Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113201223
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113201223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: (toho
času už plnoletý) Y. P., nar. XX.X.XXXX, a L. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní
zastúpení(Y.naobdobiedonadobudnutiaplnoletosti)kolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti rodičov - matka: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., V. XXXX/
XX, a otec: L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. P. XXX, o určenie výživného na čas do rozvodu, na základe
odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/17/2013-136 zo dňa 3. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na výživnom tak, že nedoplatok na určenom

výživnom splatný za obdobie od 1.11.2013 do 29.5.2014 u maloletého Y. v sume 270 eur a u maloletého
L. v sume 90 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach, a to u maloletého Y. po 30 eur mesačne a u
maloletého L. po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným určeným rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 15P/17/2013-104 zo dňa 4.4.2014, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o určení výživného otca na
maloletého Y. a maloletého L. v období od 1.11.2013 do 29.5.2014.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil mesačné výživné otca na (v rozhodnom čase ešte

maloletého) Y. v sume 85 eur a na maloletého L. v sume 55 eur v období od 1.11.2013 do 29.5.2014.
Vychádzal z toho, že uvedená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí,
ako i možnostiam a schopnostiam otca, ktoré kritéria určovania výživného konkrétne vymedzil, pričom
ich rozsah bol zistený v konaní o rozvod manželstva rodičov. Prejednávaný prípad sa týka (práve)
obdobia od podania návrhu, resp. od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na určenie
výživného, do nadobudnutia právoplatnosti rozvodového rozsudku (rozsudok Okresného súdu Žilina č.
k. 15P/17/2013-104 zo dňa 4.4.2014).

Vzhľadom na presné časové vymedzenie obdobia určenia výživného okresný súd vyčíslil nedoplatok na
výživnom za obdobie od 1.11.2013 do 29.5.2014 v sume 355 eur na maloletého Y. a v sume 145 eur na
maloletého L., prihliadol pritom na otcom (dobrovoľne) v rozhodnom čase uhrádzané platby výživného.
Predmetné nedoplatky povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur na maloletého Y. a 20
eur na maloletého L. spolu s bežným výživným určeným rozvodovým rozsudkom, pod následkom straty
výhody splátok.O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote vo výroku o určení zameškaného výživného podal

odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny. Poukazoval na to, že výživné za mesiac máj 2014 (v
celkovej sume 140 eur) bolo ním zaplatené. Z daného titulu je napadnutý výrok nesprávny v rozsahu
určenia nedoplatku výživného za 7 mesiacov (november 2013 až máj 2014); správne má ísť iba o
obdobie 6 mesiacov (november 2013 až apríl 2014). Napokon v rozsahu 6 mesiacov bol podaný i návrh
matkou maloletých detí.

K odvolaniu otec pripojil aj výpis z účtu v peňažnom ústave preukazujúci predmetnú platbu.

Matka Z. P. i (toho času už plnoletý) Y. P. súhlasili s odvolaním otca a potvrdili zaplatenie výživného
otcom za mesiac máj 2014 v úhrnnej sume 140 eur. Obaja súhlasili tiež s rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania.

Kolízny opatrovník sa vecne nevyjadril, súhlasil však s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu prieskumu nepodliehal výrok o určení výživného
v rozhodnom období) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované
vo výroku tohto rozsudku.

Zo súhlasných vyjadrení rodičov i aktuálne už plnoletého Y. je nepochybné, že výživné v sume 140 eur
(85 + 55) za mesiac máj 2014 otcom bolo riadne zaplatené. Nadväzne je opodstatnenou požiadavka
otca - odvolateľa na zmenu rozsahu zameškaného výživného v rozhodnom období od 1.11.2013 do
29.5.2014. Po zohľadnení predmetnej platby zameškané výživné otca za označené obdobie vo vzťahu
k maloletému Y. predstavuje sumu 270 eur a vo vzťahu k maloletému L. 90 eur. Tieto nedoplatky na

výživnom krajský súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným určeným rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k. 15P/17/2013-104 zo dňa 4.4.2014 v mesačných splátkach po 30 eur na staršieho Y.
a 20 eur na mladšieho L..

Otec v rámci odvolania žiadal - okrem zohľadnenia platby výživného za mesiac máj 2014 - aj určenie
„nových splátok“. Predmetnú požiadavku (napr. v zmysle stanovenia inej výšky splátok) však nijako

bližšie nevymedzil. V konkrétnostiach súdenej veci je pritom rozsah splátok primeraný tak z hľadiska
výšky príjmu otca, ako aj z hľadiska obdobia, za ktoré bude nedoplatok výživného vyrovnaný (9
mesiacov, resp. 4 a pol mesiaca). Z daného titulu krajský súd výšku splátok (ako i hrozbu straty
ich výhody nezaplatením čo i len jednej splátky) ponechal nezmenenú. Jednoznačnejšie vymedzil
len počiatok povinnosti plnenia/ /splácania zameškaného výživného, a to prvým dňom kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto (odvolacieho) rozsudku. To znamená, že v kalendárnom
mesiaci nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu otec popri
bežnom výživnom zaplatí i (prvú) splátku zameškaného výživného.

Vzhľadom na zmenu (hoci len čiastočnú) prvostupňového rozsudku odvolací súd rozhodoval o náhrade
trov celého konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti ide (vždy)

o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu jeho trov (§ 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.