Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/92/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201264
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512201264.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobkyne V. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX/XX, J., právne zastúpenej JUDr. Martinou Konkoľovou, advokátkou so sídlom
Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo
spotrebiteľskej zmluvy vo výške 1.128,75 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 6C/4/2012-96 zo dňa 27.01.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I, III, IV.

II. Náhradu trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.096,57 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 10.03.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho
zastúpenia vo výške 343,90 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 65,50 Eur na účet tamojšieho súdu do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 1.128,75 Eur zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá má obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a majú zakladať absolútnu neplatnosť
úverovej zmluvy. Konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 30.7.2008 je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa a konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Mal za
to, že v predmetnej zmluve absentujú povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere § 4
ods. 2 písm. g/ a i/. Žalobkyňa v čase podpísania zmluvy nemala o konečnej splatnosti úveru vedomosť
o výške, počte a termíne úrokov a iných poplatkov - zmluvnej odmeny, a táto skutočnosť spôsobuje, že
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov - § 4 ods. 3 258/2001 Z.z...

Mal za preukázané, že v uzatvorenej zmluve bola stanovená úroková sadzba úveru vo výške 77,02 %,
ročná úroková sadzba revolvingu 71,34%. Uviedol, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy
výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však
nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, pretože tu platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na túto skutočnosť je súd toho názoru,
že určená úroková sadzba úveru vo výške 77,02 % a úroková sadzba revolvingového úveru vo výške
71,34 % je v rozpore s dobrými mravmi. Úroková miera v čase uzavretia úverovej zmluvy pri úveroch
poskytovanými bankami predstavovala výšku podľa doby fixácie od 1 roka do 5 rokov 16,30 %. Úrok
odporcu (77,02 % za poskytnutý úver a 71,34 % za poskytnutý revolving) podstatne presahuje úrokovú
sadzbu poskytovaná bankami v mesiaci júl 2008, čo súd považoval za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré podľa § 39 Občianskeho zákonníka a je postihnuté absolútnou neplatnosťou.

Čo sa týka zmluvnej odmeny súčet zmluvných odmien v úverovej zmluve predstavuje sumu 77.919,- Sk
(46.180,- SK + 31.739,- Sk), čo prevyšuje súčet poskytnutej úverovej istiny v sume 75.969,-Sk (50.000,-
Sk + 25.969,- Sk) o 1.950,- Sk. Uviedol, že takúto zmluvnú odmenu považuje za neprimeranú a v rozpore
s dobrými mravmi, pretože dojednaná odmena je vyššia ako samotná istina.

Dospel k záveru, že revolvingová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje povinné
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
čo podľa názoru súdu má za následok absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy v zmysle § 39 OZ.
Súd vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia - teda, aby žalovaný vrátil žalobkyni rozdiel
medzi sumou poskytnutého úveru v sume 1.659,70 Eur a revolvingového úveru v sume 862,01 Eur
(spolu vo výške 2.521,71 eur) a sumou zaplatenou zo strany navrhovateľky 3.618,28 Eur (uhradenými
34 splátkami po 106,42 Eur) t.j. v sume 1.096,57 Eur. Navrhovateľka požadovala vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 1.128,75 Eur, preto súd žalobu v sume prevyšujúcej sumu 1.096,57 Eur spolu s
príslušenstvom zamietol.

Súd priznal navrhovateľke taktiež úroky z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby odporcovi t.j. od 10.3.2012 až do zaplatenia v požadovanej výške 9,5% ročne.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z § 142 ods. 3 O.s.p. a z ust. § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhl. č. 655/2004 Z.z., v celkovej výške 343,90 Eur, a to za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a
príprava, podanie na súd, 3x účasť na pojednávaní á 61,41 Eur, t.j. 307,05 Eur, 3 x režijný paušál á 7,01
Eur, t.j. 21,03 Eur, 1 x režijný paušál á 7,81 Eur, 1 x režijný paušál á 8,01 Eur.

S poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa je v konaní oslobodená od zaplatenia poplatku a súd jej
žalobe vyhovel, súd zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 65,50 Eur (6 % z 1.096,57 eur)
žalovaného.

