Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111235258.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 31,46 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 27Rob/594/2011-185 zo dňa 14.02.2013,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 27Rob/594/2011-185 zo dňa 14.02.2013 v
napadnutej časti m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho
konania nepriznáva.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil IV. Výrok uznesenia Okresného súdu Nitra č.k.
27Rob/594/2011-30 zo dňa 19.07.2012 v časti tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 58,15 eura na účet jeho právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 eura na účet jeho právneho zástupcu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 21.11.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 31,46 eura s príslušenstvom a zároveň zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania
vo výške 16,50 eura. Písomným podaním zo dňa 07.02.2012, doručeným na súd dňa 09.02.2012
oznámiloZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,
že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej. Na základe predložených listinných

dôkazov súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz, pod č. k. 27Rob/594/2011-44 zo dňa
21.05.2012, v znení navrhnutom žalobcom v petite návrhu. Písomným podaním zo dňa 25.05.2012,
doručeným na súd dňa 30.05.2012 vzal žalobca návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, žiadal,
aby konajúci súd konanie vo veci samej zastavil a rozhodol o vrátení súdneho poplatku.

Dňa 19.07.2012 súd prvého stupňa rozhodol uznesením č. k. 27Rob/594/2011-49, ktorým zrušil platobný
rozkaz súdu prvého stupňa č. k. 27Rob/594/2011-44 zo dňa 21.05.2012, konanie zastavil, rozhodolo vrátení kráteného súdneho poplatku za návrh v sume 9,87 eura žalobcovi a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Voči IV. výroku podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby súd uznesenie v napadnutej časti

zmenil a uložil žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 58,15,
eura a trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 eura.

Súd prvého stupňa uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj
zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom dospel k názoru, že zastavenie konania zavinil
žalobca, nakoľko doručil súdu späťvzatie žaloby až na základe zistenia, že do konania vstúpil vedľajší
účastník na podporu žalovaného, t.j. nezobral návrh späť pre správanie žalovaného. Súd mal preto pri

rozhodovaní o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 OSP.

Nakoľko odvolanie vedľajšieho účastníka smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka, súd odvolaniu
v súlade s ust. § 374 ods. 4 OSP v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi v
súlade s ustanovením § 146 ods. 2 OSP priznal trovy prvostupňového konania vo výške 58,15 eura na
účet jeho právneho zástupcu. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy

odvolacieho konania vo výške 19,12 eura na účet jeho právneho zástupcu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v
zákonom stanovenej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý výrok o trovách konania
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že cieľom združenia je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie

spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Tvrdil, že združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľskej veci.
Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí
reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu

zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Ak združenie už v čase svojej
registrácie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľa, znamená to, že v tomto čase muselo spĺňať základné
materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Poukázal na to, že
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o
vstupezdruženiadokonania,ktoréobsahuježiadosťozaslaniežalobyanávrhnapriznanietrovkonania.

Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že
účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady
trov právneho zastúpenia. Žalobca mal za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia §

150ods.2OSP.Tvrdil,žeprávnezastúpenievedľajšiehoúčastníkavpredmetnomkonaníjenadbytočné,
účelové a nehospodárne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách preskúmal a v zmysle
§ 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil
trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,33 eura s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu
právnej služby vo výške 9,96 eura a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,35 eura s DPH

za podanie odvolania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že je potrebné ho v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmeniť.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovanej vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinná uhradiť trovy konania žalovaná.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

V prebiehajúcom konaní súd prvého stupňa dňa 21.05.2012 vydal platobný rozkaz č.k.
27Rob/594/2011-44. Následne uznesením zo dňa 19.07.2012 č.k. 27Rob/594/2011-49 právoplatným
dňa 14.08.2012 platobný rozkaz zrušil. Dňa 15.05.2012 vedľajší účastník oznámil vstup do konania.
Plnomocenstvo, ktoré vedľajší účastník udelil svojmu zástupcovi ako aj Oznámenie o vstupe do konania

je formulované absolútne všeobecne bez uvedenia výšky predmetu konania, resp. aspoň jedného
špecifického prvku odlišujúceho tento spor od iných. Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania
zo dňa 11.05.2012 okrem mena a priezviska žalovaného neovládal žiadne iné identifikačné údaje
(adresa, dátum narodenia, príp. jeho sídlo). V tomto konaní je možné predpokladať, že vedľajší účastník
vystupuje na strane žalovaného bez jeho vedomia. Súd prvého stupňa toto konanie uznesením zo dňa

