Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208422
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114208422.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: H. A., X.. X.X.XXXX, bývajúcej v F., J. Č.. XX,
zastúpenej E.. G. R.K., advokátkou so sídlom v F., Š. Č.. X, proti žalovaným: 1/. R. R., C..R.. so sídlom
v L., Y. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou R. &. J., R..K..S.. R. R. Y. L.,
Š. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, X/ G., R..K..S.. R. R. Y. F., P. Č.. X, IČO: XX XXX XXX a X/ H.. H. V.F.,
X.. X.XX.XXXX, bývajúcej Y. F., K. Č.. XXXX/X, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o nariadenie

predbežných opatrení, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo
dňa 24. októbra 2014 č.k. 40C/120/2014 - 317 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I zo dňa 13. januára 2015 č.k. 40C/120/2014 - 400 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie zo dňa 24.10.2014 č.k. 4OC/120/2014 - 317 vo vyhovujúco výroku voči žalovanému v
2.rade tak, že v tejto časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
V prevyšujúcej časti odvolanie žalovaného v 2.rade odmieta.

M e n í uznesenie zo dňa 13.1.2015 č.k. 40C/120/2014-400 tak, že ukladá Slovenskému plynárenskému
priemyslu a.s. so sídlom v L., H. X. Č.. XX/A A.: XX XXX XXX ako dodávateľovi elektrickej energie a
plynu dodávať elektrickú energiu a plyn do bytu č. 4 na prízemí bytového domu súpisného čísla XXXX
N..J. Č.. XX Y. F. oproti povinnosti žalobkyne riadne uhrádzať cenu dodanej elektriny a plynu, až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V prevyšujúcej časti potvrdzuje uznesenie v zamietavom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 24. októbra 2014 č.k. 40C/120/2014-317 zakázal
žalovanej v 3. rade do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami vedenými
na LV č. XXXXX ako byt č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na J. N. Č.. XX Y. F., so

spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere m2, XXXo veľkosti 746/10000, vedené Okresným
úradom Košice kat. odbor pre katastrálne územie Letná (ďalej aj „byt“), tieto nehnuteľnosti previesť
kúpnou alebo darovacou zmluvou, prenajať ich, zaťažiť ich záložným právom, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Súčasne žalovanému v 2. rade zakázal rušiť žalobkyňu v pokojnom užívaní
vyššie označených nehnuteľností do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v prevyšujúcej časti

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a nepripustil zmenu návrhu v zmysle podania
žalobkyne zo dňa 13.10.2014.

V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti
článku IX. bod 1 písm. a), b), d), e) a f) obchodných podmienok o výkone záložného práva k zmluve
o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Y. R., C..R.. G. XX.XX.XXXX, ako

i článku 8., bod 8.8 písm. a), c), d) a e) všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere č.
702159, uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Y. R., a.s. dňa 22.5.2012. Poukázal tiež natvrdenia žalobkyne v návrhu, že žalovaný v 2. rade ju opakovane písomne vyzýval na opustenie bytu,
pravidelne ju vystavuje psychickému nátlaku a v pokojnom užívaní bytu ju ruší. Po právnom posúdení
podľa § 102, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. a vychádzajúc zo zistenia, že aktuálnou vlastníčkou

označeného bytu je žalovaná v 3. rade a že skutočne výzvami zo dňa 8.10.2014 a 14.10.2014 žalovaný
v 2. rade vyzýval žalobkyňu na opustenie tohto bytu z dôvodu, že byt bol vydražený dňa 4.9.2014, dospel
k záveru, že žalobkyňa základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana osvedčila a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel. Ďalej dôvodil, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanej v 3. rade rušiť ju v

pokojnom užívaní bytu, svoj nárok v tejto časti neosvedčila a preto ho zamietol.

