Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231135
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112231135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muranskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
29.09.2014 č.k. 18C/566/2012 - 75 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že v danej veci spojil na spoločné konanie žaloby žalobcu,
v ktorých sa domáha svojich nárokov dôvodiac tým, že Okresný súd Prešov v jednotlivo
špecifikovaných exekučných veciach rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ide pritom o konania Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2Er/799/2011, 8Er/667/2010, 27Er/709/2010, 5Er/528/2011, 1Er/2107/2011, 1Er/2167/2011,
1Er/636/2011, 11Er/374/2010, 18Er/850/2010 a 2Er/274/2011. Súd prvého stupňa poukázal na obsah
týchto spisov Okresného súdu Prešov. Oboznámil sa tiež s obsahom znaleckého posudku č. 1/2013,
ktorý bol vyhotovený znalcom Dc. JUDr. PhDr. F. Q., ako aj znaleckým posudkom č. 1/2014 vypracovaný
Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa zákona č.
514/2003 Z.z. v znení platnom k 27.09.2012 a poukázal na ustanovenia § 44 a nasl. Exekučného

poriadku. Zdôraznil, že v exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu žalobca nepreukázal nesprávny úradný postupom spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. O
namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom SR, disciplinárne konanie,
či nebolo nevydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Nemožno všeobecne
rozhodnutiesúdupozákonomstanovenejlehoteposudzovaťbezďalšiehoakonesprávnyúradnýpostup
súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhom na vykonanie exekúcie na podklade
exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15 dňová lehota na vydanie

poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu
na zmenu exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné úkony, v dôsledku ktorých nerozhodnutie
o návrhu v zákonnej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny
úradný postup súdu. Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní nepreukázal, rovnakožalobcom tvrdená majetková škoda nebola zistená a uvedené a týka aj žiadanej nemajetkovej ujmy.
Pokiaľideooboznámenéznalecképosudky,súdprvéhostupňazdôraznil,žeichzáverysúpredanýspor
nepoužiteľné. Žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac

nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Teda žalobca v danom prípade
nežiadal náhradu materiálnej škody vo výške nákladov spojených z namietanými administratívnymi
činnosti ale vyčíslil ju vo výške nevymoženej istiny s príslušenstvom s jednotlivých exekučných konaní.
Žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta skutočnosť, že súd rozhodol
v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Zb. v znení neskorších predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou

právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Žalobca poukázal tiež na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR so zdôraznením, že súd bol
pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. v znení účinnom
pred prijatím novely zákona č. 412/2012 Zb. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému

rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú

neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd
svojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenúastabilizovanújudikatúruEurópskehosúdupreľudské
právavŠtrasburgu.Uvádza,žejetopredovšetkýmštát,ktorýmusíplniťsvojpozitívnyzáväzokvovzťahu
k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote a žalobca takýto záväzok nemá. Žalobca nechápe,
aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore

exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali
aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku
škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný
postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku

v určenej výške. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol povinný súd pred vyhlásením rozhodnutia o
veci samej o tomto návrhu rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu

vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to spolu s konaním, ktoré

jehovydaniupredchádzalo,vecprejednalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil

skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol, aj keď nemožno súhlasiť so všetkými závermi súdu prvého
stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia, čo však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri

aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo
aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v
tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať
aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje

v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,
keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavaných
exekučných konaniach uvedených v žalobách a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné

poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné

konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou

okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Er/274/2011 je zrejmé, že žiadosť o udelenie poverenie

na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu 10.02.2011, keď exekučným titulom bol
rozsudok rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 20.02.2011 č.k. 2Er/274/2011 - 10 bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Er/850/2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená 29.11.2010 a exekučný súd uznesením zo dňa 27.01.2011 č.k. 18Er/850/2010
- 9 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Er/636/2011 táto žiadosť bola doručená dňa 28.03.2011 opäť

exekučným titulom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave a exekučný súd uznesením zo
dňa 05.11.2011 č.k. 1Er/636/2011 - 10 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Er/528/2011 žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
17.03.2011 a uznesením zo dňa 11.04.2011 č.k. 5Er/528/2011 - 10 bola táto žiadosť zamietnutá.

