Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010191
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1414010191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 8.septembra 2014 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný A. G. F. Č. J. D. G. F. I. Č.:nar. XX.XX.XXXX v Q.,
trvale bytom Q., Š.-
Š. Č.. XX, konateľ spoloč-
nosti A., P..D..G..

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 26. apríla 2013 o 22.15 h. v Q., po E. T.. J., v smere od diaľnice D2 ku R. B. R. viedol motocykel zn.
HONDA CBR EČ: BA 161 AO rýchlosťou 67 až 74 km/h napriek tomu, že tento úsek cesty sa nachádzal v
obismaximálnoudovolenourýchlosťou 50km/h,čímobvinenýporušil§16ods.4zák.č.8/2009
Z.z., v dôsledku čoho s motocyklom narazil do poškodeného L. L., ktorý v tom čase prechádzal cez

vozovku, z pravej strany na ľavú z pohľadu obvineného, pričom poškodený utrpel otvorenú zlomeninu
predkolenia vpravo, pohmoždenie hlavy vľavo, vykĺbenie piateho prsta ľavej ruky a pohmoždenie oboch
kolien s povrchovými odreninami, v súvislosti s ktorými zraneniami bol poškodený po dobu presahujúcu
2 mesiace

výrazne obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a ešte dňa 06.02.2014 sa pohyboval s oporou barle.

T e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom
konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),

č í m s p á c h a l

trestný čin - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h/ Trestného zákona a za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa mu p o d m i e n e č
n e o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu z á k a z u č i n n o s t i viesť motorové
vozidlá všetkých druhov v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., L. Č.. XX,
Q., IČO: XX XXX XXX so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na
občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, zo dňa 19.mája 2014 obvinený dňa 26.

apríla 2013 o 22.15 h. v Bratislave, po ulici T.. J., v smere od diaľnice D2 ku R. B. R. viedol motocykel zn.
HONDA CBR EČ: Q. XXX J. rýchlosťou 67 až 74 km/h napriek tomu, že tento úsek cesty sa nachádzal
v obi s maximálnou dovolenou rýchlosťou 50 km/h, čím obvinený porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009
Z.z., v dôsledku čoho s motocyklom narazil do poškodeného L. L., ktorý v tom čase prechádzal cez
vozovku, z pravej strany na ľavú z pohľadu obvineného, pričom poškodený utrpel otvorenú zlomeninu

predkolenia vpravo, pohmoždenie hlavy vľavo, vykĺbenie piateho prsta ľavej ruky a pohmoždenie oboch
kolien s povrchovými odreninami, v súvislosti s ktorými zraneniami bol poškodený po dobu presahujúcu
2 mesiace výrazne obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a ešte dňa 06.02.2014 sa pohyboval s
oporou barle. Týmto protiprávnym konaním mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného
činu - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) s

poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr.zák.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby po tom, čo zo strany predsedníčky senátu
bol poučený o jeho právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1
Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) - vyhlásil, že je nevinný vo vzťahu k žalovanému skutku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, svedka a
zároveň poškodeného L. L., znalca I.. I. L.. Š.. Oboznámil tiež ostatné listinné dôkazy založené v
spise a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil
skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že v predmetný večer, t. j. 26.apríla 2013 okolo 22.15 hod.
viedol svoj motocykel. Bola už tma a svietilo pouličné osvetlenie. Išiel po ulici T. J. (Q. - R.) smerom
od obchvatu ku R. B. (Q. - R.). Pred ním išlo motorové vozidlo značky Škoda Felicia - a to vzdialenosti
asi 15 metrov - predmetné motorové vozidlo asi v polovici kopca zaradilo do protismeru, pribrzdilo a

obžalovaný mal pocit, že toto motorové vozidlo chcelo odbočovať smerom doľava. Následne sa však
predmetné motorové vozidlo zaradilo naspäť do svojho jazdného pruhu. Obžalovaný svoj motocykel
nebrzdil - lebo na to nevidel dôvod. Tým, že

sa predmetné motorové vozidlo zaradilo do protismeru malo záujem odbočovať doľava na cestu. Po
tom, čo sa motorové vozidlo zaradilo smerom do protismeru - obžalovaný so svojím motocyklom
sa držal viac na pravej časti vozovky - asi vo vzdialenosti 0,5 metra od kraja jazdného pruhu.
Obžalovaný zaregistroval, že na vozovke bol chodec (poškodený) a to vo vzdialenosti asi päť - osem
metrov od neho a v momente ako ho obžalovaný zaregistroval a chcel sa mu vyhnúť spôsobom,

že strhol motocykel smerom do ľava - obžalovaný to neubrzdil. Vyhnúť sa obžalovanému nepodarilopredmetnému poškodenému a zachytil ho svojim pravým spätným zrkadlom. Obžalovaný následne z
motocykla spadol na pravú stranu, motorku nechal ísť - táto sa šúchala po boku. Obžalovaný ako sa
otočil na chodca videl, že sedí na zemi. Na miesto dopravnej nehody bola privolaná ako sanitka tak i

polícia. Obžalovaný nevedel posúdiť akou išiel rýchlosťou v momente keď zbadal poškodeného - podľa
neho to mohlo byť do 60 km/hod. nemal za to, ako uviedol znalec, že by to malo byť cca 70 km/hod. a
že by tak výrazne prekročil rýchlosť. Mal za to, že poškodený nevenoval pozornosť ku skutočnostiam na
vozovke - pretože už samotné motorové vozidlo Škoda Felicia sa poškodenému vyhýbala. Poškodený
tiež nezaregistroval, že obžalovaný s motocyklom prichádzal smerom ku nemu - poškodený sa nijakým

