Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811220082
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811220082.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: F. X., bytom B. B., J. XX, právne zastúpený: JUDr.
Alena Babišová, advokátka, so sídlom Banská Bystrica, Pestovateľská 2682/18 proti povinnému: P. X.,
bytomC.XXX,právnezastúpený:JUDr.DušanVranka,advokát,sosídlomPrievidza,Nábr.J.Kalinčiaka
č.5, pre vymoženie výživného, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 26. novembra 2014, č.k. 9Er/3794/2011-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcieprebežné
výživné podľa § 80 Exekučného poriadku s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že
návrhom zo dňa 21.11.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
zameškaného výživného za obdobie od 01.08.2011 do 30.11.2011 vo výške 248,94 eur a od 01.12.2011

bežné výživné vo výške 82,98 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 31P/397/2006-45 zo dňa 21.03.2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 13.04.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr.
Eleonóre Noskovej udelené tamojším súdom dňa 07.12.2011. Dňa 06.03.2014 bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 80 Exekučného poriadku. Svoj návrh
povinný odôvodnil tým, že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné a možno predpokladať, že

výživné bude plniť ďalej dobrovoľne, keďže svoju vyživovaciu povinnosť si vždy plnil riadne a včas, k
zameškanému výživnému došlo iba z dôvodu, že povinný nemal vedomosť, že oprávnený po ukončení
gymnázia začal opätovne študovať. Povinný je zamestnaný na dobu neurčitú, s pravidelným mesačným
príjmom. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie vyjadril, že v súčasnosti študuje formou denného štúdia
na Univerzite F. B. v B.. v odbore učiteľstvo. Vzhľadom na to, že povinný nejavil a doposiaľ nejaví o
oprávneného žiadny záujem, pred začatím exekúcie sa svojej povinnosti poskytovať výživné a platiť

dobrovoľne vyhýbal, oprávnený voči povinnému stratil dôveru. Obáva sa, že zastavením exekúcie by
povinný opätovne prestal platiť výživné. A keďže oprávnený naďalej študuje v študijnom odbore, ktorým
sa pripravuje na svoje budúce povolanie a teda dosiaľ nenadobudol schopnosť sám sa živiť, trvá na
svojom návrhu z 21.11.2011 pokračovať v exekúcií na bežné výživné a navrhuje preto, aby návrh
povinného bol v celom rozsahu zamietnutý. Súdny exekútor na výzvu súdu oznámil, že v exekučnom
konaní bolo v plnej výške vymožené zameškané výživné a trovy exekúcie na základe Príkazu na začatie

exekúcie zrážkami zo mzdy a Exekučného príkazu, exekúcia sa vedie už len pre bežné výživné. Súd
prvého stupňa konštatoval, že § 80 Exekučného poriadku pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje súdu
zastaviť exekúciu, hoci exekučný titul trvá. Musia byť však splnené podmienky, medzi ktoré patrí aj to,
že existuje predpoklad, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne. Pri posudzovaní splnenia
tohto predpokladu súd berie do úvahy celkové správanie povinného, jeho snahu o splatenie dlhu,
súčinnosť poskytovanú v exekučnom konaní. Významným krokom k posilneniu slovného deklarovania

ochoty plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne by bolo napríklad zriadenie trvalého príkazu zo strany
povinného pre platenie výživného. Oprávnený na základe skúseností z predchádzajúceho obdobia,keď povinný neplnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, prechováva totiž nedôveru k povinnému a
pochybnosti o dobrovoľnom platení výživného z jeho strany. Exekučné konanie je ovládané dispozičným
princípom. Začatie konania iniciuje oprávnený. A pokiaľ oprávnený už nebude trvať na pokračovaní v

exekúcii, môže podať návrh na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku,
pričom súd je povinný jeho dispozičné právo rešpektovať. Preto súd prvého stupňa návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Ten

nesúhlasil s vyjadrením oprávneného, že sa povinný svojej povinnosti poskytovať výživné vyhýbal,
oprávnený voči povinnému stratil dôveru a obáva sa, že zastavením exekúcie by povinný opätovne
prestal platiť výživné. Uviedol, že počnúc vydaním rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
31P/3978/2006 zo dňa 21.03.2007 si povinný svoju povinnosť platiť výživné oprávnenému riadne
plnil. Keď povinný v septembri 2011 zistil, že oprávnený nie je vedený medzi študentmi osemročného
športového gymnázia v B. a oprávnený ho napriek výzve zo septembra 2011 neinformoval o tom,

