Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/454/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913209565
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913209565.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P.O. BOX 41 proti odporkyni D. U., nar. X. X..
XXXX, bytom E. XXX/XX, Z., v konaní o zaplatenie sumy 187,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3C/7/2014-32 zo dňa 25. 2. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporkyni náhradu
trov konania nepriznal.
Uviedol, že posúdil platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi, konkrétne,
či obsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29. 7. 2008.

Nezistil žiadne nedostatky, preto sa zaoberal, či pohľadávka navrhovateľa uplatňovaná v tomto konaní
je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutou v Občianskom zákonníku v ust. §
52 a nasl.. Zaoberal sa tiež splnením ust. § 53 ods. 6 OZ, nakoľko predmetom spotrebiteľskej zmluvy
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov. V zmysle tohto ustanovenia nesmie odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Zistil, že úrokové miery úverov pre domácnosti, konkrétne

v spotrebiteľských úveroch, splatných od jedného do piatich rokov v období uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere, t.j. v júli 2008 dosahovali 16,30 % ročne. V tomto prípade však navrhovateľ
s odporkyňou dojednal úrokovú sadzbu úveru 64,19 % ročne a úrokovú sadzbu revolvingu 65,95 %
ročne. V oboch prípadoch sa jedná o neprimeranú odplatu za poskytnutie úveru dojednaním úrokov v
takejto výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje obvyklé úrokové sadzby. V nadväznosti na uvedené s
poukazom na ust. § 39 v spojení s ust. § 53 ods. 6 OZ považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti

dojednania úrokov za neplatnú, a preto potom s poukazom na ust. § 457 OZ vzhľadom na neplatnosť
zmluvy v časti dojednania úrokov skúmal, aké vzájomné nároky účastníkov z takto neplatnej zmluvy
vznikli. Mal preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 531,10 eur, revolving vo výške
291,77 eur. Odporkyňa navrhovateľovi zaplatila 1 549,19 eur, a preto dospel k záveru, že uhradila tak
poskytnutý úver, ako i poskytnutý revolving v plnej výške a navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy
187,81 eur nevznikol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporkyne
v konaní, ako aj na to, že z obsahu spisu nezistil, že by jej účelne vynaložené výdavky v predmetnom
konaní vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Za nepreskúmateľný
považoval postup okresného súdu, pokiaľ porovnával výšku odplaty za úver podľa zmluvy uzatvorenej

medziúčastníkmisodplatamiinýchpeňažnýchústavov,najmäbánk,relevantnáprávnaúpravastanovila
ohľadom výšky odplaty presne ako sa má posudzovať jej výška a s čím. Z napadnutého rozsudkuvyplýva, že súd vec neposudzoval podľa relevantnej úpravy a zákon č. 258/2001 Z.z. neaplikoval vôbec.
Taktiež poukazoval na to, že súd nepoužil ani ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Podľa daného ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska
spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy.
Úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je spotrebiteľským úverom, teda odplata
sa má posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonná úprava to výslovne prikazuje

a súd nezdôvodnil, prečo nepostupoval podľa zákona. Poukazoval, že zmluva o revolvingovom úvere
uzatvorená medzi účastníkmi predstavuje režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
čase jej uzatvorenia bola výška odplaty za spotrebiteľské úvery regulovaná uvedeným zákonom tak, že
bola stanovená maximálna výška tejto odplaty.
Podľa ust. § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v deň uzatvorenia zmluvy platilo, že (10)
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády,