spôsobom sa mu nesnažil vyhnúť , dokonca ani nezastavil na ceste, ale pokračoval v chôdzi ďalej. Mal
za to, že poškodený ho nezbadal. Mal vedomosť o tom, že v mieste dopravnej nehody bola povolená
rýchlosť 50 km/hod. predmetné konanie ho veľmi mrzelo a veľmi ľutoval, čo sa stalo.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že v predmetný večer t. j. 26.apríla 2013 išiel svojím
motocyklom. Pred ním išlo motorové vozidlo značky Škoda Fabia. Predmetné motorové vozidlo bez
udania smeru jazdy vybočilo do protismerného pruhu a to minimálne dvoma tretinami. On sa s

predmetným motocyklom držal na pravej strane vozovky - pretože mal za to, že predmetné motorové
vozidlo bude odbočovať. Následne sa však motorové vozidlo značky Škoda Fabia išlo do jazdného
pruhu, v ktorom sa nachádzal s motocyklom obžalovaný. Vtedy on zbadal medzi vozidlom značky Škoda
Fabia a jeho motocyklom na ceste chodca (poškodeného) - ktorý bol v jazdnom pruhu obžalovaného.
Obžalovaný sa snažil sa mu vyhnúť vľavo - poškodený však na jeho jazdu nereagoval a preto došlo

k predmetnému stretu. Obžalovaný s motocyklom spadol na ľavú stranu vozovky. Následne na miesto
dopravnej nehody prišla polícia a rýchla záchranná pomoc. Mal však za to, že cestu keď išiel motocyklom
riadne sledoval, nepozeral sa na tachometer motocykla. Chôdza poškodeného bola neistá. Ku kolízii
došlo pravou stranou motocykla spätným zrkadlom s chodcom. Pred kontaktom s poškodeným bol na
kolesách s motocyklom, po kontakte s poškodeným spadol obžalovaný na zem - na ľavý bok - motorka

mohla urobiť ryciu stopu. Mal za to, že rýchlosť určená znalcom 67 km/hod. - bola nižšia.

Svedok a zároveň poškodený L. L.o v prípravnom konaní vypovedal, že v predmetný večer t. j. 26.apríla
2013 okolo 22:15 hod. bol účastníkom dopravnej nehody. Okolo 18:00 hod. predmetného dňa

odišiel zo svojho bytu do baru Š. na C.Á. ulici v Bratislave. V uvedenom bare vypil asi štyri 10 stupňové
pivá. Z predmetného baru odišiel okolo 22:00 hod. V čase okolo 22:15 hod. bol pri ulici T. J. (Q. - R.).
K vozovke na predmetnej ulici sa približoval normálnou rýchlosťou chôdze akou bol zvyknutý chodiť.
Pred vstupom na vozovku sa pozrel doľava smerom na diaľnicu D2 odkiaľ videl prichádzať tri osobné
motorové vozidlá - prvé z nich už bolo za 90 stupňovou zákrutou a zvyšné dve motorové

vozidlá sa nachádzali ešte za predmetnou zákrutou. Následne sa poškodený pozrel doprava v smere
na Dom kultúry (Q. - R.) kde nevidel prichádzať žiadne vozidlá. Vzhľadom na skutočnosť, že motorové
vozidlá, ktoré prichádzali vľavo od neho boli v dostatočnej vzdialenosti - aby on (poškodený) mohol
bezpečne prejsť cez vozovku - vkročil na vozovku tejto ulice. Bolo to mimo priechodu pre chodcov -
pretože priechod pre chodcov sa nachádzal na uvedenej ulici nižšie (proti 90 stupňovej zákrute) a mal

bližšie k miestu svojho bydliska. Cez vozovku prechádzal mimo priechodu pre chodcov v šikmom smere
v uhle asi 65 stupňov, resp. v uhle, ktorý zviera cestička pre chodcov po ktorej išiel s vozovkou po ulici
T. J.. Keď vstúpil poškodený na vozovku pozrel sa priamo pred seba - vpravo a vľavo sa už nepozeral.
Na vozovke sa pohyboval bežnou chôdzou - nespomaľoval, ani nezrýchľoval, nezastavoval. Kráčal teda
plynule.Keďbolasivpolovicivozovkypristredovejčiarezrazuucítilnárazzľavaaspadolnavozovku.Na

vozovke zostal sedieť orientovaný v smere jeho chôdze. Od predmetného momentu si už nič nepamätal.
Čo sa stalo vnímal až vo vozidle rýchlej záchrannej pomoci, ktorá prišla na miesto dopravnej nehody. Vo
vozidle sa dozvedel, že do neho narazil motocykel. Podľa zranení, ktoré mal - musel motocykel naraziť
dojehopravejnohy,pričommalzlomenékostipredkoleniaapohmoždeninyvnútornejčastistehnapravej
nohy. Ostatné zranenie, ktoré utrpel v súvislosti s dopravnou nehodou boli odreniny a pohmoždeniny

na hlave, malíčku ľavej ruky a na palci pravej ruky. Hospitalizovaný bol i ústavne a prekonal viaceré
operácie. Podľa jeho názoru k predmetnej dopravnej nehode došlo spôsobom, že jeho poza jeho chrbát
obiehali motorové vozidlá, ktoré on videl prichádzať zľava od diaľnice D2 a motorkár (obžalovaný) sa ich
snažil obehnúť zľava a pritom pravdepodobne v dôsledku jeho veľkej rýchlosti si ho nevšimol a narazil
do neho (poškodeného).

Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný večer - 26.apríla 2013 sa vracal z pohostinstva U
Šrámeka v Bratislave. Keď prechádzal cez cestu na ulici T. J. F. Q. (R.) pozrel sa do ľava - videl ako išli
tri motorové vozidlá a to podľa svetiel. Mal však za to, že z jeho strany pôjde o bezpečné prejdenie. Keďbol v strede vozovky dostal zatmenie - nevedel, čo sa stalo. Vzápätí na to sedel na vozovke a videl, že
mal zlomenú nohu. Sedel presne na deliacej čiare vo-

zovky. Mal za to, že obžalovaný musel predmetné motorové vozidlá predbiehať a pri tomto úkone bol
poškodený zrazený obžalovaným. Po vozovke sa poškodený pohyboval kolmo. Išiel normálnou chôdzou
- autá boli v dostatočnej vzdialenosti - takže nemusel ísť cez vozovku rýchlo. Do nárazu od vstupu na
vozovku išiel plynule.
Po dopravnej nehode mu lekári dali nohu do sadrového lôžka a dňa 27.apríla 2013 (nasledujúci deň) po

dopravnej nehode mu nohu operovali. Rana sa ťažko hojila. Bol tiež doporučený i na oddelenie plastiky
v nemocnici Ružinov v Bratislave. Viackrát bol operovaný . Dňa 30.apríla 2014 nastúpil na rehabilitačnú
liečbu v Kováčovej, ktorá trvala šesť týždňov a po predmetnej rehabilitačnej liečbe v Kováčovej vykonal
ešte kontroly.
I na hlavnom pojednávaní používal pri chôdzi palicu - ktorú používa od predmetnej dopravnej nehody.
Pred predmetnou dopravnou nehodou nepoužíval pri chôdzi palicu. Najprv používal po dopravnej

nehody nemecké barle - ktoré mal asi jeden rok, potom francúzsku barlu a po liečení v Kováčovej
predmetnú palicu, ktorú mal i na hlavnom pojednávaní.
Od miesta dopravnej nehody je priechod pre chodcov vzdialený asi 80 - 100 metrov a na križovatke
vzdialená asi 400 metrov od miesta dopravnej nehody. Predmetné tri motorové vozidlá museli prejsť za
ním. Bol si vedomý toho, že predmetným motorovým vozidlám on žiadnu kolíziu nespôsobil. Nepoprel,

že predmetný motocykel obžalovaného mohol byť za niektorým z týchto motorových vozidiel.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka I.. I. F. (v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr.por.) bolo
preukázané, že táto osoba viedla v predmetný večer t. j. 26.apríla 2013 okolo 22:15 hod. svoje motorové
vozidlo značky Škoda Felicia po ulici T. J. (Q. - R.). Uvedená ulica podľa jeho výpovede bola osvetlená

pouličným osvetlením. Nepamätal si, či v protismere oproti nemu jazdilo nejaké vozidlo, resp. vozidlá.
Nevedel ani s určitosťou povedať, či pred ním jazdili nejaké vozidlá. Keď bol na uvedenej ulici približoval
sa ku 90 stupňovej ľavotočivej zákrute - vtedy videl vzadu za ním cez spätné stredové zrkadlo jazdiť
motocykel, ktorý bol asi vo vzdialenosti 200 metrov. Predmetnou zákrutou išiel rýchlosťou okolo 50 km/
hod. Vo vzdialenosti asi 50 metrov pred ním vpravo na trávnatej ploche mimo vozovky zbadal chodca -

ktorý mal oblečenú béžovú bundu, tmavé nohavice a topánky - crocsy. Keď predmetný svedok zbadal
predmetného chodca (poškodeného) nesledoval cestnú premávku za sebou. Nevedel sa vyjadriť kde sa
nachádzal motocykel - ktorý videl jazdiť v jeho jazdnom pruhu. Keď uvidel predmetného chodca - tento
bol asi jeden meter od pravého okraja vozovky. Mal kolísavý pohyb, zjavne bol pod vplyvom alkoholu.
Pohyboval sa v šikmom smere ku vozovke po betónovom chodníčku pre chodcov. Aby mu predmetný

chodec nevbehol do jazdnej dráhy začal brzdiť - pričom spomalil na rýchlosť okolo

40 km/hod. (s istotou to však uviesť nevedel). keď však s motorovým vozidlom spomalil - bez smerových
svetiel maximálne do polovice šírky vozidla prešiel do protismerného jazdného pruhu, v ktorom v tom
čase nejazdilo žiadne motorové vozidlo. V tomto momente on bol častou svojho vozidla v protismernom

jazdnom pruhu a obchádzal predmetného chodca, ktorý sa nachádzal tesne pri okraji vozovky, na
vozovke ešte nebol. Následne už veci nevenoval pozornosť - preto nevedel uviesť akým spôsobom
prechádzal cez vozovku. Preto sa opäť zaradil do svojho jazdného pruhu a pridal. Kde bol predmetný
motocykel počas predmetného manévru uviesť nevedel lebo dozadu sa nepozeral. Po chvíli však
započul nešpecifikovateľný buchot. Keď sa pozrel do spätného stredového zrkadla uvidel motocykel ako

sa kĺzal po vozovke a v pohybe hornú polovicu tela chodca okolo ktorého prechádzal. Presne s ohľadom
na šírku vozovky uviesť nevedel. svedok s motorovým vozidlom zastavil a išiel sa pozrieť na predmetné
miesto dopravnej nehody. Asi vo vzdialenosti 30 - 50 metrov od miesta dopravnej nehody v smere ku
Domu kultúry pri pravej krajnici videl ležať motocykel. Vo vzdialenosti asi 10 metrov od chodca v smere
jazdy svedka a asi 1 - 2 metre od pravého okraja uvidel motocyklistu (týmto si nebol istý na 100 %).

