Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/899/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213132
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zast.spoločnosťouFridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 03. 04. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/131/2012-54 zo dňa 30. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 24.01.2014

(výrok I.), zamietol žalobu žalobcu (výrok II.) a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal
(výrok III.).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si žalobca
uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,96
Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcej zo

zmluvy o úvere s dlžníkom E. X., pričom exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX 683/2004.
Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca
podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora pričom očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu
exekútora splnil všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom sa tak
nestaloasúdozmeneexekútoranerozhodolvzákonomstanovenejlehote.Nečinnosťexekučnéhosúdu

je neospravedlniteľná. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal
žalovanéhoopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,žalovanývšaknaňudopodaniažaloby
nereagoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď žalobca uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy
v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom akožalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný na
doplnenie týchto žiadostí. Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí, preto žalovaný považoval nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu
tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho
zástupcu, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2014 požiadali o zrušenie nariadeného

pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď žalobcom
označené skutočnosti v podanom návrhu sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých
sudcov okresného súdu z prejedávania a rozhodovania vo veci. Zároveň žiadal konanie vedené
pod sp. zn. 6C/131/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia

sudcu povereného prejednávaním veci. Tiež navrhol doplnenie dokazovania, keď uviedol, že zadal
objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody. Súd zároveň
konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie,
riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní,
keď zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy.

Súd neakceptoval žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z
ním uvádzaných dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie
po oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v bode I. podaného žalobného návrhu predložil podanie

navrhovateľa spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie
o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 OSP (čl.7 spisu), pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o jeho
námietke rozhodol uznesením č.k. 14NcC/100/2012-8 zo dňa 8.10.2012.

Podľa § 109 ods. 2, písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodoval v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Súd
poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. prerušenie konania nie je obligatórne.

Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2, písm. c) však musí byť, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na
ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva,
žalobca namietal už v podanej žalobe.

O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným,
postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a zákonná sudkyňa Mgr. Milena Fegyesová nebola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci
vedenejpodsp.zn.10Er/69/2004.Súdboltohonázoru,žekeďžesižalobcauplatnilsvojezákonnéprávo
namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel

dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10Er/69/2004, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10Er/69/2004 (Ex 683/04)
súd zistil, že dňa 2.3.2004 podal súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice, notára JUDr. Ondreja Ďuriača
č. N 4900/2003, NZ 106248/2003 zo dňa 16.11.2003, v právnej veci oprávneného (tu žalobca) proti

povinnému: E. X., pre vymoženie sumy 10 920 Sk s prisl.. Dňa 4.3.2004 tunajší súd vydal poverenie
pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie. Dňa 02.11.2009 bol
tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Toto podanie bolo dňa
13.11.2009 doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi na vyjadrenie sa k trovám exekúcie.Súdny exekútor podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28.12.2009 uviedol, že predmetnú
exekúciu navrhuje vyhlásiť za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku. Zároveň
žiadal návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako neúčelný zamietnuť. Uznesením č. k.

10Er/69/2004-17 zo dňa 1.2.2010 súd uvedenú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.9.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12CoE/265/2010-41 zo dňa
31.8.2010, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, potvrdené.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci

Podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným

postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom
exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 02.11.2009 bol Okresnému súdu Žiar nad
Hronom doručený návrh oprávneného (tu žalobcu) na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že
predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 23.2.2004 je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005,

podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
k tomuto došlo až s účinnosťou 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods.1 Zákona
č. 233/1995 Z. z. konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak
ods. 2 neustanovuje inak.Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného
poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44

ods. 7 Exekučného poriadku.

Taktiež úprava obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 sa
nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 01.12.2006, ako to vyplýva z ustanovenia § 240 ods. 1 a
2 zákona č. 233/1995 Z. z..

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15,
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo
môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.

Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000 konštatoval, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny
spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na
ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného
a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, preskúmal
notársku zápisnicu notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 4900/2003, NZ 106248/2003 zo dňa 16.11.2003,
na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, a dospel k záveru, že nie je vykonateľná z dôvodu

absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. V tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako
exekučného titulu nedošlo k splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, a teda oprávnenej osobe
nebolo možné priznať právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Súd uvádza, že pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel

a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej exekúcie, daný postup by
bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický s aplikovaným
postupom exekučného súdu.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej

exekúcie, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Preto súd
nemalzapreukázanýnesprávnyúradnýpostup(existenciuprieťahovvpredmetnomexekučnomkonaní)
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
Vzhľadomktomu,žesúdnemalzapreukázanýnesprávnyúradnýpostup(existenciuprieťahovvkonaní)

ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre

postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že
žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.“Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého stupňa,
namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne pojednávanie a ďalej
vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec netýkajú. Z uvedeného je
zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka

v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako

vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu a
nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje

ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.