Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411222790
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4411222790.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: C. K., B..T..Y.., W.
X, A., J.: XX XXX XXX proti žalovanému: D.Á. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., B. XXX/XX, t. č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Q.. J. S., M. B. Ú. Y. B. K., o zaplatenie 3.361,53 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2011 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie
3361,53 eur so 14 % úrokmi z omeškania ročne od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania

titulom porušenia zmluvy o spotrebnom úvere žalovaným.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 5RO/468/2011-26 zo dňa
27.11.2012, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanému do vlastných
rúk a uznesením zo dňa 28.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.07.2014 bol platobný rozkaz
zrušený.

Súd pre toto konanie ustanovil žalovanému opatrovníka na ochranu jeho záujmov podľa § 29 ods. 2,
5, 6 OSP, pretože z adresy trvalého pobytu žalovaného sa zásielky vrátili s tým, že adresát je neznámy
a nepodarilo sa zásielku doručiť žalovanému ani cestou OO PZ Š.. Žalovaný žiadne dávky nepoberá,
nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je vo výkone trestu odňatia slobody, ani vo väzbe a

adresu miesta pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť ani cestou rodinných príslušníkov.

Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal doručenie predvolania
riadne vykázané dňom 10.04.2015. Podaním zo dňa 20.04.2015 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z
dôvodu hospodárnosti a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Opatrovník žalovaného
mal doručenie predvolania riadne vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal
pojednávanie odročiť.Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a predložených listinných dôkazov: zmluva o
poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 02.06.2004 uzavretá medzi M., P..B.. A. a žalovaným, žiadosť
o spotrebný úver zo dňa 24.05.2004, výpis z účtu žalovaného ohľadne príjmov, všeobecné obchodné

podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým občanom
zo dňa 12.09.2003, výpis z účtovných kníh o postúpených pohľadávkach, zmluva o postúpení
pohľadávok II. uzavretá medzi M., P..B.. P. žalobcom, zo dňa 08.12.2006, pokus o zmier zo dňa
03.10.2011, listinné dôkazy ohľadne zisťovania pobytu žalovaného, písomná špecifikácia žaloby zo dňa
18.03.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca uzavrel s M., P..B.. A. zmluvu o spotrebnom úvere dňa 02.06.2004, v zmysle žiadosti zo dňa

24.05.2004, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2987,45 eur. Žalovaný sa zaviazal
úver splácať v 60 mesačných splátkach spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 70,57 eur, počnúc
dňom 03.07.2004 a s konečnou platnosťou dňa 03.06.2009. V zmysle článku I. si zmluvné strany
dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 59,75 eur, poplatok za prvú upomienku vo výške 9,96
eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 16,60 eur a poplatok za vedenie úverového účtu

1,33 eur. Žalovaný vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdil, že sa oboznámil so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Žalovaná suma vo výške 3361,53 eur pozostáva z istiny vo výške 3070,83
eur, riadneho úroku 179,64 eur, úroku z omeškania 111,06 eur. Žalovaný zaplatil v zmysle zmluvy o
úvere splátky vo výške 70,57 eur, dňa 03.07.2004, 03.08.2004, 03.09.2004, 03.10.2004, 03.11.2004, z
ktorých vždy na istinu bola započítaná suma 36,88 eur, na úrok suma 31,42 eur a na poistenie suma

2,26 eur. Žalobca dňa 08.12.2006 uzatvoril ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok podľa §
524 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka s postupcom M., P..B.. Súčasťou
zmluvy o postúpení pohľadávok bola i príloha č. 1 štruktúra postupovaných pohľadávok. V zmysle
výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu postupcu mal súd preukázané, že úver bol zosplatnený
dňa 11.05.2005, výška postúpenej pohľadávky predstavovala sumu žalovanej pohľadávky. Žalobca

vyzval žalovaného pokusom o zmier 03.10.2011 na zaplatenie sumy 5145,95 eur, ktorá pozostávala z
neuhradeného úveru vo výške 3073,49 eur, a zo zmluvného zákonného úroku vo výške 2072,46 eur.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo -

objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo
možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je
rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil.
Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh,
resp. začať s jeho plnením.

S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100

Občianskeho zákonníka lex specialis.

Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik
súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať.
Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne

právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného
subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie
je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa

zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne
interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť
ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať
a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie
spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii
ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny

teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym
teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a
nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia
je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech
toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio

mitius“(vpochybnostiachmiernejšie,teda„právnoochranné“vovzťahukadresátovitejtoochrany),alebo
výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“.

O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu,
ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné
subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde

o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské
správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu
rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že
zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych

predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré
bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo
porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených

diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať
na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1
OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.

Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca
nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability.
Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím
účinnosti tohto ustanovenia.

Napremlčanieprávamusiabyťkumulatívnesplnenédvepodmienky-márneuplynutiepremlčacejlehoty
a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v
novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú uzatvoril žalovaný s postupcom dňa 02.06.2004, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo

výške 2987,45 eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 70,57 eur po dobu 60
mesiacov počnúc dňom 03.07.2004 a s konečnou platnosťou dňa 30.06.2009. Žalovaný porušil svojepovinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, pretože nerealizoval riadne a včas mesačné splátky a preto
došlo k zosplatneniu úveru dňa 11.05.2005 tak, ako to vyplýva z predloženej prílohy ku zmluve o
postúpení pohľadávky. Pohľadávka veriteľa k uvedenému dátumu bola vo výške žalovanej pohľadávky.

Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006
a zaplatenia žalovanej pohľadávky na súde sa domáhal až žalobou zo dňa 15.11.2011, z čoho súd
usudzuje, že bol nárok žalobcu uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá v
prípade zosplatnenia úveru uplynula dňa 11.05.2008 a v prípade žalobcu, ak by súd zobral do úvahy
nadobudnutie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok, dňa 08.12.2009 a žaloba bola podaná na

súd až dňa 15.11.2011. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz podaním žaloby na súde. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy,
bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez
toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka
a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je

aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej
spotrebiteľom. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnému účastníkovi, t.
j. žalovanému trovy konania nepriznal, pretože mu s týmto konaním žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.