Chodca zbadal sedieť na vozovke, pri stredovej čiare orientovaného v smere jeho chôdze. Následne on
telefonicky privolal záchranku a políciu.
Keď mal záujem obísť predmetného chodca (poškodeného) znamenie o smere jazdy nedal - pretože
na toto podľa jeho výpovede nebol čas.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru cestná doprava I.. I. L.. Š.. Predmetný znalec bol
osobne vypočutý ako v prípravnom konaní tak i v konaní pred súdom.
Znalec mal za to, že ku kolízii medzi telom motocyklistu sunúcim sa po povrchu vozovky tesne po páde
a pravým predkolením poškodeného došlo približne v stredovej deliacej čiare vozovky ulice T. J. - vovzdialenosti cca 19,5 metra za úrovňou VBM v smere jazdy motocykla. V okamihu kolízie sa motocykel
sunul po povrchu vozovky vpravo, od tela motocyklistu. Ku kolízii došlo pri rýchlosti cca 43 km/hod -
keď vrchná časť tela motocyklistu, alebo jeho batoh zachytil predkolenie pravej nohy poškodeného -

ktorá sa v predmetnom okamihu nachádzala „za telom“ - pretože poškodený bol v nákroku ľavou nohou.
Poškodený sa pohyboval nízkou rýchlosťou - na úrovni rýchlosti cca 1 m/s v značne šikmom smere tak,
že počas tohto pohybu bol k vozidlám prichádzajúcim v smere jazdy od diaľnice D2 čiastočne privrátený
chrbtom.
Pokiaľ išlo o obžalovaného - jeho motocykel sa počas reakčnej doby blížil do miesta kolízie rýchlosťou

na úrovni 67 až 74 km/hod.
Obžalovaný začal reagovať na poškodeného úplne nesprávne - brzdením, ale aj pokusom o vyhýbanie
sa. Zvládnuť súčasne takéto dva manévre na motocykli je mimoriadne obťažné, čo dokáže v takejto
situácii iba veľmi malé percento vodičov motocyklov. Ani obžalovanému sa to za

vzniknutej situácie nepodarilo a s motocyklom začal padať na jeho ľavý bok pri rýchlosti cca 56 km/hod.

Obžalovaný mal v rozhodnom čase do istej miery obmedzené rozhľadové možnosti - pred ním sa
pohybovalo motorové vozidlo značky Škoda Felicia. Na poškodeného pohybujúceho sa šikmo naprieč
vozovkou začal obžalovaný reagovať keď sa mu na neho otvoril výhľad - bez preukázateľného časového
oneskorenia - čo technicky bolo správne. Pochybením v jeho technike jazdy bol rýchlosť jazdy, ktorá
bola vyššia ako rýchlosť v danom úseku bola povolená.

Pokiaľ išlo o správanie poškodeného ako účastníka cestnej premávky bolo úplne nesprávne:
-poškodený nesledoval a zodpovedne nevyhodnotil pred vstupom do vozovky aktuálnu dopravnú
situáciu na nej,
-prechádzalcezvozovkumimovyznačenéhopriechoduprechodcov-nievkolmom,alevšikmomsmere,
do priestoru vozovky vstupoval z priestoru, do ktorého obžalovaný nemal dobré rozhľadové možnosti,

-nevstupovaldovozovkyzpriestoruregulárnehochodníkaprechodcov,zktoréhobysadalvstupchodca
do vozovky očakávať.
Keďže poškodený prechádzal cez vozovku v danom mieste a v čase, keď na to nebola situácia z
technického hľadiska absolútne spôsobila - čím zákonite spôsobil na vozovke vznik kolíznej situácie.
Znalec mal za to, že poškodený svojím správaním vytvoril obžalovanému na vozovke prekážku z

technického hľadiska náhlu vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti jazdy a donútil ho náhle meniť smer
a rýchlosť jeho jazdy.
Na druhej strane však obžalovaný mal možnosť zabrániť kolízii s poškodeným - za predpokladu, ak by
reagoval na nesprávne konanie poškodeného brzdením a ak by v tomto čase dodržal rýchlosť jazdy
na úrovni rýchlosti v danom úseku povolenej t. j. 50 km/hod. v takomto prípade by zastavil ním vedený

motocykel priestorovo bezkolízne ešte aj s priestorovou rezervou.
Poškodený mal bezproblémovo zabrániť možnosť vzniku kolíznej situácie i samotnej dopravnej nehode
v prípade, ak by sa správal zodpovedne a v intenciách zákonom stanovených povinností.

Prvotnoutechnickoupríčinoudopravnejnehodyboloúplnenesprávneairacionálnesprávaniesachodca

ako účastníka cestnej premávky (poškodeného) a následnou technickou príčinou tejto dopravnej nehody
bola aj vysoká rýchlosť motocyklistu (obžalovaného) v rozhodnom čase. Rozmedzie rýchlosti, ktorou
išiel obžalovaný (motocyklista) znalec stanovil v kritickom čase pred nehodou na cca 67 - 74 km/hod.

Znalec mal za to, že odhad obžalovaného - že keď po prvýkrát spozoroval poškodeného na vozovke
bolo asi vo vzdialenosti štyri metre bol technicky neprijateľný.
Technicky neprijateľné poškodeným bolo podľa znalca skutočnosť - že sa mali nachádzať prichádzajúce

vozidlá v smere jazdy od diaľnice D2 v čase keď on vstupoval do vozovky a predmetný motocykel ho
obchádzal zľava a zvyšné motorové vozidlá ho obchádzali sprava.

K výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 8.septembra 2014 pri ktorej bol osobne
prítomný znalec - tento vypovedal, že je technicky neprijateľné tvrdenie obžalovaného - že ku prvému

kontaktu s poškodeným došlo v čase keď sa ešte motocykel nachádzal v polohe na kolesách a že
teda pravdepodobne došlo ku kontaktu s poškodeným pravým spätným zrkadlom motocykla. Taktiež
neprijateľným tvrdením obžalovaného - bolo jeho tvrdenie, ktoré vykonal pred políciou - kde tvrdil, že
poškodeného spozoroval na vzdialenosť asi 4 metre pred zrážkou. Na základe simulačných výpočtovmal znalec za to, že obžalovaný začal reagovať na poškodeného zo vzdialenosti viac ako 50 metrov.
Obžalovanýtotižužvovzdialenosticca11metrovpredmiestomzrážkyspadol(motocykelspadolnasvoj
ľavý bok a do miesta zrážky sa šmýkal ležiac na svojom ľavom boku). S pravdepodobnosťou blížiacou sa

k istote kontaktovalo najprv pravé predkolenie poškodeného telo poškodeného sunúceho sa po vozovke
alebo prípade jeho batoh, ktorý mal v tom čase poškodený na chrbte.
Poškodený obžalovanému vytvoril prekážku náhlu iba vo vzťahu k jeho skutočnej vysokej rýchlosti jazdy
a nie ku rýchlosti v danom úseku povolenej.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia - znalcom prof. L.. U. C., K..
Predmetný znalecký posudok bol v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Tr.por. na
hlavnom pojednávaní prečítaný.
Z predmetného znaleckého posudku bolo preukázané, že poškodený utrpel - otvorenú zlomeninu
predkoleniavpravo,pohmoždeniehlavyvľavo,vykĺbeninupiatehoprstaľavejrukyapohmoždenieoboch

kolien s povrchovými odreninami.
V danom prípade išlo o úraz ťažký s dobou liečenia tri - štyri mesiace - pričom predmetné zranenia mohli
zanechať i trvalé následky. Predmetné zranenia vznikli v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
V čase od 26.apríla 2013 do 20.mája 2013 bol poškodený hospitalizovaný na klinike úrazovej chirurgie
a následne liečený na klinike popáleninovej chirurgie. Dva mesiace sa mohol pohybovať iba s pomocou

barlí, pričom následná rehabilitácia bola minimálne mesiac - v danom prípade preto práceneschopnosť
by mala trvať tri mesiace z toho dva mesiace mal byť výrazne obmedzovaný v obvyklom spôsobe života

- t. j. že by sa pohyboval iba s pomocou barlí. Obvyklá liečba pri predmetných zraneniach mal byť
tri - štyri mesiace. V prípade zranení poškodeného išlo o komplikovanú otvorenú zlomeninu - kde bol

porušenýkožnýkrytnaľavompredkolení,čobolonutnékryťtransplantovanoukožounaklinikeplastickej
a popáleninovej chirurgie. Táto komplikácia vznikla pri prvotnom úraze. Znalec zranenia poškodeného
hodnotil ako úraz ťažký, ktorý pravdepodobne zanechá trvalé následky. Pokiaľ išlo o mechanizmus
vzniku zranenia - prvotný náraz prišiel zo strany motocyklistu (obžalovaného) na chodca (poškodeného)
zľava. Chodec bol otočený voči motocyklu ľavou časťou tela a preto mal chodec pohmoždené ľavé

temeno a vykĺbený prst na ľavej ruke. Následne spadol chodec spadol a tu mohla vzniknúť otvorená
zlomenina pravého predkolenia pri nekoordinovanom pohybe a náraze opitého chodca. Alkoholické
opojenie s danou hladinou alkoholu spôsobilo i nekoordinované pohyby tela zraneného chodca a preto
zlomenina pravého predkolenia mohla vzniknúť nepriamo pádom zrazeného chodca a nie priamym
nárazom motorky.

Zo záznamu dopravnej nehody vypracovanej dňa 26.apríla 2013 v čase o 22:15 hod., zo zápisnice o
obhliadke miesta dopravnej nehody s pripojenou fotodokumentáciou vyplynulo, že išlo o priamy úsek.
Povrch vozovky bol suchý, neznečistený. Rýchlosť bola neobmedzená dopravnou značkou.
Pokiaľ išlo o chodca - poškodeného - tento porušil ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f/, § 52,

§ 53 zákona č. 8/2009 Z.z. mal pozitívny výsledok testu na alkohol. Pokiaľ išlo o vodiča - obžalovaného
tento porušil ustanovenia § 2 ods. 2 písm. u/ zákona č. 8/2009 Z.z. Jeho výsledok testu na alkohol bol
negatívny.
Rýchlostný limit bol 40 km/hod. miestom dopravnej nehody bola ulica J., Q. - obojsmerná so stredovou
deliacou čiarou a krajnicami po oboch stranách.

Zápis o dychovej skúške zo dňa 26.apríla 2014 čas - 22:39 hod. vo vzťahu ku poškodenému bol výsledok
merania 0,31 mg/l.
Zápis o dychovej skúške zo dňa 26.apríla 2013 čas - 22:56 hod. vo vzťahu ku obžalovanému bol
negatívny.

Vo veci bola vykonaná previerka výpovede na mieste zo dňa 23.apríla 2014 za prítomnosti
obžalovaného, vyšetrovateľa, znalca ako i kriminalistického technika s pripojenou fotodokumentáciou.