(11) ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ust. odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády, vydaným podľa odseku 10, je
neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý,
neplatnosti dovolá.
Uvedené ustanovenia majú ako lex specialis aplikačnú prednosť pred ustanoveniami OZ. Praktickým

dôsledkom toho je, že špeciálna právna úprava výslovne upravujúca maximálnu výšku odplaty za úver
máprednosťpredakoukoľvekvšeobecnou.Vdanomprípadedokoncavšeobecnéustanovenie§53ods.
6 OZ výslovne odkazuje na osobitnú úpravu zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý upravoval niektoré osobitosti,
či náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To logicky znamená, že všetky takto samostatne upravené
otázky sa musia posudzovať podľa daného zákona, teda aj výška odplaty. V tom prípade z rozsudku

okresného súdu nie je zrejmé, prečo súd ohľadne posudzovania výšky odplaty za úver neaplikoval
§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z., neaplikoval ani vykonávacie nariadenie vlády, potom je
nezistiteľné, ako môže súd tvrdiť, že odplata je v rozpore s nariadením vlády, keď súd túto otázku
neskúmal. Uviedol, že maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery vo výške do 50 000,- Sk, t.j. 1
659,60 eur a so splatnosťou v období medzi 1 - 5 rokmi za I. štvrťrok 2008, ktorá bola platná pre zmluvy

uzavreté v období do 15. augusta 2008 podľa vyššie uvedenej úpravy bola 112,52 %, výška odplaty za
úver, ako aj za revolving podľa zmluvy o RÚ bola nižšia ako maximálne povolená, a teda logicky v súlade
s obmedzením vyplývajúcim zo zákona č. 258/2001 Z.z.. Ďalej uviedol, že odporkyňa ani neuplatňovala
námietku neplatnosti dojednania o výške odplaty, hoci podľa § 3 ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z. sa
vyžadovala, súd tak prekročil rozsah svojich oprávnení. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť,

jeho návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pre
prípad úspechu si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd síce vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak nevyvodil správny právny záver, nakoľko
na vec neaplikoval správny právny predpis, resp. z jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nie je

možné jednoznačne ustáliť, podľa akého právneho predpisu postupoval.

Podľa znenia § 53 ods. 6 OZ platného do 31. 10. 2008 ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť, prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty

za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Takto stanovená výška odplaty pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie

peňažných prostriedkov, sa však vzťahovala iba na tie zmluvy, ktoré neboli uzatvorené podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o spotrebiteľské
úvery, platí nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to, že vo viacerých prípadoch saposkytovanie peňažných prostriedkov nepovažuje za spotrebiteľské úvery (§ 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch) novelou vykonanou zákonom č. 379/2008 Z.z. od 1. novembra 2008 sa
do OZ zakotvila ochrana spotrebiteľa aj v ostatných prípadoch poskytovania peňažných prostriedkov

a namiesto moderačného práva súdu zákon stanovil, aká môže byť výška odplaty za poskytnutie
peňažných prostriedkov s tým, že táto nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.

V danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver poskytnutý podľa zákona č. 258/2001 Z.z., a

preto súd pri skúmaní výšky odplaty za poskytnutie takéhoto úveru mal postupovať podľa § 3 ods.
10 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády a podľa §
3 ods. 11 predmetného zákona, podľa ktorého ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s
ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku
ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10 je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje

tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Výšku odplaty upravovalo nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. účinné od 1. júla 2008 v § 1 tak, že výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru s výnimkou podľa odseku 2 nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ

spotrebiteľského úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa §
7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého
priemerupriemernýchhodnôtročnejpercentuálnejmierynákladovapriemernejúrokovejmieryzavšetky
typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa
§ 7a ods. 2 zákona.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu
nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej úrokovej miery pre kreditné karty
platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

Podľa prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1. júna 2010
zrušený zákon č. 258/2001 Z.z., ako i spomínané nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z.. Podľa § 25 ods.
1 tohto zákona právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. V druhom

odseku je upravená výnimka pre právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Okresný súd preto prioritne v ďalšom konaní si ustáli s prihliadnutím na znenie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi, či má vec ďalej posudzovať podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z.,tedapodľadoterajšíchpredpisovalebosanavecvzťahujevýnimkauvedenávdruhomodsekutohto
ustanovenia a vec bude potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie po skutkovej
a právnej stránke zdôvodní postupom podľa § 157 ods. 2 O.s.p., tak aby bolo z rozhodnutia zrejmé nielen

z akých skutkových zistení okresný súd vychádzal, ale i podľa akého právneho predpisu po právnej
stránke vec posúdil. Okresný súd tiež opätovne rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.