Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207542
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813207542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D. H. N. s.r.o., so sídlom G., K. 5, F.: 35 724 803,
zastúpenéhoM.H.Y.H.,s.r.o.,sosídlomG.,K.X,protiodporcoviI.P.,bytomU.XX,zaúčastivedľajšieho
účastníka na strane odporcu L. na Q. Q. N. E., so sídlom K., J. X. X, IČO: 42 176 778, zastúpeného
advokátom JUDr. M. U., so sídlom X., J. H. X/A,. o zaplatenie 547,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. januára 2014, č.k. 8C/41/2013-52,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov
právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur, na účet advokáta JUDr. M. U., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXXX do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok
z návrhu vo výške 25,80 Eur a upravil Daňový úrad G., aby súdny poplatok 25,80 Eur vrátil
navrhovateľovi. Navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konaniapozostávajúcuztrovprávnehozastúpeniavovýške88,66Eur,krukámjehoprávnehozástupcu,
dotrochdníododňaprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,ženavrhovateľ

sa návrhom zo dňa 05.04.2013, doplneným podaním zo dňa 02.08.2013, domáhal proti odporcovi
zaplatenia 547,10 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Do konania vstúpil dňa 20.05.2013 na
stranu odporcu vedľajší účastník. Navrhovateľ podaním zo dňa 19.12.2013 doručeným súdu prvého
stupňa dňa 27.12.2013 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a navrhol zastaviť konanie.
Nakoľko navrhovateľ účinne zobral späť návrh v celom rozsahu, preto súd prvého stupňa, vzhľadom na
§ 96 ods. 1 prvá a druhá veta Občianskeho súdneho poriadku konanie vo veci zastavil. Navrhovateľovi

vrátil súdny poplatok podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. krátený o 6,70 Eur, t. j. vo výške 25,80
Eur (32,50 Eur - 6,70 Eur). Poplatok vráti navrhovateľovi daňový úrad príslušný podľa sídla poplatníka
(§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.). V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho
trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde

o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie
konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Navrhovateľ návrh zobral späť bez toho,
aby odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom proti nemu domáhal, a preto je povinný nahradiť trovy
konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom - § 14 ods. 1 písm. a/
vyhl. č. 655/2004 Z.z. a písomné podanie na súd - vyjadrenie zo 17. decembra 2013 - § 14 ods. 3 písm.

b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. ); tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty547,10 Eur je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 36,52 Eur, paušálna náhrada výdavkov /režijný
paušál/ za jeden úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 7,81 Eur, trovy právneho
zastúpenia sú celkom 88,66 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával
názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Na
priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 OSP, a to

najmä účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle uvedeného navrhovateľ zastával názor, že trovy
konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Navrhovateľ zároveň zastával názor, že skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov
konania neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní,
a ani odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Zároveň poukázal na viaceré
rozhodnutia krajských súdov. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ považoval právne zastúpenie

vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhoval, aby
odvolacísúdnapadnutývýrokotrováchkonaniapreskúmalavzmysleustanovenia§220OSPhozmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 19,61 Eur s DPH.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že jeho vstup do konania bol

opodstatnený, pretože prvostupňový súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom
po vstupe vedľajšieho účastníka do konania a po prednesení argumentácie obsiahnutej v jeho
vyjadrení zo dňa 17.12.2013, ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.
Nebolo preukázané, že odporca zapríčinil svojím správaním späťvzatie žaloby. Navrhovateľ vzal bez
akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Treba

vziať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a
teda z hľadiska samotného cieľa a poslania Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania,
náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno
vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne

správne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 26,30 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o
trovách konania vedľajšieho účastníka. Uznesenie súdu prvého stupňa nebolo napadnuté účastníkmi
v ostatných výrokoch. V týchto častiach uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť, a
preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.V zákonných ustanoveniach § 146 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. sa premietajú zákonné princípy, podľa
ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná

zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16. júna 2011 sp. zn. II. ÚS
281/2011-11).

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,

sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý
zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný uhradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania
v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho
zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz ,,zavinenie“
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej
príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu),

eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia
konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008
sp. zn. 3 MCdo 3/2007).

Odvolací súd podotýka, že navrhovateľ ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou

žalobou inicioval začatie súdneho konania. Realizácia uvedeného práva však so sebou prináša aj
procesnú zodpovednosť, v dôsledku ktorej, môže byť súdom rozhodujúcim vo veci zaviazaný na
úhradu trov konania, ktoré vzniknú druhému účastníkovi, pokiaľ dôjde k zastaveniu konania jeho
zavinením. Navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa dňa 27.12.2013 písomné podanie, ktorým vzal
svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vzal

svoj návrh späť nezávisle na správaní odporcu, a preto súd prvého stupňa postupoval správne,
keď zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odkazujúc na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
keďže navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinil zastavenie konania. Podľa
judikatúry slovenských súdov, ak navrhovateľ vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.
2 druhá veta O.s.p. zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/173/2010).

K námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní, odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník tak, ako
ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní,
v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považuje
za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe

samotného vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší
účastník do konania riadne vstúpil a vo veci podal vyjadrenie (dňa 18.12.2013, č.l. 45). Na základe
vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil povinnosť
navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách

konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,34
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 88,66 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene

za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., v platnom znení vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu
základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, doručené súdu prvého
stupňa dňa 19.02.2014, režijný paušál 8,04 Eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .