
právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti a podpisu. Žiaden
právny predpis ale nestanovuje, kde má byť podpis na listine, ktorá zachycuje písomný prejav vôle,

umiestnený. Princíp, že text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa
podpísala, sa podľa ustálenej súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje bezvýnimočne iba k osobitným
právnym úkonom typicky k závetu, ohľadne iných súkromných listín nevládnu požiadavky tak prísne,
lebo je treba dať prednosť vážne mienenému a obsahovo nezávadnému prejavu vôle pred prílišným
formalizmom. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa tak stávajú í listiny označené v rámci zmluvných

dojednaní za súčasť zmluvného textu i keď nebolí podpísané. Z uvedeného teda vyplýva, že iba samotná
skutočnosť, že zmluvné strany v danom prípade podpísali iba lícnu stranu úverovej zmluvy a všeobecné
obchodné podmienky, ktoré boli na lícnej strane vyhlásené za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie sú
stranami podpísané, nespôsobuje neplatnosť dojednaní obsiahnutých vo všeobecných obchodných
podmienkach...“ Ďalej na poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. lCo/136/2012 zo

dňa 25.2.2013. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému istinu - dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do
času zosplatnenia vo výške 0,00 eur vypočítaná ako súčet čiastkových súm z jednotlivých splátok úveru
pripadajúcich na Istinu, ktoré boli vyrubené, avšak neboli uhradené; t.j. celková suma vyrubená na istinu
do času zosplatnenia mínus uhradená časť istiny, t.j. v zmysle splátkového kalendára 891,91 eur mínus
891,91 eur; Zosplatnenú istinu - dlžná suma úveru bez úrokov z úveru, ktorú by mal žalovaný uhradiť

v prípade riadneho platenia úveru vo výške 387,11 eur (zvyšná časť poskytnutého úveru, vypočítaná
ako rozdiel celkového úveru a súčtu jednotlivých čiastkových súm zo splátok určených podielom nauhradenie istiny, ktoré boli vyrubené a mali byť uhradené, teda: 1.427,34 eur mínus 891,91 eur je 535,43
eur - zosplatnená istina, z ktorej po zosplatnení bola uhradená suma 148,32 eur, a teda ostáva zaplatiť
ešte 387,11 eur); súčet položiek Istiny a zosplatnenej Istiny v priloženom splátkovom kalendári je totožný

s výškou poskytnutého úveru, t.j. 891,91 eur plus 535,43 eur. Úrok z vyššie uvedenej dlžnej sumy úveru
do času zosplatnenia vo výške 0.00 eur vypočítaný ako rozdiel medzi úrokom z úveru vyrubeným do
zosplatnenia úveru 641,05 eur a úrokom z úveru zaplateným zo strany žalovaného 641,05 eur; Úrok
z vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru dlžný
vo výške 68,71 eur, uplatňovaný v zmysle § 6 Hlavy 7 Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru

Úverových podmienok (tzv. ušlý úrok); Na základe predloženého splátkového kalendára predstavuje
celková vvška úroku z úveru sumu rovnajúcu sa súčtu vyrubeného „úroku“ a „ušlého úroku“, tj. 641,05
eur plus 68,71 eur sa rovná 709,76 eur, čo je takmer totožná so sumou 711,66 eur, ktorú si žalobca v
zmysle Úverovej zmluvy mohol podľa vyššie uvedeného voči žalovanému uplatňovať. Vyššie uvedená
právna argumentácia ohľadom uplatneného nároku titulom „ušlého úroku“ bola v obdobnom prípade
potvrdená napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.3.2013, sp. zn. 29C/172/2012. Ďalej

žalobca uplatňuje Poistné vo výške 1,43 eur vypočítané ako rozdiel medzi vyúčtovaným poistným do
dňa zosplatnenla 62,88 eur a poistným zaplateným zo strany žalovaného 61,45 eur. Kapitalizovaný úrok
z omeškania od zosplatnenia (28.6.2011 plus 15 dní uvedených vo výzve k splateniu celého úveru, t.j. od
14.7.2011) do podania (spísania) žaloby (27.8.2013) vo výške 110,17 eur. Úrok z omeškania vo výške
0,025% denne zo sumy 457,25 eur od 28.8.2013 do zaplatenia: žalobca si v tomto konaní uplatňuje

úrok z omeškania v zákonnej výške od zosplatnenia (t.j. od 14.7.2011) do zaplatenia s tým, že žalobca
časť uplatneného úroku z omeškania vyčíslil ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňu 27.8.2013, a to v sume
110,17 eur, ako je uvedené vyššie. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie dlžníka, ktoré začalo
dňa 14.7.2011, trvá aj po podaní žaloby, žalobca sí uplatňuje zákonný úrok z omeškania následne aj
odo dňa 28.8.2013 do zaplatenia, a to pri výške úrokovej sadzby platnej k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu, t.j. ku 14.7.2011 (a teda vo výške 0,026% denne). Vzhľadom na uvedené
je nepochybné, že úrok z omeškania vo výške 0,026% denne zo sumy 457,25 eur od 28.8.2013 do
zaplatenia si žalobca uplatňuje v zákonnej výške v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Medzi žalobcom a žalovaným ako klientom došlo dňa 16.10.2007 k uzavretiu úverovej zmluvy č.
3710143042, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.427,34 eur (43.000 Sk), ktorý sa

žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 37,08 eur (1.117 Sk) a to v 60 mesačných splátkach pri
konečnej výške úveru 2.224,66 eur (67.020 Sk).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje
že je oboznámený s Úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje

ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva

a povinnosti medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, úhrada za poistenie,
ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku
sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu

a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.V zmysle hlavy 5 § 8 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu

ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Podľa hlavy 7 § 6 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by
bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Z hlavy 15 § 3, 4 Úverových podmienok vyplýva, že v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí
alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však
100 Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V

prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je
v omeškaní.

Podľa hlavy 15 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie
vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára ako aj špecifikácie pohľadávky žalobcu v písomnom podaní
súd zistil, že žalovaný uhradil celkom 1742,73 eur, pričom mu bolo poskytnutých 1.427,34 eur a dňa
28.6.2011 došlo k zosplatneniu celého úveru.

Listom zo dňa 28.6.2011 označeným ako výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanému oznámil,
že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy, spoločnosť
ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 757,21 eur a vyzval ho na
splatenie do 15 dní odo dňa spísania predmetnej výzvy.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 23.10.2007, teda za účinnosti
Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu

zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nauvedenýprávnyvzťahjetotižpotrebnéaplikovaťzákonzákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení už citovaného zákona č. 150/2004 Z.z. spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať

úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou -typovou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa § 95 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania so súhlasom

súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných
rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu,
ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd
nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný
súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu žaloby tak, ako žiadal
žalobca v časti rozšírenia žalobného návrhu, pokiaľ sa týka výšky úrokov z omeškania na 0,026% denne.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.10.2007 úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v sume 1.427,34 eur (43.000 Sk), ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 37,08 eur (1.117 Sk) a to v 60 mesačných splátkach pri

konečnej výške úveru 2.224,66 eur (67.020 Sk).

V dôsledku neplnenia si povinností žalovaného sa stal celý dlh splatný dňa 28.6.2011.

Súd mal za preukázané, že žalovanému bol jednorazovo poskytnutý úver, teda vyčerpal finančné
prostriedky v celkovej sume 1.427,34 eur a ďalej je nesporné, že žalovaný v prospech žalobcu následne
jednotlivými splátkami uhradil celkovo sumu 1742,73 eur, ako to vyplýva aj z predloženého splátkového

kalendára.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že
žalovaného ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože predmetná zmluva neobsahuje

žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov uvedených v
žalobnom návrhu. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák., a to najmä údaje o
výške úroku, iných poplatkov, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, spôsob jej výpočtu v danom prípade je uvedený v úverových
podmienkach žalobcu v hlave 5 § 1.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj
o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 1.117,-Sk. Ani úverové zmluvné podmienky
žalobcu, na ktoré zmluva o úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu

úrokovú sadzbu. Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v časeuzavretia zmluvy je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu
nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri
údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného

predmetu plnenia.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a

poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku z
úveru nie je uvedená v zmluve o úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 245/2010).

V danej súvislosti poukazuje súd aj na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa

19.6.2013 sp.zn 20Co/133/2012 , podľa ktorého účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi.
Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ
má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorej
nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania (v zmluve neuvedených) úrokov a poplatkov.

V tomto smere je potrebné poukázať na to, že uvedené platí v zmysle cieľov smernice Rady 93/13
EHS (čl. 3, 4) o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách („smernica") len za stavu, ak je
cena plnenia uvedená transparentne a zrozumiteľne (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o./KORČKOVSKÁ zo dňa 16.11.2010).

Žalobca tiež argumentuje, že žalovaný podpísaním úverovej zmluvy súhlasil aj s tou časťou textu, ktorá

sa dotýka dojednania úverových zmluvných podmienok.

K tomu súd uvádza, že žalobca ukryl podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu klienta,
teda spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku do úverových podmienok. Ako vyplýva z čl. 6 ods.
1 smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a

je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu,
alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému, alebo viacerým
prvkom vymenovaným v tomto čl. 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje, alebo je spôsobilá
zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Článok 2
písm. d Smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako

„akékoľvek konanie a opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenia, obchodné komunikácie, vrátane
reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu
spotrebiteľom“.

Žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých
jednorazovo žalovanému. Žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu 1.427,34 eur, žalovaný vykonal

žalobcovi jednotlivými splátkami úhrady vo výške 1.742,73 eur. Tým mu uhradil vyššiu sumu ako výška
poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o nárok na poistné v sume 1,43 eur, súd je toho názoru,
že toto bolo taktiež uhradené, keďže žalovaný zaplatil žalobcovi o 315,39 eur viac ako mal, pričom nárok
na poistné v sume 1,43 eur mesačne, činil za 60 mesiacov sumu85,80 eur.

Úrok z úveru nie je obsiahnutý v žiadnom akte, ktorý by žalovaného zaväzoval. Takýmto aktom nie sú

ani úverové podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka; porov. 2Cdo
245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

Úverové podmienky žalovaný nepodpísal, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy
nejde o platný právny úkon.

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak
ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže

spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s

rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť úverových podmienok,
a teda ani ustanovení o úroku z úveru.

Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad, ako v prípade úrokov z úveru aj vo

vzťahu k ostatným poplatkom, resp. sankčným poplatkom. Úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté
v úverových podmienkach, sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných
prostriedkov poskytnutých jednorazovo žalovanému. Keďže tento mu už uhradil vyššiu sumu ako mu
žalobca poskytol, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, trov konania mu však nevznikli ani z obsahu spisu

nevyplývajú, preto mu súd ani náhradu trov nepriznal.Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie nie je prípustné proti výroku, ktorým súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania ( § 202
ods. 3 písm. f) OSP ).