Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/385/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814208258.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1,

IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, 036
01 Martin proti žalovanej: A. Č., S.. XX.XX.XXXX, M. A. XXX/XX, V. o zaplatenie 2394,42 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovanej zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1290,82 eur
od 7.11.2013 do 31.12.2013 a nad výšku 5,25% ročne zo sumy 1290,82 eur od 01.01.2014 do zaplatenia
z a s t a v u j e.

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 1103,60 eur tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1103,60 eur od 07.11.2013
do zaplatenia.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.153 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,50% ročne zo sumy 958 eur od 7.11.2013 do zaplatenia a vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.195 eur
od 1.1.2014 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 114,80 eur a trovy právneho zastúpenia v sume
315,08 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré
splátky sú splatné vždy do 30-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 2.394,42 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 44,50% ročne zo sumy
958,00 eur od 6.11.2013 do zaplatenia, so zmluvným úrokom vo výške 21,96% ročne zo sumy 1212,80
eur od 22.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1103,60 eur
od 1.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 1290,82 eur od
7.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe písomnej
žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.06.2013 poskytol
žalovanej úver vo výške 958 eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím
návrhu žalovanej žalobcom tak, že za žalovanú uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške
poskytnutého úveru a žalovaná tovar prevzala ( ďalej len „zmluva 1“ ). V ďalšom uviedol, že na základe
časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.06.2013 poskytol

žalovanej revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca ( ďalej len „zmluva 2“ ), z ktorého
žalovaná ku dňu 08.07.2013 vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1212,80 eur. Žalovaná
sa zaviazala splatiť úver špecifikovaný v zmluve 1 v 36 mesačných splátkach, každá vo výške 50,26
eur, splatných k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.7.2013, no tento svoj záväzok nesplnila. Úver
zo zmluvy 2 sa zaviazala splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z poskytnutého
úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom, v ktorom
boli peňažné prostriedky čerpané, no ani tento svoj záväzok žalovaná nesplnila. V ďalšom uviedol,
že žalovanú vyzval na úhradu zo zmluvy 1 naposledy upomienkou zo dňa 11.11.2013 a zo zmluvy 2
upomienkou zo dňa 23.10.2013. Dlh zo zmluvy 1 sa dňa 6.11.2013 stal splatným vo výške 1103,60 eur,
pričom v úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 44,50% ročne, ku dňu podpisu
úverovej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu
na vymáhanie, t.j. k 5.11.2013, domáha sa žalobca aj zaplatenia úroku vo výške 44,50% ročne zo sumy
958 eur od 6.11.2013 do zaplatenia. Dňa 1.1.2014 sa stal splatným dlh žalovanej zo zmluvy 2 vo výške
1290,82 eur. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba 21,96% ročne a preto sa žalobca
domáha aj zaplatenia úroku vo výške 21,96% ročne zo sumy 1212,80 eur od 22.10.2013 do zaplatenia.
Na záver uviedol, že si uplatňuje aj úrok z omeškania

Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením žalobcu
a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaná uviedla, že je pravda, že tieto finančné prostriedky jej boli poskytnuté a že nič nezaplatila. Čo
sa týka jej terajšej situácie, je poberateľkou starobného, vdovského a sirotského dôchodku a preto by
chcela zaplatiť predmetnú sumu na splátky. Sirotský pre tri maloleté deti predstavuje okolo 100 eur a
do sumy 300 eur je vlastne starobný a vdovský dôchodok. Deti súd vo veku 16, 12 a 10 rokov, všetky
navštevujú školu, jeden syn má trošku postihnutie, nakoľko po smrti otca má psychické problémy. Taktiež
má ešte zverené dve maloleté deti, ktorým zabezpečuje starostlivosť. Platí za elektrinu okolo 50 eur,
ďalšie peniaze potrebuje na zabezpečenie základných životných potrieb. Čo sa týka výšky splátok túto
ponecháva na súde.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.03.2015 uviedol, že
žalovanej bola zaslaná úverová karta spolu s údajmi týkajúcimi sa revolvingového úveru v súlade s
úverovou zmluvou a platnými právnymi predpismi, ktoré umožňujú vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním
určitého úkonu - v danom prípade išlo o zaslanie karty a PIN kódu žalovanej, ktorý bol odoslaný poštou
do vlastných rúk adresáta, ako aj poskytnutie tzv. úverového rámca a tým umožnenie žalovanej vybrať
finančné prostriedky v rozsahu poskytnutého úverového rámca a v súlade s dohodnutými obchodnými
podmienkami.

