Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710205182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5710205182.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., A. R. XX, 2/ G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. R. XX, obaja zastúpení JUDr. Antonom Slamkom,
advokátom, so sídlom v G. F., K. XXXX/XX, proti odporcovi: TURIEC - AGRO, s. r. o., so sídlom v
Turčianskom Ďure 34, IČO: 31 608 469, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom,
so sídlom v H., F. X, v konaní o zaplatenie 10.785,- Eur, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ a odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/107/2010-283 zo dňa 26.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým okresný súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v
rade 1/, 2/ sumu 545,- eur, vo výroku III., ktorým návrh v časti o zaplatenie 3.019,12 eur zamietol a vo
výroku IV. o trovách konaniach z r u š u j e a v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 7.220,88 Eur, vo
výroku II. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ a v rade 2/ sumu 545,- Eur, do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku III. návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
sumy 3.019,12 Eur zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitne.
Nárok navrhovateľov posudzoval podľa § 123, § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 10 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, § 43
ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.
Okresný súd konštatoval, že návrhom na začatie konania, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa
04.05.2010, navrhovatelia v rade 1/ a v rade 2/ žiadali, aby im odporca zaplatil za ich pozemky, ktoré
užíva bez uzatvorenej zmluvy, a to za obdobie od 27.04.2007 do 27.04.2010 sumu 10.785,- Eur.
Navrhovatelia v rade 1/ a v rade 2/ uviedli, že odporca užíva časti ich pozemkov, ktoré sú zapísané

na Správe katastra Turčianske Teplice a nachádzajú sa v katastrálnom území R. J., o celkovej výmere
14.381 m2. Na viacerých týchto pozemkoch sa nachádzajú stavby, ktoré vlastnícky patria odporcovi.
Odporca sa vyjadril k podanému návrhu a uviedol, že užíva len časť pozemkov navrhovateľov, ktoré sú
zastavené stavbami v jeho vlastníctve, ako aj prístupové cesty k týmto stavbám. Zároveň uviedol, že
je ochotný zaplatiť za užívanie pozemkov, ale len tých, ktoré v skutočnosti užíva, a to vo výške 1 % z
ich reálnej hodnoty ročne.

Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právnych zástupcov účastníkov,
znaleckým dokazovaním, ohliadkou sporných nehnuteľností a listinami založenými v spise. Vzhľadom
k tomu, že rozsah užívania pozemkov navrhovateľov v rade 1/ a v rade 2/ odporcom sa stal
medzi účastníkmi nesporný a k dohode o výške odplaty za toto užívanie medzi účastníkmi nedošlo,
prvostupňový súd za účelom zistenia ceny užívania sporných pozemkov v danom mieste a čase
ustanovil súdneho znalca, aby určil obvyklé nájomné za sporné pozemky, ktoré odporca užíva pre účely

poľnohospodárskej výroby. Ďalej dôvodil, že súdny znalec určil všeobecnú hodnotu sporných pozemkov
vovýške3.846,42Eur,keďuviedol,žeprevýpočetvšeobecnejhodnotyspornýchpozemkovbolapoužitámetódapolohovejdiferenciácievsúladespostupmi,ktorésúuvedenévpríloheč.3vyhláškyč.492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Tiež konštatoval, že zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov znalec neakceptoval, nakoľko tento zákon rieši len určenie ceny nájmu

z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ).
Okresný súd s poukazom na znalecký posudok a na zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho pozemku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých pozemkov určil ekvivalent úžitku, ktorý získal odporca užívaním sporných pozemkov za
obdobie od 01.01.2008 do 27.04.2010 vo výške 545,- Eur. Poukázal pritom na vyhlášku č. 38/2005 Z.

z., podľa ktorej hodnota bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek sporných pozemkov predstavuje
0,3203 Eur na 1 m2. Podľa tejto hodnoty by cena nájmu sporných pozemkov predstavovala ročne
sumu 37,14 Eur. Jedná sa o 1 % z hodnoty spornej pôdy (11.586 m2 x 0,3206 Eur = 3.714,47 Eur :
100 = 37,14 Eur). Za obdobie troch rokov by regulovaná cena nájmu predstavovala 111,42 Eur. Podľa
záverov znaleckého dokazovania všeobecná hodnota nájmu sporných pozemkov je 3.846,42 Eur. Je
nepochybné, že tento rozdiel v cene nájmu je mimoriadne veľký. V danej veci považoval okresný súd

za spravodlivé určiť regulovanú cenu nájmu nie podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek,
ale podľa skutočnej ceny pôdy, ktorá vyjadruje trhové podmienky v danom čase a mieste. Z tohto
dôvodu určil výšku nájmu tak, že vychádzal zo všeobecnej hodnoty sporných pozemkov 14.273,95
Eur. Odporca viacerými zmluvami o nájme poľnohospodárskych pozemkov s tretími osobami preukázal,
že pri stanovení ceny nájmu za poľnohospodárske pozemky vychádzal vo všetkých prípadoch zo

sadzby 1,5 % z hodnoty pôdy vyjadrenej bonitovanými pôdno-ekologickými jednotkami. Okresný súd
z tejto obvyklej sadzby vychádzal a cenu nájmu vypočítal zo všeobecnej hodnoty sporných pozemkov
14.273,95 eur. Z tejto sumy 1,5 % predstavuje sumu 214,- Eur ročne. Vzhľadom na nutnosť ceny nájmu
v poľnohospodárstve regulovať, súd takto určenú výšku ročného nájomného považoval za spravodlivú.
Za obdobie od 01.01.2008 do 27.04.2010 predstavuje cena nájmu sporných pozemkov sumu 545,-

Eur. Za daných okolností, keď regulácia cien nájmov poľnohospodárskej pôdy je zákonná a z hľadiska
všeobecného záujmu na Slovensku aj odôvodnená, súd považoval takto určený ekvivalent ceny za
užívanie sporných pozemkov za primeraný a spravodlivý. Návrh navrhovateľov v rade 1/ a v rade 2/ na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia v zostávajúcej časti 3.019,12 Eur zamietol (3.564,12 Eur - 545,-
Eur = 3.019,12 Eur).

Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. vyhradil na samostatné
konanie.

Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v rade 1/ a v rade 2/ a tiež odporca v zákonnej lehote
odvolanie.

Navrhovatelia v rade 1/ a v rade 2/ namietali, že napadnuté rozhodnutie v II. a III. výroku považujú za
nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm.
f) O. s. p. Súdny znalec Ing. Tobiaš Palúdka, ktorého okresný súd ustanovil, určil správnu hodnotu
pozemkov, ako aj všeobecnú cenu nájmu sporných pozemkov. Vzhľadom na vykonanie dôkazu - určenie

znalca na všeobecnú hodnotu nájmu sporných pozemkov, považujú rozhodnutie okresného súdu, ktoré
nevychádzalo z takto určenej hodnoty nájmu, za nesprávne. Takýmto rozhodnutím okresného súdu je
postavenie navrhovateľov ako vlastníkov pôdy v nevýhode a spôsobuje im nemalú škodu. Zákonná
regulácia výšky nájmu poľnohospodárskych pozemkov, na ktorú sa odvoláva napadnuté rozhodnutie,
sa na tento prípad nevzťahuje a v prípade, že by sa vzťahovala, bola by v rozpore s inými zákonnými

ustanoveniami. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadali, aby krajský súd zmenil rozhodnutie okresného
súdu v II. a III. výroku tak, že vyhovie ich návrhu, prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v podanom odvolaní namietal, že II. výrok rozhodnutia okresného súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., nakoľko okresný
súd pri stanovení výšky nájomného vychádzal z obvyklej sadzby v danej lokalite, t. j. 1,5 % z
hodnoty pozemkov, avšak ako hodnotu pozemkov nepoužil zákonnú bonitovanú pôdno-ekologickú
jednotku, o ktorej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v takom prípade by výška nájomného za
sporné obdobie predstavovala sumu 129,27 Eur, ale použil pre výpočet výšky nájomného inú hodnotu

