Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/574/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216156
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612216156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421
protiodporcoviSlovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSR,Župnénám.13,Bratislava,vkonaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 14C/156/2012-107 zo dňa 10. 02. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že v záujme hospodárnosti konania spojil
postupom podľa § 112 ods. 1 OSP na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Lučenec

pod sp. zn. 14C/156/2012, 14C/157/2012, 14C/158/2012, 14C/159/2012, 14C/160/2012, 14C/162/2012,
14C/164/2012, 14C/165/2012 a 14C/166/2012 s tým, že konanie o spojených veciach bude ďalej vedené
pod spisovou značkou 14C/156/2012.

Okresný súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami účastníkov konania a jednotlivými exekučnými
spismi, pričom zistil, že predmetné konanie súvisí s exekučnými konaniami vedenými na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 17Er/101/2011, 13Er/931/2010, 17Er/114/2011, 12Er/932/2010, 17Er/604/2011,

6Er/998/2012, 9Er/904/2011, 13Er/153/2011, 5Er/935/2010.

Okresný súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom 14C/156/2012,
priloženými spisovými materiálmi 14C/157/2012, 14C/158/2012, 14C/159/2012, 14C/160/2012,
14C/162/2012, 14C/164/2012, 14C/165/2012, 14C/166/2012, listinným dôkazovým materiálom
nachádzajúcim sa v týchto spisoch, a to najmä návrhmi na začatie konania, uznesením o spojení
týchto vecí na spoločné konanie, písomnými podaniami účastníkov konania, priloženými exekučnými

spismi č. 17Er/101/2011, č. 13Er/931/2010, č. 17Er/114/2011, č. 12Er/932/2010, č. 17Er/604/2011, č.
6Er/998/2010, č. 9Er/904/2011, č. 13Er/153/2011, č. 5Er/935/2010, na základe čoho zistil, že v exekúcii
č. 17Er/101/2011 proti povinnej X. T. bolo exekučné konanie začaté dňa 18.01.2011, žiadosť súdneho
exekútora bola doručená dňa 07.02.2011 a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie dňa 09.02.2011, vo veci sp. zn. 13Er/931/2010 proti povinnej U. F. žiadosť súdneho exekútora
bola doručená dňa 23.09.2010 a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 27.10.2010, vo veci sp. zn. 17Er/114/2011 proti povinnej J. V. bolo exekučné konanie začaté dňa

21.01.2011,žiadosťsúdnehoexekútoraboladoručenádňa11.02.2011asúdzamietolžiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 17.02.2011, vo veci sp. zn. 12Er/932/2010 proti povinnému
W. J. bolo exekučné konanie začaté dňa 21.07.2010, žiadosť súdneho exekútora bola doručená dňa
23.09.2010 a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08.10.2010, vo veci
sp. zn. 17Er/604/2011 proti povinnej R. V. žiadosť súdneho exekútora bola doručená dňa 04.08.2011

a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.10.2011, vo veci sp. zn.
6Er/998/2010 proti povinnému R. C. bolo exekučné konanie začaté dňa 05.08.2010, žiadosť súdneho
exekútora bola doručená dňa 14.10.2010 a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 09.11.2010, vo veci sp. zn. 9Er/604/2011 proti povinnému U. F. bolo exekučné konanie
začaté dňa 24.05.2011, žiadosť súdneho exekútora bola doručená dňa 03.08.2011 a súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.08.2011, vo veci sp. zn. 13Er/153/2011 proti

povinnej X. F. bolo exekučné konanie začaté dňa 26.01.2011, žiadosť súdneho exekútora bola doručená
dňa 24.02.2011 a súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18.03.2011 a vo
veci sp. zn. 5Er/935/2010 proti povinnému C. F. bolo exekučné konanie začaté dňa 23.07.2010, žiadosť
súdneho exekútora bola doručená dňa 23.09.2010 a bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa
06.10.2010, a dňa 11.03.2011 bolo vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie. Pokiaľ bola žiadosť o

udelenie poverenia zamietnutá, resp. exekučné konanie bolo zastavené, k uvedenému došlo z dôvodu
neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že exekučné konania, ktoré s
danou vecou súvisia boli začaté za účinnosti Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 05. 2011.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d /. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, kde ústavný súd uviedol, že vnútroštátny súd môže

ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá ako aj na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 a sp.
zn.6Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012, kde NS SR uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň

povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že exekučný súd
v zmysle uvedených kritérií s prihliadnutím k zložitosti veci, významu konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a predpismi EÚ preskúmal predložené rozhodcovské rozsudky a žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením v primeranej lehote, bez zbytočných prieťahov
zamietol, okrem veci sp. zn. 5Er/935/2010, kde vydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote 15
dní. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
pokiaľ sa zákonodarca v ust. § 44 Exekučného poriadku zmieňoval o lehote 15 dní, tak táto lehota je
ustanovená len pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade nesplnenia podmienok na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie už zákonodarca žiadnu lehotu neuvádza, z čoho je možné
vyvodiť, že na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie lehota
nebola daná. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že nebol preukázaný
nesprávny úradný postup a preto ani nemohla byť navrhovateľovi spôsobená škoda a nemajetková
ujma v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu, pričom uplatnená náhrada škody

a nemajetkovej ujmy nebola zo strany navrhovateľa riadne špecifikovaná. Na základe uvedených
skutočností okresný súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť.Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ v podaní zo dňa 25. 03. 2014 odvolal a v
odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP: a/účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b/rozhodoval vylúčený sudca, c/súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, d/súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f/rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §
101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.
Uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2

OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo
konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní rozhodoval vylúčený
sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že

krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu podľa navrhovateľa
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd sa dopustil viacerých
omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty,

resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného
súdu je podľa názoru navrhovateľa potrebné skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd
rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Aby
prvostupňový súd mohol konštatovať, že v príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny
úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia

o žiadosti na vydanie poverenia). K samotnej majetkovej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že
okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju opísal ako škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej
škode, ktorá mu vnikla v súvislosti s udržaním a správou informačného systému, v súvislosti s

výdavkami na administratívne spracovanie textov, v súvislosti s vyhotovovaním urgencií, s poštovným
a telekomunikačnými výdavkami (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je
v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a je ho potrebné ako arbitrárne zrušiť. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu
vytkol nedostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie

rozhodnutia je korelátom práva strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostala odpoveď. Je
zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby s nami mohli
účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s tým záverom okresného súdu, že náklady na

správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu
súdu o návrhu v zákonnej lehote náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora
a boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený
plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu, než je výkon exekúcie
pre nezaplatenie pohľadávky veriteľov. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný

postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V závere odvolania navrhovateľ
uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase,

keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť ani
správny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Podľa názoru
navrhovateľa rozhodnutie okresného súdu je vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že súd zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie. Práva navrhovateľa boliporušené prekročením zákonom stanovenej lehoty. Tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného
dokazovania,pretosúirelevantnéúvahysúduotom,akéspôsobyjudikovaniapohľadávkysinavrhovateľ
zvolil, navyše rozhodnutia všeobecných súdov sú rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa
podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete konania, v
dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu okresného

súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací súd uvádza, že
z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný týmto
rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a teda táto odvolacia
námietka navrhovateľa je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný
súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti

a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o
odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi,
odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania
navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný
súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže nesúhlasí

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici nevylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania a rozhodovania vecí spojených uznesením
sp. zn. 14C/156/2012 na spoločné konanie; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania
navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne
- z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani na

zrušenie nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol
vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podania obsiahnuté v texte žalôb, ktorými upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 16NcC/473/2012 zo dňa 17. 10. 2012 Krajský

súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 14C/156/2012 nevylúčil JUDr. Miroslava Račka, ale JUDr. Andreu Gabrielovú. Z
uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že
mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom, je rovnako ako odvolacia námietka navrhovateľa, že
vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať

rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako

škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S

uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávnyúradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody
neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu

neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru
rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému
súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom
rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu

je vecne správne. Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej
ujmy. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci,
pričom pri posúdení nároku vychádzal aj z príslušných exekučných spisov, ktoré s danou vecou
súvisia. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ
v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter
a z jeho obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci,

zodpovedajúca konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.