K zmluve 1 o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 958 eur, ktorý
mala splácať v mesačných splátkach po 50,26 eur počnúc dňom 15.7.2013 a mal byť splatený ku dňu
15.6.2016 a žalovaná mala celkovo uhradiť 1.809,36 eur, ktorá suma pozostáva z poskytnuté úveru
958 eur, zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej sume 793,04 eur a poplatkov za poistenie úveru v
sume 58,32 eur. Spotrebiteľský úver bol vedený na úverovom účte s tým, že každá splátka zahŕňala
úverovú istinu, t.j. príslušnú časť poskytnutého úveru, zmluvne dohodnutý úrok a poplatok za poistenie
úveru. Ročná úroková sadzba bola dojednaná na 44,5% platná ku dňu podpisu zmluvy a žalovaná
prijala poistenie úveru podľa bodu A) vo výške 3,33% z dohodnutej mesačnej splátky, t.j. vo výške 1,62
eur. Žalovaný na poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu vyjadrenia nič neuhradil. V prípade, ak sa
klient dostane do omeškania, je žalobca oprávnený účtovať poplatky spojené s omeškaním vo výške
stanovenej sadzobníkom poplatkov. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná ani nezačala úver splácať,
vyhlásil žalobca podľa časti 3, čl. 4.1 písm. a) zmluvy oznámením zo dňa 11.11.2013 mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 6.11.2013 a požadoval splatenie celého úveru vrátane úrokov a poplatkov
v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Ďalej citoval ust. časti 3, čl. 4.2 zmluvy s tým, že dňom
nasledujúcim po splatnosti úvere dňa 6.11.2013 si uplatňuje nárok na úrok z omeškania, t.j. od 7.11.2013
s tým, že podľa časti 3 čl. 4.2 zmluvy bola úroková sadzba stanovená na 5,5% ročne. Následne citoval

časť 3 čl. 7 o doručovaní. V ďalšom uviedol, že si uplatňuje aj nárok na úhradu zmluvných úrokov s tým,
že vzhľadom na skutočnosť, že tento bol vypočítaný iba ku dňu predania prípadu na vymáhanie, domáha
sa zaplatenia aj za obdobie od 6.11.2013 do zaplatenia s odkazom na ust. časti 1. čl. 1.1. zmluvy. Dlžná
suma 1.103,60 eur tak pozostáva zo sumy 958 eur - neuhradené úverové istiny po lehote splatnosti, zo
sumy 55,44 eur - úverová istina z dlžných mesačných splátok úveru splatných v 07/20123 - 10/2013, zo
sumy 902,56 eur - úverová istina splatná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo obdobie 11/2013
až do zaplatenia, t.j. do 15.6.2016, zo sumy 145,60 eur - dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie
z dlžných mesačných splátok úveru po lehote splatnosti v 07/2013 - 10/2013 z toho sumy 139,12 eur
dlžné úroky, 6,48 eur dlžné poistné.

