Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/624/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233684
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313233684.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: F. O. nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. G. č. XX, o zaplatenie 893,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 9. júna 2014, č.k. 5C/76/2014-31, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľaaotrováchkonania

rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, §
39, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca
uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo
výške 597,49 eur (vyplatený vo výške 501,53 eur) a ktorý mal splácať po 33,66 eur mesačne po dobu
36 mesiacov a následne mu bola automaticky poskytnutá suma vo výške 281,11 eur. Právny vzťah
medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Hoci maximálna
výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri
úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných
strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou
je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo

1/2009). Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52
ods. 4 OZ), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 8 zák.
č. 250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré

vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Ustanovenie § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o
podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách

pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V
zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala podľa zmluvy 68,89 % ročne, pričom z

internetovej stránky NBS boli priemerné úrokové miery z úverov od 1 do 5 rokov v r. 2009 15,47%.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa,

jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa
ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty neplatná. O
takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so
všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery súd považoval dohodu o úvere v časti odplaty pre rozpor s dobrými mravmi, pri ktorej bola
dohodnutávýškaúrokov68,89%avprípaderevolvingu67,18%ročnezaabsolútneneplatnú,vzhľadom
k tomu, že podstatným spôsobom prevyšovali úroky, ktoré boli poskytované v čase uzavretia zmluvy

peňažnými ústavmi. Súd ďalej uviedol, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
I keď zmluva obsahuje počet splátok a splatnosť splátok, zmluva musí obsahovať aj uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok,
nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa

11.12.2009 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná
pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o

revolvingovom úvere zo dňa 11.12.2009 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote
poskytnutej sumy. V ďalšom súd poukazuje i na to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani
konečnú splatnosť úveru a to podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z., keď tu platí to isté, čosúd konštatoval už vyššie. Nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemal k dispozícii splátkový kalendár, ktorý
bymuprehľadneajasneoznačovaljednotlivésplátky,tojeichsplatnosť,výšku,zčohopozostávajú,teda
výškuúrokovapoplatkovaanikonečnúsplatnosť,pretosúdjetohonázoru,ženebolasplnenánáležitosť

podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) zák. č. 258/2001 Z.z. Nakoľko v zmluve (ktorá podľa zmluvných dojednaní v
čl. 2 nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka a veriteľa - teda v tomto prípade
11.12.2009) nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) a g) zák. č. 258/2001 Z.z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského

úveru, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..
Súd mal preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi 1.073,90 eur. Nakoľko vzhľadom na už vyššie
uvedené súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov (pre absenciu základných náležitostí zmluvy
v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., ale aj z dôvodu neplatnosti odplaty) a vzhľadom k tomu, že
odporca zaplatil na úvere, ktorý mu bol poskytnutý sumu 1.073,90 eur, súd zohľadňoval rozdiel medzi
tým, čo odporca skutočne dostal (501,53 eur + 281,11 eur = 782,64 eur) a čo vrátil (1.073,90 eur), keď

je zjavné, že navrhovateľovi zaplatil viac, ako mal a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol. K dohode o poskytnutí služby uzatvorenej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka z dôvodu možnosti odkladu troch splátok súd ešte udáva, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej
podmienky opäť neboli individuálne dojednané a súd je toho názoru, že spotrebiteľ túto podpísal v
rozrušení, pričom navrhovateľ využil a zneužil svoje postavenie, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne

slabomyseľnosť spotrebiteľa. Výška odplaty (95,96 eur v prípade úveru a v prípade revolvingu 58,16
eur), o ktorú mala byť započítaním odporcovi vyplatená nižšia suma (501,53 eur a pri revolvingu 281,11
eur), ako bola dojednaná v zmluve (597,49 eur), síce bola dopísaná ručne, v konečnom dôsledku však
nie je zrejmé, akým spôsobom bola uvedená odplata vyčíslená. Jej výška sa však opäť súdu javí ako
výška, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ jej výška dosahuje skoro trojnásobok mesačnej

splátky, keď výška mesačnej splátky bola 33,66 eur a to najmä s prihliadnutím na odklad troch splátok.
Preto opäť súd poukazuje na to, že takéto dojednanie odplaty je v rozpore s ust. § 3 ods.1 OZ a v
zmysle ust. § 39 OZ je neplatné. Tu súd poukázal aj na rozhodnutie KS v Prešove pod č.k. 20Co 12/2012
zo dňa 16.10.2012, kde vyslovil, „ Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného
úveru (causa) je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za

