Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111226399
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111226399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci BABIRÁT s.r.o., so sídlom
Továrenská 765, 908 01 Kúty, IČO: 36 765 694, zastúpený: B.. O. A., advokát so sídlom J. XX/A, XXX XX
M., proti žalovanému 1.: ZMK Trading - FF, spol. s r. o., so sídlom: Gen. M. R. Štefánika 373/11, 911 01
Trenčín,IČO:44813848ažalovanému2.:T..T.L.,trvalebytomM.W.XXXX/XX,XXXXXM.,zastúpený:
B.. G. Q. O.., advokát so sídlom Z. XX, XXX XX G., IČO: 42 180 520, o zaplatenie 53.219,78 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 39Cb/44/2012-276 zo
dňa 16. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd návrh voči
žalovanému 2/ zamietol a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v sume 540,80 eur na
účet právneho zástupcu žalovaného 2/ B.. G. Q. O.. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX v E. a.s., v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 39Cb/44/2012-276 zo dňa 16. mája 2014 zaviazal žalovaného
1/ k zaplateniu sumy 53.219,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
8.234,80 eur od 13.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 16.957,50 eur od 10.08.2010 do zaplatenia, zo
sumy 7.425,60 eur od 03.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 14.413,88 eur od 08.09.2010 do zaplatenia,

zo sumy 119,- eur od 14.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 6.069,- eur od 14.10.2010 do zaplatenia.
Návrh voči žalovanému 2/ zamietol. Žalovaného 1/ zaviazal k nahradeniu trov konania žalobcu v sume
4.489,42 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.193,- eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 1.296,42 eur. Žalobcu zaviazal k nahradeniu trov konania žalovaného 2/ v sume
3.225,93 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili
dňa 17.03.2010 zmluvu, na základe ktorej bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že žalobca vykoná pre

žalovaného1/prácenapracovnýchstrojochatovibračnývalec agreder.Zároveňbolamedziúčastníkmi
dohodnutá aj cena za uskutočnené práce a to 40,- eur na hodinu za prácu vibračného valca a 75,- eur
na hodinu za prácu gredera. Nástup na výkon prác bol dohodnutý tak, že bude spresnený žalovaným 1/.
Fakturácia bola dohodnutá raz mesačne, so splatnosťou 35 dní. Na základe uvedenej zmluvy uskutočnil
žalobca pre žalovaného 1/ práce vibračným valcom a to v dňoch od 03.05.2010 do 31.05.2010 (faktúra
č. 262010 vo výške 8.234,80 eur za prácu 173 hodín vibračného valca, s lehotou splatnosti 12.07.2010),
práce grederom a to v dňoch od 01.06.2010 do 26.06.2010 (faktúra č. 342010 vo výške 5.444,25 eur zaprácu 61 hodín gredera, s lehotou splatnosti 09.08.2010), práce grederom a to v dňoch od 16.06.2010 do
30.06.2010 (faktúra č. 412010 vo výške 11.513,25 eur za prácu 129 hodín gredera, s lehotou splatnosti
09.08.2010), práce vibračným valcom a to v dňoch od 01.06.2010 do 30.06.2010 (faktúra č. 372010

vo výške 7.282,80 eur za prácu 153 hodín vibračného valca, s lehotou splatnosti 02.09.2010), práce
vibračným valcom a to v dňoch od 01.07.2010 do 27.07.2010 (faktúra č. 422010 vo výške 142,80 eur
za prácu 3 hodín vibračného valca, s lehotou splatnosti 02.09.2010), práce grederom a to v dňoch od
01.07.2010 do 27.07.2010 (faktúra č. 432010 vo výške 14.413,88 eur za prácu 161,50 hodín gredera, s
lehotou splatnosti 07.09.2010), . práce vibračným valcom a to v dňa 15.07.2010 (faktúra č. 492010 vo

výške 119,- eur za prácu 2,5 hodín vibračného valca, s lehotou splatnosti 13.09.2010), práce grederom a
to v dňoch od 02.07.2010 do 27.07.2010 (faktúra č. 502010 vo výške 6.069,- eur za prácu 127,50 hodín
gredera, s lehotou splatnosti 13.10.2010). Žalobca vyzval žalovaného 1/ na úhradu vystavených faktúr,
avšak neúspešne. Žalovaný 2/ bol spoločníkom a konateľom žalovaného 1/ v období od 13.06.2009
do 28.03.2011. Na žalovaného 1/ nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu ani návrh na povolenie
reštrukturalizácie.