K zmluve 2 uviedol, že žalovanej bol poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver formou čerpania
prostriedkov z aktuálneho úverového rámca vo výške 600 eur a s možnosťou ďalšieho čerpania v prípade
minimálneho splácania vo výške min. 5% z dlžnej čiastky. Žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 1.200
eur a splátka bola stanovená na sumu 60 eur, no ku dňu 31.7.2013 bola dlžná suma vyššia ako 1.200
eur a splátka bola stanovená na 75 eur. V ďalšom uviedol, že žalovanej bol revolvingový úver poskytnutý
podľa časti 2. zmluvy a citoval ust. časti 2. čl. 3.1., 2.1., a 2.3. Celkovú sumu ako aj dátum splatnosti nie je
možné vopred určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom splácaní.
Každá splátka zahŕňala úverovú istinu, t.j. príslušnú časť čerpaného úveru, zmluve dohodnutý úrok a
poplatok za poistenie úveru, zmluvný úrok bol dojednaný na 26,68% , pri vyhotovení úverovej karty bola
úroková sadzba stanovená na 1,83% mesačne, t.j. 21,96% ročne. Žalovaná prijala poistenie úveru podľa
bodu A) základný súbor poistenia vo výške 3,33% zo stanovenej mesačnej splátky. Ku dňu 8.7.2013
vyčerpala celkovo sumu 1.212,80 eur - 1.195 eur vyčerpaná hotovosť žalovanou výbermi z úverového
účtu, 10 eur poplatok za doplnkové poistenie platieb, zo sumy 5,80 eur predstavujúcej poplatky za správu
revolvingového úveru a zo sumy 2 predstavujúcej poplatky za informácie o disponibilnom zostatku,
pričom ku dňu vyjadrenia žalovaná nič neuhradila. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná nezačala
splácať poskytnutý úver, žalobca v súlade s ust. časti 3. čl. 4.1 písm. c), 4.4 zmluvu vypovedal a ku
dňu účinnosti výpovede, t.j. ku dňu 1.1.2014 sa stal splatný celý dlh v sume 1.290,82 eur. V ďalšom
citoval ust. časti 3 čl. 4.2. s tým, že žalovanú upozornil vo výpovedi o účtovaní úroku z omeškania, ktorý
účtuje odo dňa 1.1.2014 vo výške 5,5% ročne. Žalobca si taktiež uplatňuje nárok na náhradu zmluvných
úrokov, pričom v čase podpisu zmluvy výška predstavovala 28,68% ročne, pri vyhotovení úverovej
karty bola stanovená na 21,96% ročne a vzhľadom na skutočnosť, že tento bol vypočítaný iba ku dňu
predania prípadu na vymáhanie 21.10.2013, domáha sa zaplatenia aj za obdobie od 22.10.2013 do
zaplatenia. Dlžná suma 1.290,82 eur pozostáva zo sumy 1.212,80 eur - neuhradené istiny, t.j. príslušné
časti poskytnutého úveru z toho 146,98 eur z dlžných mesačných splátok úveru splatných v 08/2013 -
10/2013 a sumy 1.065,82 eur - úverové istiny splatné ku dňu účinnosti výpovede z úverovej zmluvy za
obdobie 11/2013 až do zaplatenia, suma 78,02 eur - dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie úveru
z dlžných splátok v 08/2013 - 10/2013 z toho dlžné zmluvné úroky 62,30 eur a 15,72 eur dlžné poistné.
Žalovaná na predmetný revolvingový úver neuhradila nič.

Na záver k zmluve 1 a k zmluve 2 uviedol, že obe úverové zmluvy sú v súlade s ustanoveniami zákona
o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy, kedy časť je uvedená priamo v zmluve a
časť v spoločných ustanoveniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Ku dňu podania
žalobného návrhu evidoval žalobca voči žalovanej pohľadávku z úverov v celkovej sume 2.394,42 eur,
t.j. 1.103,60 eur zo spotrebiteľského úveru a 1.290,82 eur z revolvingového úveru.