Prekážka náhla je z technického hľadiska definovaná ako prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená na

vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže z dovolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je
inak obmedzený.Z evidenčnej karty vodiča bolo preukázané, že tento nadobudol vodičské oprávnenie 09.07.1996 (na

skupinu AM), 03.07.1998 (na skupinu A), 06.09.199 (na skupinu B, C, T), dňa 30.04.2002 (na skupinu
BE, CE), dňa 01.05.2004 (na skupinu A1, C1, B1, A2).

Súd v danej veci poukazuje, že pokiaľ ide o povinnosti chodca v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. tieto sú
upravené v štvrtej hlave - osobitné ustanovenia o niektorých účastníkoch cestnej premávky a to v rámci

- osobitné ustanovenie o chodcoch - § 52, 53.
Podľa § 52 ods. 1 vyššie citovaného zákona - chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po
chodníku chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici, tam
kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.
To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku alebo na
krajnici.

Podľa § 53 ods. 1 vyššie citovaného zákona - pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne
použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo.
Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec
nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je
povinný umožniť električke plynulý prejazd.

Podľa § 53 ods. 2 vyššie citovaného zákona - chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov,
musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v
skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako

chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.
Podľa § 53 ods. 3 vyššie citovaného zákona - mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku
prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len
ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu
smeru alebo rýchlosti jazdy.

Podľa § 53 ods. 4 vyššie citovaného zákona - pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či
tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať
ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie
ani iné zábrany.
Zo všetkých ustanovení vyššie citovaného zákona - vo vzťahu ku chodcom jednoznačne vyplýva, že

chodec sa vo vozovke nesmie pohybovať a ak, tak s výraznými obmedzeniami (§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
2, 3 zákona), dokonca nesmú ani obmedziť cestnú premávku okrem priechodu pre chodcov.

Technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo teda nielen vysoká rýchlosť motocyklistu
(obžalovaného) ale i nesprávne konanie chodca (poškodeného).

Preukázaná tak bola príčinná súvislosť medzi prekročením maximálne povolenej rýchlosti zo strany
obžalovaného a spôsobeným

následkom. Medzi rýchlosťou obžalovaného a vzniknutým následkom existoval teda priamy kauzálny
vzťah.

Zo simulačných výpočtov, ktoré boli vykonané znalcom z odboru doprava vyplynulo, že obžalovaný
začal reagovať na pohyb poškodeného (chodca) v smere jeho jazdnej dráhy ním vedeného motocykla
brzdením o čas cca 0,2 s - skôr ako vozidlo Škoda míňalo chodca, t. j. v čase cca 3,1 s pred kolíziou
- keď predný obrys motocykla bol od nebezpečného prierezu vozovky vzdialený cca 50,5 m. vzhľadom

na zanechané stopy je možné techniky dôvodne usudzovať, že obžalovaný sa v končenom dôsledku
očakávane nedokázal jednoznačne rozhodnúť, či bude pohybujúceho sa poškodeného obchádzať
sprava, alebo zľava, t. j., ako to urobil vodič vozidla Škoda Felicia.
Ku kolízii medzi obžalovaným a poškodeným došlo približne v priestore stredovej deliacej čiary vozovky
ulice Janka Alexyho a súčasne vo vzdialenosti cca 19,5 m za úrovňou VBM v smere jazdy k Domu kultúry

Z uvedeného mal súd za to, že v posudzovanej veci bolo zásadnou príčinou vzniknutého následku na
zraneniach poškodeného konanie obžalovaného, ktoré spočívalo v hrubom porušení pravidiel cestnej
premávky a to v značnom prekročení najvyššej povolenej rýchlosti. Okolnosť, že poškodený spolu
zavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky ustanovených v zákone č. 8/2009 Z.z.neznamená sama o sebe zánik trestnej zodpovednosti obžalovaného ako vodiča motocykla, ktorý sa
zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jeho následku, t.j. ťažkej ujmy na zdraví poškodeného.
Táto okolnosť ovplyvňuje len mieru zavinenia obžalovaného, ktorú možno zohľadniť pri výmere trestu.

Vodič musí dbať na všeobecne známy jav, že chodec prechádza cez vozovku pred neho za inými
vozidlami, pohybujúcimi sa po vozovke (NS ČSR -Zm III 491/37).

Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. Obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona.
Predmetným zákonom v danom prípade bol zákon č. 8/2009 Z.z. a bolo porušené ustanovenie § 16
ods. 4 citovaného zákona.
Objektom žalovaného trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Protiprávnym

konaním obžalovaný spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Predmetný čin spáchal spôsobom,
že porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom.
Z jeho strany bolo porušené ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších právnych
predpisov.
Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v obci vodič smie jazdiť

rýchlosťou najviac 50 km/hod., a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci,
najviac 90 km/hod.
Na druhej strane je nevyhnutné a teda potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že obžalovaný nemal v
úmysle inému (poškodenému) spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a ani mu spôsobiť akúkoľvek ujmu na
zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví. V danom prípade

ide preto o nedbanlivostné konanie zo strany obžalovaného.
Následkom bola spôsobená poškodenému ťažká ujma na zdraví.
Pokiaľ išlo o predmetnú ťažkú ujmu na zdraví - súd vo veci vychádzal zo znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo.
Predmetné zranenia, ktoré boli spôsobené z dôvodu predmetnej dopravnej nehody boli ako úraz

hodnotené ťažké - s dobou liečenia tri - štyri mesiace. Predmetné zranenia mohli zanechať
i trvalé následky.
Na hlavnom pojednávaní sa poškodený podrobne vyjadril k predmetným zraneniam. Naviac poškodený
nielen podľa jeho vlastnej výpovede, ale i samotného znalca bol minimálne dva mesiace výrazne
obmedzovaný v obvyklom spôsobe života - pohyboval sa za pomoci barlí (i v čase hlavného

pojednávania sa pohyboval len za pomoci palice). Následne bola vo veci rehabilitácia v Kováčovej -
(najprv to boli dve nemecké barle, následne francúzska barla a po liečení v rehabilitačnom zariadení
v Kováčovej palica).
Na rozdiel od obhajoby súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval v súlade s obžalobným návrhom - §
157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. - spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví so zároveň so závažnejším spôsobom

konania - (porušenie dôležitej povinnosti).

