Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Miháliková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201728
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115201728.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia s. r. o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený:
Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: J.
Q., N. XX.XX.XXXX, A. XXX XX T. XXX, Š. Y. B. T., o zaplatenie 521,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 456,06 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 456,06 eur od 04.01.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 64,93 eur a iných trov konania vo

výške 23,27 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 27.01.2015 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 521,06
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy456,06eurod04.01.2014dozaplatenia.
Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a odporkyňa neplnila riadne
povinnosti, na ktoré sa zaviazala.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (pozn.: ide o
súdne konania, ktorých predmet nepresahuje zaplatenie sumy 1.000,- eur). S poukazom na ust. § 156

ods. 3 OSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na deň
13.03.2015 a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.

Dokazovanie súd vykonal oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spisovom materiáli - Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a
s tým spojených ďalších služieb, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z bankového
účtu navrhovateľa, upomienkami o nezaplatení pohľadávky zo dňa 10.01.2014, 23.01.2014, 24.01.2014
a zo dňa 31.01.2014.Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 3.12.2013 mal súd preukázané,
že danú zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžníčka a jej predmetom bolo
poskytnutie úveru odporkyni vo výške 350,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmysle zmluvy

tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 106,06 eur. Splatnosť úveru s
príslušenstvom (spolu všetko v sume 456,06 eur) bola stanovená na deň 03.01.2014. RPMN bola v
zmluve dojednaná vo výške 356,9 %.

Predmetný zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami zák. č. 266/2005 Z. z. (zákon o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku) a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“), ktorým sú stanovené náležitosti zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) ZSÚ: Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ
zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), pričom je nutné prihliadať aj na

ustanovenia smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti
s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany
spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj

ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich
práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcami porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že
spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdmázato,žeúčastnícikonaniaplatneuzavrelipredmetnúzmluvu,
ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

V konaní navrhovateľ riadne preukázal, že poskytol odporkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý mala

odporkyňa zaplatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 106,06 eur do 03.01.2014, túto
svoju zmluvnú povinnosť si však odporkyňa nesplnila, preto súd návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy 456,06 eur vyhovel.

Navrhovateľ okrem sumy pozostávajúcej z poskytnutého úveru a odplaty za poskytnutý úver, požadoval
aj sumu 65,- eur ako náhradu skutočne vynaložených nákladov v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy,

ktorej uzatvorenie mal súd preukázané.

Podľa čl. IV., bod 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania s úhradou je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady na prevádzku kancelárie, na písomné výzvy,... Náklady sú vyrátané - spracovanie a
urgenciapriomeškanísúhradouvrátanevypracovaniaprvejupomienky15,-eur,spracovanieaurgencia

pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania druhej upomienky 10,- eur, spracovanie a urgencia
pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania tretej upomienky 10,- eur, spracovanie a urgencia pri
omeškaní s úhradou vrátane vypracovania štvrtej upomienky 30,- eur.

Navrhovateľ predložil súdu 4 ks upomienok.

V tejto súvislosti súd jednak poukazuje na krátke časové odstupy medzi jednotlivými upomienkami a

zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal ich doručenie, a teda nepreukázal, či skutočne
boli upomienky realizované.

Je nepostačujúce iba predložiť upomienky v písomnej forme bez preukázania, či skutočne boli
navrhovateľom odoslané, doručované.

Navrhovateľ v tejto časti uplatňovaného nároku teda neuniesol dôkazné bremeno, preto súd návrh v

časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 65,- eur zamietol.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo

sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné

právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p. Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie
dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak,
že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné
bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý

postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,
keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázalipre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale
obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci
vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú

za nedokázané.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 456,06 eur od 04.01.2014 do
zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ a § 517 ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadomnato,žeodporkyňasisvojupovinnosťzaplatiťdlžnúsumunesplnila,dostalasadoomeškania

ako dlžníčka s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z
omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa len čiastočný. Z pôvodne uplatňovanej sumy 521,06 eur súd priznal navrhovateľovi
nárok na zaplatenie sumy 456,06 eur, čo činí 87,53 % z pôvodne uplatňovanej sumy. Čistý úspech
navrhovateľa v konaní teda predstavuje 75,06 % (úspech navrhovateľa 87,53 % mínus úspech

odporkyne 12,47 %).

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil v návrhu na začatie konania náhradu trov konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 86,50 eur za 2 úkony právnej služby a náhradu súdneho poplatku za návrh v sume
31,- eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov konania - titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 23,27 eur (podľa pomeru
čistého úspechu v konaní, t. j. 75,06 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 31,- eur) a titulom trov
právneho zastúpenia sumu 64,93 eur (t. j. 75,06 % zo sumy 86,50 eur podľa pomeru čistého úspechu
navrhovateľa v danej veci) a to za úkony právnej služby:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 34,86 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.,

2/ za úkon právnej služby - podanie návrhu v sume 34,86 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c)
cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.