Ďalej uviedol, že kontrolou bolo zistené, že pri spracovaní petitu žalobného návrhu zo dňa 1.9.2014
došlo k administratívnym chybám v uvedení dátumov počiatku účtovania úrokov z omeškania a tým
aj výšok úrokových sadzieb. S ohľadom na túto skutočnosť opravuje petit žaloby tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2394,42 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 44,50%
ročne zo sumy 958,00 eur od 6.11.2013 do zaplatenia, so zmluvným úrokom vo výške 21,96 eur ročne
zo sumy 1212,80 eur od 22.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo
sumy 1103,60 eur od 7.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
1290,82 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.06.2013 súd zistil, že v časti 1. zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere ( ďalej len „ZoSÚ“ ) a v časti 2. zmluvné strany uzatvorili zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ( ďalej len „ZoRSÚ“ ).

Podľa čl. 1 bod 1.1 prvej časti zmluvy s názvom Základné podmienky ZoSÚ, predmetom ZoSÚ bolo
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru Cetelemom vo výške a za podmienok dohodnutých v
ZoSÚ. Klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie
povinnosti dohodnuté v ZoSÚ. Úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 958 eur pri fixnej výške úrokovej
sadzby 44,50% p.a., RPMN predstavovala 54,80% a poplatok za poistenie 3,33%. Žalovaná sa zaviazala
splatiť úver v 36 mesačných splátkach po 50,26 eur.

Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 prvej časti zmluvy s názvom trvanie ZoSÚ vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu
určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a
účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi.

Podľa čl. 1 bodu 1.1 druhej časti zmluvy s názvom Základné podmienky ZoRSÚ, predmetom zmluvy bolo
poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca
a za podmienok dohodnutých v ZoRSÚ. Klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť
dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v ZoRSÚ. Výška úverového rámca
predstavovala 5000 eur pri výške mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300 eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 28,68%, RPMN 45,94% a poplatok
za poistenie 3,33%.

Cetelem poskytne dlžníkovi revolvingový úver vo forme úverového rámca. Cetelem je povinný viesť pre
dlžníka úverový účet, vydať kreditnú kartu na meno dlžníka a poskytnúť dlžníkovi dohodnuté platobné
služby. ( čl.1 bod 1.2 druhej časti zmluvy).

V zmysle čl. 2 druhej časti zmluvy s názvom Trvanie ZoRSÚ, zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.
ZoRSÚ je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia
revolvingového úveru dlžníkovi. Poskytnutie úveru je podmienené preukázaním schopnosti splácať
revolvingový úver a riadnym splácaním úverov poskytnutých Cetelemom.

Podľa čl. 3 bod 3.1 a 3.2 druhej časti zmluvy s názvom spôsob čerpania revolvingového úveru a
úverový účet dlžníka , dlžník je oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru
a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov
v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený dlžníkom alebo
iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológii. Cetelem eviduje čerpania a
splácanie revolvingového úveru na úverovom účte dlžníka.

V zmysle čl. 4 bod 4.1 druhej časti zmluvy s názvom splácanie revolvingového úveru, Cetelem a klient
sa dohodli, že výšku minimálnej mesačnej splátky je možné meniť vzájomnou dohodou i telefonicky.

Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2022 a CTM3032 ( ďalej
len RZoP) uzavretými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s.., Plynárenská 7/C, 821 09
Bratislava, IČO: 36 534 978 ( ďalej len poistiteľ), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s
aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s., ktoré sú súčasťou
RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením rozsahu,
ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ. V rámci
ZoSÚ/ZoRSÚ je možné pristúpiť k týmto súborom poistenia (čl. 1 bod 1.1 tretej časti zmluvy).

V zmysle čl. 4 bod 4.1 tretej časti zmluvy Následky porušenia povinností klienta v prípade ak klient
nespláca úver/revolvingový úver riadne a včas je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane príslušných
úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti alebo vypovedať ZoSÚ/ZoRSÚ;, výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď zaslaná.

Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový úver
riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výše odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť ( bod 4.2. čl. 4 tretej
časti zmluvy ).

