Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Karaffa

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314221915
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314221915.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast.
JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava proti žalovanej: S. M.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/XX, Z., o zaplatenie 496 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy vo výške 496 euro a na náhradu trov predmetného konania. Svoj návrh žalobca

odôvodnil tým, že so žalovaným v 1/ rade O. M. ako dlžníkom a žalovanou v 2/ rade S. M. ako
spoludlžníkom dňa 28.4.2009 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, neoddeliteľnou
súčasťou ktorej boli aj Obchodné podmienky, a na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver
vo výške 700 euro za poplatok za správu vo výške 483 euro. Celkovú čiastku vo výške 1.183 euro
sa žalovaní zaviazali žalobcovi uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 91 euro. Prvá splátka
bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia, bola splatná 30.deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky riadne je veriteľ - žalobca oprávnený od vyššie uvedenej zmluvy
odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak.
Prevzatie hotovosti žalovaní potvrdili podpisom zmluvy o úvery. Žalovaní si však svoje povinnosti
vyplývajúce jej z vyššie uvedenej zmluvy o úvere riadne a včas v zmysle splátkového kalendára
neplnila. Do dňa podania návrhu na začatie konania žalovaní uhradili spolu sumu vo výške 687
euro, pričom posledná uhradená suma vo výške 30 euro bola uhradená dňa 22.3.2010. Následkom
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných sa títo dostali s plnením si svojej povinnosti

do omeškania, preto žalobca Predžalobnou upomienkou zo dňa 17.2.2010 upozornil žalovaných
na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalovaní
žiadnym spôsobom na predmetnú upomienku nereagovali, žalobca Oznámením zo dňa 14.4.2010
žalovaným oznámil zosplatnenie celého dlhu. Celý dlh ( zahrňujúci nesplatenú časť úveru a poplatku
za správu ) sa stal splatným ku dňu 6.3.2010. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalovaní
uhradili žalobcovi sumu vo výške 30 euro. Ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania predstavuje
záväzok žalovaných sumu vo výške 496 euro, ktorá suma je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu

s poplatkom za správu úveru v celkovej výške 1.183 euro a uhradenou čiastkou zo strany žalovaných
vo výške 687 euro. Okrem uvedenej dlžnej istiny si žalobca cestou podaného návrhu uplatnil aj zákonný
úrok z omeškania, nakoľko žalovaní sa neplnením si svojich povinností dostali do omeškania s plnením
peňažnej povinnosti.Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C/4/2015-23 zo dňa 22.1.2015 súd konanie voči žalovanému v 1/ rade
O. M. zastavil, nakoľko lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že dňa 30.5.2014, teda pred podaním
návrhu na súd zomrel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.2.2015.

Po vyvolaní veci, na pojednávaní vytýčenom na deň 9.4.2015, súd zistil, že na pojednávanie sa dostavila
žalovaná, nedostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 8.4.2015 a súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Súd teda pojednával v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2009, Predžalobnou upomienkou zo dňa 17.2.2010, Oznámením o
zosplatnení záväzku zo dňa 14.4.2010 ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pokiaľ manžel pracoval, úver splácali, a to pracovníčke žalobcu,
ktorá raz do mesiaca chodila vyberať peniaze. Uviedla, že jej telefonovala, ale tá pani mala nedostupný

telefón.Potommanželochorel,peniazeišlinaliekyatútosituáciuneriešila.Jejterajšiasituáciajebiedna,
dostáva dôchodok 263 euro a 4.060 Kč ako dôchodok z Čiech po manželovi. Súd ďalej zistil, že žalobca
a žalovaní dňa 28.4.2009 uzatvorili medzi sebou Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 7000 euro a to za poplatok za správu úveru vo výške 483 euro. Žalovaní sa
zaviazali žalobcovi poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 91

euro. Nakoľko si žalovaní svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas v zmysle splátkového
kalendára neplnili, dostali sa so splácaním do omeškania. Následkom toho bolo že žalobca vyhlásil
zosplatnenie celého dlhu a k zaplateniu požadoval celú dlžnú istinu. Nakoľko boli žalovaní s plnením
svojej peňažnej povinnosti v omeškaní, vznikol žalobcovi aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v
zákonnej výške.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného na účely tohto zákona
sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania; b) predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že

v prípade predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2009, uzavretej medzi žalobcom
a žalovanými, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ v rámci svojej
podnikateľskej činnosti so žalovanými ako spotrebiteľmi, ktoré pri jej uzatváraní nevystupovali v rámci
svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať
spotrebiteľské právo, a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu

spotrebiteľa.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti

skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez
toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.
bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej
úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá

povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a
preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú
existenciu subjektívneho práva žalobcu.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť
na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok žalobcu uplatnený v tomto

konaní sa stal splatným dňa 6.3.2010, premlčacia doba začala plynúť dňa 8.3.2010, kedy žalobca
mohol uplatniť na súde svoje právo voči žalovaným a premlčacia doba mu uplynula dňa 8.3.2013.
Súd v tomto spore posudzoval premlčanie podľa noriem občianskeho právo, a nie podľa noriem
obchodného práva, pretože ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba podľa názoru súdu
vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské

právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54
ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice 93/13/EHS. Smernica síce neharmonizuje dualistické
právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto

zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Uvedené bolo i opakovane judikované. Na
základe vyššie uvedeného, súd návrh zamietol.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že súd náhradu trov konania žalovanej
nepriznal, hoci bol plne úspešná, pretože si ich neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.