Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/90/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107214023
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3107214023.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.MilinouJánoškovouvprávnejvecinavrhovateľaA..A.Z.,nar.

XX.XX.XXXX, občana SR, bytom I., I. č.XXX/XX , práv. zast. JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom
so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho č. 6 proti odporcovi TECHNO s. r. o. so sídlom v Dunajskej Strede,
Boriny č. 1360/5, IČO 31 359 043 o zaplatenie 17.979,64€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 195,96€ do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet Okresného súdu J..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.05.2007 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 12.167,38€
a 175.100,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 12.167,38€ od 15.05.2007

do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 175.100,-Sk od 15.05.2007 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Uviedol, že navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe pracovnej zmluvy od
01.03.2004 ako chemický inžinier až do skončenia pracovného pomeru dohodou dňa 31.07.2006. V
pracovnej zmluve bolo dohodnuté miesto výkonu práce Bratislava, avšak navrhovateľ v skutočnosti na
základe pokynov odporcu bol každý deň vysielaný na pracovné cesty do X., do P. pre spoločnosť DI M.
Kucharovits GmbH. Zahraničná pracovná cesta každý deň trvala v rozsahu od 6 do 12 hodín, pričom
navrhovateľ vykonal v roku 2004 celkom 193 zahraničných ciest, v roku 2005 to bolo 230 zahraničných

ciest a v roku 2006 celkove 145 zahraničných ciest. Navrhovateľ chodil do P. vlakom, alebo vlastným
autom. Napriek tomu, že odporca vysielal navrhovateľa na pravidelné pracovné cesty, nevyplácal mu
žiadne náklady s tým spojené, ako cestovné náhrady, stravné ani vreckové v cudzej mene. Preto sa
navrhovateľ žalobou domáhal zaplatenia stravného za rok 2004 za 140 pracovných ciest vo výške 50%
zo základnej sadzby stravného, ktoré bolo v roku 2004 až 2006 pre X. vo výške 45€, spolu 3150€;
za rok 2005 stravného za 230 zahraničných ciest vo výške 5175€ a za rok 2006 za 145 zahraničných
ciest vo výške 3263€, spolu 11.588€. Okrem iného vznikol navrhovateľovi aj nárok na vreckové v cudzej

mene vo výške minimálne od 5% stravného, teda za rok 2004 vo výške 5% zo sumy 3150€ predstavuje
157,50€, za rok 2005 vo výške 5% zo sumy 5175€ predstavuje 258,75€ a za rok 2006 vo výške 5%
zo sumy 3262,50€ predstavuje sumu 163,13€, spolu stravné vo výške 579,38€, uplatnené žalobou len
od 18.05.2004 do skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ má tiež v zmysle zákona o cestovných
náhradách nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov, pričom na použití motorového vozidla
sa nedohodli. Spiatočný cestovný lístok z nástupnej stanice I. -hlavná stanica do P. stál v roku 2004
až 2006 sumu 340,-Sk, spolu teda navrhovateľ za všetky pracovné cesty uplatňuje od 18.05.2004 doskončenia pracovného pomeru sumu 175.100,-Sk. Navrhovateľ mal snahu sa s odporcom dohodnúť
mimosúdne, však napriek výzve, aby dlžnú sumu odporca zaplatil najneskôr do 14.05.2007, odporca
nereagoval. Preto si od 15.05.2007 navrhovateľ uplatnil žalobou aj nárok na úrok z omeškania vo výške

8,5% ročne.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že by navrhovateľovi dlhoval vyššie uvedené čiastky.
Poukázal na to, že žiadnym spôsobom nevysielal navrhovateľa na zahraničné pracovné cesty, nakoľko
jeho miesto výkonu práce bolo v I.. Dochádzku viedol na S. U.. J. S.. Pre odporcu navrhovateľ žiadne
práce v zahraničí nevykonával. Navrhovateľ bol vyslaný do X. len na školenia. Vo firme sa zmenil