Podľa § 138 písm. h/ Tr.zák. - závažnejším spôsobom konania sa rozumie aj páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie,
alebo uloženej mu podľa zákona.

Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akejkoľvek povinnosti, ale
len porušenie takej povinnosti, ktorej následkom obvykle (vo všeobecnosti) môže byť taký výrazný zásah
do práv iných, že ak príde k porušeniu tejto dôležitej povinnosti v príčinnej súvislosti s trestným činom,
podstatne sa zvyšuje účinnosť tohto trestného činu oproti bežnému činu obdobného charakteru (R
31/1966).

Ak ide o vo všeobecnosti dôležitú povinnosť, aj také porušenie, ktoré nemusí maž úplne neodstrániteľné
alebo ťažko napraviteľné následky, je

porušením dôležitej povinnosti (napr. i neprimeraná nedovolená rýchlosť - z ktorého rezultuje následok
nebezpečenstva pre život alebo zdravie ľudí).
Práve prekročenie najvyššie povolenej rýchlosti (ako to bolo i v tomto prípade) je porušením dôležitej
povinnosti uloženej vodičovi (obžalovanému) právnymi predpismi (zákon o cestnej premávke) - pretožetakéto porušenie má za následok veľmi reálne nebezpečenstvo pre ľudí život a zdravie (ako to boli i v
tomto prípade).
Medziporušenímpovinnostianásledkomtrestnéhočinuakosúdvyššierozviedolbolapríčinnásúvislosť.

Predmetné zranenia boli dokonané v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Porušením dôležitej povinnosti môže byť i okolnostiam neprimeraná veľká rýchlosť motorového vozidla
(motocykla) - R 116/1952.
Vodič motorového vozidla (motocykla) sa nemôže spoliehať na to, že chodec veľmi vysokého veku

(chodec bola vo veku 77 rokov) sa bude správať v cestnej premávke s potrebnou opatrnosťou a že bude
primerane reagovať na dopravnú situáciu (R-25/1987).
Okolnosť, že poškodený chodec spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky
stanovených v zákone - neznamená sama osebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového
vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodeného
(upravené znenie - R 7/1995).

Pri hodnotení primeranej rýchlosti v uzatvorenej obci nie je možné vychádzať iba z maximálne dovolenej
rýchlosti (v tomto prípade 50 km/hod), ale je nutné brať zreteľ aj na všeobecné ustanovenia o rýchlosti
jazdy uvedené v zákone o cestnej premávke.
Porušením dôležitej povinnosti je najmä také porušenie povinnosti, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť
a hmotnosť motorových vozidiel (motocyklov) môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktoré

podľa všeobecných skúsenosti takýto následok skutočne často i má (R 33/1972).

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Konaním obžalovaného bol narušený ako súd vyššie už zdôraznil vysoko chránený záujem a to
ochrana ľudského života. Poškodený utrpel zranenia - utrpel otvorenú zlomeninu predkolenia vpravo,
pohmoždenie hlavy vľavo, vykĺbenie piateho prsta ľavej ruky a pohmoždenie oboch kolien s povrchovými

odreninami, v súvislosti s ktorými zraneniami bol poškodený po dobu presahujúcu dva mesiace výrazne
obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a ešte dňa 6.februára 2014 sa pohyboval s oporou barle.

Obžalovaný do spáchania žalovaného skutku viedol riadny život. Z výpisu registra trestov bolo
preukázané, že do spáchania skutku, ale

i po jeho dokonaní nebol ani raz postavený pred súd a právoplatne odsúdený - § 36 písm. j/ Tr.zák.
Podľa jeho vlastného vyjadrenia (s predložením listinných dôkazov) bolo preukázané, že tento je

od 3.januára 2012 je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti A., P..D..G.. Žije v spoločnej
domácnosti so svojou družkou a s družkiným maloletým dieťaťom. Na základe tehotenského preukazu
družky obžalovaného títo očakávajú narodenie spoločného maloletého dieťaťa. Obžalovaný predložil
osvedčenie o evidencii troch motorových vozidiel - ktorých je vlastníkom a ktoré používa pri výkone
svojej práce.

Priťažujúce okolnosti v súlade s ustanovením § 37 Tr.zák. vo vzťahu k obžalovanému nezistil.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd mal za to, že v danom prípade práve s prihliadnutím i na spolu zavinenie poškodeného na
prevýchovu a nápravu obžalovaného je na mieste ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu. S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. - nie je základná trestná
sadzba jeden rok - päť rokov, ale jeden rok - tri roky osem mesiacov.
Obžalovanému súd preto uložil trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu trvaní jeden rok.Zo strany obžalovaného bolo preukázané nedbanlivostné konanie. Predmetný trest odňatia slobody
podľa názoru súdu splní účel trestu vzhľadom i na samotnú generálnu prevenciu Trestného zákona.
Naviac obžalovanému súd uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu

dvadsaťosem mesiacov.
Súd mal preto za to, že takýmito dvoma druhmi trestov postačí na obžalovaného vplývať. Naviac vo veci
je potrebné uviesť, že od času predmetnej dopravnej
Tým je podľa názoru súdu splnená i zásada proporcionality - t. j., že trest by mal byť proporcionálny k
spáchanému skutku. Práve počas plynutia skúšobnej doby bude mať obžalovaný možnosť preukázať,