Podľa bodu 4.4. čl. 4 tretej časti zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/
revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu.
Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej
sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru/
revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

V zmysle čl.13 tretej časti zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ZoSÚ/ZoRSÚ je aj aktuálny Sadzobník
poplatkov a Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Cetelemu a dostupné
v sídle spoločnosti Cetelem. Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených
Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr.
zmena všeobecne záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo
zmeny obchodnej politiky. Cetelem je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny
najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napr. písomne, na internetových stránkach
Cetelemu, u zmluvných partnerov Cetelemu a pod.

Vo veciach neupravených ZoSÚ/ZoRSÚ sa primerane použijú najmä ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, zákona o platobných službách a Obchodného
zákonníka. ( čl. 14 tretej časti zmluvy).

Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42719177510001 zo
dňa 11.11.2013 žalobca oznámil žalovanej, že spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy a ku dňu 6.11. 2013 sa stal záväzok splatný v celom
rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1103,60 eur zloženej z úverovej
istiny 958 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 145,60 eur a upozornil ju, že dňom
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru jej účtujú aj úrok z omeškania. Doručenka sa vrátila spoločnosti
dňa 14.11.2013 z dôvodu, že adresát je neznámy.

Listom označeným ako výpoveď zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty č. 42719177511100 zo dňa 23.10.2013 žalobca oznámil žalovanej, že na základe uzatvorenej
zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.6.2013 jej spoločnosť poskytla revolvingový spotrebiteľský
úver prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom vo výške 1212,80 eur. Zároveň jej oznámil,
že spoločnosť vzhľadom k jej omeškaniu vypovedá zmluvu s účinnosťou ku dňu 1.1.2014. Účinnosťou
výpovede sa stáva revolvingový úver splatný v celom rozsahu. Vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške
1290,82 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1212,80 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo
výške 78,02 eur a upozornil ju, že dňom účinnosti výpovede jej bude účtovaný aj úrok z omeškania.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade
42719177510001 ( zmluva 1 ) žalobcu súd zistil, že žalovaná celkovo odčerpal finančné prostriedky v
sume 958 eur a že neuhradila žiadnu splátku.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade
42719177511100 ( zmluva 2 ) žalobcu súd zistil, že žalovaná celkovo odčerpala finančné prostriedky v
sume 1195 eur a neuhradila žiadnu splátku.

Žalobca predložil súdu aj výpisu z účtov k jednotlivým úverovým zmluvám a sadzobník poplatkov, v
zmysle ktorého účtoval žalovanej jednotlivé poplatky.

Listom zo dňa 28.6.2013 žalobca žalovanej oznámil, že akceptuje jej návrh na uzavretie zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a teda jej zasiela kreditnú kartu, ku ktorej jej bude doručený PIN
kód s tým, že mesačná úroková sadzba mala predstavovať 1,83%.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ods. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalovanou ako klientom a žalobcom
bola uzavretá dňa 24.6.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere ( „zmluva 1“ ), predmetom ktorej bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej za dojednaných podmienok a zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ( „zmluva 2“ ), predmetom ktorej bolo poskytnutie
revolvingového spotrebiteľského úveru za dojednaných podmienok a rámcová zmluva o poskytovaní
platobných služieb, pričom žalovaná si povinnosti vyplývajúce z predmetných zmlúv naplnila, preto

žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zmluvy 1 a vypovedal zmluvu 2 a požadoval od žalovanej
zaplatenie sumy celkovo 2.394,42 eur .

Podľa § 96 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu je
neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Podľa § 95 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania so súhlasom
súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných
rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu,
ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd
nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný
súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodom návrhom po právoplatnosti uznesenia.

Podanie žalobcu zo dňa 27.3.2015 súd v časti, v ktorej žalobca uviedol, že pri písaní žalobného
návrhu došlo k administratívnym chybám posúdil podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako
čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1290,82 eur od
7.11.2013 do 31.12.2013 a nad výšku 5,25% ročne zo sumy 1290,82 eur od 01.01.2014 do zaplatenia
a preto v tejto časti konanie zastavil a súčasne ako návrh na zmenu žaloby a pripustil zmenu žaloby v
časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 1103,60 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1103,60 eur od 07.11.2013 do zaplatenia.