konateľ, doklady týkajúce sa pracovného pomeru navrhovateľa sa stratili, resp. boli údajne odcudzené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedka L. D., oboznámil pracovnú zmluvu,
výplatné pásky, dohodu o skončení pracovného pomeru, vyjadrenie odporcu k návrhu, výpis z
obchodného registra odporcu, rozpis zahraničných ciest odporcu a doklad o cene cestovného lístka,
potvrdenie o výkone praxe v období od 19.06.2006 do 19.9.2006 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe pracovnej zmluvy od 01.03.2004 ako chemický inžinier až

do skončenia pracovného pomeru dohodou dňa 31.07.2006. V pracovnej zmluve bolo dohodnuté miesto
výkonu práce I., avšak navrhovateľ tvrdil, že v skutočnosti na základe pokynov odporcu bol každý deň
vysielaný na pracovné cesty do X., do P. pre spoločnosť DI M. D. GmbH. Navrhovateľ tvrdil, že do
práce chodil každý deň o 6,00 hod. a sám si kupoval cestovné lístky a po 3 mesiacoch dostal služobné
motorové vozidlo , s ktorým mohol jazdiť len po Lasse. Výplaty dostával v slovenskej kmene, na účet a

dostával aj výplatné pásky. Žiadne cestovné príkazy sa nevypĺňali, obed sa nevyplácali a nedostával
ani žiadne gastro-lístky a diéty. Evidencia pracovných ciest nebola žiadna. Navrhovateľ sa nikde do
evidencie nezapisoval. Zahraničná pracovná cesta podľa navrhovateľa každý deň trvala v rozsahu od
6 do 12 hodín, pričom navrhovateľ vykonal v roku 2004 celkom 193 zahraničných ciest, v roku 2005 to
bolo 230 zahraničných ciest a v roku 2006 celkove 145 zahraničných ciest. Do P. chodil vlakom, alebo

vlastným autom. Zamestnávateľ mu nevyplácal žiadne náklady s tým spojené, ako cestovné náhrady,
stravné ani vreckové v cudzej mene. Preto sa navrhovateľ žalobou domáhal zaplatenia stravného za
rok 2004 za 140 pracovných ciest vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, ktoré bolo v roku
2004 až 2006 pre X. vo výške 45€, spolu 3150€; za rok 2005 stravného za 230 zahraničných ciest vo
výške 5175€ a za rok 2006 za 145 zahraničných ciest vo výške 3263€, spolu 11.588€. Okrem iného

vznikol navrhovateľovi aj nárok na vreckové v cudzej mene vo výške minimálne od 5% stravného,
teda za rok 2004 vo výške 5% zo sumy 3150€ predstavuje 157,50€, za rok 2005 vo výške 5% zo
sumy 5175€ predstavuje 258,75€ a za rok 2006 vo výške 5% zo sumy 3262,50€ predstavuje sumu
163,13€, spolu stravné vo výške 579,38€, uplatnené žalobou len od 18.5.2004 do skončenia pracovného
pomeru. Navrhovateľmátiežvzmyslezákonaocestovnýchnáhradáchnároknanáhradupreukázaných

cestovných výdavkov, pričom na použití motorového vozidla sa nedohodli. Spiatočný cestovný lístok z
nástupnej stanice I. -hlavná stanica do P. stál v roku 2004 až 2006 sumu 340,-Sk, spolu teda navrhovateľ
zavšetkypracovnécestyuplatňuje od18.05.2004doskončeniapracovnéhopomerusumu175.100,-Sk.

Navrhovateľ predložil výplatné pásky za X/-XX/XXXX, , za X-X/XXXX, za XX-XX/XXXX, X-X/XXXX
vypracované odporcom a údaje o platbách za pracovné cesty- cestovné, stravné sa v uvedených

páskach nenachádzajú.

Podľa § 1 ods.1,2 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne
vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 57 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu
obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho
súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce
alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnejzmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý
ho na pracovnú cestu vyslal.

Podľa § 2 ods.1,2 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov pracovná

cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta,
ako je jeho pravidelné pracovisko ( odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto
cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods.
2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do
skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty ( odsek 1)

v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Podľa § 2 ods.3 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov pravidelné
pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je
dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v
dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá
zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť

aj miesto pobytu.