V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Er/709/2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie žalobca doručil 15.10.2010 a o tejto bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 28.03.2011 tak, že
žiadosť súdneho exekútora sa zamietla.

V konaní Okresného súdu sp. zn. 8Er/667/2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdny exekútor doručil exekučnému súdu 05.10.2010 a 25.05.2011 uznesením č.k. 8Er/667/2010 - 9
bola žiadosť zamietnutá.

V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Er/374/2010 táto žiadosť bola doručená 25.06.2010, ktorú
exekučný súd vybavil uznesením z 25.01.2011 č.k. 11Er/374/2010 - 9 zamietnutím žiadosti.

V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Er/799/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručená 15.04.2011 a exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol uznesením zo 04.05.2011 tak,

že túto žiadosť zamietol.

Zákon ( Exekučný poriadok ) ustanovuje lehotu v zmysle vyššie uvedeného v trvaní 15 dní na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, avšak neustanovuje lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia alebo na zastavenie exekučného konania. Vo všetkých uvádzaných exekučných veciach

preskúmavaných súdom prvého stupňa bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá. To znamená, že exekučný súd v týchto veciach nebol viazaný lehotou 15 dní tak, ako je
uvádzaná v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Je tiež potrebné zdôrazniť, že takto uvádzané dĺžky
exekučných konaní nie sú takej povahy, žeby predstavovali porušenie práva žalobcu na prerokovanievecí bez zbytočných prieťahov. V týchto veciach bol opodstatnený a zákonom podložený postup
exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverení skúmal, či
rozhodcovské rozsudky, ktoré boli podkladom na vykonanie exekúcie nezaväzujú povinných na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené, alebo či nejde o plnenia odporujúce
dobrým mravom. Takéto zistenia mali svoj právny význam, pretože pokiaľ rozhodcovský rozsudok vyššie
spomínaným zákonným ustanoveniam odporuje, je daná prekážka na vykonanie exekúcie na základe
takéhoto exekučného titulu.

Z obsahu spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Er/2167/2011 a sp. zn. 1Er/2107/2011 navyše
vplynulo, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli tomuto súdu doručené v dňoch
26.08.2011 a 19.08.2011 s tým, že exekučný súd rozhodol aj v týchto prípadoch o zamietnutí žiadostí
o udelenie poverení. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli v uvádzaných dvoch
veciach podané po 01.06.2011, kedy so zreteľom na legislatívnu zmenu § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské
rozsudky.

Taktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde

relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobách. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto

priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že
táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotné žaloby tieto okolnosti udávajú len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia
a preukázania.

Nebola tiež preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa v predmetných
exekučných konaniach (ktoré v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v
konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Pokiaľideotzv.polemizovanieovhodnostidĺžkykonaniavzákonnýchlehotách,jepotrebnékonštatovať,
že súd prvého stupňa poukázal na obtiažnosť problematiky, ktorá sa v exekučnom konaní preskúmava,
zvlášť pokiaľ ide o tzv. materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu so zákonom, avšak táto otázka
je bez právneho významu, pretože rozhodujúcou okolnosťou, o ktorú sa súd oprel pri zamietnutí žaloby

žalobcu v predmetnej veci, je nepreukázanie základných okolností rozhodujúcich pre priznanie nárokov
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedeného.

Súd prvého stupňa napokon v preskúmavanom rozsudku správne zdôvodnil prečo neprihliadal na obsah
podaných znaleckých posudkov a z nich plynúce závery a rovnako nebolo zistené, žeby žalobca v

prebiehajúcom konaní sa domáhal rozhodnutia súdu prvého stupňa o prerušení konania.

Odvolací súd preto so zreteľom na uvádzané dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.