Žalobca si podaným návrhom uplatňoval dva samostatné nároky a to nárok na splnenie povinnosti zo
zmluvného záväzku a nárok na náhradu škody spôsobenej porušením právnej povinnosti. Vo vzťahu k
uplatnenému nároku zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a to žalobcom a žalovaným 1/,
súd prvého stupňa právne posúdil uzavretú zmluvu ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, poskytnutiu

riadneho plnenia zo strany žalobcu, prevzatiu plnenia žalovaným 1/ a následného neuhradeniu ceny
diela zo strany žalovaného 1/, súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh bol v tejto časti podaný
dôvodne.

Žalobca si podaným návrhom zároveň uplatňoval aj nárok na náhradu škody spôsobenej porušením
právnej povinnosti a to žalovaným 2/ titulom nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti

žalovaného 2/ podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11 ods. 2 ZoKR, v čase, keď vykonával
funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti žalovaného 1/, čím mal spôsobiť žalobcovi škodu, tým, že
mu znemožnil uspokojiť svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Porušenou povinnosti v zmysle
odôvodnenia uplatneného nároku bola povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 ZoKR, v zmysle ktorého,
je štatutárny orgán dlžníka, ktorý je v úpadku povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30

dní od kedy sa dozvie alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti môže dozvedieť o úpadku. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že voči žalovanému 1/ nebol návrh na
vyhlásenie konkurzu podaný vôbec. ZoKR upravuje osobitný druh zodpovednosti za škodu, pričom ide
o zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
V zmysle § 11 ods. 2 ZoKR je dlžník, v úpadku povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30

dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o svojom úpadku, pričom rovnakú povinnosť má aj
štatutárny orgán dlžníka. Ide o zodpovednosť, ktorá nepostihuje priamo dlžníka, ale len osoby povinné v
mene dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Predpoklady uvedenej zodpovednosti sú stanovené
v § 11 ods. 2, 4 ZoKR a to porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie

konkurzu a skončenie konkurzného konania určeným spôsobom. Základným predpokladom uplatnenia
uvedenej zodpovednosti je skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný a konkurzné
konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku alebo bolo zrušené, z dôvodu nedostatku majetku na
úhradu pohľadávok proti podstate. Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa povinný zbaví tým, ak
preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Ide však o zodpovednosť, ktorá prichádza do úvahy

len vtedy, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, a to či už veriteľom, samotným dlžníkom
alebo inými oprávnenými osobami a konkurzné konanie sa zastaví alebo ho súd zruší. Ak návrh na
vyhlásenie konkurzu však podaný nebol, uplatnenie zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného
ustanovenia neprichádza do úvahy, pretože samotné zákonné znenie predpokladá zrušenie alebo
zastavenie konkurzu pre nedostatok majetku na základe oneskoreného podaného návrhu na vyhlásenie

konkurzu, t. zn. uvedená zodpovednosť nie je konštruovaná na prípady, kedy k vyhláseniu konkurzu
nedošlo vôbec. Rovnako zákon upravuje plynutie premlčacej doby, pre uvedený druh zodpovednosti
za škodu, s tým, že jej uplynutie viaže práve na uplynutie jedného roku od zrušenia konkurzu alebo
zastavenia konkurzného konania. Samotné uplatnenie predmetného nároku predpokladá vznik škody
veriteľovi. Čo sa týka aj uvedenej škody, jej výška je prezumovaná a to výškou neuspokojených

pohľadávok po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania.V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa
zamietol žalobu voči žalovanému 2/ a v časti, v ktorej bol zaviazaný na náhradu trov konania žalovaného
2/. Rozsudok súdu prvého stupňa žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie bolo podané z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, a f/ O.s.p. Žalobca
okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 16.5.2014 uviedol, že žalovaný 1/ má
predvolanie doručené podľa § 48 ods. 2 O.s.p., pričom spoločnosť žalovaného 1/ od 21.9.2011 nemá
konateľa spoločnosti. Súd prvého stupňa začal konať až po dva a pol roku od doručenia návrhu a
odmietol všetky návrhy na vykonanie dokazovania čo do výsluchov žalobcu aj žalovaného s tým, že má

dostatok dôkazov. Výsluchy osôb Ing. Lichner, Kaiser, Jaremenková, Forro, ktokré boli navrhnuté boli
kľúčové. Zamietnutie návrhu voči žalovanému 2/ odôvodňoval súd prvého stupňa svojským výkladom
§ 11 zákona č. 7/2005 Z.z. Dlžník porušil svoju povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
týmto okamihom prebral objektívnu zodpovednosť voči veriteľom čo do ich pohľadávok. Dokazovanie
týkajúce sa výsluchu žalovaného 2/ sa neuskutočnilo, nemôže byť bez tohto jednoznačne dokázaný
stav úpadku. Žalovaný 2/ ako osoba povinná v mene dlžníka porušil zákonnú povinnosť, vznikla mu tým

objektívna zodpovednosť voči spoločnosti žalobcu a preto by mal plniť v mene spoločnosti žalovaného
1/. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho výkladu zákona a rozhodol bez objasnenia kardinálnych
otázok čo do zavinenia či zodpovednosti žalovaného 2/. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín považuje
žalobca za vecne nesprávne, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

