Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205715
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714205715.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej O. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. č. XXX, vedenej pod sp. zn. EX/7976/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 745,19 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene
č. k. 7Er/261/2014-26, zo dňa 30. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 7976/14, doručenú súdu dňa 22.04.2014, zamietol.

Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak
priznávajúciplnenie,ktoréexekučnýsúdpovažujezaplnenievrozporesdobrýmimravmi(oprávnenému
priznáva za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky -

zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 745,19 eur od 10.12.2011 do zaplatenia, čo je 91,25 % ročne)
a priznáva odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch (zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť tzv. ročnú percentuálnu mieru nákladov,
kedy treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov). Rozhodcovský rozsudok ako taký, nie
je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pretože bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky. S uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol.

Okresný súd vec právne posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a podľa ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, i keď zmluvu o úvere v zmysle pripojených Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru veriteľ (dodávateľ) uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
ako nepomenovanú zmluvu. Pôsobnosť ustanovení o ochrane spotrebiteľa je daná bez ohľadu na to, či
spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Pokiaľ dlžník
(povinný) v zmluve o úvere zaškrtol, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon „povolania“,
okresný súd mal zato, že dlžník má postavenie spotrebiteľa, pretože veriteľ (oprávnený) nepreukázal
iný právny status povinného (že by povinný vstúpil do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej

podnikateľskej činnosti).Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.

Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s .p.). Exekučný súd
prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku (§ 44 ods.
2) a ZoRK (§ 45 ods. 1). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie jeho
všetkých formálnych náležitostí, ako ich vyžaduje ust. § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky

súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a
súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie - podmienkou na zastavenie exekúcie je, ak
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému (splnenie
podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže
vyplývať z vady konania).

Keď exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv,
ktoré im priznáva ZoRK alebo O. s. p., a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom,
postupom exekučného súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ZoRK.

Oprávnenýspovinnýmuzatvárarozhodcovskúzmluvupodľaust.§3anasl.ZoRKformousamostatného
právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti

dostatočne nezisťoval. V zmysle čl. 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spore medzi zmluvnými stranami,
pričom tento súd postupuje podľa ZoRK a Rokovacieho poriadku. Oprávnený trvá na tom, že exekučný
titul bol vydaný oprávneným orgánom. Povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou na všeobecný súd.

Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s.
p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie prvostupňového súdu potvrdil,
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku aj
odôvodnenísprávne,aodvolacísúdsasnímvcelomrozsahustotožňuje (§219ods.2O.s.p.).

Odvolací súd dopĺňa, že s argumentáciou oprávneného uvedenou v jeho odvolaní sa nemôže stotožniť.

Prvostupňový súd dal odpoveď na všetky námietky, na ktoré v odvolaní odporca poukazuje, pričom
odporca vo svojich úvahách žiadnym spôsobom neprihliada na to, že ide o spotrebiteľský
vzťah, že v súčasnosti je spotrebiteľským právnym vzťahom venovaná zvýšená pozornosť a tieto právne
vzťahy podliehajú kontrole. Nejde o svojvoľný postup súdov, ale vyplýva z povinností, ku ktorým sa

Slovenská republika zaviazala, pričom tak napĺňa politiku Európskej únie vo vzťahu k spotrebiteľom, že
súdy Slovenskej republiky pri rozhodovaní musia aplikovať právne normy Európskej únie.

Postup exekučného súdu (okresného súdu - § 45 Exekučného poriadku) keď preskúmaval exekučný
titul v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

treba hodnotiť ako opodstatnený a súladný so zákonom. S poukazom na platnú právnu úpravu
Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1) súd môže skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a vprípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
kde právne významným je, že exekučný súd v prípade rozhodovania o tom, či sú splnené podmienky na
vykonanie, alebo pokračovanie exekúcie, neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície
apelačného alebo kasačného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským

rozsudkom; môže mu však za určitých okolností (napríklad ako tu, z dôvodu rozporu so zákonom)
odoprieťvykonateľnosť.Právetakátoúpravajeprostriedkompreventívnejkontrolyzákonnosti v
procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je zabrániť
v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne nesplnenej povinnosti tam, kde by práve opak (povolenie
exekúcie) bolo možným len za cenu porušenia práva.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k jeho „zrušeniu“, exekučný súd si ani neosvojoval postavenie
odvolacieho súdu. V rámci exekučného konania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne

účinky. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.

§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských

veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Tomuto záveru napokon
svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje
len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je

súkromnoprávnym konaním. (V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.01.2012
sp. zn. 6Cdo 143/2011 v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je
povinný preskúmať ho aj podľa kritérií ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK a pokiaľ zistí, že rozsudok má
nedostatok, musí exekúciu v zmysle cit. ustanovenia zastaviť.)

