Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202883
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514202883.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej R. U., bytom I. č. XXX, o vymoženie sumy 65,00 Eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/299/2014-25 zo dňa
18. novembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, Ex 15551/2014.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 06094/13 zo dňa 27.08.2013. Právny vzťah medzi oprávneným
a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.09.2011 č. 706100176. Rozhodcovský
súd svoju právomoc založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi súčasne so zmluvou o
úvere. S odkazom na § 41, § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 1, 2 zákona č.
129/2010 o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,

ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, dospel súd
k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore so zákonom a
smernicou, s dobrými mravmi, a preto je neplatná. Rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní, na ktoré
rozhodcovský súd nebol oprávnený nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.
Rozhodcovská zmluva bola predložená spotrebiteľovi v prevedení samostatného formuláru, teda bola

pripravená vopred, jej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, rozhodcovský súd
tak bol zakotvený vopred, ešte pred vznikom tejto zmluvy. Individuálne dojednanie tejto zmluvy nebolo
nijako preukázané, nevyplynulo, žeby spotrebiteľovi bola daná možnosť prijať alebo neprijať tento
návrh spolu s jasnými informáciami o rozhodcovskom konaní, jeho dôsledkoch. Uzavretie tejto zmluvy
nebolo výsledkom slobodnej zmluvnej vôle oboch strán. Súd prvého stupňa poukázal na niektoré
rozhodnutia Súdneho dvora (ES) v súvislosti s hodnotením vopred stanovených zmluvných podmienok,

v súvislosti s dohodnutím právomoci pre súdy v obvode sídla dodávateľa. Predmetná rozhodcovská
zmluva znemožňuje spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, je
neplatná, v dôsledku čoho nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnutie ním
vydané má účinky tzv. paaktu.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodňuje tým, že
súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, následne nesprávne aplikoval

právny predpis. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu
právomoc danú mu Exekučným poriadkom. Exekučný súd je v postavení, kedy je oprávnený preskúmať
len formálnu stránku predloženého exekučného titulu. Súd je oprávnený skúmať len povahu plnenia,
na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie
samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o

žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona a súd takto nesprávne
aplikuje ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušuje právo oprávneného na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Oprávnený poukazuje na to, že súd prvého stupňa nevykonal
dokazovanie, čím neúplne zistil skutkový stav veci a nedostatočne odôvodnil vydané rozhodnutie.
Poukázal na to, že medzi ním a povinnou bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva formou

samostatného právneho úkonu, na samostatnej listine. Teda rozhodcovský rozsudok vydal orgán s
právomocou. Navyše rozhodcovská zmluva neznemožnila spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodnutie sporov
predvšeobecnýmsúdom,pretoženenútilaspotrebiteľariešiťsporyvýlučnepredrozhodcovskýmsúdom,
ako to pre neplatnosť vyžaduje § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212

O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu

v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej

ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva uzavretá v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou dňa
16.09.2011 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je
nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnejako spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore tiež s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak
v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy

považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom).

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi

(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozporsdobrýmimravmipodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,vzmyslegenerálnej
klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§3 ods. 3 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná.
Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené
poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť,
pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská

zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom
zmluvy o úvere ako jej súčasť je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva znamená vo svojich
dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej

činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé

byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať
v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Oprávnený nedôvodne namieta opomenutie skúmania existencie rozhodcovskej zmluvy zo strany súdu,
nakoľko súd touto zmluvou disponuje, je obsahom súdneho spisu a súd jej znenie a formu podrobil
súdnemupreskúmaniusozáverom,žetájepovažovanázaneprijateľnúzmluvnúpodmienkusovšetkými

dôsledkami, ako je uvedené vyššie.

K ďalšej odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník účinný od 1.
januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

K odvolaciemu argumentu oprávneného o nevýlučnej úprave právomoci rozhodcovského súdu na
riešenie sporov z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy poukazuje
odvolací súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných

do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie

na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

Námietky oprávneného v podanom odvolaní nie sú dôvodné a súd prvého stupňa preto postupoval
správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a

následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,

ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.