Kodvolaniusavyjadrilžalovaný2/,ktorýžiadalrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdiťažalobcuzaviazať
na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že sám žalobca
predložil do spisu vyjadrenie žalovaného 1/ podpísané žalovaným 2/, z ktorého je evidentné, že nešlo
o úpadok ale o druhotnú platobnú neschopnosť. Dôvodom na podanie žaloby bolo neuhradenie faktúry,
teda neplnenie nároku zo zmluvy. Súd prvého stupňa podrobne vyargumentoval to, že nakoľko nebol

podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ustanovenia ZoKR sa použiť nemôžu. Základnou zásadou práva
je, že p rávo patrí bdelým a preto ak veriteľ nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu nemožno uvažovať
o aplikácii zákonného ustanovenia ZoKR.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1

O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné

ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1
písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Odvolací súd preskúmaním konania pred súdom prvého stupňa podľa dôvodov

vymedzených v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezistil žiadne pochybenie v konaní a postupe súdu
prvého stupňa, ktoré by spôsobilo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania zistil, že prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p.
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

Ustanovenie§132O.s.p.upravujehodnoteniedôkazovvsúdnomkonaníavychádzazozásadyvoľného
hodnotenia dôkazov ako procesu vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového
posúdenia (nezávislosť súdov, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Hodnotiaca úvaha súdu (sudcu) musízodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť
preskúmateľná v inštančnom postupu súdu. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súd musí zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať medzi nimi

výber a vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. Dôležité dôkazy súd podrobí
hodnoteniu z hľadiska zákonnosti a pravdivosti. Potom súd pristupuje k hodnoteniu dôležitých dôkazov
v ich vzájomnej súvislosti.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že uplatňovaný nárok na náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti žalovaného 2/ podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle a § 11

ZoKR v čase, keď vykonával funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti žalovaného 1/ nie je dôvodný.
Zodpovednosť osoby, ktorá je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu vzniká vtedy, pokiaľ táto
osoba nepodá návrh včas. Od včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa odvíja určenie
premlčacej doby, ktorá je jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania
pre nedostatok majetku ako aj samotná výška škody, ktorú zákon stanovuje ako sumu pohľadávok
veriteľov, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku

zostali neuspokojené. Uvedená zodpovednosť za škodu by prichádzala do úvahy aj vtedy, pokiaľ by
bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný aj inou osobou ako dlžníkom, ale táto osoba by musela súdu
preukázať, že povinné osoby si nesplnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného
vyplýva, že vznik zodpovednosti povinnej osoby je vždy naviazaný na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu avšak návrh nie je podaný včas. Skúmanie včasnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

je pri posúdení zodpovednosti povinnej osoby prvoradé.

Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so skutkovým a aj právnym posúdením, riadne odôvodnil
nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov. Výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov ako aj
výsluchom samotného žalovaného 2/ by nebolo možné zmeniť skutkový stav týkajúci sa zodpovednosti
žalovaného 2/ tak, ako si ju uplatnil žalobca vo svojom návrhu.

Súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, z
ktorých vyvodil správny skutkový stav ako podklad pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku
na náhradu škody. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2
O.s.p. a odvolací súd v podrobnostiach na neho odkazuje.

Námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní o nesprávnom použití fikcie doručenia predvolania žalovanému

1/ sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko výrok rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúci sa žalovaného
1/ nebol napadnutý odvolaním a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Aj samotné tvrdenie
žalobcu o tom, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, kto bude reálne plniť za žalovaného 1,/
nie je pre posúdenie uplatneného nároku rozhodujúce.

Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvého stupňa nebol zaoberal

a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok napadnutý odvolaním žalobcu, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalobcu k náhrade trov konania
žalovaného 2/ v sume 3.225,93 Eur, odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Žalovaný 2/ bol úspešný

v konaní a žalobca ako neúspešný účastník je povinný nahradiť mu vzniknuté trovy konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p. Žalovanému 2/ ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania patrí náhrada trov odvolacieho
konania. Súd zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v sume 540,80 eur (jeden právny
úkon vo výške 532,77 eur - vyjadrenie k odvolanie a jeden režijný paušál vo výške 8,04 eur) .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.