Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813223920
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813223920.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: S. O., bytom L.. D. XXX, Y. nad Y., proti odporcom:
1/ C. T., bytom D. Q. XXX/XX, Y., v konaní zastúpená C. T., bytom D. Q. XXX/XX, Y., X/ S.R., bytom X.
XXXX/XX, Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie
odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/151/2013-52 zo dňa 26. novembra 2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania m
e n í tak, že odporkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške
100,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Prievidza, v obci Y., zapísaným na LV č. XXX pre k.ú.
Y. ako: pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m2, pozemok
parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 425 m2, pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a rodinný dom č. súpisné XXX postavený na pozemku parc. reg.
„C“ č. XXXX a nehnuteľnosti vyporiadal tak, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 534 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 425 m2, pozemok

parc. reg. „E“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a rodinný dom č. súpisné XXX
postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne 1/, ktorú
zároveň zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu 5.000,- a odporkyni 2/ sumu 5.000,- Eur do
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nahradiť trovy konania navrhovateľke vo výške 300,- Eur
uložil odporkyni 1/. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pričom v časti odôvodnenia

rozhodnutia o trovách konania konštatoval, že navrhovateľka si v návrhu uplatnila náhradu trov konania,
trovynevyčíslilaapretoprirozhodovaníotrováchkonaniavychádzalztrovvyplývajúcichzobsahuspisu.
V danej súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok vo výške 300,-
Eur a keďže odporkyňa 2/ s návrhom súhlasila, za neúspešnú v celom rozsahu považoval odporkyňu
1/. Vychádzajúc z uvedeného dôvodil, že navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu svojho návrhu
a preto má právo na plnú náhradu trov konania, ktorú zaviazal zaplatiť neúspešnú odporkyňu 1/.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania,

podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/, ktorá mala za to, že v jej prípade sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. Zároveň poukázala na to, že požiadala o
oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom jej žiadosti nebolo vyhovené a dňa 09.10.2014 sa voči
uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 9C/151/2013-26 odvolala. V danej súvislosti zdôraznila, že jepoberateľkou čiastočného invalidného dôchodku a zároveň si mesačne privyrába s tým, že jej čistý
mesačný príjem spolu predstavuje cca 450,- Eur. Vzhľadom na svoj zdravotný stav však býva často
práceneschopná, kedy je jej príjem výrazne nižší. Dôvodila tým, že trpí neurologickými a psychickými

chorobami, čo sa u nej prejavuje zabúdaním, záchvatmi úzkosti a paniky, kedy nie je spôsobilá
vykonávať ani bežné denné činnosti. Povinnosť vyplývajúcu z rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. zaplatiť
navrhovateľke a odporkyni 2/ po 5.000,- Eur, je schopná splniť iba tak, že si vezme úver, v dôsledku
čoho bude povinná z jej nízkeho zárobku splácať aj mesačné splátky úveru. Ďalej uviedla, že v spoločnej
domácnosti žije so svojimi dvoma deťmi, ktoré sú v súčasnosti nezamestnané, pričom ako matka má

morálnu povinnosť postarať sa o ne až do doby, kým si nenájdu zamestnanie. Nakoľko jej príjem nie je
vysoký, nemá žiadne úspory v banke a je povinná vyplatiť obe spoluvlastníčky sumou spolu vo výške
10.000,- Eur, sumu trov konania priznaných navrhovateľke považovala za vysokú, na základe čoho v
súlade s ust. § 150 O.s.p. požiadala o zváženie dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej strane.
Vychádzajúc z uvedeného navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách
konania zmeniť tak, že navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

K odvolaniu odporkyne 1/ sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvého
stupňa. Zdôraznila, že pred začatím súdneho konania sa niekoľkokrát pokúšala s odporkyňou 1/
dohodnúť mimosúdne, čo odporkyňa 1/ aj v priebehu súdneho konania odmietla. Z uvedeného dôvodu
bola nútená riešiť spor súdnou cestou, pričom za podaný návrh uhradila súdny poplatok v sume 300,-
Eur a v konaní bola úspešná v celom rozsahu. Uviedla, že si uplatnila len náhradu za zaplatenie

súdneho poplatku napriek tomu, že jej s uplatňovaním jej práva vznikli aj iné náklady. V danej súvislosti
poukázala na to, že sama trpí zdravotnými ťažkosťami progresívneho charakteru, v dôsledku ktorých
sa stala invalidnou. Mala za to, že správanie sa odporkyne 1/ ako pred súdnym konaním, tak aj v jeho
priebehu, je dôležitou okolnosťou, ktorá vylučuje aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Následne skonštatovala,
že nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi v tejto právnej veci by sa v značnej miere

javilo ako odporujúce dobrým mravom, navyše sčasti by spochybňovalo zásadu občianskeho súdneho
konaniadeklarujúcuzabezpečeniespravodlivejochranyprávúčastníkakonaniagarantovanéhoÚstavou
Slovenskejrepubliky.Pretopovažovalazanespravodlivé,abyznášalatrovy,ktorénevzniklijejpričinením
a z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd odvolanie odporkyne 1/ zamietol a napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu odporkyne 1/ písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania je potrebné zmeniť podľa ust. § 220
O.s.p., a to z nasledujúcich dôvodov:

Odvolaním odporkyne 1/ bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku IV. o náhrade
trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a
rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 08.11.2013 sa

navrhovateľka voči odporkyniam 1/ a 2/ domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
ku špecifikovaným nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva odporkyne 1/ s tým, že
odporkyňa 1/ bude zároveň zaviazaná zaplatiť navrhovateľke a odporkyni 2/ zakaždým sumu vo výške
5.000,- Eur, ako aj nahradiť trovy konania navrhovateľke. Po doručení návrhu na vyjadrenie odporkyňa
1/ v rámci vyjadrenia zo dňa 25.06.2014 požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, na

základe čoho súd prvého stupňa uznesením č.k. 9C/151/2013-26 zo dňa 12.09.2014 rozhodol, že jej
oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva, pričom proti tomuto uzneseniu sa odporkyňa 1/ dňa
09.10.2014 odvolala. O návrhu vo veci samej rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom tak,
že v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania i sumu primeranej
náhrady, teda podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a

prikázal ich do výlučného vlastníctva odporkyne 1/, ktorú zároveň zaviazal vyplatiť navrhovateľkea odporkyni 2/ sumu zakaždým vo výške 5.000,- Eur. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol v
meritórnej časti právoplatnosť dňa 31.12.2014.

Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/151/2013-26 zo

dňa 12.09.2014 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporkyni 1/ (č.l. 34), ktoré odvolaciemu
súdu nebolo súdom prvého stupňa osobitne predložené na preskúmanie a rozhodnutie, odvolací súd
pre úplnosť uvádza, že o tomto opravnom prostriedku odporkyne 1/ v konečnom dôsledku samostatne
nerozhodoval, a to s prihliadnutím na aktuálne procesné štádium, v ktorom sa po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhoduje v riadnom opravnom konaní výlučne o povinnosti

nahradiť trovy konania protistrane, na ktorú prípadné oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže mať
žiaden vplyv.

Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
predstavuje osobitný druh občianskeho súdneho konania, jeden z prípadov tzv. iudicium duplex, pre
ktoré je príznačné, že obe procesné strany majú zároveň postavenie navrhovateľa, ako aj odporcu. Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä v tom, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu
v tejto veci, pričom vzájomné návrhy účastníkov konania vedú súd k precizácii jeho meritórneho
rozhodnutia tak, aby bolo zákonné a čo v najväčšej miere spravodlivé. Práve z tohto dôvodu je pri
rozhodovaní o náhrade trov konania odôvodnený osobitný prístup.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pri rozhodovaní o náhrade trov

konania podľa ust. § 142 a § 143 O.s.p. smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil
spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa odporcovia bránili alebo navrhovali, a to
neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní
inak, než bolo navrhnutné. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie §

142 ods. 2 O.s.p. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ust. § 150 O.s.p. So
zreteľom na rozmanitosť prípadov treba riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh
konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na
svojich záujmoch vyneseným rozsudkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 8/72 zo dňa
08.03.1973, R 54/1973).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v judikatúre slovenských súdov existuje jednotný názor na problematiku
náhrady trov konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom bol navrhovateľ v plnom
rozsahu úspešný, keď dosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím
súdu a presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s odporcom dohodnúť a
aký následne navrhol v súdnom konaní, a to podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26. júla 2012). Z obsahu spisu vyplýva, že pred
iniciáciou konania sa navrhovateľka opakovane pokúšala docieliť dohodu s odporkyňou 1/, ktorá by sa
týkala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v užívaní
odporkyne 1/, na túto dohodu však odporkyňa 1/ nepristúpila. Na druhej strane treba v konkrétnostiach
súdenej veci rovnako prihliadnuť i na skutočnosť, že odporkyňa 1/ už pri prvom úkone, ktorý jej vo veci

patril, t.j. v rámci vyjadrenia k návrhu na začatie konania zo dňa 25.06.2014, súhlasila s navrhovaným
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v danej súvislosti nerozporovala ani sumu
primeranejnáhrady,ktorúnavrhovateľkanavrhlaztituluzrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctvavyplatiť
ostatným spoluvlastníkom.

Za danej procesnej situácie dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci je pri rozhodovaní

o trovách konania na mieste aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy vychádzajúc zo zásady úspechu vo
veci prislúcha právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu
účastníkovi, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech. S prihliadnutím na petit návrhu na začatie konania
a charakter meritórnej časti napadnutého rozsudku, ktorá medzitým už nadobudla právoplatnosť, treba
za úspešného účastníka konania nepochybne považovať navrhovateľku a naopak za neúspešného

účastníkaodporkyňu1/,ktorásícesnávrhomodpočiatkuvedeniakonaniasúhlasila,avšakpredzačatímkonania mimosúdnu dohodu v rovnakom znení odmietala, čím v konečnom dôsledku vyvolala potrebu
vedenia súdneho konania.

Podľa ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolnostíkonkrétnejveci.Priskúmaníexistenciepodmienokhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadať

v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (R 82/2006, R 66/1995).

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú popri ust. § 142 ods.
1 O.s.p. splnené zákonné podmienky aj na aplikáciu vyššie citovaného ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri
rozhodovaní o náhrade trov v konaní úspešnej navrhovateľky, a to ako z hľadiska predmetu konania,
tak aj z hľadiska okolností vyskytujúcich sa na strane účastníkov konania. Výnimočnosť spočívajúcu
v okolnostiach danej veci v tomto prípade zakladá podľa názoru odvolacieho súdu samotný predmet

konania, teda vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za stavu, kedy odporkyňa 1/ už pri prvom
úkone v konaní vyjadrila svoj súhlas ako s navrhovaným spôsobom vyporiadania, tak aj s výškou sumy
primeranej náhrady pre ostatných spoluvlastníkov. Z uvedeného dôvodu nemožno mať za jednoznačne
preukázaný predpoklad pre bezvýhradnú aplikáciu záverov vyplývajúcich z vyššie citovanej judikatúry
dovolacieho súdu v záujme priznania náhrady trov konania procesne úspešnej navrhovateľke v plnom

rozsahu, a síce že odporkyňa 1/ sa v konaní bránila, resp. navrhovala iný spôsob vyporiadania.

Odvolací súd však v tejto súvislosti vzal na zreteľ predovšetkým okolnosti vyskytujúce sa na strane
dotknutých účastníkov konania, t.j. ich majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery, ktoré boli v prípade
odporkyne 1/ v konaní zdokladované na účely rozhodovania o jej návrhu na priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov predložením listinných dôkazov preukazujúcich výšku jej aktuálnych príjmov a

základných výdavkov na živobytie. Z týchto vyplynulo, že z príjmu, ktorý mesačne dosahuje na úrovni
okolo 450 - 500 Eur v čistom, jej po odpočítaní nákladov súvisiacich s bývaním vo výške okolo 122,-
Eur mesačne, cestovného do zamestnania vo výške 40,- Eur mesačne a výdavkov na lieky v sume 45,-
Eur mesačne zostáva suma len okolo 250 - 300 Eur na stravu, ošatenie a úradu ostatných základných
životných nákladov, na úhradu ktorých prispieva i svojim deťom. Je pritom zrejmé, že splnenie povinnosti

vyplývajúcej z meritórnej časti napadnutého rozsudku, ktorá už nadobudla právoplatnosť, prichádza do
úvahy iba prostredníctvom úveru, ktorý bude odporkyňa 1/ musieť pravidelne splácať, z čoho vyplýva,
že s prihliadnutím na jej už teraz limitovaný príjem sú na mieste dôvodné obavy o schopnosti odporkyne
1/ nahradiť trovy konania navrhovateľke v plnom rozsahu bez toho, aby to neprimerane tvrdo nezasiahlo
do jej majetkovej sféry.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne odvolací súd kvalifikoval ako dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a berúc do úvahy konkrétnosti preskúmavanej veci, v ktorej išlo o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi troma podielovými spoluvlastníkmi,
považoval za primerané v záujme odstránenia neprimeranej tvrdosti pri rozhodovaní o trovách
konania znížiť rozsah náhrady trov titulom zaplateného súdneho poplatku, priznanej navrhovateľke voči

odporkyni 1/, a to na jednu tretinu, t.j. o 66,66 %, pri súčasnom zohľadnení skutočnosti, že vzhľadom
k pomerom navrhovateľky by sa zníženie priznanej náhrady trov v naznačenom rozsahu nemalo
zásadne negatívnym spôsobom dotknúť jej majetkovej sféry. V zmysle uvedeného potom odvolací súd
vychádzajúc z ust. § 220 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. zmenil napadnutý IV.
výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a zaviazal odporkyňu 1/ k povinnosti zaplatiťprocesne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 300,- Eur, po znížení o 2/3 na konečnú sumu 100,- Eur (300,- Eur : 3).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 2 O.s.p. vyslovujúc, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkov v odvolacom konaní možno považovať v zásade za
rovnaký.