Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209313
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310209313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudkýň JUDr.

Dariny Kuchtovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v právnej veci žalobkyne: G. D., I. G. Q.. Č.. X, S., zast.
advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou, Nám. Biely kríž č. 3, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
sporiteľňa,a.s.,Tomášikovaul.č.48,Bratislava,zast.advokátomJUDr.RomanomKvasnicom,o466,68
eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 8. decembra 2011,
č. k. 19C/94/2010-142, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď žalovanej z 26. 10. 2009 zo Zmluvy o

poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.,“ ktorú účastníci
uzavreli dňa 11. 9. 1995, je neplatná, a že Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového
fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ z 11. 9. 1995 je platná. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 466,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť počnúc dňom
1. 9. 2010 vyplácať žalobkyni sumu 116,60 eur mesačne, splatnú vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca,
od právoplatnosti rozsudku. Napokon súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania 2.907,35 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej a od

1. 8. 1995 je v starobnom dôchodku. Dňa 11. 9. 1995 uzavreli účastníci konania Zmluvu o poskytovaní
plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ Touto zmluvou sa žalovaná
zaviazala vyplácať žalobkyni doživotne sumu 3.515,- Sk mesačne, vždy k 15. dňu každého mesiaca, až
do dožitia žalobkyne, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom žalobkyňa začala poberať
starobný dôchodok. Žalovaná listom z 26. 10. 2009 v zmysle § 582 Obč. zák. vypovedala Zmluvu o
poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ s tým, že po
uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty, plynúcej od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy sa

skončíkukoncunajbližšiehokalendárnehoštvrťroka,t.j.dňom31.3.2010.Ztohtoskutkovéhostavusúd
prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti výpovede zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného
dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ a na určení platnosti tejto zmluvy v zmysle § 80 písm.
c/ O. s. p. určením neplatnosti výpovede a platnosti uvedenej zmluvy sa totiž zmení právne postavenie
žalobkyne, ktoré je t. č. ohrozené. Určením neplatnosti výpovede sa obnoví záväzkovo-právny vzťah
medzi účastníkmi konania, s povinnosťou žalovanej platiť žalobkyni dôchodok. Určením neplatnostivýpovede sa právne postavenie žalobkyne stáva právne istým aj pre vynútiteľnosť práva na peňažné
plnenie. Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.
s.“ je podľa súdu prvého stupňa zmluvou na dobu určitú, pretože v nej bolo dojednané, že právny

vzťah medzi účastníkmi bude trvať doživotne, t. j. k zániku právneho vzťahu dôjde okamihom smrti
žalobkyne. Ide teda o presne určenú dobu s jednoznačne určeným začiatkom a koncom, avšak jej
trvanie je neurčité, ako to predpokladá ust. § 842 Obč. zák. Keďže v zmysle § 582 Obč. zák. možno
vypovedať iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, akou predmetná zmluva ako zmluva o dôchodku
nebola, je výpoveď zo zmluvy neplatným právnym úkonom a predmetná zmluva je platná. Súd prvého

stupňa nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovanej, že predmetný záväzok zanikol z dôvodu
nemožnosti plnenia v zmysle § 575 a nasl. Obč. zák. v súvislosti s § 27 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o
bankách. Toto ustanovenie totiž upravuje vzťahy banky navonok a netýka sa interných vzťahov banky,
ako zamestnávateľa a zamestnanca. Skutočnosti, ktoré sú predmetom sporu, nie je možné podradiť
pod pojem podnikanie banky, ktoré upravuje zákon o bankách. S poukazom na tieto závery súd prvého
stupňa žalobe vyhovel, určil, že predmetná výpoveď je neplatným právnym úkonom a predmetná zmluva