Takto po čiastočnom späťvzatí a pripustení zmeny žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie sumy
2394,42 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 44,50% ročne zo sumy 958,00 eur od 6.11.2013
do zaplatenia, so zmluvným úrokom vo výške 21,96 eur ročne zo sumy 1212,80 eur od 22.10.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 1103,60 eur od 7.11.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1290,82 eur od 1.1.2014 do zaplatenia
a náhrada trov konania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v
súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa na predmetný právny vzťah mali použiť aj ustanovenia Obchodného
zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( zmluva 1 ) si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1.103,60
eur pozostávajúcej z jednotlivých zložiek ako súd uviedol vyššie.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver na základe zmluvy 1 v sume 958 eur,
pričom žalovaná neuhradila žiadnu splátku, preto sú nárok v časti istiny 958 eur považoval za v celom
rozsahu dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.

Nárok v sume 145,60 eur tvoria dlžné zmluvné úroky a poplatky.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve 1 dojednaný vo výške
44,50% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( jún 2013 ) činila úrok 13,04 %
p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 31,46%
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi takmer 3,4 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Z uvedeného dôvodu potom súd zamietol žalobu v časti kapitalizovaného úroku z úveru v sume 139,12
eur ako aj v časti úroku uplatňovaného v dojednanej úrokovej sadzbe 44,5% ročne zo sumy 958 eur
od 6.11.2013 do zaplatenia.

Čo sa týka dojednania poistenia súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve
dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách.
Žalovaná ako klient mala súhlasiť so zvoleným základným súborom poistenia, pričom dojednané poistné
predstavovalo 3,33%. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže
v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia brala žalovaná na vedomie,
že mu poistenie nevzniká. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik
poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa
s uvedenými dokumentmi žalovanou v zmysle časti 3 zmluvy Poistenie, podľa ktorých podpisom úverovej
zmluvy vyhlásila, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení uzatvorenými medzi Cetelemom a
Poisťovňou Cardif Slovakia a so znením Všeobecných poistných podmienok, ktoré mali byť súčasťou
rámcovej zmluvy. Žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu,
taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru
základného poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej
zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať,
že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého
rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou
z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci
príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd
nárok v časti uplatneného poistenia zamietol.

Keďže žalovaná sa splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ale len zo súdom priznanej sumy
dňom 7.11.2013, teda nasledujúcim po dni účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do zaplatenia a
čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol

( v časti úroku z omeškania z dlžných úrokov a poplatkov ).

Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ( zmluva 2 ) si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 1.218,80 eur ako ju súd bližšie špecifikoval vyššie.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej zo zmluvy 2 sumu 1.195 eur, pričom žalovaná neuhradila
žiadnu splátku, preto sú nárok v časti istiny 1.195 eur považoval za v celom rozsahu dôvodný a v tejto
časti žalobe vyhovel.

V ďalšom tvorili žalovanú sumu poplatky za poistenie v sume 10 eur, ktorý nárok súd vzhľadom na vyššie
uvedené ohľadom dojednania poistenia s odkazom na časť 3 zmluvy zamietol.