Podľa § 3 ods.1 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov zamestnávateľ
vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas
trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej
cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Podľa § 4 ods.1 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov zamestnancovi
vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,

d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta trvalého
pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak
pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie
je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom

dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Podľa § 13 ods.1 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov pri
zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej
cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je
ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky

v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky
je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,c) nad 12 hodín.

Podľa § 13 ods.2 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov základné
sadzby stravného v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo
účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby
stravného v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích
zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10%. Opatrenie sa vyhlási
uverejnením jeho úplného znenia. 6)

Podľa § 13 ods.4 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov ak zahraničná

pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného,

b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného,

c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa § 14 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení nesk. predpisov zamestnávateľ

poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných
vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v cudzej mene vo výške od 5% do 40% stravného
ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov (účinného do 31.12.2008) výška
úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval pracovnoprávny
vzťah, založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.2004, ktorý trval do skončenia pracovného pomeru
dohodou do 31.7.2006. Navrhovateľ mal dojednané v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce
Bratislavu, pričom tvrdil, že od začiatku chodil pracovať pre odporcu do mesta Lasse v Rakúsku.
Cestovné lístky si kupoval sám, evidencia dochádzky na pracovisko sa neviedla, cestovné príkazy

sa nevypĺňali. Zamestnávateľ mu nevyplácal cestovné, vreckové ani stravné v cudzej mene a preto
si tento nárok uplatnil žalobou. Odporca poprel, že by vysielal navrhovateľa každý deň na pracovné
cesty do Rakúska a tvrdil, že ho tam posielal iba na školenia. Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1 zák. č.
283/2002 Z. z o cestovných náhradách, platného v čase trvania pracovného pomeru navrhovateľa s
odporcom, zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu,

miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť
aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. V tomto konaní nebol predložený nijaký príkaz na pracovnú
cestu, riadne vyplnený a podpísaný zamestnávateľom, z ktorého by vyplývalo, že odporca navrhovateľa
vyslal na pracovnú cestu do Rakúska a taktiež nebolo predložené žiadne vyúčtovanie preukázaných
cestovných a iných výdavkov s touto pracovnou cestou súvisiacich ( na stravu, cestovné lístky) za

vyššie uvedené obdobie. Samotné svedectvo L. D., že navrhovateľa videl vo firme odporcu v P. každý
deň nestačí na to, aby súd bez existencie akýchkoľvek písomných dokladov mohol žalobou uplatnený
nárok priznať. Dôkazné bremeno nesie v spore navrhovateľ a tento nepreukázal žiadnym spôsobom,že bol vyslaný zamestnávateľom na zahraničnú pracovnú cestu, za akých podmienok ju mal absolvovať
a nepredložil žiadne doklady, preukazujúce rozsah trvania tejto cesty. Za danej dôkaznej situácie súd
nemohol rozhodnúť inak, než nárok uplatnený žalobou ako nepreukázaný v celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi právo
na náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s pribratím tlmočníka z nemeckého jazyka, nakoľko pôvodný
konateľ odporcu DI M. D. neovládal slovenský jazyk. Náklady na tlmočné predstavovali sumu 27,07€
za preklad dokladu predloženého navrhovateľom zo dňa 19.06.2006 v nemeckom jazyku, za tlmočenie
na výsluchu dňa 29.01.2010 v sume 39,84€, za preklad dožiadania do X. za účelom opätovného

výsluchu U.. D. zo dňa 30.08.2012 v sume 101,97€, za preklad vybaveného dožiadania z Rakúska zo
dňa 06.11.2012 v sume 27,08€ spolu v sume 195,96€, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov
tunajšieho súdu. Štát má proti účastníkom konania podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov. Žiaden z účastníkov nebol oslobodený od platenia súdneho poplatku a preto

súd zaviazal na náhradu trov konania štátu navrhovateľa, ktorý bol v spore neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.