že prestúpil na inú školu, z tohto dôvodu mu výživné v období od 01.08. do 30.11.2011 nezaplatil.
Zameškané výživné spolu v sume 248,94 eur bolo spolu s trovami exekúcie vymožené v exekučnom
konaní vedenom súdnou exekútorkou. V súčasnosti prebieha exekučné konanie len na bežné výživné.
Poukázal na § 43 ods. 3 zákona o rodine a v tej súvislosti uviedol, že oprávnený si svoje povinnosti
voči povinnému dobrovoľne neplní a neinformuje povinného o svojom štúdiu. Od začatia akademického

roka 2014/2015 oprávnený do dnešného dňa nepodal povinnému žiadnu informáciu o pokračovaní
v štúdiu. Pokiaľ povinnému budú za účelom vymoženia bežného výživného vykonávané zrážky zo
mzdy, súčasné zriadenie trvalého príkazu by spôsobilo, že by došlo z jeho strany k duplicitnému
plateniu výživného. Povinný je riadne zamestnaný v pracovnom pomere na neurčitý čas s pravidelným
mesačnýmpríjmom.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhol,abyodvolacísúdrozhodoltak,žezmení

napadnuté uznesenie a vyhovie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

K odvolaniu povinného sa písomne vyjadril oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie,
nakoľko povinný doposiaľ nejavil o oprávneného žiadny záujem. Oprávnený naďalej študuje na R.
a o jeho trvaní povinného oboznámil. Všetky náklady oprávneného na štúdium znáša jeho matka.

Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený naďalej študuje, a teda doposiaľ nenadobudol schopnosť sám
sa živiť, oprávnený trvá na svojom návrhu v celom rozsahu. Navrhol, aby návrh povinného na zastavenie
exekúcie bol zamietnutý.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.11.2011 domáhal proti
povinnémuvykonaniaexekúcieprevymoženiezameškanéhovýživnéhovovýške248,94eurzaobdobie

od 01.08.2011 do 30.11.2011 a od 01.12.2011, bežného výživného vo výške 82,98 eur mesačne od
01.12.2011 naďalej, trov právneho zastúpenia a trov exekučného konania na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 31P/397/2006-45 zo dňa 21.03.2007,
právoplatný a vykonateľný dňa 13.04.2007. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5307
086749* bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóre Noskovej udelené dňa 07.12.2011.

Podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.03.2014 navrhol povinný zastaviť exekúciu z dôvodu,
že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné a možno predpokladať, že výživné bude plniť ďalej
dobrovoľne, keďže svoju vyživovaciu povinnosť si vždy plnil riadne a včas, k zameškanému výživnému
došlo iba z dôvodu, že povinný nemal vedomosť, že oprávnený po ukončení gymnázia začal opätovne
študovať. Povinný je zamestnancom štátneho podniku M. B. B. na dobu neurčitú, s pravidelným

mesačným príjmom.

Na výzvu súdu prvého stupňa sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril oprávnený. Ten
s predmetným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že oprávnený naďalej študuje na vysokej škole. Povinný
nejavil a doposiaľ nejaví o oprávneného žiadny záujem, pred začatím exekúcie sa svojej povinnosti

poskytovať výživné a platiť dobrovoľne vyhýbal. Vyslovil obavu, že zastavením exekúcie by povinný
opätovne prestal platiť výživné.Podaním doručeným súdu prvého stupňa súdny exekútor oznámil, že v predmetnom exekučnom konaní
bolo v plnej výške vymožené zameškané výživné a trovy exekúcie, a to na základe Príkazu na začatie
exekúciezrážkamizomzdyaExekučnéhopríkazunavykonanieexekúciezrážkamizomzdy.Povinnému

vykonáva platiteľ mzdy mesačne zrážky zo mzdy už len v časti bežného výživného vo výške 82,98 eur.