je platným právnym úkonom. Súčasne súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 466,68 eur, ktorá predstavuje plnenie z Podporného dôchodkového fondu za obdobie od apríla
2010 do podania žaloby, t. j. do 28. 7. 2010 (4 mesiace x 3.515,- Sk = 14.060,- Sk = 466,68 eur). Ďalej
súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť platiť mesačne žalobkyni sumu 116,67 eur (3.515,- Sk
= 116,67 eur) ako plnenie si povinnosti, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného

dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Súčasne navrhla, aby v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku
odvolací súd pripustil dovolanie proti svojmu rozhodnutiu na posúdenie otázky, či zmluva o dôchodku,

uzavretá podľa § 842 Obč. zák., je zmluvou na dobu určitú a či sa na právne vzťahy založené zmluvou o
dôchodku vzťahuje zák. č. 483/2001 Z. z. Uviedla, že predmetná zmluva je zmluvou uzavretou na dobu
neurčitú, a preto ju mohla vypovedať v zmysle § 582 Obč. zák. Je podľa žalovanej právne neprípustný
záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva bola uzavretá na „presne určenú dobu, ktorej trvanie
je neurčité.“ Ďalej vytkla súdu prvého stupňa, že hoci je bankou, súd prvého stupňa na vec neaplikoval

§ 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou, § 27 ods. 8 a § 116 zák. č. 483/2001 Z. z. Súd prvého stupňa
sa takto nevysporiadal s tým, že § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z. z. banke
zakazuje pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Toto ustanovenie
sa neobmedzuje iba na bankové činnosti, ale na všetky činnosti banky, ktoré sa dostali do rozporu
so zákonom č. 483/2001 Z. z. Záväzok na plnenie zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného

dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ zanikol podľa § 575 ods. 1 Obč. zák., pretože plnenie
z tejto zmluvy sa stalo nemožným, vzhľadom na § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou
zák. č. 483/2001 Z. z. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť platiť žalobkyni
mesačne sumu 116,60 eur, počnúc dňom 1. 9. 2010, je v rozpore s § 154 ods. 2 O. s. p. Ďalej žalovaná v
odvolaní poukázala na to, že žalobkyni chýba naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede

a platnosti predmetnej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Odvolací súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 25. 2. 2013 č. k. 6Co/73/2012-200.

Týmto rozsudkom odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 466,68 eur. Ďalej odvolací súd uvedeným rozsudkom
zmenil napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorými súd prvého stupňa a/ určil platnosť Zmluvy o
poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ z 11. 9. 1995,
b/ určil neplatnosť výpovede žalovanej z tejto zmluvy, c/ uložil žalovanej povinnosť počnúc dňom 1. 9.

2010 vyplácať žalobkyni sumu 116,60 eur mesačne, tak, že žalobu v týchto častiach zamietol. Proti
spomenutému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a napadla ním výroky uvedené
vyššie pod a/, b/, c/. Najvyšší súd SR rozsudkom z 31. 3. 2014 sp. zn. 3Cdo/253/2013 zamietol
dovolanie, smerujúce proti výrokom pod a/, b/, teda proti výrokom, ktorými bola určená platnosť vyššieuvedenej zmluvy, resp. neplatnosť výpovede žalovanej z nej. Najvyšší súd SR súčasne zrušil výrok
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v
časti uloženia povinnosti žalovanej platiť žalobkyni mesačne sumu 116,60 eur, tak, že žalobu v tejto časti

zamietol a zrušil tiež výrok o trovách konania. V rozsahu zrušenia najvyšší súd vec vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.

