Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/393/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106899961
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4106899961.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: X. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, občan SR, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Ilava, Mierové námestie č. 1, Ilava proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s., so sídlom Bratislava,
Panónska cesta 9, IČO: 31 347 291 (zmena právnej formy zo s.r.o. na a.s. od 08.07.2014), zastúpený
JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti - zaplatenie
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 5.000.000,- Sk (165.969,59 Eur), o odvolaní oboch účastníkov
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/220/2006-925 zo dňa 12. júla 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku o povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi 1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v napadnutej zamietajúcej časti
výroku nad sumu 1.000 eur po sumu 66.000 eur p o t v r d z u j e.

V časti výroku o náhrade trov konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j
e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporcu ochrany osobnosti vo forme uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť mu nemajetkovú ujmu spôsobenú mu publikovaním článku s označením „Beštia -

dvojnásobný vrah a jeden z jeho kumpánov sú už za mrežami, ďalší sa ukrýva v zahraničí“, ktorý sporný
článok odporca publikoval v ním vydávanom časopise Plus 7 dní č. 37 zo dňa 17.09.2001, ktorým
zasiahol do jeho práv jednak porušením prezumpcie neviny a tiež aj tým, že článok neobsahuje pravdivé
skutočnosti. Požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000.000,- Sk, svoj nárok potom znížil
o sumu 49.000.000,- Sk, v ktorej časti Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa konanie zastavil,
pričom na základe neskoršieho podania navrhovateľa zo dňa 04.05.2009 (č. l. 427-429) pripustil zmenu
návrhu (na pojednávaní 07.05.2009 - č. l. 432) navrhovateľa tak, že tento sa domáhal zaplatenia sumy

5.000.000,- Sk (165.969,59 Eur).
Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.000,- Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(I.), návrh vo zvyšku zamietol (II.) a súčasne o trovách účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III.). Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, predchádzajúce rozhodnutia vo veci, citované
ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992 Zb. (článok 6.2 a

článok 10. ods. 1, 2) citované ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky - zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov (článok 12 ods. 1, článok 19 ods. 1, 2, článok 26 ods. 1, článok 50 ods. 1 a
2, článok 23 a článok 7 ods. 5), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov (OZ - § 11 a § 13 ods. 1 až 3), citované ustanovenia Občianskehosúdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (OSP - § 136 a § 142 ods. 2),
citované ustanovenia zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (§ 3 a § 8 ods. 3) a citované
ustanovenie § 8a Trestného poriadku - zákon č. 141/1961 Zb. platného a účinného v čase uverejnenia

sporného článku, ako aj s poukazom na zhrnutie všeobecnej úpravy ochrany osobnosti v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka, vrátane zákonných podmienok pre priznanie požadovanej ochrany osobnosti
formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch - v peňažnej satisfakcii tým, že návrh navrhovateľa
považoval za dôvodný len v časti, v ktorej podanému návrhu vyhovel, keď ohľadne náhrady trov konania
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, obaja účastníci mali v konaní

rovnaký úspech. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že
- v čase publikovania mal navrhovateľ fyzický vek 28 rokov, je synom X. E. a nebohej matky I. E. zomrelej
19.04.2001, keď má syna A. E., nar. XX.XX.XXXX s F. B. a syna X. E. mladšieho,
pričom má brata J. E. a jeho živnostenské oprávnenie bolo zrušené 26.04.1995, keď v čase publikácie
článku v obci I. mali meno X. L. dvaja občania obce - navrhovateľ a jeho otec X. E. starší,
- Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.10.2005 sp. zn. 1T/2/2005 uznal navrhovateľa vinným, že

spáchal pokračovací trestný čin lúpeže (XX.XX.XXXX v Z., XX.XX.XXXX v E. a XX.XX.XXXX v F.),
pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR 1To/110/2005 dňom 08.02.2006,
- Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 17.01.2007 sp. zn. 1T/1/2005 uznal navrhovateľa vinným z
pokračujúceho trestného činu (trojnásobnej) vraždy (XX.XX.XXXX v Z. F. nad V., XX.XX.XXXX v V. a v

presne nezistenom čase v období v mesiacoch máj 2001 až jún 2001 v lesnom poraste katastra obce
I.), ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1To/12/2007 dňom 07.11.2007,
- mal vo veci za preukázané len tie skutočnosti, ktoré sú opísané vo výrokovej časti trestných rozsudkov
Krajského súdu v Nitre, ostatné skutočnosti tvrdené v článku nemal za preukázané,