Výrok o nepripustení zmeny návrhu v zmysle podania žalobkyne zo dňa 23.10.2014 odôvodnil aplikáciou
ust. § 95 ods. 2 O.s.p. a tvrdením, že výsledky vykonaného dokazovania podkladom pre konanie o
zmenenom návrhu nie sú.

Proti vyhovujúcim výrokom (t.j. prvému a druhému výroku) podal včas odvolanie žalovaný v 2.
rade z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.). Navrhol uznesenie v napadnutých výrokoch zmeniť a návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť v celom rozsahu. Poukazom na základné doktrinálne východiská pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení i niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo 338/2009, 2MCdo

3/2010, 3Cdo 355/2012). V odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym záverom prvostupňového súdu, že
žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a že tento nárok súvisí s nárokom, ktorého sa žalobkyňa domáha
návrhom vo veci samej, pretože k tomuto záveru dospel predčasne bez znalosti relevantných zmluvných
ustanovení, na základe ktorých žalovaný v 1. rade vykonal záložné právo. V tejto súvislosti uviedol, že

žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti ustanovení obchodných podmienok k úverovým
zmluvám, ktoré uzatvorila so žalovaným v 1. rade a návrhom na vydanie predbežného opatrenia sa
domáha úpravy práv a povinností vyplývajúcich z výkonu záložného práva, a to realizáciou dobrovoľnej
dražby, ktorého právnym základom neboli úverové zmluvy a obchodné podmienky k nim pripojené,
ale záložné zmluvy, ktorých súčasťou je aj osobitné dojednanie o spôsobe výkonu záložného práva

(článok 8 zmlúv). Podľa žalovaného v 2. rade aplikácia subsidiárnej úpravy obsiahnutej v obchodných
podmienkach, ktorých čiastočnej neplatnosti sa žalobkyňa dovoláva, neprichádza do úvahy, nakoľko
si spolu so žalovaným v 1. rade dojednali konkrétne podmienky výkonu záložného práva priamo v
záložných zmluvách. Mal za to, že požadované určenie neplatnosti nemá pre vlastnícke právo žalovanej
v 3. rade už žiaden význam a preto nariadením predbežného opatrenia súd zakázal výkon tých

práv žalovaných v 2. a 3. rade, ktoré s predmetom súdneho konania vo veci samej nesúvisia, čím
vážne zasiahol do ich oprávnených záujmov a naopak zvýhodnil žalobkyňu, ktorá je v predmetnej veci
jediným delikventom. V tejto súvislosti doplnil, že pri príprave všetkých kôl dobrovoľnej dražby, na výkon
ktorej bol poverený, postupoval transparentným spôsobom, dôsledne rešpektujúc práva všetkých osôb
zúčastnených na dražbe, žalovaná v 3. rade predmet výkonu záložného práva vydražila za sumu 55.550

eur na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 4.9.2014, ktorej priebeh osvedčil notár H.. Y. F. v notárskej
zápisnici spísanej dňa 4.9.2014 sp. zn. N 1387/2014, Nz 32469/2014, Ncris 33137/2014, dňa 3.10.2014
zaplatilacenupredmetuvýkonuzáložnéhoprávaavzmysle§27ods.1zák.odobrovoľnýchdražbáchsa
stala dňom udelenia príklepu licitátora jeho výlučným vlastníkom, pričom k relevantnému spochybneniu
jej vlastníckeho práva nedošlo. Žalobkyňu preto v súlade so zákonom písomne vyzval na odovzdanie

nehnuteľností a určil termín odovzdania, žalobkyňa však jeho výzvu a následne aj opakovanú výzvu
na odovzdanie nehnuteľností ignorovala. Napokon žalovaný v 2. rade označil napadnuté uznesenie
za arbitrárne a vydané bez akéhokoľvek zisťovania najvýznamnejších skutočnosti dôležitých pre
rozhodnutie. Poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 242/2007, I.ÚS 236/2006, rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo 317/2009 namietol, že prvostupňový súd porušil svoju povinnosť riadne odôvodniť