To znamená, že výrok rozsudku odvolacieho súdu z 25. 2. 2013 č. k. 6Co/73/2012-200, ktorým
odvolací súd potvrdil výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni 466,68 eur, nebol napadnutý dovolaním a nadobudol právoplatnosť. Rovnako nadobudli

právoplatnosť výroky, ktorými odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti určenia platnosti
spomenutejzmluvyaneplatnostivýpovedeznejtak,žežalobuvtejtočastizamietol.Dovolaniežalovanej
smerujúce proti týmto výrokom rozsudku odvolacieho súdu totiž Najvyšší súd SR zamietol. V dôsledku
toho zostal predmetom konania iba nárok žalobkyne na platenie sumy 116,60 eur mesačne počnúc
dňom 1. 9. 2010.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku z 31. 3. 2014 sp. zn. 3Cdo/253/2013 uviedol: „Vychádzajúc

z obsahu zmluvy o dôchodku (čl. III. zmluvy „plnenie vo výške sumy podľa čl. II. (3.515,- Sk) bude
povinný vyplácať mesačne vždy k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia príjemcu na jeho účet...počnúc
mesiacom, nesledujúcim po mesiaci, v ktorom začal príjemca poberať starobný alebo plný invalidný
dôchodok“...) dovolací súd dospel k záveru, že peňažné plnenie, vyplývajúce zo zmluvy o dôchodku,
má povahu pravidelného, opakujúceho sa plnenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.), ktoré plnenie bolo dohodnuté

„doživotne“ a v nezmenenej výške po dobu trvania zmluvy, k splatnosti ktorého sa nevyžaduje ďalšia
právna skutočnosť vzhľadom na vymedzenie doby trvania tohto plnenia (renty), preto podmienky v
zmysle uvedeného ustanovenia pre priznanie opakujúceho sa plnenia zo zmluvy o dôchodku (doživotnej
renty) sú v danom prípade splnené. Názor odvolacieho súdu, že pre priznanie v budúcnosti splatných
mesačných splátok sa vyžaduje splnenie ďalšej právnej skutočnosti, ktorou je „dožitie“ žalobkyne, preto

nemožno považovať za správny“.

Vzhľadom na tento právny názor dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 243d ods. 1 druhá
veta O. s. p.), je napadnutý rozsudok vecne správny vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
platiť žalobkyni, počnúc dňom 1. 9. 2010 sumu 116,60 eur mesačne, splatnú vždy k 15. dňu toho-ktorého
mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej, odvolací

súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR nálezom z 25. 4. 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012-33 v obdobnej
právnej veci zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. 9. 2011 č. k. 6Co/49/2011-170 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto náleze ústavný súd zaujal stanovisko, že možnosť vypovedania
zmluvy o dôchodku neobstojí, pretože by bolo v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy
o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola narušená možnosťou

povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Preto je podľa ústavného súdu, v takýchto prípadoch
vylúčené tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. Súčasne ústavný súd
uviedol i to, že dojednanie zmluvy o dôchodku „na doživotne“ je nepochybne treba považovať z hľadiska
povahy tohto dojednania za dojednanie zmluvy na dobu určitú. Pritom ústavný súd v uvedenom náleze
nevyslovil žiadnu pochybnosť o platnosti zmlúv o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového

fondu Slovenskej sporiteľne, a. s., ktoré Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvárala so svojimi zamestnancami
(išlo o obsahovo zhodné zmluvy, a preto závery ústavného súdu možno vztiahnuť i na prejednávanú
vec).

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým
bola žalovanej uložená povinnosť platiť žalobkyni, počnúc dňom 1. 9. 2010 sumu 116,60 eur mesačne,

splatnú vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p.
a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Každý z účastníkov konania mal totiž vo veci
čiastočný úspech a neúspech. Žalobkyňa mala úspech v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej
sumu 466,68 eur a v časti uloženia povinnosti žalovanej platiť žalobkyni sumu 116,60 eur mesačne.

Zároveň však nemala úspech v časti určenia platnosti zmluvy o poskytovaní plnenia z Podpornéhodôchodkového fondu, resp. v časti určenia neplatnosti výpovede z tejto zmluvy. Naopak, žalovaná mala
vo veci úspech, pokiaľ ide o určenie platnosti spomenutej zmluvy, resp. určenie neplatnosti výpovede z
nej. Neúspech mala v časti sumy 466,68 eur a v časti renty 116,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.