19.07.2012 č.k. 27Rob/594/2011-49 zastavil z dôvodu, že žalobca pred prvým pojednávaním vzal späť
návrh v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. O trovách konania rozhodol súd
prvého stupňa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne súd prvého
stupňa po náhrade trov konania rozhodol napadnutým uznesením, ktoré v časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka napadol odvolaním žalobca.

Odvolací súd sa preto v tomto odvolacom konaní zaoberal predovšetkým namietanými trovami
vedľajšiehoúčastníka,ktorésúpredmetomtohtoodvolaciehokonania.Vtomtosmerejepotrebnéuviesť,
že späťvzatie návrhu (žaloby) je dispozitívny procesný úkon, ktorý v občianskom súdnom konaní patrí
výlučne navrhovateľovi (žalobcovi). Žalobca ako dominus listis (pán v spore), ktorému svedčí právo
podať návrh vo veci, tento môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie

návrhu ako procesný úkon je prejavom vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie
súdneho konania, teda je takou subjektívnou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu
konania. Účinky späťvzatia návrhu nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j.
súdu. V prípade ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť.

Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že v prípade späťvzatia návrhu je potrebné

aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2
prvávetaOSP.Predmetnékonaniebolozastavenézdôvoduspäťvzatianávrhužalobcom,tedazdôvodu
takej subjektívnej (zavinenej) skutočnosti, ktorá bezprostredne viedla k zastaveniu konania. Preto ak
žalobca vezme návrh späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP z procesného
hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania,

ktoré vynaložil v súvislosti s predmetným konaním. Pokiaľ teda dôjde k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia návrhu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnúzodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť najmä v
súvislosti s § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP dopadá len na
také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia § 146 ods. 2 veta druhá OSP.

V tomto prípade odvolací súd stotožniac sa so závermi súdu prvého stupňa v konaní žalobcu vzhliada
jeho procesné zavinenie na zastavení konania, preto je aj účastníkom, ktorý by mal znášať aj prípadné
trovy takto zastaveného konania vo vzťahu k ostatným účastníkom konania. Vo vzťahu k žalovanému
súd prvého stupňa správne náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Náhradu trov konania si však v tomto prípade uplatnil právny zástupca vedľajšieho účastníka vo výške

58,15 eura za dva úkony právnej služby, ktorému súd prvého stupňa túto náhradu aj v tejto výške priznal.
S týmto záverom súdu prvého stupňa sa však odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd podrobil tieto
trovy konania vedľajšieho účastníka, ktoré by inak mal nahradiť žalobca, kontrole z hľadiska kritéria,
ktorým je ich účelnosť.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré

by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Medzi
ďalšie predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania
okrem iných patrí práve účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov
stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním
ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Na priznanie náhrady trov

konania je zákonnou požiadavkou teda to, aby trovy konania potrebné na uplatňovanie alebo bránenie
práva boli vynaložené predovšetkým účelne (§ 142 ods. 1 OSP).