Podľa § 80 veta prvá
Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods.
2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné

plniť ďalej dobrovoľne.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V ustanovení § 80 Exekučného poriadku je upravený jediný prípad, kedy zákon umožňuje povinnému
dosiahnuť zastavenie exekúcie bez toho, aby vymáhané právo bolo uspokojené aj bez toho, aby tu
bola prekážka materiálneho alebo formálneho charakteru, brániaca ďalšiemu výkonu vykonávaného
rozhodnutia. Na rozdiel od ust. § 57 Exekučného poriadku je rozhodnutie v zmysle ust. § 80 Exekučného

poriadku vecou voľnej úvahy súdu.

Z citovaného ustanovenia § 80 Exekučného poriadku vyplýva, že okrem podmienky, že návrh na
zastavenie exekúcie podá povinný, musia byť splnené ďalšie zákonné predpoklady, a to
1. exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné a všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne

alebo exekučne a
2. existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne.

Pri posudzovaní skutočností opodstatňujúcich záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne,
vezme súd do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti,

ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu výživného, či nebol dokonca stíhaný
za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, či má stále zamestnanie alebo iný príjem,
ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. ďalšiu vyživovaciu
povinnosť) a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného, resp. jeho zákonného

zástupcu.

Odvolací súd konštatuje, že predmetom danej exekúcie bolo vymoženie zameškaného výživného vo
výške 248,94 eur za obdobie od 01.08.2011 do 30.11.2011, bežného výživného od 01.12.2011 a trov
exekúcie. Z obsahu spisového materiálu, vyjadrení účastníkov konania, súdneho exekútora, ako aj

samotného návrhu povinného na zastavenie exekúcie má odvolací súd za preukázané, že exekúcia sa
v súčasnej dobe vedie už iba pre bežné výživné. V priebehu exekúcie bolo v plnom rozsahu vymožené
zameškané výživné a trovy exekúcie, a to na základe Príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
a Exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Povinnému vykonáva platiteľ mzdy
naďalej mesačne zrážky zo mzdy už iba v časti bežného výživného vo výške 82,98 eur. Z uvedeného

tak vyplýva, že bola splnená podmienka ustanovená v § 80 Exekučného poriadku, a teda že zrážky sa
v predmetnej exekúcii vykonávajú už len na bežné výživné.

Pokiaľ však ide o splnenie druhej podmienky uvedenej v § 80 Exekučného poriadku, ktorou je existencia
skutočností opodstatňujúcich záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že povinný vo svojom odvolaní dostatočným spôsobom nepreukázal
skutočnosť, že by bol spôsobilý aj bez tlaku súdneho exekútora prispievať na výživu oprávneného.
Aj napriek skutočnosti, že povinný nie je v omeškaní s bežným výživným, samotná existencia tejto
skutočnosti nezakladá zákonný predpoklad na zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenia oprávneného, z ktorých vyplýva, že tento jednoznačne namieta

zastavenie exekúcie pre bežné výživné, nakoľko neverí, že by povinný naďalej platil pravidelne bežné
výživné. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že v danom prípade existuje dôvodná
obava, či povinný bude naďalej plniť výživné dobrovoľne, a preto nebola splnená druhá podmienka
stanovená v § 80 Exekučného poriadku.Keďže na rozhodnutie o zastavení alebo nezastavení exekúcie pre bežné výživné nie je právny nárok
a je ponechané na úvahe súdu, ako o návrhu povinného rozhodne, odvolací súd na základe vyššie

uvedených skutočností dospel k záveru, že je dôvodné pokračovať vo výkone exekúcie pre bežné
výživné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie sudu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .