Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703899415
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8703899415.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnému W. F., bytom N., C. XX, zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou X. Z.,
tajomníčkou Okresného súdu N., o vymoženie sumy 431,52 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 8Er/226/2003-45 zo dňa 29. januára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 2023/2003, NZ 62833/2003 zo dňa

23.07.2003. Notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom osvedčovala vyhlásenie
o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ktorú v mene povinného spísal spísal Mgr. Bruno Žlnay na
základe substitučného plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorému oprávnenie na
tento úkon vyplývalo zo splnomocnenia, ktoré tvorilo súčasť Zmluvy o úvere č. 7101027 uzavretej medzi

oprávneným a povinným dňa 27.03.2003. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. a/,
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 23 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný
titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje
vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné pokračovať v nútenom výkone
rozhodnutia. Pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu

zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát vybraný oprávneným, t.j. osoba, ktorej záujmy
sú v zrejmom rozpore so záujmami povinného ako zastúpeného. Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve o úvere. Zmluvná voľnosť povinného
bola takýmto spôsobom obmedzená, povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca. Nešlo o
slobodný výber a možnosť voľby zo strany povinnej osoby. Súd mal tak za preukázané, že následne
spísaná notárska zápisnica je nevykonateľná, keďže bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej

moci. Keďže notárska zápisnica, na podklade ktorej je vedené exekučné konanie, nie je spôsobilým,
vykonateľným exekučným titulom, súd na základe týchto skutočností exekúciu zastavil. Výrok o náhrade
trov súdneho exekútora súd odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 Exekučného poriadku s tým, žezo strany súdneho exekútora nedošlo po výzve súdu k vyčísleniu trov exekúcie. Súd mu preto náhradu
trov exekúcie priznať nemohol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného uviedol, že
exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť predloženého exekučného titulu a

nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Ďalej uviedol, že
postupom exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivý súdny proces oprávneného a k porušeniu zásady kontradiktórnosti
a práva na rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo
veci nevykonal dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydaní

poverenia a vyhlásenie notárskej zápisnice za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v
rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok a týmto postupom sa tak porušujú základné práva účastníkov exekučného konania. Taktiež
poukázal na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti,
ktorá predpokladá prezumpciu správnosti a zákonnosti jeho úkonov. Oprávnený namietal tiež tvrdenia

o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej
podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zároveň s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212

O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa
oprávnený vôbec oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané
odvolanie a v ňom uvedené argumenty v prevažnom rozsahu vôbec nereagujú na závery obsiahnuté

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu oprávneného vo
vzťahukudeleniuplnomocenstva,ktorémalobyťsúdomposúdenéakoneprijateľnázmluvnápodmienka
podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Vo svetle tejto námietky
sa javí nedostatok náležitej starostlivosti oprávneného pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého
rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v žiadnom smere neopieral o problematiku

neprijateľných zmluvných podmienok a vôbec neposudzoval plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku.
V odôvodnení uznesenia tiež niet zmienky o tom, že spísaním plnomocenstva sa povinný vopred
vzdal práva, ktoré v čase podpisu plnomocenstva neexistovalo, resp. že povinný sa týmto úkonom
vzdal akéhokoľvek svojho práva, ako dôrazne namietal oprávnený. Vytýkané bolo tiež namietanie
absencie oprávnenia splnomocnenej osoby určiť v notárskej zápisnici čas splnenia dlhu. Oprávnený

rovnako namietal údajné tvrdenia súdu o tom, že notárska zápisnica musí byť spísaná nielen povinnou
osobou, ale aj oprávneným, čo tiež nie je obsahom napadnutého rozhodnutia. Rovnako nie je dôvodom
pre vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice nepresnosť či neurčitosť plnomocenstva, ako namietal
oprávnený.

K odvolacej námietke oprávneného spočívajúcej v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako

exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydaní poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základektorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané

dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011
zo dňa 29.9.2011).

Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či

sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. tiež existenciu relevantného
exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na
základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou

mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a uvedenú právnu argumentáciu v prvom
rade konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu

zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore
so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený
zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho
je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o slobodný výber zástupcu zo strany povinného. Výber
splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený

zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinného ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť
povinného pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a
vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej osoby v tejto časti uzavretej
zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinný nemal možnosť výberu zástupcu, resp.
nemal možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinným a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením

plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu,
resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych
dôsledkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru,
odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so
záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi
Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani
notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár JUDr. Ondrej Ďuriač.
Notárska zápisnica predložená ako exekučný titul tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, čím

nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

Knámietkeoprávnenéhotýkajúcejsaporušeniajehoprávanakontradiktórnekonanieamožnosťvyjadriť
sa k opätovnému preskúmaniu exekučného titulu exekučným súdom, odvolací súd uvádza, že postup
súduprvéhostupňanebolvrozporesozásadoukontradiktórnosti.ZpríslušnýchustanoveníExekučného
poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná povinnosť exekučného súdu nariadiť pojednávanie. Pri

rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon stanovuje len možnosť pojednávanie nariadiť, ak je to
nevyhnutné pre objasnenie veci. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci
na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené
a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať
proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami

a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým súdu dospel z predložených listinných dôkazov.
Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie
namietaného porušenia zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým súd exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je potrebné poukázať
predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou
výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci daný dôvod na podanie prejudiciálnej otázky.

Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup
závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže
byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka. Odvolací súd preto návrh oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.