účelom ich ekonomického využitia podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú
odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 85% resp. 88% zjavne vybočuje z rámca
akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a nie je dôvod na iné,
akoúžernéoznačenietakýchtoúrokov(porov.RozhodnutieNSSR5Cdo26/11oneplatnosti48%úrokov
pre rozpor s dobrými mravmi. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ“. Preto

súd považoval už aj z vyššie uvedených dôvodov pri výške úveru poskytnutej odporcovi v sume 501,53
eur ako sume vyplatenej a v prípade revolvingu v sume 281,11 eur. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca ako procesne úspešný účastník má právo na náhradu trov
konania, avšak nakoľko si žiadne neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú, súd o trovách konania
rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že záver súdu o neplatnosti zmluvy v časti dojednania
odplaty je v rozpore s platnou právnou úpravou, pričom proti rozsudku namietal nielen jeho nezákonnosť,
ale i predčasnosť rozhodnutia a súčasne aj jeho nepreskúmateľnosť. Poukázal na to, že výška odplaty

za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola ku dňu uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere - 11.12.2009 upravená osobitnými ustanoveniami (§ 53 ods. 6 OZ a § 3
ods.10a11zák.č.258/2001Z.z.).Ustanovenie§39OZmávotázkevýškyodplatypovahulexgeneralis,
kým jeho ustanovenie § 53 ods. 6 a ust. zák. č. 258/2001 Z.z. majú právnu povahu lex specialis.
Aplikácia právneho inštitútu „dobré mravy“ neprichádza do úvahy, keďže ust. § 3 ods. 10 a 11 Zákona o

spotrebiteľských úveroch má povahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Maximálna
výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom
úvere, bola 77,76% a je teda nesporné, že výška odplaty dohodnutá v zmluve neprevyšuje túto
maximálnu odplatu. Súčasne namietol aj dôvodnosť záverov súdu, kedy by úver poskytnutý na základe
zmluvy mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že údaje o konečnej

splatnosti úveru je uvedený v oznámení veriteľa, kde sa uvádza dátum splatnosti poslednej splátky.
Uviedol, že zákonná úprava nevyžaduje, aby jednotlivé zákonom predpísané náležitosti boli aj presneoznačené (v tomto prípade konečná splatnosť úveru), ale vyžaduje, aby daný údaj bol v zmluve uvedený
zmateriálnehohľadiska.Zmluvauzavretámedziúčastníkmiobsahujevýškusplátky,termínjejsplatnosti,
ako aj počet splátok.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/76/2014 je zaplatenie 893,70 eur
s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu

normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutej časti rozsudku, na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ho len doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa,

že návrh navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový
súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym
predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom
znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred
bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal
a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ

nepreukázal, že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané, a pretoobchodné podmienky zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo
Zák. o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického,

spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy,
ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon

potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa za správny treba
považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje
obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z 08.12.2009 nezodpovedali požiadavkám kladeným
na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úverochzákon.Aktotižzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí musíobsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú

obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný
a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o
tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len

taký výklad ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov vyjadrených
v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z
tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k
istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej

takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov
od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa
(ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o
úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Čo sa týka údaja

o konečnej splatnosti úveru, v danom prípade správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že tento
údaj zmluva neobsahuje, pretože na vyjadrenie konečnej splatnosti úveru tak ako to uvádza navrhovateľ
nepostačuje uvedenie “výšky splátok, počet splátok a termíny splátok“, pretože zákon pod týmto údajom
vyžaduje presné určenie konečnej splatnosti úveru, z ktorého má jednoznačne vyplývať, ktorým dňom,
mesiacom a rokom nastane konečná splatnosť úveru.

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 24.10.2008 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 4 ods.2 Zák. o
spotrebiteľských úveroch, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
tento návrh na jej náhradu nepodal.

Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.