že spáchanie skutku bolo len mimoriadnym vybočením z medzí jeho riadneho života. Záležať bude iba
na ňom, či účel trestu bude dosiahnutý i bez výkonu alebo či spôsobom svojho života dá podnet k tomu,
aby súd vyslovil, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil a trest odňatia slobody
sa vykoná.
So zreteľom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho doterajší život a možnosti nápravy súd
nadobudol presvedčenia, že účel

trestu bude v posudzovanom prípade dosiahnutý už samotnou hrozbou trestom odňatia slobody, za
súčasného uloženia zákazu činnosti, aby celkový trest vyznieval citeľne a viedol obžalovaného k
uvedomeniu si následkov jeho protiprávneho konania.
Predmetný trest je podľa názoru súdu dostatočným i z hľadiska generálnej prevencie do budúcna vo

vzťahu ku ostatným páchateľom - aby ich odradil od vykonania obdobného protiprávneho konania vo
vzťahu ku poškodeným

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu dvadsaťosem mesiacov.

Z evidenčnej karty vodiča bolo preukázané, že obžalovaný nadobudol vodičské oprávnenie dňa
09.07.1996 (skupina AM), dňa 06.09.1999 (skupina B, C, T), dňa 30.04.2002 (skupina BE, CE), dňa
01.05.2004 (skupina A1, B1, C1, C1E, A2).
Vo vzťahu k obžalovanému boli uložené blokové pokuty v celkovom počte - 20 - rýchlosť jazdy (osem),
povinnosti vodiča (dvanásť).

Dňa 5.mája 2014 (t.j. už po predmetnej dopravnej nehode - 26.apríla 2013) mu bol uložený trest zákazu
činnosti na dobu jeden mesiac Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava V (sp.zn. ORP-P-426/
BAV-OBCP-14). Z uvedeného dôvodu bolo vo vzťahu k jeho osobe vykonané preskúšanie dňa 24.júla
2014.
Pokiaľ išlo o uložený trest zákazu bol porušený zákon č. 8/2009 Z.z. - ustanovenie § 16 ods. 4 - rýchlosť

jazdy a to dňa 26.februára 2014.
Obžalovaný sa opakovane (predmetné blokové pokuty za rýchlosť jazdy - 28.04.2014, 31.03.2014,
19.08.2013, 29.07.2013, 10.04.2013, 08.05.2012, 09.03.2012, 12.08.2011, 07.11.2005, 03.06.2005)
dopustil obdobného konania - t. j. rýchlosť jazdy.

Uvedené v spojitosti s ďalšími priestupkami hodnoteným ako závažný (viď evidenčná karta vodiča)
svedčí pre „flagrantné“ porušovanie predpisov v cestnej premávke, indikuje však nerešpektovanie
predpisov v cestnej premávke obžalovaným ako vodičom či už motorového vozidla alebo motocykla
(ako to bolo v tomto prípade) a jeho neschopnosť zvýšiť opatrnosť po tom, čo už spôsobil teraz žalovanú
dopravnú nehodu. Nie sú zanedbateľné ani okolnosti prípadu spočívajúce o.i. v tom, že ťažké zranenia,

ktoré utrpel zavinením obžalovaného poškodený, tohto výrazne obmedzovalo v obvyklom spôsobe
života po dobu dlhší čas a zranenie zanechali trvalé následky v podobe obmedzenia hybnosti nohy, ktorá
je u poškodeného dominantná a možnosť chodenia prostredníctvom palice. S

Obžalovaný konal v rozpore so zákonmi upravujúcimi pravidlá cestnej premávky a to viackrát (podrobne

rozvedené), za čo bol v priestupkovom konaní i postihnutý.

Splnomocnenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. - si uplatnil škodu vo vzťahu k obžalovanému
vo výške 7 370,47 Euro. Doklady k takto vyčíslenému nároku na náhradu škody sú založené v spise.
Súd v danom prípade aplikoval vo vzťahu k poškodenému ustanovenie § 288 ods. 1 Tr.por. - t. j. odkázal

ho s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko by bolo treba o rozhodnutie o
povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania
a predĺžila by ho.V tomto smere je potrebné uviesť, že účelom trestného konania je predovšetkým rozhodnúť o vine a
treste páchateľa a len v prípade, ak uplatnený nárok na náhradu škody bol riadne a včas a bez potreby
doplnenia ďalšieho dokazovania, bolo by možné o ňom pozitívne rozhodnúť. V danom prípade tieto

podmienky splnené neboli, nakoľko na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné
vykonať aj ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného konania. Pri rozhodovaní o povinnosti
obžalovaného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom je súd povinný aplikovať i
príslušné hmotnoprávne predpisy - v danom prípade občianskeho práva, ktoré sa na prejednávaný
prípad vzťahujú.

Pri preskúmaní predmetného nároku bolo potrebné zohľadniť i skutočnosť, že i sám poškodený sa
spolupodieľal na vzniku dopravnej nehody. Škodu, ktorú si preto Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
i keď bola z ich strany preukázaná na základe listinných dôkazov založených v spise, nemohla byť v
celom rozsahu uhradená obžalovaným.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka - ak bola škoda spôsobená tiež i zavinením poškodeného - nesie
škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, nesie ju sám. Z uvedeného dôvodu

až občianske súdne konanie ďalším dokazovaním v predmetnej veci ohľadom pomeru - aký bude
obžalovaný povinný nahradiť, môže vyriešiť predmetnú otázku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v le-
hote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd

v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.