- nebolo preukázané, že identikit v hore uvedenom článku zobrazuje navrhovateľa,
- v čase zverejnenia mena a priezviska navrhovateľa - tak ako je to uvedené v článku, v ktorom je
napísané X. „L.“, išlo o aktuálnu presnú kauzu,
- časopis odporcu ako spravodajský časopis mal nepochybné právo písať a informovať verejnosť aj o
takýchto veciach, teda článok sa týkal predmetu verejného záujmu,

- v tejto veci (publikovaním predmetného článku) bolo porušené právo navrhovateľa na prezumpciu
neviny, keď podľa názoru súdu všetky osoby bývajúce v obci I. z označenia osoby X. L. identifikovali, že
ide o navrhovateľa, pričom navrhovateľ v tom čase odsúdený nebol,
- je toho názoru a konštatuje, že došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby navrhovateľa a
to k zníženiu v značnej miere ako nemajetková ujma, ktorá vznikla v osobnostnej sfére fyzickej osoby

a ktorú táto fyzická osoba - navrhovateľ vzhľadom na povahu, intenzitu pociťovala a prežívala ako
závažnú, pričom v dôsledku tohto zásahu došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v značnej
miere, keďže toto by každá fyzická osoba nachádzajúca sa v postavení navrhovateľa považovala ako
(za) závažné,
- čo sa týka následnej reakcie, ktorý zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom činnom prostredí fyzickej

osoby, podľa názoru súdu neprichádza do úvahy, lebo v tom čase navrhovateľ bol vo výkone väzby,
- ide o závažnú vzniknutú ujmu, aj keď bolo preukázané, že skutky, ktoré sú opísané v trestných
rozsudkoch boli právoplatnými rozsudkami trestných rozsudkov navrhovateľovi dokázané,
- majetkové pomery tak navrhovateľa ako aj odporcu nie sú rozhodujúcim hľadiskom pre určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy, pri určení výšky ktorej prihliadol na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva

došlo,
- bral do úvahy aj to, aby nebol zneužívaný inštitút občianskeho práva na neprípustné obohacovanie sa,
- sa nepodarilo zistiť, či navrhovateľ v tom čase bol čitateľom tohto časopisu,
- vychádzal zo sudcovskej úvahy a z princípu spravodlivosti,
- vychádzal z toho, že morálne zadosťučinenie sa javí v tejto veci nepostačujúce, (keď) neoprávneným

zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti navrhovateľa ako fyzickej osoby, ale aj vážnosti v spoločnosti v
značnej miere,
- pri spravodajstve o prebiehajúcej trestnej veci je rozhodujúcim kritériom ústavný princíp prezumpcie
neviny, teda ako s nevinnou osobou preto musia všetci pri uverejňovaní akýchkoľvek správ vychádzať
z toho, že ide o nevinnú osobu, teda s takouto osobou sa nesmie konať ako s páchateľom, keď vina

je vec hodnotenia, prináležiaca výlučne len súdu a o určitej fyzickej osobe ako o páchateľovi určitého
trestného činu je prípustné informovať verejnosť až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku súdu,
- uverejnenie správy o navrhovateľovi v predmetnom časopise vyznieva, ako keby dopredu bolo
rozhodnuté, že ide o páchateľa trestných činov, keď poukazuje na deň právoplatnosti rozsudkov,- česť je hodnotou, ktorá svojou povahou je blízka telesnej integrite,
- sa nepodarilo zistiť, že identikit publikovaný v článku zobrazuje alebo nezobrazuje navrhovateľa,
- bral do úvahy skutkové tvrdenia publikované v článku,

- dôstojnosť majú všetky fyzické osoby rovnakú - rovnú nezávisle na svojom postavení v spoločnosti,
keď predmetným článkom došlo k zásahu do dôstojnosti navrhovateľa konaním, ktoré je objektívne
spôsobilé privodiť mu
nemajetkovú ujmu a tým ohroziť vážnosť u iných fyzických osôb,
- v danej veci ide o stret slobody prejavu a ochrany dobrej povesti, pri ktorom ústava neustanovuje

