Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210347
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712210347.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému I. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R. I. XXXX/X, XXX XX X., o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX 11940/12 o udelenie

poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 26Er/464/2012-71 zo
dňa 30. augusta 2012 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 26Er/464/2012-71 zo dňa 30. augusta 2012 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 26Er/464/2012-71 zo dňa 30. augusta 2012 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn.
II/2010-7106 dňa 15. 2. 2012. Okresný súd zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným bola dňa 17. 8. 2004 uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“).
V bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

OkresnýsúdnaprebiehajúceexekučnékonanieaplikovalsmernicuRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa s akýmkoľvek sporom na vecne a miestne

príslušný všeobecný súd, keď všetky spory v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou bude
podľa vopred pripravenej predtlače dodávateľa prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Túto
skutočnosť okresný považoval za potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnostirozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom vedených na okresnom súde.

Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná - je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky mal za zrejmé, že oprávnený už od
počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde, za účelom
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

Okresný súd uviedol, že je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne

právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. Rozhodcovskému súdu jeho
kompetencie rozhodovať majetkové spory neplynú priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ich získava
až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu

chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,

skúma len materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázal
na nesprávnosť slovenského prekladu rozhodnutia ASTURCOM. Uviedol, že správny preklad je taký,
že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá
(alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd

nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k
zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky
právoplatného rozhodcovského rozsudku, rovnako ako ich pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej
republiky upravuje Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na

plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol, že slovenský
exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo
ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu
vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie

platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti
rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný
vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Vzhľadom na nesprávny preklad Smernice Rady č. 93/13/EHS,
Prílohy 1, písm. q) tejto smernice nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú
podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou

civilného práva. Podľa jeho názoru zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho
stavunemožnovyvodzovaťzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmavaťexekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Uviedol,
že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované
podmienky na jej uzavretie. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému

zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je
mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na
podklade právom uznaného exekučného titulu. Nakoniec poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 21. 6. 2012 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo forme
zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal
okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2010-7106 zo dňa 15. 2. 2012.
Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená
povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 1.109,09 Eur s príslušenstvom a trovy konania
vo výške 213,92 Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 17. 8. 2004.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (17. 8. 2004)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup

okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutíodkazujeokresnýsúd.Smernicajevpodľačlánku288ZmluvyoEurópskejúnii(bývalýčlánok

249ZmluvyozaloženíES)záväznáprekaždýčlenskýštát,ktorémujeurčená,pokiaľideovýsledokktorý
sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej
v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm.
a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa
ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka

ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3
Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 17. 8. 2004, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,

obsahujepodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.
V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy o kontokorentnom úvere, kde v článku 18., bod 18.1 si zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových

produktoch, alebo v súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní
a používaní platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, prípadne iných elektronických
platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv
upravujúcich tieto bankové produkty, alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad
alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok, ako súčasti formulárovej zmluvy o
kontokorentnom úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo
k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto
zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo

nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná,
pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05.
04. 1993.

K námietke oprávneného, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy,

odvolací súd uvádza, že okresný súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci), okresný súd v exekučnom konaní
nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento

exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť
spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa ustanovení zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu, alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý

právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.