Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201147
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614201147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členovsenátuJUDr.JánaBurika,JUDr.LadislavaMejstríka,vprávnejvecinavrhovateľaPROFICREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
odporcom v rade 1/ E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, v rade 2/ F. O., nar. XX. X. XXXX, bytom
J. XX, v konaní o zaplatenie 259,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/69/2014-34 zo dňa 19. 5. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa zamietol. Odporcovi v rade 1/ a odporkyni v
rade 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a
odporcovia ako spoludlžníci uzatvorili 30. 4. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere s výškou úveru 450,-
eur, so splácaním úveru v 18-tich splátkach vo výške 37,07 eur, s ročnou percentuálnou mierou nákladov
70,01 % a s výškou revolvingu 249,11 eur a ročnou percentuálnou mierou nákladov po poskytnutí
revolvingu 58,50 %. Podľa oznámenia navrhovateľa o schválení úveru, ako aj údajov o schválenom
úvere v zmluve, bolo navrhovateľom akceptované poskytnutie úveru vo výške 450,- eur so splatnosťou

v 18-tich splátkach vo výške splátky 37,07 eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov 63,02 % a
revolvingu vo výške 249,11 eur pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov po poskytnutí
revolvingu 45,75 %. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané dojednanie účastníkov o
poskytnutí úveru vo výške 450,- eur a revolvingu vo výške 249,11 eur. Navrhovateľ však neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie o poskytnutí revolvingu vo výške 444,84 eur. V návrhu
na uzavretie zmluvy a v jeho akceptácii je uvedená výška revolvingu 249,11 eur. Oznámenie o schválení
úveru, obsahujúce údaj o výške revolvingu 312,83 eur nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov.

Napokon i z karty klienta vyplýva celková suma vyplateného revolvingu len 185,39 eur (530,25 eur -
344,86 eur). Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných vzájomných a
obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré vzhľadom na zákonné ustanovenie § 9 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v prípade spotrebiteľského úveru vykonané v písomnej
forme (návrh na uzatvorenie zmluvy - oferta a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy - akceptácia). Z
vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle zmluvných strán o poskytnutí revolvingového úveru v sume 444,84 eur. Taktiež z

vykonaného dokazovania nepovažoval za preukázané, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov jevnávrhunauzavretiezmluvy-oferteiná(70,01%,resp.poposkytnutírevolvingu58,50%aprijatínávrhu
- akceptácii 63,02 %, resp. po poskytnutí revolvingu 45,75 %). Za právne bezvýznamné považoval,
či uvedená zmena je v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného vyvodil, že medzi

účastníkmi nedošlo k platnému dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko zo strany
navrhovateľa nebol bezvýhradne akceptovaný návrh odporcov na uzavretie zmluvy v uvedenej časti.
Keďže nedošlo k platnému dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov, považoval poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov, v nadväznosti na čo žalobu navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.
Prihliadol pritom na skutočnosť, že podľa karty klienta výška poskytnutého úveru predstavovala 530,25

eur a odporcovia podľa výpisu, aj tvrdení navrhovateľa v žalobe, zaplatili celkovo 852,61 eur.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcov v spore a
skutočnosť, že si náhradu trov konania neuplatnili, nevyčíslili, ani z obsahu nebolo zistené, že by im
účelne vynaložené výdavky vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že ust. §
11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje, aby okrem absencie predpísaných náležitostí

v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola dodržaná aj predpísaná písomná forma. V tomto prípade
súd neskonštatoval, že by zmluva nemala písomnú formu, teda podmienky pre aplikáciu uvedeného
ustanovenia neboli splnené, nakoľko použitie spojky „a“ predstavuje konjunkciu, teda predpoklad k
tomu, aby boli súčasne splnené podmienky aj ohľadne formy zmluvy, aj ohľadne jej obsahu. Namietol
nesprávnosť záverov súdu o tom, že zo strany odporcov nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy

v plnom rozsahu v zmysle

§ 44 ods. 2 OZ, a teda nedošlo k platnému dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov, v
nadväznosti na čo úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Z napadnutého rozsudku nevyplýva
v prvom rade skutočnosť, či zníženie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov je výhradou,
obmedzením alebo inou zmenou návrhu. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom jednoznačne definuje zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ich
výška v tomto prípade tvorená len sumou zmluvnej odmeny, úroku za úver, je v návrhu na uzavretie
zmluvy a v jeho prijatí zhodnou. Údaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný, ale je výsledkom prepočtu
náležitostí zmluvy, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté, sú zhodné a sú nesporné. Závery
súdu o neakceptovaní návrhu odporcu na uzavretie zmluvy v časti údaju o RPMN zo strany navrhovateľa

niesúdôvodnými.UstanoveniaOZouzatvorenízmlúvnepredstavujúkogentnúúpravu,pričomsúdnieje
oprávnený meniť, resp. doplňovať vôľu účastníkov. Tým, ako zmluva vzniká, sa však vôbec nezaoberal.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne zrušiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

odôvodnil.

Odvolací súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu a zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Údaj o konečnej splatnosti by mal byť v
zmluve definovaný jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť

jednoducho zistiť, v akom čase bude úver splatený. Neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení
úveru takýto údaj síce obsahoval, avšak tento nebol podpísaný aj dlžníkom, nejednalo sa o dvojstranný
právny úkon. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru je súčasťou zmluvy o úvere. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, následná akceptácia znamená
uzatvorenie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju považovať za nový

návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ), pretože predstavuje nový jednostranný prejav vôleúčastníka zmluvy. Správne okresný súd vyhodnotil oznámenie veriteľa a zaslanie dlžníkovi následne
po uzatvorení zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho
akceptovaním zo strany odporcu. Taktiež sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa § 4 ods. 2

písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré mali odporcovia
navrhovateľovi zaplatiť. Zmluva obsahuje len počet splátok, z ktorého údaju však nie je zrejmá skladba
splátky, t.j. aká je suma započítavaná na istinu, aká na úroky, prípadne iné poplatky. Odporcovia sa
niektoré z podstatných náležitostí zmluvy o úvere dozvedeli následne z oznámenia veriteľa o schválení
úveru, teda až potom, čo podpísali listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/

zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatváraní zmluvy boli zmluvnými
stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade dodržané nebolo.
Správne preto okresný súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala povinné
náležitosti, ktorý nedostatok zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 4 ods. 3 sankcionoval tým, že
takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Taktiež je potrebné záverom uviesť, že pokiaľ by úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, bolo by potrebné zo strany súdu zaoberať sa aj výškou zmluvného úroku,
keď ročná úroková sadzba v predmetnej úverovej zmluve bola ustálená na 70,01 %, pričom takáto
výška úroku zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska
dobrých mravov (rozhodnutie NS SR 5Cdo 56/2011 o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými
mravmi).

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo
strany okresného súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odporcomnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,nakoľkonebolopreukázané,žebyimvsúvislosti
s odvolaním, podaným zo strany navrhovateľa, účelne vynaložené výdavky vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.