Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/378/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510202779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7510202779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľky Y. W.
nar. XX.XX.A. bývajúcej v obci M. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Kitovou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporcovi Š. D. nar. X.X.A. bývajúcemu
v Y.V. T. M. O.. Č.. X zastúpenému advokátkou JUDr. Beátou Pitorákovou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Kováčskej ul. č. 17 o určenie otcovstva k maloletému Q. nar. X.X.XXXX
zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 14C 48/2010-131 zo dňa

21.2.2013 v spojení dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 14C 48/2010-153 z
19.3.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom
výroku o výživnom pre maloletého Q. W., nar. X.X.A..

M e n í vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 2.845 € za obdobie od 7.7.2009 do 21.2.2013
povoľuje odporcovi uhradiť tak, že polovicu 1.422,50 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
matky maloletého dieťaťa a 1.422,50 € povoľuje odporcovi splácať v mesačných 40 € splátkach spolu s
bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

matke maloletého dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 21.2.2013 č.k. 14C 48/2010-131 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č.k. 14C 48/2010-153 z 19.3.2014 konanie v časti o určenie otcovstva zastavil. Maloletého Q. W. nar.
X.X.A. zveril do výchovy matke, otca zaviazal prispievať na výživu mal. Q. 70 € mesačne počnúc dňom
7.7.2009 do budúcna, ktoré má platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa.
Dlžné výživné 2.845,00 € za obdobie od 7.7.2009 do 21.2.2013 povolil otcovi splácať v mesačných
70 € splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody
splátok až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C 48/2010-153 z 19.3.2014 doplnil rozsudok Okresného súdu
Košice-okolie č.k. 14C 48/2010-131 z 21.2.2013 tak, že odporca je povinný zaplatiť trovy štátu na účet
Okresného súdu Košice-okolie vo výške 414,80 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti výrokom rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s
odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Vyjadril nesúhlas s výškou určeného výživného,
ktoré považuje za neprimerane vysoké vzhľadom na jeho majetkové a finančné pomery. Vytkolkonajúcemu súdu, že sa nedostatočne zaoberal skutočnými majetkovými, osobnými a finančnými
pomermi samotnej navrhovateľky, nezisťoval príjem matky navrhovateľky, jej brata, ako aj starej matky.
Vyslovil presvedčenie, že aj tieto príjmy sú rozhodujúce, nakoľko navrhovateľka žije s týmito rodinnými

príslušníkmi v spoločnej domácnosti. Poukázal na konanie súdu prvého stupňa, ktorý sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že navrhovateľka sa riadne a včas neprihlásila na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
atiežsoskutočnosťouzakéhodôvodunepoberádávkuvnezamestnanosti,resp.dávkuvhmotnejnúdzi.
Nezaoberal sa tvrdením odporcu, ktorý uviedol, že navrhovateľka ako vyučená cukrárka si privyrába
pečením zákuskov pre súkromné osoby a z tejto činnosti dosahuje príjmy. Vyslovil presvedčenie, že

konajúci súd sa nedôsledne vysporiadal jeho výdavkami, ktoré súdu predložil spolu s prílohami dňa
7.11.2012, kde podrobne uviedol aké má oprávnené náklady spojené so svojou vlastnou existenciou.
Ďalej neskúmal ani dôvod prečo navrhovateľka nepožiadala o zvýšenie výživného pre staršiu dcéru mal.
W. nar. XX.XX.A.. V závere odvolania uviedol, že nevykonaním takto navrhovaného dokazovania došlo
k poškodeniu práva odporcu na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby odvolací súd v časti výroku o
určení výživného a dlžnom výživnom zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

Proti výroku rozsudku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka. Vyslovila presvedčenie, že splácanie dlžného výživného vo výške 2.845,00 € po 70 €
mesačne je vzhľadom k výške dlhu neadekvátne. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok v
časti o dlžnom výživnom tak, že povolí určené dlžné výživné zaplatiť naraz, resp. tak, že polovicu v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľka a polovicu spolu s bežným výživným po 70 € mesačne.

Odporca podal odvolanie v zákonnej lehote aj proti dopĺňujúcemu rozsudku podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
c/, d/, e/ O.s.p., kde opätovne namietal výšku výživného a navrhoval určiť bežné výživné vo výške 50 €
mesačne a dlžné výživné platiť v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným, a to napriek
tomu, že v doplňujúcom uznesení konajúci súd rozhodol len o trovách štátu.

Výroky o trovách konania a náhrade trov konania štátu odvolaním napadnuté neboli, preto neboli

predmetom preskúmania v odvolacom konaní podľa § 206 ods. 2 O.s.p.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že tvrdenie odporcu o jej príjmoch
z vykonávania cukrárenskej činnosti pre súkromné osoby nie je pravdivé. Vyslovila presvedčenie, že
konajúci súd sa s týmto tvrdením odporcu dostatočne vysporiadal na pojednávaní, kde uviedol, že
nepovažuje za potrebné vypočuť v tomto smere „známych“ tak ako navrhoval odporca. Aj tvrdenie

odporcu,ženezdokladovalapríjmystarýchrodičov,rodičovabratapovažujezabezvýznamné,nakoľkov
priebehu pojednávania dostatočne zdokladovala, že títo rodinní príslušníci sú nezamestnaní a evidovaní
na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Pre úplnosť zdôraznila, že mal. Q. má už tri roky, otec od
jeho narodenia vedel, že je jeho biologickým otcom a musel si byť takisto vedomý o povinnosti prispievať
najehovýživu.Navrhlapreto,abyodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvéhostupňavjehonapadnutom

výroku o určení výživného a vyhovel v časti určenia dlžného výživného v zmysle jej odvolania.

Kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu účastníkov konania nevyjadril.

Výrok rozsudku, ktorým súd konanie v časti určenia otcovstva zastavil, zveril mal. Q. W. matke a výrok
o trovách konania účastníkov konania a náhrade trov konania štátu neboli napadnuté, preto nebol
predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania navrhovateľky a odporcu o určení výživného a dlžného

výživnéhoaspôsobejehozaplateniapreskúmalrozsudoksúduprvéhostupňaspoluskonaním,ktorémupredchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil

dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivosti prihliadol
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku vo výroku o určení výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné

skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Z obsahu nepochybne vyplýva, že konajúci
súd dostatočne zistil majetkové, finančné a osobné pomery navrhovateľky, zaoberal sa a vyhodnotil aj
príjmyostatnýchčlenovrodiny,sktorýmižilvspoločnejdomácnosti,keďuviedol,žematkanavrhovateľky
je zamestnaná v zahraničí ako opatrovateľka, otec a brat pracujú vo firme W. a stará matka poberá
starobnýdôchodok.Takistodôslednezistilavyhodnotilpomerynastraneodporcu,keďkonštatoval,žeje
ženatý, zamestnaný vo firme W. ako skladový zamestnanec s priemerným mesačným zárobkom 550 €,

jeho manželka začala v septembri 2012 pracovať vo firme W. a jej priemerný čistý mesačný zárobok bol
398 €. Z manželstva sa narodila maloletá W., s ktorou je manželka toho času na rodičovskej dovolenke
a poberá rodičovský príspevok 222 €. Manželka odporcu ku dňu 31.12.2014 ukončila pracovný pomer
vo firme W. dohodou. Odvolací súd ďalej konštatuje, že tak u navrhovateľky aj u odporcu je sťažená
životná situácia, keďže jediným príjmom navrhovateľky už v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa boli

len rodinné prídavky, zaevidovala sa na úrade práce, pričom jej ešte neboli priznané sociálne dávky a
na druhej strane odporca žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá poberá rodičovský príspevok.
Pre úplnosť dodáva, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa by odôvodňovali určenie výživného vo
väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu odporcu, ktorý je popri odôvodnených potrebách
oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine),

t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča vždy podmieňujú mieru uspokojenia
odôvodnenýchpotriebdieťaťa,nemoholodvolacísúdrozhodnúťvsúladesodvolacímnávrhomodporcu.
Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli zistené a preukázané
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval
správne, keď vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom,

v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozsahu výživného určeného súdom
prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o
určení výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil v odôvodnení sa obmedzil len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolací
súd ďalej dodáva, že určenie výživného v súlade s odvolacím návrhom odporcu by znamenalo posunúť

jeho zodpovednosť za zdravie, život a výživu maloletého dieťaťa výlučne na navrhovateľku, ktorá sa
osobne o dieťa stará a svoju vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne plní voči nemu na hranici svojich
možností, preto otcom navrhované výživné 50 € mesačne by nepochybne bolo v rozpore so Zákonom o
rodine, morálkou a spravodlivosťou. K odvolacím námietkam odporcu týkajúcimi sa príjmami manželky,
odvolací súd dodáva, že táto si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, preto jeho

návrhy na ďalšie dokazovanie jej príjmov a aj príjmov jej rodinných príslušníkov, ktorí nemajú vyživovacie
povinnosti voči maloletému dieťaťu sú bez právneho významu, a je nepochybné, že rodičia poskytujú
matke výraznú finančnú výpomoc, keďže otec si doteraz svoju vyživovaciu povinnosť neplnil.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorý
výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie

alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či
je povolenie takej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho komu sa povinnosť ukladá, na výšku
prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň neprimerane nezvýhodní povinného
oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípadevýživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou
so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, ktorý povolil otcovi splácať dlžné výživné v celkovej výške 2.845,00 € v mesačných 70 €

splátkach, čo by reálne znamenalo dobu splatnosti viac ako tri roky, preto v tejto časti zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že otca zaviazal zaplatiť polovicu dlžného výživného 1.422,50 € v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa a druhú polovicu 1.422,50 € povolil otcovi
splácať v 40 € splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa. Odvolací súd dospel k názoru, že

vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a pomerom
otca by nebolo spravodlivé priznať dlhšiu lehotu splatnosti, pretože otcovi muselo byť zrejmé, že je
biologickým otcom dieťaťa a že má povinnosť prispievať na jeho výživu. Túto skutočnosť mohol reálne
očakávať od začatia konania, preto mal a mohol časť svojho príjmu dať na tvorbu úspor, aby sa pripravil
na možnosť zaplatenia výživného pre maloleté dieťa. Vzhľadom aj na relatívne vysoký dlh na výživnom
je od neho možné očakávať splatenie aspoň polovice dlhu v zákonnej trojdňovej lehote a nie je potrebné

mu poskytnúť lehotu dlhšiu na celú výšku dlhu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že týmto rozhodnutím
budú dostatočne zohľadnené nároky maloletého týkajúceho splatnosti dlžného výživného, ale aj otec,
ktorému odvolací súd poskytol dlhšiu lehotu splatnosti v polovici dlžného výživného s nižšími splátkami a
tým dostatočne prihliadol na jeho finančné, majetkové a rodinné pomery. Súčasne je potrebné zdôrazniť,
že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby

od narodenia dieťaťa až do času začatia plnenia vyživovacej povinnosti otcom uspokojovať postupne
tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži je žiaduce, aby dlžné výživné bolo zaplatené
aspoň spolovice naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého
dieťaťa.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.