V zákonom stanovenej lehote podal proti I, III a IV výroku rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal zjavnú
nezákonnosť a absenciu skutkového základu pre vyššie uvedený záver. V prvom rade sa konajúci
súd mal zaoberať tým, čo sa v zákone vyžaduje na to, aby sa dal úver posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov. Aplikácia zákonného dôsledku, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov nemá podklad
ani v skutkových záveroch a ani v tvrdeniach konajúceho súdu. Zo strany konajúceho súdu ide o
zjavný omyl v aplikácii právneho predpisu(ktorý s ohľadom na obsah odôvodnenie rozsudku nemožno
považovať za náhodný. Mal za to, že žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie úveru, teda písomne
prejavila svoju vôľu požiadať o úver. Ďalej uviedol, že v rozsudku nie je zrejmé prečo súd ohľadne
posúdenia výšky odplaty za úver neaplikoval § 3 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z.. Predmetné
ustanovenia sú upravujúce maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľský úver sú lex specialis vo vzťahu
k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Konajúci súd posudzoval náležitosti zmluvy podľa špeciálnej
úpravy, ale odplatu podľa všeobecnej. Už samotná skutočnosť, že sa súd relevantne nevysporiadal
s podaním žalovaného je dôvodom zmätočnosti napadnutého rozsudku a obligatórny dôvod na jeho
zrušenie. Mal za to, že výška odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere bola nižšia ako

maximálne povolené odplata, a teda v súlade s obmedzením vyplývajúcim zo zákona č. 258/20001 Z.z..
Ďalej namietal, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalobcu rozhodol v rozpore s § 142 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd rozhodol nezákonne aj o povinnosti žalovaného zaplatiť celý
súdny poplatok za návrh. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,
že žalobe v zamietnutej časti vyhovie, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok
a verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa preto prvostupňový súd správne zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované
do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech
spotrebiteľa. Prvostupňový súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o
revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 30.07..2008 zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorou sa žalovaný v zmluve zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v dohodnutej výške
1 659,70 Eur, ktorý mala žalobkyňa splácať v 30 mesačných splátkach po 106,42 Eur. Z karty klienta
(č. l. 49 spisu) vyplýva, že žalobkyni boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 1.659,70 Eur a v
priebehu úveru jej vyplatili čiastku 862,01 Eur, t.j. spolu 2.521,71. Žalobkyňa zaplatila za poskytnutý úver
v 34 splátkach po 106,42 Eur celkovo sumu 3.618,28 Eur. Ročná úroková sadzba úveru bola v tejto
zmluve určená rozsahom 77,02 % a ročná úroková sadzba revolvingu 71,34 Eur. Zmluvná odmena za
poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 1.532,89 a za poskytnutie revolvingu v sume 1.053,54 Eur,
t.j. spolu 2.586,43 Eur.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť,
že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o
100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností.
Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalovanému žiadané úroky predstavujúce
viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 11,88 % ročne, tak
ako to vyplýva z internetovej stránky NBS: <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-
sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank (a nie ako uviedol súd
prvého stupňa 16,30%). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné
v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa správne postupoval,
ak považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž
spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako
absolútne neplatnú.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, že zmluvne
„dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 77,02 % a 71,34 % za poskytnutý revolving ročne
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako šesťnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery
podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna
výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri
úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných
strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou
je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej
zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva
do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o skutočnosť, že prvostupňový súd nepriznal úroky z úveru vôbec, a teda nemoderoval
výšku úrokov, odvolací súd na podporu uvedeného poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), v zmysle ktorej
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť
nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Táto zmluva
totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok,
pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Pokiaľ by vnútroštátny
súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa
tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla

prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom,
že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo
dodávatelia by sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by
ich záujmy ostali zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu
súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči
spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito
SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom
úvere uzavretého dňa 30.07.2008 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Rovnako sa odvolací súd stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru a za poskytnutie revolvingu
spolu v sume 2.586,43 Eur je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi a že v danom prípade
ide o duplicitnú odmenu, nakoľko odmena za poskytnutie úveru je zahrnutá v úrokovej sadzbe za
poskytnutý úver. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vzhľadom na to, že predmetný úver je bezúročný, správne postupoval súd prvého stupňa ak uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.096,57 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi tým čo
žalobkyňa žalovanému už uhradila a poskytnutou sumou úveru. Taktiež sa odvolací súd stotožnil aj s
výškou úrokov z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému,
t.j. od 10.03.2012 až do zaplatenia v požadovanej výške 9,5% ročne, ktorá je v súlade s § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým žalovaného v zmysle § 142
ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zaviazal na náhradu
trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia žalobkyne, ktorých výšku žalovaný v
odvolaní nenamietal, keďže žalobkyňa bola neúspešná len v nepatrnej časti a priznaná odmena je v
súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý v zmysle § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku vo výške 65,50 Eur podľa položky 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (6% z 1.096,57 Eur), keďže žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2
písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdneho poplatku.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v jeho napadnutých
výrokoch ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyni trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania
účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.