rozhodnutie, ktorá je súčasťou jeho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, keďže v ňom absentuje akékoľvek relevantné zdôvodnenie rozhodnutia.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade proti uzneseniu zo dňa 24.10.2014

uviedol, že sa stotožňuje v celom rozsahu s obsahom odvolania. Doplnil, že napadnutým predbežným
opatrením bol žalovanému v 2. rade ad absurdum uložený zákaz rušiť v pokojnom užívaní bytu
žalobkyňu, hoci už nie je jeho vlastníčkou, čím bezdôvodne zasiahol do základného práva žalovanej v 3.
rade vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 kDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože vlastníctvo bytu nadobudla legitímne a
dobromyseľne a plne realizovať svoje vlastnícke oprávnenia nemôže len v dôsledku konania žalobkyne,
ktorá v rozpore s § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení neskorších

predpisov byt žalovanej v 3. rade neodovzdala.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade proti uzneseniu zo dňa 24.10.2014 uviedla, že
vo veci samej napáda platnosť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou uskutočnenou 4.9.2014
poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách o spotrebnom úvere č. 700923 a č. 702159,

ktoré uzatvorila ako dlžníčka so žalovaným v 1. rade ako veriteľom a napadla aj neprijateľné zmluvné
podmienky upravené v obchodných podmienkach Y. R. C..R.., i neprijateľné zmluvné podmienky v
zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ 1 k ÚZ č. 702159 a č. ZZ 1 k ÚZ č.
700923. Poukázala na rozsudok U. F. /. M., nález Ústavného súdu SR Pl. ÚS 23/2014-18 z 24.9.2014,
na znenie ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na písomné
pripomienky Európskej komisie týkajúce sa výkladu smernice Rady č. 93/13-EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorých predmetná smernica sa má vykladať
v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej veriteľ môže vymôcť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti.

Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal sa prípustnosťou

odvolania žalovaného v 2. rade proti výroku uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zakázal žalovanej v
3. rade do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať s označeným bytom, previesť ho kúpnou
alebo darovacou zmluvou, prenajať ho alebo ho zaťažiť záložným právom a dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky pre konanie o tomto podanom odvolaní žalovaného v 2. rade pred odvolacím súdom
vzhľadom na to, že v tejto časti bolo odvolanie podané žalovaným v 2. rade ako neoprávnenou osobou.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Zo všeobecného záveru, že k odvolaniu sú legitimovaní účastníci konania, nemožno súčasne

vyvodzovať, že by odvolanie mohol podať každý účastník konania. Z povahy odvolania ako opravného
prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu
prvého stupňa úplne vyhovené, prípadne ktorému bola týmto rozhodnutím spôsobená určitá ujma na
jeho právach. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka
konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, hoci nie príliš

významná ujma, ktorú možno odstrániť v odvolacom konaní.

V prejednávanej veci napadnutým výrokom súd prvého stupňa predbežným opatrením s označeným
bytom zakázal nakladať žalovanej v 3. rade, žalovanému v 2. rade nebola uložená týmto výrokom žiadna
povinnosť, a preto mu na jeho právach nevznikla žiadna ujma a ani sa jeho postavenie v dôsledku

tohto rozhodnutia nijako nezhoršilo. Žalovaný v 2. rade tak (objektívne vzaté) nemôže mať z procesného
hľadiska žiaden záujem na tom, aby bol tento výrok súdu prvého stupňa, ktorým zakázal žalovanej v 3.
rade nakladať s označeným bytom, zmenený alebo zrušený.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na

odvolanie nie je oprávnený.