žiadnu možnosť obmedzenia tohto základného práva, keď sloboda prejavu môže mať prednosť len za
predpokladu, že je vyslovená v dobrej viere bez snahy poškodiť osobu, pričom bol toho názoru, že
odporca publikovaním článku nemal snahu poškodiť navrhovateľa ako fyzickú osobu,
- v danej veci zistil a mal za preukázané prekročené zákonom ustanovené medze, keď odporca vo
svojom článku použil relatívne ostrejší výraz - beštia, pričom článok opisoval konanie navrhovateľa ako
fyzickej osoby,

- časopis má celoslovenskú pôsobnosť a vysoký náklad, pričom informácie boli publikované ako fakty
aj ako hodnotiace úsudky,
- bral do úvahy celkový dojem článku z hľadiska použitých slov a viet, ako aj jeho umiestnenie a nadpis,
- rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia, zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú
neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života, do rodinného súkromia, pričom k

neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti
je protiprávne, ak je objektívne spôsobilé do tohto práva zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi
protiprávnym zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy,
- právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha
podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch,
- občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú
mravnej integrity osobnosti fyzickej osoby tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z
hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti; pritom nie je
rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do mravnej integrity osobnosti občana, i keď nie

každý neoprávnený zásah bude objektívne spôsobilý rušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením
§ 11 OZ,
- na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ, keď z
neoprávnených zásahov sú vzhľadom k svojej publicite zvlášť nebezpečné zásahy, ku ktorým dochádza

prostredníctvom tlače,
- zákonná ochrana je daná len ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce,
- nemožno priznať právo na ochranu osobe, ktorá konala protispoločensky a publikácia takýchto
skutočností je kritikou a oprávneným zásahom proti spoločenským neduhom,
- kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich výrokov nepodlieha dokazovaniu,

teda hodnotiaci úsudok je nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho prezentácie
je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, resp. či nebolo
primárnym cieľom kritiky hanobenie určitej osoby,
- za pravdivé opísanie skutkového deja nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi
neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, teda uvedenie neúplného skutkového deja

má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo, a teda nie je pravdou,
- právom prípustná - oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené
hranice vecnej a konkrétnej kritiky, že je primeraná čo do obsahu a formy a nevybočuje z hraníc nutných
na dosiahnutie svojho účelu, keď musí pritom vždy vychádzať z pravdivých skutočností,
- dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú

ujmu zaťažuje dotknutú fyzickú sobou, naproti tomu na pôvodcovi zásahu je, aby preukázal (v tomto
smere spočíva na ňom dôkazné bremeno), že k zásahu došlo v súlade s právom a že existovala niektorá
z okolností, ktorá podľa právneho poriadku vylučuje neoprávnenosť zásahu,
- je toho názoru, že odporca sporným článkom zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa
(žalobcu)-jehoobčianskejctiaľudskejdôstojnosti,porušenímzásadyprezumpcienevinytým,žesporný

publikovaný článok obsahoval uvedenie skutkových tvrdení a tiež kritiku ako hodnotiaci úsudok bez
ohľadu na to, že ešte nebolo rozhodnuté právoplatne o vine navrhovateľa, keď skutkové tvrdenia o
protispoločenskej činnosti navrhovateľa neboli z väčšej časti pravdivé, a pravdivé bolo len to, čo mu bolo
preukázané citovanými trestnými rozsudkami,- išlo o zásah zákonom nedovolený, rozporný s objektívnym právom a objektívne spôsobilý vyvolať
navrhovateľovi ujmu, pričom v danej veci nebolo postačujúce navrhovateľovi priznať zadosťučinenie
podľa § 13 ods. 1 OZ a bolo mu potrebné priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď konaním odporcu

bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa ako fyzickej osoby a jeho vážnosť v spoločnosti,
- výšku nemajetkovej ujmy určil voľnou úvahou, prihliadnuc na závažnosť nemajetkovej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práv navrhovateľa došlo,
- overoval pravdivosť alebo nepravdivosť publikovaných údajov v spornom článku, vyhodnotil a odlíšil,
ktorévecisúpravdivé,ktorénieaktorésúneprípustnoukritikou,keďvzásadepravdivýúdajčiinformácia

do práva na ochranu osobnosti nezasahuje,
- nebolo preukázané, že navrhovateľ napadol dozorcu vo výkone trestu, že jeho matka zomrela na
následky vypadnutia z okna, že navrhovateľ sa správal tak, ako je uvedené v článku, že sa mal vyhrážať
svojim svokrovcom, ktorých ani nemá, a že publikované veci nezodpovedajú skutočnosti,
- náhrady nemajetkovej ujmy sa nemôže domáhať osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný
čin vraždy, pretože páchateľ trestného činu v dôsledku jeho spáchania vážnosť a dôstojnosť stratil;

- pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku,
- je toho názoru, že podmienky boli splnené súčasne, ide o nerešpektovanie prezumpcie neviny ako
aj publikovanie nepravdivých údajov vyslovených odporcom ešte predtým, ako bola dokázaná vina
navrhovateľa,
- navrhovateľom uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy považoval za absolútne neprimeranú, keď

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho osobná ujma bola spojená s osobitným
citeľným znížením a sťažením jeho postavenia v prostredí, v ktorom sa pohybuje a jej zmiernenie a
vyváženie nemožno napraviť inak,
- obsahom predmetného článku bol navrhovateľ identifikovaný len v obci I. a bral do úvahy a prihliadal,
že ide o relutárnu satisfakciu, ktorej cieľom je zabezpečiť zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie

nemajetkovej ujmy na osobnosti navrhovateľa ako fyzickej osoby, teda posúdil všetky základné súvislosti
tejto veci,
- mal za preukázané, že článok spôsobil rozvrátenia a zhoršenie vzťahu (navrhovateľa) s otcom, bratom,
ohováranie a urážanie v dedine a taktiež odmietanie syna navrhovateľa v kolektíve, pričom článok u
obyvateľov obce vyvolal presvedčenie o vine navrhovateľa za opisované skutky,

- skutočnosti tvrdené v článku sú neprípustnou kritikou protispoločenských javov s neoprávnene
hodnotiacimi úsudkami,
- navrhovateľ bol identifikovaný aj podľa syna a jeho veku, tiež veku navrhovateľa a jeho bydliska, teda
došlo k porušeniu práva na súkromie a ochranu osobných údajov,
- nevykonal ďalšie navrhované dôkazy pre ich nepodstatnosť, resp. nehospodárnosť,

- ospravedlnenie sa odporcu už neprichádza do úvahy a že
- súd bol viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin.
Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obaja účastníci konania.
Navrhovateľsadomáhalzmenynapadnutéhorozhodnutiasúduprvéhostupňatak,abymubolapriznaná
náhrada nemajetkovej ujmy sumou 66.000,- Eur (posudzujúc podané odvolanie podľa jeho obsahu išlo

teda o odvolanie len proti časti zamietajúceho výroku nad sumu 1.000,- Eur po celkove požadujúcu
sumu 66.000,- Eur), keď požadoval aj náhradu trov konania vo výške 2.000,- Eur, prípadne navrhoval
(v tejto časti predmetu konania) rozhodnutie zrušiť. V dôvodoch podaného odvolania poukázal na to, že
- z hľadiska ESLP je výška prisúdenej nemajetkovej ujmy nedostatočná, keď aj odôvodnenie rozhodnutia
považuje za nedostatočné, keď prezumpcia neviny bola porušená verejne cestou najčítanejšieho

časopisu a boli porušené tiež aj jeho ďalšie práva, pričom rozsudky ESLP sú na úrovni zákona,
- politici a verejne činné osoby vysúdili viac, i keď nepožívajú takú ochranu ako bežná fyzická osoba,
ktorej je potrebné priznať viac; chýba preto zdôvodnenie priznania mu menšej náhrady, i keď o ňom
napísali ďaleko horšie veci ako o takýchto osobách,
- prisúdená suma 1.000,- Eur je výsmechom práva a nezohľadňuje aj to, že sa má jednať aj o trest

pre porušovateľa práva, teda aj z tohto dôvodu musí byť určená dostatočne vysoká suma, keďže zisk
vygenerovaný porušením jeho práv u odporcu ďaleko prevyšuje sankciu, ktorou bol potrestaný, a teda
porušovať právo sa mu oplatí a má z toho výnosnú živnosť, teda odporcovi bola poskytnutá výhoda,
- rozsudok neobstojí ani z pohľadu rovnosti a práva na spravodlivé súdne konanie, keďže súd prevrátil
dôkazné bremeno na neho a tvrdené skutočnosti v článku sú nepravdivé, keď znalecké posudky ho

stáli viac ako priznané odškodné, a teda toto nie je ani vo výške jeho nákladov, pričom chýba jeho
zadosťučinenie,
- jeho trovy mal súd zohľadniť v odškodnom a on teda nedostal žiadne spravodlivé zadosťučinenie,
pričom žiadal 2.000.000,- Sk v dobrej viere, že koná podľa práva,- jeho práva boli porušené verejne a závažným spôsobom, na začiatku trestného stíhania s dôsledkom
ovplyvnenia svedkov a s následkami voči jeho deťom, teda bola poskytnutá väčšia ochrana odporcovi
ako obeti, teda vec bola zle právne posúdená, keď súdu nič nebránilo jeho žalobe plne vyhovieť,