predmetných pozemkov a následne stanovil výšku nájomného za sporné obdobie v sume 545,-
Eur. Takýto postup pri výpočte výšky nájomného za užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely
považuje odporca za nesprávny a je toho názoru, že daným postupom okresného súdu došlo k
nedôvodnému a neprípustnému pritvrdzovaniu zákona. Má za to, že záväznosť zákona č. 504/2003 Z.z. je nespochybniteľná, a teda aj ním stanovený spôsob výpočtu nájomného. Na základe uvedeného
žiadal, aby krajský súd II. výrok rozhodnutia zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
v rade 1/ a v rade 2/ sumu 129,27 Eur.

Odporca sa písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľov tak, že samotný znalec spochybnil relevantnosť
svojho posudku, keď uviedol, že: „Chcem povedať to, že keby som vypočítal cenu nájmu vzhľadom
na BPEJ, tak odhadujem to nahrubo, že by cena nájmu za rok 2008 bola radikálne nízka, okolo 100,-
Eur za rok a podobne aj v ďalších rokoch. Ďalej chcem uviesť to, že myslím si, že tých 100,- Eur

by sa navrhovateľovi zdalo málo." Poukázal na to, že uvedený záver znalca je súčasťou zápisnice
z pojednávania zo dňa 08.03.2013, čím podľa odporcu znalec úplne diskvalifikoval svoj posudok a
zaradil ho medzi nepoužiteľné. Zákonná regulácia výšky nájmu poľnohospodárskych pozemkov, na
ktorú sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, sa podľa navrhovateľov nevzťahuje na daný prípad, avšak
títo neuviedli, o aký rozpor zákonnej regulácie výšky nájmu poľnohospodárskych pozemkov s inými
ustanoveniami by sa malo jednať. Tieto zostávajú len v polohe irelevantného balastu bez dopadu na

posúdenie merita veci v tomto konaní.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
navrhovateľmi proti výroku III., ktorým súd zamietol návrh v časti o zaplatenie 3 029,- Eur a odporcom,
ktorý napadol výrok II., ktorým súd uložil odporcovi zaplatiť 545,- Eur, v rozsahu danom ust. § 212 ods.

1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), rozsudok okresného súdu
zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Výroku
rozsudku, ktorým okresný súd v konaní v časti o zaplatenie 7 220,88 Eur zastavil, sa nedotkol, keďže
tento nebol napadnutý odvolaním.

Rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, a preto došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

Okresný súd správne vyhodnotil, že odporca užíva pozemky navrhovateľov bez právneho dôvodu, teda
bez zmluvy o nájme. Odporca užíva pozemky navrhovateľov, ktoré sú zastavané poľnohospodárskymi

stavbami v jeho vlastníctve, pričom rozsah užívania pozemkov navrhovateľov odporcom nebol medzi
účastníkmi sporný. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode o výške nájomného a nájom nevznikol ani
zo zákona, pričom nedošlo ani k dohode o odkúpení predmetných pozemkov odporcom. Týmto bolo
preukázané podľa odvolacieho súdu, že odporca užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a keďže za
užívanie nehnuteľností nezaplatil navrhovateľovi žiadnu čiastku a tým sa bezdôvodne obohatil na jeho