V korelácii s uvedeným tak možno konštatovať, že žalovaný v 2. rade nie je osobou oprávnenou podať
odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zakázal žalovanej v 3. rade s označeným bytom
nakladať, preto odvolací súd postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie žalovaného v 2.

rade v tejto časti odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

Žalovaná v 3. rade odvolanie proti vyhovujúcemu výroku vo vzťahu k nej nepodala a preto v tejto časti
uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Následne odvolací súd na základe včas podaného odvolania žalovaným v 2. rade preskúmal uznesenie
vo výroku o zákaze žalovaného rušiť žalobkyňu v užívaní bytu podľa § 212 ods. 1,3 bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 2.rade je dôvodné sčasti.Odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku, ktorým mu súd prvého stupňa zakázal rušiť žalobkyňu
v pokojnom užívaní vyššie označených nehnuteľností do právoplatného rozhodnutia vo veci samej je

dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné uznesenie v tejto časti zmeniť (§ 220 v spojení s § 221 ods.
3 O.s.p.), keďže podmienky na jeho potvrdenie neboli splnené. Súd prvého stupňa sa totiž nevysporiadal
správne s podmienkami pre nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a v

dôsledku toho aj nesprávne rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti.

Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.).

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá a štvrtá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz;
ustanovenia § 75 až § 77 sa použijú primerane.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby nenakladal s určitými vecami alebo

právami (§ 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p.), aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal (§ 76
ods. 1 písm. f/ O.s.p.)

Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení vyplýva, že tieto
upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne im

nepriznané. Ich účelom je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv do času
definitívnej súdnej ochrany, pričom predpokladom ich nariadenia je osvedčenie nároku, ktorému sa
má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti dočasnej úpravy
pomerov účastníkov alebo osvedčenie z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného

opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, a to každej jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia zároveň vyplýva, že pre jeho
nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,akoajžebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravy

právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí
súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov a posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k
zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

Miera osvedčenia sa pritom riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti článku
IX. bod 1 písm. a), b), d), e) a f) obchodných podmienok o výkone záložného práva k zmluve o úvere

č. 700923 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Y. R., C..R.. dňa 14.12.2011, ako i článku
8., bod 8.8 písm. a), c), d) a e) všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere č. 702159,
uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Y. R., C..R.. dňa 22. 5.2012. Žalobkyňa argumentuje
(o.i.) tým, že výkonom dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu jej práv. Tvrdí, že na základe zmluvy o
spotrebnomúvereč.XXXXXXC.Č..XXXXXXjejžalovanýv1.radeposkytolúver,ktorýbolzabezpečený

zmluvami o zriadení záložného práva k označeným nehnuteľnostiam (bytu), pričom vklad záložného
práva bol povolený dňa 30.12.2011 a 12.6.2012. Namieta, že výkon záložného práva, tak ako bol
upravený v čl. IX. bod 1 obchodných podmienok k zmluve o úvere č. XXXXXX (a/ priamym predajom,
b/ predajom na verejnej dražbe, d/ predajom prostredníctvom tretej osoby, napr. realitnej kancelárie, e/
vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, f/ verejným výberovým konaním) a tiež v článku 8., bod 8.8 písm.

všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere č. XXXXXX (a/ predajom dobrovoľnou dražbou,
c/ priamym predajom tretej osobe, d/ vo verejnej súťaži a e/ verejným výberovým konaním), umožňuje
veriteľovi vykonať ho bez súdneho procesu v rozpore s cieľmi smernice Rady 93/13 EHS o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, i v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, a tým vymôcť
od nej ako spotrebiteľky plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania (po podaní žaloby) došlo k výkonu záložného práva
žalovaného v 1. rade dobrovoľnou dražbou, ktorá sa uskutočnila dňa 4.9.2014 a na jej základe sa
vlastníčkou označeného bytu stala žalovaná v 3. rade. Súd prvého stupňa pripustil jej vstup do konania
na strane žalovanej uznesením zo dňa 22.9.2014 č.k. 40C/120/2014-265. Žalovaná v 3. rade dňa
30.10.2014podalanáslednenaOkresnýsúdKošiceIžalobu,ktorousaprotiH.A.(vtejtovecižalobkyňa)

domáha vypratania predmetného bytu. Súdne konanie o vypratanie tejto nehnuteľnosti je vedené pod
sp. zn. 13C/277/2014 a doposiaľ nie je skončené.

Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedený skutkový stav v tomto štádiu konania a rozhodovania o
návrhoch žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia nie je medzi účastníkmi konania sporný.
V tejto súvislosti a na námietku žalovaného v 2. rade uvádza, že zmluva o záložnom práve je

bezpochybyvzásadedovolenýmzabezpečovacímprostriedkomnazabezpečeniepeňažnejpohľadávky
zo zmluvy o spotrebnom úvere. Ak sú však vážnym spôsobom spochybňované ustanovenia úverovej
zmluvy (obchodných podmienok tvoriacich jej súčasť), ba dokonca ich platnosť z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok, nemožno od nej oddeliť zmluvu o záložnom práve, ktorá bola súbežne uzavretá
so zmluvou úverovou. Žalobkyňa vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti osvedčila právo ktorého

ochrany sa domáha prostredníctvom predbežného opatrenia.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné zakázať žalovanému
v 2. rade rušiť žalobkyňu v pokojnom užívaní vyššie označených nehnuteľností do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 2.

rade neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a tým danú kvalifikovanú naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Túto totiž nemožno bez ďalšieho odvodiť len z písomnej
výzvy žalovaného v 2. rade zo dňa 8.10.2014 a dňa 14.10.2014 na odovzdanie označeného bytu podľa §
29ods.2zák.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,vzneníneskoršíchpredpisov.Odpodanianávrhu
na nariadenie predbežného opatrenia dňa 23.11.2014 až do rozhodnutia odvolacieho súdu žalobkyňa

žiadne iné skutočnosti, preukazujúce úmysel žalovaného v 2. rade rušiť ju v užívaní nehnuteľností alebo
znemožňovať jej toto užívanie, neosvedčila.

Za takejto situácie preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým žalovanému v 2. rade zakázal rušiť žalobkyňu v pokojnom užívaní vyššie označených

nehnuteľností do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zmenil tak, že v tejto časti návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol.

Uznesením zo dňa 13. januára 2015 č.k. 4C/120/2014-400 súd prvého stupňa návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, aby súd predbežným opatrením

zakázal žalovanej v 3. rade rušiť ju v pokojnom užívaní bytu do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej, a to najmä zamedzením dodávky plynu, vody a elektrickej energie, a aby zároveň súd prikázal
Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. so sídlom v L., H. X. Č.. XX/A ako dodávateľovi elektrickej
energie a plynu do označeného bytu, a tiež aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
od nej prijímal pravidelné predpísané platby za elektrickú energiu a plyn a elektrickú energiu a plyn jej

aj riadne do tohto bytu dodával.

V odôvodnení uznesenia súd poukázal na tvrdenie žalobkyne, že žalovanej v 3. rade len ide o to, aby
byt opustila a preto na základe jej žiadosti z novembra 2014 došlo dňa 8.1.2015 k prerušeniu dodávky
elektrickej energie i plynu do označeného bytu, v dôsledku čoho nemôže v byte riadne svietiť, prať si

oblečenie, kúpať sa v teplej vode ani vykonávať ďalšie bežné činnosti a ani svoje povolanie - vyučovanie,
na ktoré má živnostenské povolenie a sídlo podnikania X. J. Č.. XX Y. F., čím jej bola spôsobená ujma.
Po právnom posúdení podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) a § 76 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že žalobkyňa
tento nárok neosvedčila, pretože nepredložila žiaden dôkaz o tom, že dňa 8.1.2015 došlo v označenom
byte k prerušeniu dodávky elektrickej energie na základe žiadosti žalovanej v 3. rade.