- odôvodnenie rozsudku je neobhájiteľné ako z pohľadu práva tak aj zdravého rozumu, pričom zmenu
rozsudku žiada aj pre dĺžku konania, v ktorom bolo porušené jeho právo na výsluch svedkov, pričom
súd odmietol znalecké dokazovanie a odmietol zistiť skutočný stav veci opäť v prospech odporcu,
- predmetným článkom bolo trestné konanie ovplyvnené v jeho neprospech, čo súd prvého stupňa
neriešil a neposúdil správne podstatu prípadu, a teda aj výšku odškodnenia, nebral v úvahu iné

vnútroštátne rozsudky a výšku odškodnenia, podľa rozsudkov ESLP v totožných veciach, keď odporcu
je možno považovať za chronického poškodzovateľa práv,
- odporca nepreukázal pravdivosť svojich vyjadrení - skoro všetkých v predmetnom článku, ktorými
konštatoval bez akýchkoľvek pochybností jeho vinu,
- argumenty odporcu odporujú dokazovaniu, keďže odporca nerozlišuje medzi hodnotiacim úsudkom a
nepravdivým tvrdením, keď verejný záujem vyžadoval rešpektovanie prezumpcie neviny a ochrany práv

fyzických osôb,
-išlookresbutváre,niesiluetuhlavyapotompatríajochranapodobizne,ikeďnevydarenej,keďodporca
uviedol veľa vecí na jeho identifikáciu, pričom on podnikal po celom Slovensku,
- predmetný časopis čítali aj rodinní príslušníci osôb, ktorí si ho zakúpili, pričom nešlo o verejný záujem,
ale o snahu upútať čitateľa - kupujúceho s cieľom dosiahnutia zisku,

- ak mal súd prvého stupňa preukázané len to, čo bolo v trestných rozsudkoch, potom nemal z tvrdení
odporcu ako pravdivých preukázané nič, a teda zle vec posúdil,
- súd prvého stupňa nepochopil podstatu odškodnenia a to, že on nemá preukazovať vznik ujmy alebo
jej výšku, keď existencia ujmy vyplýva už zo samotného porušenia jeho práv a výška vyplýva z okolností
veci - jeho duševného utrpenia, poníženia, traumatizácie, a že

- neexistuje jediný dôvod prečo jeho žalobe plne nevyhovieť, teda vyhovenie je jediné možné zákonné
rozhodnutie.
Odporca požadoval napadnutý rozsudok po zopakovaní dokazovania zmeniť a návrh zamietnuť v plnom
rozsahu (aj v časti 1.000,- Eur). V dôvodoch odvolania poukázal na to, že
- nebol zistený skutkový stav pre nevykonanie navrhovaných dôkazov,

- súd prvého stupňa dospel k zlým skutkovým zisteniam a vec i zle právne posúdil,
- uviedol nesprávne skutkové zistenie, keď nebolo preukázané, že reakcie občanov vo vzťahu k osobe
navrhovateľa boli v príčinnej súvislosti so zverejnením predmetného článku, keď starosta obce poprel
zistenia súdu o značnej publicite v obci a svedkovia nevypovedali o žiadnych skutočnostiach pre záver
o znížení dôstojnosti navrhovateľa v obci v príčinnej súvislosti s predmetným článkom,

- starosta obce potvrdil konflikty navrhovateľa so svokrovcami, ktorých výsluch súd odmietol, čím bolo
porušené právo na spravodlivý proces,
- v článku nie je tvrdenie o tom, že sa navrhovateľ podieľal na vypadnutí matky z okna,
- súd prvého stupňa nezistil, koľko ľudí v obci malo iniciály X. L. a nezohľadnil, že autorka článku chránila
zdroje,

- súd prvého stupňa vec zle právne posúdil, čo do nadpisu a textu článku, nakoľko treba akceptovať
expresívnejšie označenie v titulke i v textoch, keď v textoch pod medzititulkami nie je osoba páchateľa
označená ako X. L.,
- čo sa týka zásady prezumpcie, priemerne vzdelaný čitateľ vie, že právoplatne odsúdený navrhovateľ
byť nemohol a že bol len dôvodne podozrivý X. L. zo I.,