Suma 2 eurá predstavovala poplatok za informácie o disponibilnom zostatku. V danom prípade sa
jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný
k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, že akéto informácie boli žalovanej poskytnuté a že mu teda
vznikol nárok na predmetný poplatok. Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania
takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Poslednou zložkou uplatňovanou z titulu poplatkov bol poplatok za správu revolvingového úveru spolu
v sume 5,80 eur podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

Súd dojednania o poplatku za vedenie účtu ( správu revolvingového úveru ) podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaná ako klient a dlžník z úverového vzťahu bola povinná platiť
žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie účtu. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané
priemerným spotrebiteľom, žalovaná bola povinná platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej
ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no
je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá predsa
za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky platila žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo
forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu
takýchto nákladov, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď zo znenia zmluvy
nevyplýva, žeby žalovanej bol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu, alebo žeby mala

prístup k informáciám a údajom vedeným na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické
údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku
za vedenie účtu - správu revolvingového úveru zamietol.

Žalobca si uplatňoval aj nárok na úrok z revolvingového úveru vo výške 21,96% ročne zo sumy 1.212,80
eur od 22.10.2013 do zaplatenia.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z revolvingového úveru, ktorý bol v úverovej zmluve 2
dojednaný vo výške 26,68% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( jún 2013, splatnosť 1 - 5 rokov )
činila úrok 13,04 % p.a, keď súd vychádzal z minimálnej splátky úveru 5% z aktuálneho úverového
rámca ( 1.200 eur ) 60 eur, kde by splácanie trvalo 20 mesiacov. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný
úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 15,64% vyšší ako bola priemerná úroková miera z
úverov poskytovaných v tomto období bankami. Súd vychádzal z úrokovej sadzby tak ako bolo uvedená
v zmluve a nie v oznámení zaslanom žalovanej, kde žalobca dôvodil, že úroková sadzba bola uvedená
nižšia a to 1,83% mesačne, teda 21,96% ročne, nakoľko predmetný list a údaje v ňom uvedené ohľadom
úrokovej sadzby nezodpovedajú ustanoveniu § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, ktorú náležitosť takéto oznáme nie nespĺňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené ohľadom úrokovej sadzby a neplatnosti jej dojednania súd potom žalobu
v tejto časti zamietol.

Keďže žalovaná sa splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ale len zo súdom priznanej sumy
1.195 eur dňom 1.1.2014, teda nasledujúcim po dni účinnosti výpovede zmluvy 2 a čo do zvyšku v tejto
časti žalobu zamietol

( v časti úroku z omeškania z dlžných úrokov a poplatkov z titulu zmluvy 2 ).

Takto súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 2.153 eur predstavujúcu súčet súm zo zmluvy sumu 1.985
eur a zo zmluvy 2 sumu 1.195 eur tak ako sa nimi súd zaoberal vyššie a úrok z omeškania vo výške
5,5,% ročne zo sumy 985 eur od 7.11.2013 do zaplatenia a vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.195 eur
od 1.1.2014 do zaplatenia a čo do zvyšku žalobu zamietol tak ako sa jednotlivými zložkami žalovaného
nároku z titulu zmluvy 1 ako zmluvy 2 zaoberal vyššie.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovanej povolil jej zaplatiť žalovanú sumu v
mesačných splátkach v sume a za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 2153 eur,
čo predstavuje úspech žalobcu 90% a po odpočítaní úspechu žalovanej 10%, v ktorej časti súd žalobu
zamietol, mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 80%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 101,25 eur.

Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia písomné podanie
na súd (žalobný návrh), písomné podanie zo dňa 23.03.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), cit. vyhl.,
teda spolu odmena v sume 303,75 eur a na režijný paušál za 3 úkony v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za
dva úkony v roku 2014 po 8,04 eur a jeden úkon v roku 2015 po 8,39 eur, teda spolu 24,47 eur. Právny
zástupca je platcom DPH priznal mu súd aj DPH v sume 65,64 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy
328,22 eur ( odmena + režijný paušál), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 393,86 eur.

Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 80%, preto súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom
žalobca uhradil poplatok v sume 143,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 114,80 eur
( 80% zo sumy 143,50 eur ) a trov právneho zastúpenia v sume 315,08 eur ( 80% zo sumy 393,86 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Odvolanie nie je prípustné proti výroku, ktorým súd pripustil
zmenu žaloby.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.