Výrok o zamietnutí návrhu vo vzťahu k Slovenskému plynárenskému priemyslu a.s. odôvodnil tvrdením,
že mu ako tretej osobe nemôže prikázať, aby vykonával činnosť, na ktorú má oprávnenie (prijať alebo
odmietnuť platby za dodávku energií), keď navyše žalobkyňa neosvedčila ani existenciu bezprostrednejej hroziacej ujmy ani intenzitu tvrdeného porušovania, pretože nepredložila žiadny dôkaz o tom, že
Slovenský plynárensky priemysel a.s. odmietol od nej prijímať predpísané platby za elektrickú energiu
a plyn a že dodávky elektrickej energie a zemného plynu do bytu neuskutočňuje.

Proti uzneseniu zo dňa 13. januára 2015 č.k. 40C/120/2014-400 podala odvolanie žalobkyňa z
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 O.s.p. ako i z odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmeniť, jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v

celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukazom (o.i.) na uznesenie
Ústavného súdu SR z 22.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 499/2011 - 25 súdu prvého stupňa vytkla, že ju
nevyzval na predloženie dôkazov v súvislosti s prerušením dodávky elektrickej energie, eventuálne si
tieto informácie nevyžiadal od SPP, a.s.. Uviedla, že hoci je žalovaná v 3. rade ako výlučná vlastníčka
označeného bytu povinná uhrádzať všetky platby spojené s jeho užívaním, v situácii, ak všetky úhrady
spojené s jeho užívaním uhrádza ona a chce aj naďalej platiť i platby za elektrickú energiu, plyn i

vodu, k žiadnej škode by nedošlo, ak by súd prikázal Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.
prijímať od nej platby za dodávanie plynu a elektrickej energie do bytu. Nenariadením predbežného
opatrenia je však práve ona poškodenou osobou. Tým, že žalovaná v 3. rade požiadala o prerušenie
dodávky elektrickej energie je intenzita jej zásahu do nerušeného užívania označeného bytu veľká a je
jej denne spôsobovaná škoda, lebo vyučovanie hodín klavíra nemôže vykonávať pri sviečke. Upozornila,

že Slovenský plynárenský priemysel, a.s. jej žiadnym spôsobom prerušenie dodávok elektrickej energie
neoznámil. Až na základe svojej žiadosti sa dňa 8.1.2015 od zamestnancov SPP, a.s. dozvedela ústnu
informáciu, že o prerušenie dodávky požiadala sama žalovaná v 3. rade a ona už žiadne informácie
ohľadom dodávania energií do označeného bytu ani neobdrží, pretože nie je vlastníčkou bytu.

Súčasne s odvolaním žalobkyňa predložila fotokópiu jej žiadosti zo dňa 13.1.2015 adresovanej VSD,
a.s. o oznámenie kedy a z akého dôvodu mala ukončený odber elektriny na odbernom mieste J. XX,
F. a opakovanú žiadosť zo dňa 19.1.2015, ako i listinu označenú ako odpoveď na žiadosť o zaslanie
potvrdenia, adresovanú dňa 22.1.2015 žalobkyni Východoslovenskou distribučnou a.s., IČO: 36 599361
ako odpoveď na jej list zo dňa 13.1.2015.

Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to
možno od neho spravodlivo žiadať (§ 76 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa 12.1.2015

žalobkyňa súdu prvého stupňa doručila dňa 19.1.2015 doplnenie svojho návrhu, v ktorom predložila
vo fotokópii detail zmenového dokladu č. XXXXXXX, z ktorého plynie, že Slovenskému plynárenskému
priemyslu, a.s. bola doručená žiadosť vlastníka o ukončenie, a to do 31.12.2014, detail zmenového
dokladu - odpojenie elektriny dňa 8.1.2015 a tiež vyúčtovaciu faktúru SPP, a.s. č. XXXXXXXXX zo dňa
5.11.2014 za dodávku elektriny v zmysle zmluvy zo dňa 21.1.2014 č. XXXXXX, podľa ktorej žalobkyňa

má voči R. J. J., C..R.. preplatok v sume 25,96 eura, vyúčtovaciu faktúru č. 302444345 a platobné
doklady R. (Č.. XXX-XXX).