- zníženie dôstojnosti navrhovateľa zverejnením predmetného článku nie je zistiteľné (z rozsudku),
- nebolo riešené, že nestačí len morálne zadosťučinenie a že ujma bola značná, vzhľadom na jej
závažnosť a okolnosti, ako aj príčinnú súvislosť, a že
- výrok o trovách konania nezodpovedá pomeru úspechu, keď výška žalovanej sumy zo strany
navrhovateľa mu spôsobila vysoké trovy právneho zastúpenia a úspech navrhovateľa v konaní bol len

nepatrný - vo veci i trovách.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 1 a 3 OSP) a viazaný
rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní účastníkov a prihliadajúc i na prípadné (ale nezistené) vady
konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3

OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v jeho napadnutých častiach podľa
ust.§219ods.1OSPakovecnesprávnypotvrdiť,keďskutkovézáverysúduprvéhostupňazodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a týmto zodpovedajú aj prijaté právne závery, vrátane odôvodnenia toho,
prečo podanému návrhu plne nevyhovel, teda rozhodnutie je i zákonným spôsobom odôvodnené.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť a rozhodnutie dáva odpovede na

právne významné (pre rozhodnutie podstatné) odvolacie dôvody.
Odvolací súd mal v danej veci, vychádzajúc zo súdom prvého stupňa citovaných zákonných ustanovení,
právneho posúdenia veci uvedeného vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí (na tieto poukazuje bez
potreby ich opakovania) a správneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, za to, že
- je potrebné dôsledne rozlišovať medzi výrokom, že osoba je iba podozrivá zo spáchania trestného

činu a jasným vyhlásením o tom, že osoba je páchateľom trestného činu, v čase bez existencie
konečnéhoodsudzujúcehosúdnehorozhodnutia,tedasúneprípustnévyhláseniaobsahujúcevyjadrenia
viny fyzickej osoby skôr ako o vine rozhodne príslušný štátny orgán, ktorým je výlučne súd a to
právoplatným rozhodnutím,
- skutočnosť, že označená osoba bola v konečnom dôsledku uznaná vinnou a odsúdená na trest odňatia
slobody, nemôže túto osobu zbaviť jej počiatočného práva na to, aby bola považovaná za nevinného,

dokiaľ sa jej vina nepreukáže zákonným spôsobom,
- v danej veci nadpis predmetného článku ako aj označenia X. L. páchateľom označených skutkov
a označených konaní je treba považovať za porušenie prezumpcie neviny, keď uvádzanie ďalších
skutočností k osobe označeného páchateľa presahovalo potreby všeobecného informovania o
negatívnych javoch,

- zodpovednou osobou je právnická osoba odporcu ako vydavateľ predmetného časopisu, v ktorom
bol článok publikovaný, zodpovednou teda nie je osoba, resp. osoby, ktoré sa pre odporcu na tvorbe
predmetného článku podieľali (R 128/2014),
- ospravedlnenie sa navrhovateľovi odporcom formou jemu adresovaného ospravedlnenia by bolo
nedostatočné a rovnako ospravedlnenie sa mu formou článku v časopise Plus 7 dní by - pri uvedení

jeho mena len rozšírilo okruh osôb, ktoré by navrhovateľa identifikovali, teda by viedlo k ďalšiemu (čo
sa týka dopadu horšiemu) zásahu do jeho práv,
- je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že na základe označenia osoby páchateľa označených
trestných činov iniciálkami mena, popisom jeho miesta bydliska, okruhom členov jeho rodiny a
identikitom umožnilo navrhovateľa identifikovať len v okruhu obyvateľov obce I.,

- vplyv článku na trestné konania proti navrhovateľovi preukázaný (a vôbec preuká-
zateľný) nebol,
- je v podstate nepreukázateľné, či navrhovateľovi vôbec vznikla v dôsledku predmetného článku nejaká
ujma, keď sa nezmenilo jeho postavenie (v čase článku a neskôr - doposiaľ bol vo výkone väzby, resp.
trestu odňatia slobody,