Pri posudzovaní danej veci exekučný súd vychádzal zo zistenia, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi
založený zmluvou o úvere dňa 28.04.2011 je vzťah spotrebiteľský, podliehajúci režimu spotrebiteľského
práva, kedy v zmysle platnej legislatívy treba venovať pozornosť skúmaniu, či zmluva ne/obsahuje
neprijateľné podmienky. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zvýšenú pozornosť
venoval dojednaniu rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť

rozhodcovský súd a dohode o vyplnení zmenky, ako zabezpečovacieho prostriedku peňažného záväzku
dlžníka vyplývajúceho z úverovej zmluvy.

Dojednanie dohody o vyplnení zmenky vyhodnotil exekučný súd ako podmienku, ktorá umožňuje
dodávateľovi (veriteľovi) v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať

od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu s neplnením jeho záväzku, teda predstavuje
neprijateľnú a od počiatku neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, plnenie priznané na základe
dohody o vyplnení zmenky treba považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Ak súd zistí vexekučnom titule rozpor s dobrým mravmi v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK, ide o prípad, kedy by následne
musel exekučný súd podľa § 45 ods. 1 pís. c) ZoRK exekučné konanie zastaviť, čo je dôvod pre
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom o. i. aj vtedy, ak zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) ZoRK). Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky
uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny

spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov), za právny úkon
priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka treba
považovaťúkon,ktorýjevšeobecneneakceptovateľnýzhľadiskavspoločnostiprevládajúcichmravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Neprimerane vysoká odplata za poskytnutie úveru,
či úrok, sú nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.

Možno dodať i to, že podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ide výlučne len o
plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení
zmenkyaprávnezdôvodnenietaktiežvychádzalenzozákonač.191/1950Sb.zmenkovéhoašekového.
Rozhodca zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučujúci akékoľvek
inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného. Zmluvné

dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, keď zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu
spotrebiteľa treba taktiež vyhodnotiť ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Takouto dohodou dodávateľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky
zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky oprávnený dostáva do rúk zároveň oprávnenie rozhodnúť

o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4
písm. o) Občianskeho zákonníka.

Záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu obchádzajúceho zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka)
platí podľa názoru exekučného súdu aj pre rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorá bola z hľadiska formy

uzatvorená na samostatnej listine, ale podľa názoru exekučného súdu nebola dojednaná individuálne.
Takýto záver považuje odvolací súd za správny.

Okolnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 28.04.2011 na samostatnej listine, ktorá je
obojstranne podpísaná účastníkmi t.j. dodávateľom a spotrebiteľom, nepreukazuje a nesvedčí o tom,

že rozhodcovskú doložku si povinná (spotrebiteľ) osobitne vyjednala, že pri jej podpise mala na výber.
Išlo o vopred veriteľom pripravený formulár rozhodcovskej doložky pre veľký počet spotrebiteľov, ktorý
povinná ovplyvniť nemohla, pri jeho podpise nemala na výber.

Niet pochýb o tom, že Rozhodcovská zmluva, ktorá má povahu adhéznej zmluvy, je

predtlačená a dodávateľom (oprávneným) opakovane používaná pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu
a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) zjavne osobne nevyjednáva, povinný
ju, jej obsah, ovplyvniť nemôže. Dodávateľ (oprávnený) spotrebiteľovi predkladá k podpisu vopred
pripravenú rozhodcovskú doložku, ktorá pritom jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako
výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou „súhlasí“ (teda nepredkladá

alternatívu „súhlasí - nesúhlasí“). Jej formulácia nevyznieva tak, že by pri podpise
zmluvy dával oprávnený (dodávateľ) povinnému (spotrebiteľovi) na výber - predostrel alternatívu na
„súhlas“, alebo „nesúhlas“ podpísať zmluvu o rozhodcovskej doložke. A hoci nasleduje ako samostatne
podpísaná časť za Zmluvou o úvere, a za Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, v podstate
predstavuje zakomponovaná súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Dodávateľ (oprávnený) spotrebiteľovi

predkladá k podpisu zároveň zmluvu o úvere, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
a vrátane vopred pripravenej Rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá pritom jednoznačne zakotvuje
rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou „súhlasí“ (ako
je vyššie uvedené nepredkladá alternatívu „súhlasí - nesúhlasí“). Okolnosti súvisiace s uzavretím
rozhodcovskej zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinnej (slobodne sa rozhodnúť)

pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť
tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov.
Je neakceptovateľné, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.Rozhodcovská doložka ani nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Oprávnený podaním
návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto úkone

už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom.
Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto
možnosť bola len iluzórna, pretože trvala len za predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v
postavení žalobcu. Teda spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, síce formálne napĺňa
podmienku z hľadiska vnútroštátnych noriem a noriem európskeho práva (Smernice Rady č. 93/13/

EHS), keďže rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak
rovnocennú možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len
za predpokladu, ak má tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám
stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere

obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. Znenie rozhodcovskej
doložky svojimi dôsledkami zákon obchádza.

Exekučný súd náležite zistil skutkový stav, mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie vo veci.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil oprávnený. Zo strany
okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na
súdnu ochranu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.