Z obsahu žalobkyňou predloženej listiny - odpovede na žiadosť žalobkyne o zaslanie potvrdenia,
adresovanej dňa 22.1.2015 žalobkyni Východoslovenskou distribučnou a.s., IČO: XX XXXXXX ako

odpoveď na jej list zo dňa 13.1.2015 plynie, že VSD, a.s. uzatvorila k odbernému miestu na adrese J.
XX, F. dňa 21.11.2014 zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy pre odberateľov elektriny s oprávnenou
osobou v zmysle prevádzkového poriadku spoločnosti VSD, a.s. po predložení dokladu vlastníctva,
následne na žiadosť vlastníka „pristúpila k uzatvoreniu dohody o ukončení zmluvy o pripojení v súlade
s obchodnými podmienkami pre zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy pre odberateľov elektriny“,

a to k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t.j. ku dňu 31.12.2014. Na základe
uvedeného bola zo strany spoločnosti VSD, a.s. na žiadosť vlastníka do predmetného odberného
miesta ukončená distribúcia k požadovanému termínu, zároveň prostredníctvom systémovej správy
automaticky odoslanej po spracovaní požiadavky na ukončenie distribúcie v systéme spoločnosti VSD,
a.s. o termíne ukončenia distribúcie VSD, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy informoval dňa

21.11.2014 aj dodávateľa elektriny do odberného miesta.

Vyššie uvedené skutočnosti osvedčujú, že zmluvným dodávateľom elektriny a plynu pre žalobkyňu bol
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý na žiadosť žalovanej v 3. rade ako vlastníčky označenéhobytu do predmetného odberného miesta ukončil distribúciu elektrickej energie i zemného plynu. Za
takejto situácie, pokiaľ žalobkyňa v označenom byte naďalej býva, a pokiaľ nebola z bytu vyprataná
zákonu zodpovedajúcim spôsobom, naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu

k Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. je dostatočne osvedčená.

Dodávky plynu a elektriny sú totiž služby, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre výkon práva bývania a
žalobkyňa za ich dodávanie platila a preukázateľne mieni platiť aj do budúcna.

Na základe uvedeného preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie zo dňa 13.1.2015
č.k. 40C/120/2014-400 tak, že v súlade s ust. § 76 ods. 2 O.s.p. uložil Slovenskému plynárenskému
priemyslu a.s. ako dodávateľovi elektrickej energie a plynu dodávať elektrickú energiu a plyn do
označeného bytu tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Nariadeným predbežným opatrením sa vo vzťahu medzi účastníkmi konania nevytvára nenávratný

právny stav a ani sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi
konania a ani tretích osôb (Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.). Nevyhnutnosť potreby dodávky
energií (elektrickej energie a zemného plynu) je dostatočne zabezpečená vyššie uvedeným výrokom
o uložení povinnosti Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s., ako dodávateľovi elektrickej energie
a plynu, dodávať elektrickú energiu a plyn do označeného bytu oproti povinnosti žalobkyne riadne

uhrádzať cenu dodanej elektriny a plynu, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Práve z týchto dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v prevyšujúcej
časti v jeho zamietavom výroku ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zároveň pripomína, že nariadené predbežné opatrenie má iba dočasný charakter,
neprejudikujú sa ním práva povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a ani
otázka pasívnej legitimácie odporcov v konaní vo veci samej. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy
v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.
septembra 2010 sp. zn. 6 Cdo 171/2010). Predbežné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia v

merite prejednávanej veci, eventuálne ho na návrh môže zrušiť súd v prípade, ak pominú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 O.s.p.). Ak však predbežné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z
iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie,
na návrh rozhodne o povinnosti žalobkyne nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli (§
77 ods. 3 O.s.p.).

O trovách predbežného opatrenia teda aj o trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí veci vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.