Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204666
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204666.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o vymoženie 528,60 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je
vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom F. XX, H., pod

sp.zn. EX 11313/14, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 5Er/784/2014-30 zo dňa 3.10.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 17 ods.
3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.11.2011.

V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávneného spísal dňa 6.3.2014 pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 01843/13 zo dňa 2.7.2013, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Z
predloženého rozhodcovského spisu okresný súd zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe
písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili dňa 6.5.2011. Z formulárovej Zmluvy o
úvere č. 500300331 zo dňa 6.5.2011 vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu s povinným, ktorý je
v zmluve označený ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu. V nadväznosti na predmetnú zmluvu oprávnený vyplnil zmenku zo dňa 6.5.2011, v ktorej

je povinný opäť označený ako fyzická osoba. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že právny vzťah
medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko spotrebiteľ (povinný) má oproti
druhej zmluvnej strane, dodávateľovi (oprávnenému)postavenie slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ
koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a uzatvára spotrebiteľské zmluvy vo viacerých
prípadoch voči vopred neurčitému okruhu spotrebiteľov, ktorí obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňujú. V danom prípade ide teda o vzťah spotrebiteľský, bez ohľadu na to, že zmluvné strany

uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je ako tzv. „absolútny obchod“ upravená v Obchodnom zákonníku,
preto je potrebné aplikovať príslušné zákonné ustanovenia obsiahnuté v Občianskom zákonníku,
zákone o spotrebiteľských úveroch, zákone o ochrane spotrebiteľa, ktoré majú povahu špeciálnych
ustanovení. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že oprávnený sa žalobouvoči povinnému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 145,47 Eur s príslušenstvom. Účastníci
konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou v deň
uzatvorenia zmluvy o úvere 6.5.2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.

Rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní o návrhu oprávneného neaplikoval ustanovenia upravujúce
ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinného k plneniu právom nedovolenému, teda k plneniu, ktoré nie je
možné vymáhať, a to k plneniu plynúcemu zo zmenky, pričom priznal aj príslušenstvo pohľadávky, na
ktoré oprávnenému nevznikol nárok. Na základe uvedeného okresný súd zistil rozpor exekučného titulu
so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom
konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na
správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok

ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže
vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého
stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola

dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany sa v zmysle článku
2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť
obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo vyjadrení zo dňa 03.12.2014 (č. l. 48 spisu) sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že exekučným titulom je
v danej veci rozhodcovský rozsudok. Podkladom bola zmluva o úvere, ktorú bolo potrebné posudzovať
ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodca priznal pohľadávku plynúcu zo zmenky, čo je v rozpore s ust. § 25

ods.5zák.č.129/2010Z.z..,prirozhodovaníneaplikovalustanoveniaupravujúceochranuspotrebiteľaa
zaviazal povinného k plneniu, ktoré nie je možné vymáhať. Exekučný titul je preto v rozpore so zákonom.
Odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe
Zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru). Povinný dňa 06.05.2011 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková

suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou)oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere zo dňa 06.05.2011).
Oprávnený v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky doplnil dňa 26.12.2011 chýbajúce údaje, a to
zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si svoju povinnosť

vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne neplnil a zmenka bola predložená povinnému na zaplatenie.

Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny vzťah plynúci
zo zmenky; aj z bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Dohoda o vyplnení
zmenkysaviaženazabezpečeniepeňažnéhozáväzkuplynúcehozúverovejzmluvy,tedatakátodohoda
o vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti

v exekučnom titule nezohľadnil. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným
mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter.

Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza:

Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mu vyplýva právo len
zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu

k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je
potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené,
použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods.
2 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu
so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi a
preto táto námietka nie je dôvodná. Exekučný súd je povinný skúmať exekučný titul z hľadísk uvedených
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem výnimiek tam stanovených). Tým nie je narušený princíp
právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz
sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu

nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto
právomoc. Prvostupňový súd teda len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku.
Uvedená námietka je preto nedôvodná.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, odvolací súd

poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6
Cdo/1/2012: „To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“
V preskúmavanej veci exekučný súd správne konštatoval, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané
plnenie zo zmenky, teda plnenie právom nedovolené, s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011, podľa ktorého „V súvislosti

s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom.“ Ani táto námietka oprávneného nie je dôvodná.

Čo sa týka námietky, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka, krajský súd uvádza, že táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, naopak,

okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe písomnej
rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili dňa 6.5.2011.

Čo sa týka tvrdenia odvolateľa, ktorý dával v odvolaní do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, súd len konštatuje, že dôvodová správa nie je súčasťou textu právnej
normy a nemá záväzný charakter.Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.