V tomto smere odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že
združenie na ochranu spotrebiteľa musí vzhľadom na svoj cieľ, ktorým podľa stanov Združenia je aktívna
ochrana spotrebiteľa v najširšom spektre možností a záujmov, ochraňovanie práva spotrebiteľov a ich

oprávnených záujmov, rozvíjanie výchovno-vzdelávacej činnosti, informačná činnosť pre spotrebiteľov,
organizovanie výchovných a propagačných akcií, sprostredkovanie riešenia sporov medzi spotrebiteľmi
a dodávateľmi, zastupovanie spotrebiteľov pred súdom a vystupovanie v súdnych sporoch na strane
spotrebiteľov, atď.., byť spôsobilé poskytnúť právnu pomoc v súdnom konaní vo veciach týkajúcich sa
spotrebiteľskýchúverov.Súdujezrozhodovacejčinnostinavyšeznáme,žezdruženiepaušálnevstupuje

do súdnych konaní bez ohľadu na vedomosť odporcu a taktiež aj bez ohľadu na vedomosť o stave
súdneho konania. Jeho vstup možno považovať za paušalizovaný bez právne relevantnej súvislosti
odôvodňujúcej podporu odporcu v konaní, keďže teda bez samotného návrhu (nakoľko ju žiadal doručiť
až po vstupe do konania) nemohol mať vedľajší účastník vedomosť o samotnom predmete sporu. Nie
je pritom pochybné, že aj vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania a taktiež aj právo na

právne zastúpenie advokátom, avšak v tomto konkrétnom prípade sa odvolaciemu súdu trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa javia ako neúčelne
vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník v čase, keď vstupuje do konania
nemá vedomosť o predmetnom spore, keďže návrh na začatie konania a jeho prílohy si vyžiada od súdu
až po jeho vstupe do konania.

Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil vedľajší účastník v tomto procese "prostredníka". Trovy potrebné
na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a aj v prípade ak má
účastník nárok na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať samostatne.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného

nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Samotné združenie je vytvorené
za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa
bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam
dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto
zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli

združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval za neetické, keď zástupca
vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie zastúpenia vrátane prvejporady s klientom, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore
nemal žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemala vedomosť ani žalovaná, na strane ktorej
vedľajší účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že uvedený vstup do konania je

paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov.

V prejednávanej veci sa vedľajší účastník dal zastúpiť dňa 02.01.2012 advokátom JUDr. Ambrózom
Motykom, AK Stropkov a to plnou mocou bez špecifikácie konkrétneho konania v zmysle ustanovenia
§ 24 OSP. Predmetné právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje odvolací súd vzhľadom na
vyššie uvedené z hľadiska náhrady trov konania za neúčelné a nehospodárne vzhľadom k princípu,

predmetu cieľu a činnosti vedľajšieho účastníka konania, ktorý by mal byť schopný obhájiť svoje záujmy
ako vedľajšieho účastníka ako aj záujmy spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní.

V tomto smere odvolací súd navyše dodáva, že predmetom tohto sporu je zaplatenie sumy 31,46 eura s
príslušenstvom (drobný spor). Uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo vyjadrení
zo dňa 06.06.2012 predstavujú sumu vo výške 58,17 eura, čo je podľa úvahy odvolacieho súdu (§ 136
OSP) suma navyše neprimeraná voči samotnej pohľadávke. V predmetnej veci je tak dôvodné aplikovať

ustanovenie § 150 ods. 1, 2 OSP a účastníkovi, ktorý by inak mal právo na ich náhradu, nepriznať právo
na náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia sú voči pohľadávke neprimerané a nespĺňajú ani
podmienku účelnosti ich vynaloženia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súdu rozhodol podľa § 150 ods. 1,2, § 142 ods. 1 v
spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 19,61 eura, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP vzhľadom
na charakter tohto konania a vzhľadom na to, že žalobca vzal návrh na začatie konania bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu späť, čím by mal znášať aj trovy konania (§ 146 ods. 2 OSP). Jednalo sa o drobný
spor, v ktorom bol žalobca procesne neúspešný, keďže zavinil zastavenie konania voči žalovanému,
preto z týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa by nebolo spravodlivé priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania, predmetom ktorého bol len výrok napadnutého rozhodnutia o trovách konania
vedľajšieho účastníka.

Taktiež je potrebné zdôrazniť aj to, že písomné podanie žalobcu označené ako "odvolanie proti výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka" je koncipované vzhľadom na väčší počet prípadov tohto druhu
univerzálne (všeobecne).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.