úkor v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Sporná zostala výška bezdôvodného obohatenia. Je nesporné, že pozemok slúži na poľnohospodárske
účely, keďže ide o pozemky na poľnohospodárskom dvore, čiastočne zastavanom poľnohospodárskymi
stavbami, zatrávnenými plochami a tieto boli a sú využívané v súvislosti s chovom zvierat a rastlinnou

výrobou, keďže sú na nich senníky, triedičky zemiakov, sklady PROMOS, ktoré boli vybudované do
24.06.1991. Odporca v konaní žiadal, aby bolo bezdôvodné obohatenie určené podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 504/2003 Z. z., kde je uvedené, že výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej
pôdy určenej podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva obvodných pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách s tým, že podrobnosti o určení hodnoty pozemkov
sú ustanovené vo vyhláške č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely
pozemkových úprav. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že ust. § 10 ods. 1 citovaného zákona
vychádza pri určovaní výšky nájmu z predpokladu, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu s určenou
BPEJ, čo v prejednávanej veci predmetné pozemky nie sú. V celom rozsahu ide o zastavané plochy s

poľnohospodárskymi budovami. Citovanú vyhlášku č. 38/2005 Z. z. nie je v prejednávanej veci možné
aplikovať. Na predmetné pozemky nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu a nie je
teda možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., ale
podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty.

V zmysle § 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov, pozemok na účely tohto zákona je taký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24.06.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárskeúčely, alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu (2a) tým nie sú dotknuté. Osobitným
predpisom podľa 2a poznámky je vyhláška úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady SR o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol
zrušený vyhláškou č. 461/2009 Z. z.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
poľnohospodárskou pôdou je produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej

len„kataster")akoornápôda,chmelnice,vinice,ovocnésady,záhradyatrvalétrávnatéporasty.Hodnota
pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa v zmysle § 1 vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z. určuje podľa pôdno-ekologických jednotiek a príslušných sadzieb
uvedených v prílohe zákona.

Bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (BPEJ) je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu

a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.

Predmetom konania nie je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodné obohatenie, pričom pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemku, ktorého užívanie
je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Pozemky, ktorých užívanie je dôvodom vzniku

bezdôvodného obohatenia, nie sú poľnohospodárskym pozemkom s určenou BPEJ.

V tejto súvislosti potom neobstojí hodnotenie obvyklého nájomného prvostupňovým súdom, ktorý
nevychádzal zo znaleckého posudku, ale stanovil obvyklé nájomné porovnaním ceny nájmu
poľnohospodárskeho pozemku s určenou BPEJ a ceny nájmu poľnohospodárskeho pozemku s určenou

BPEJ, pričom zohľadnil aj odporcom predložené zmluvy o nájme za poľnohospodárske pozemky
vo výške 1,5 % z hodnoty pôdy vyjadrenej BPEJ. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd
vychádzal z porovnania dvoch vzájomne neporovnateľných skutočností. Súd sa môže odchýliť od
záverov znaleckého posudku, avšak musí uviesť relevantné skutočnosti, prečo tak urobil, čo v
danom prípade absentuje. Navyše vzal do úvahy zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov

s tretími osobami predloženými odporcom a nevzal do úvahy zmluvu predloženú navrhovateľom o
nájme poľnohospodárskeho pozemku a ani sa s touto skutočnosťou nijakým spôsobom v odôvodnení
rozhodnutia nevyporiadal. Okrem toho zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov s tretími
osobami predloženými odporcom vyplýva, že predmetom zmluvy je orná pôda, čiže sa jedná o ornú
pôdu - poľnohospodársky pozemok s určenou BPEJ. Preto je záver okresného súdu ohľadne stanovenia

obvyklého nájmu nesprávny.

Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by
obvykle bolo nutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci. Prihliadne

sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania
veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny
nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej
zmluvy. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných
prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska

toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel
nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo" bez možnosti užívať pozemok.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať stanovením obvyklej ceny nájmu tak, aby bolo
dostatočne zrejmé, z čoho vychádzal pri jej stanovení. Následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal. Závery, ktoré prijal, primerane
vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu.

Zároveň súd zrušil aj súvisiaci výrok, ktorým prvostupňový súd vyhradil rozhodovanie o trovách konania
na samostatné konanie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového
a odvolacieho konania.Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.