- pri určení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadať na to, že už samotný rozsudok konštatujúci
neoprávnenosť zásahu plní satisfakčnú úlohu,
- porušenie prezumpcie neviny fyzickej osoby predstavuje závažné porušenie, keď spôsob jeho
vykonania formou článku v tlačených médiách má širšiu publicitu,
- vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchom otca a brata navrhovateľa nebolo

preukázané, že by v dôsledku predmetného článku uvedené osoby sa vo vzťahu k navrhovateľovi „otočili
mu chrbtom“,
- prípadné ujmy, ktoré vznikli rodinným príslušníkom navrhovateľa nemožno pripočítať a zohľadniť na
prospech ujmy spôsobenej navrhovateľom, keďže prípadné nároky uvedených osôb (z predmetného
článku - jeho dopadov) sú samostatné a mohli byť uplatnené len týmito osobami,

- správne súd prvého stupňa poukázal na to, že pre následnú väzbu navrhovateľa (vo väzbe od
01.09.2001) a následný výkon trestu odňatia slobody, ako aj s prihliadnutím na prostredie, v ktorom sa v
dôsledku uvedených skutočností nachádzal, nebol navrhovateľ konfrontovaný s vyvolanými následkami
predmetného článku, keďže s obyvateľmi obce v kontakte nebol a v prostredí výkonu väzby a trestu
žiadne negatívne okolnosti navrhovateľ netvrdil a nepreukázal,

- pre posúdenie miery závažnosti dôsledkov vyvolaných predmetným článkom má vplyv i tá skutočnosť,
že navrhovateľ bol uznaný z označených skutkov v zásade vinným a bol odsúdený na maximálny trest,
- označenie ďalších skutočností resp. skutkov navrhovateľa v predmetnom článku, ktorých sa mal popri
označených vraždách dopustiť, bolo oproti uvedeným lúpežiam a vraždám nie tak podstatné a pre
rozhodnutie vo veci významné, keď súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že uvedené skutočnosti v

konaní preukázané neboli,
- pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy treba prihliadať i k výške náhrad (odškodnenia) podľa
zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, keď (i v
zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva) by táto, bez existencie závažných a dostatočnýchdôvodov, nemala prevyšovať náhrady (odškodnenia) za telesné zranenia alebo násilné činy, resp. za
porušenia iných osobnostných práv,
- pochybnosti o cti, dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby tvoria súčasť vedomostí a vnútorných postojov

hodnotiacich subjektov (čitateľov) a pretrvávajú rozdielny čas a nie vždy sa prejavujú navonok, a že
- samotná závažnosť ujmy nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch, keď treba prihliadnuť aj na (všetky) okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, pričom významné
sú tak u osoby postihnutej, ako aj osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (R 29/2001).
Vychádzajúc z uvedeného mal preto odvolací súd za to, že navrhovateľovi priznaná suma nemajetkovej

ujmy v peniazoch je primeraná ako celkovým okolnostiam veci (zhora uvedeným a pre rozhodnutie
podstatným), tak aj reálnej ujme navrhovateľa, princípom spravodlivosti a primeranosti k iným
náhradám (odškodneniam). Táto zodpovedá porušeniu počiatočného práva navrhovateľa na to, aby
bol považovaný za nevinného (prezumpcie neviny) a tomu, aké reálne dôsledky len pre navrhovateľa
predstavovalo jeho porušenie, teda že navrhovateľ bol identifikovateľný len v okruhu obyvateľov obce I.,
nebol osobne konfrontovaný (pre výkon väzby) s ich reálnymi následnými reakciami, a ujmu v prostredí,

v ktorom sa pohybuje (od zverejnenia článku) neutrpel žiadnu.
Uvedené rozhodnutie plní satisfakčnú úlohu pre navrhovateľa, sankčnú pre odporcu a pre uznanie
navrhovateľa vinným z označených skutkov - trestných činov (v zásade) je aj spravodlivé, nakoľko
zohľadňuje i protispoločenské konanie samotného navrhovateľa, ktorým vážnosť a dôstojnosť sčasti
stratil, a nezneužívanie inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. zabezpečuje, aby jeho

výkon nebol v rozpore s dobrými mravmi v celom kontexte veci.

Čo sa týka výroku o trovách konania účastníkov, mal odvolací súd za to, že vzhľadom k výsledku
rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov aplikoval
nesprávne ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, keď mal správne aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3, prípadne

iné ustanovenia OSP a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné,
teda v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne, predčasné a nedostatočne odôvodnené,
v dôsledku čoho muselo byť odvolacím súdom zrušené a vec v tejto časti mu preto bola vrátená na
ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada s námietkami účastníkov z odvolaní.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.