Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2011

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 9C/70/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607205599
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2011:2607205599.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci navrhovateľa: Milan Nosek, živnostník, so sídlom Severní 811, 373 72 Lišov, Česká republika, IČO:
46 643 354, právne zastúpený JUDr. Radovanom Grujbárom, advokátom, so sídlom Dolné Bašty 2, 917
01 Trnava, proti odporcovi: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, U. J., právne zastúpený JUDr.
Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, so sídlom Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, o zaplatenie
180.000,- Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 180.000,- Kč, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 180.000,- Kč za dobu od 01.07.2007

do zaplatenia.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.865,36 Eur, v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním došlým súdu dňa 04.05.2007, v spojitosti s podaním došlým súdu dňa
03.03.2008, domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu vo výške
180.000,- Kč spolu s 14,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 180.000,- Kč za dobu od 01.07.2007
do zaplatenia z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za predaj osobného motorového vozidla B. B., č.k. Q..

Súd dňa 17.03.2008 vydal platobný rozkaz a doručil ho iba odporcovi. Odporca voči platobnému
rozkazu podal odpor došlým súdu dňa 04.06.2008, v ktorom navrhol platobný rozkaz zrušiť a nariadiť
pojednávanie,pretožefaktúrapredloženánavrhovateľomniejetotožnásfaktúrou,ktorúodnavrhovateľa
obdržal. Faktúry sa odlišujú v dátumoch zdaniteľného plnenia, splatnosti, v rôznosti pečiatok a v
doložkách uvedených na faktúrach. Ďalej namietol, že auto bolo predmetom vzájomného vysporiadania
spoločných vecí, pretože od 15.01.2001 žili spolu v jednej domácnosti, počas ktorého vložil svoje vlastné

finančné prostriedky na zariadenie nehnuteľnosti, ktorú vlastnila matka navrhovateľa. Dňa 17.01.2007
od navrhovateľa za prítomnosti polície odišiel.

Odporca vo vyjadrení došlým súdu dňa 03.11.2009 doplnil svoj návrh tak, že žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť, pretože faktúra navrhovateľa nebola doteraz riadne doručená a vystavená, kúpna
cena bola zaplatená prostredníctvom matky odporcu, úroky z omeškania sú v rozpore s dobrými mravmi,
navrhovateľ nemal v predmete podnikania kúpu/predaj motorových vozidiel, nie je daná aktívna vecná

legitimácia navrhovateľa, pretože v tomto konaní vystupuje ako fyzická osoba, občan Českej republiky.

Súd rozsudkom č.k. 9C/70/2008-108 zo dňa 12.11.2009 uložil povinnosť odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi sumu 180.000,- Kč, spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 180.000,-Kč za dobu od 01.07.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania. Na odvolanie odporcu odvolací súd uznesením č.k. 17Co 50/2010-127 zo
dňa03.05.2010rozsudoksúduprvéhostupňa vovyhovujúcejčastizrušilavecmuvrátilnaďalšie

konanie s odôvodnením, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy a akceptácii kúpnej ceny. Ďalej poukázal, že je potrebné sa zaoberať možnosťou vzájomného
vyporiadania z titulu rozpadu spoločnej domácnosti, keď odporca počas trvania vzájomného
vzťahu účastníkov konania vložil finančné prostriedky na rekonštrukciu domu patriaceho navrhovateľovi.

Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, výsluchom účastníkov konania
výsluchom svedkov: D. D., N. P., D. D. na nariadenom pojednávaní na nariadenom pojednávaní, pričom
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 08.12.2005 navrhovateľ získal osobné motorové vozidlo B. B., č.k. Q. ako „totálku“ z
Nemecka za kúpnu cenu 3.500,- Eur. Potom ako vozidlo opravil, ponúkal ho vo svojom bazáre na predaj

za kúpnu cenu 234.000,- Kč. Dňa 02.11.2006 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu
ústnej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že vozidlo bude zaevidované na
odporcu. Za týmto účelom navrhovateľ vystavil faktúru na sumu 180.000,- Kč. Prepis
predmetného vozidla sa uskutočnil dňa 06.11.2009 na Dopravnom inšpektoráte D. Č. Y., kedy bol
vystavený nový technický preukaz (osvedčenie o registrácii vozidla). Odporca vozidlo prevzal, kúpnu

cenu neuhradil. Navrhovateľ listom zo dňa 13.02.2007 vyzval odporcu na zaplatenie kúpnej ceny,
resp. na vrátenie osobného vozidla. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
21.02.2007 namietol, že kúpna cena bola už uhradená, príslušné doklady na preukázanie svojich tvrdení
však nepredložil.

Svedok D.Á. D., matka navrhovateľa, vypovedala, že v lete v roku 2002 sa uskutočnilo rodinné stretnutie,
na ktorom ju dcéra požiadala, aby jej uschovala 260.000,- Kč. Pred odchodom do Českých Budějovíc
tieto peniaze vybrala a odovzdala navrhovateľovi. Na aký účel boli tieto peniaze vybraté, k tomu sa
nevedela presne vyjadriť. V tom čase si účastníci konania zariaďovali dom, ale aj uvažovali nad novým
autom, pretože to, čo mali doposiaľ, bolo pre nich malé.

Svedok N. P., matka navrhovateľa, vypovedala, že upozorňovala navrhovateľa, aby vozidlo odporcovi
nedaroval, nakoľko je to jeho družka, nie manželka. Družka navrhovateľa predtým mala vozidlo a teraz
ho nemala a vozidlo potrebovala. Družka predmetné vozidlo výslovne chcela. Pamätá si, že syn dal
družke cenu vozidla nižšie o 50.000,- Kč ako ju predával v bazáre. Cena v bazáre bola 230.000,- Kč,

teda kúpna cena vozidla bola 180.000,- Kč. Bola svedkom toho, že odporca povedal, že cenu vozidla
zaplatí. Bola vystavená faktúra. Nebola pri tom, keď faktúra bola odovzdávaná odporcovi.

Svedok D. D., priateľ navrhovateľa, vypovedal, že s navrhovateľom obchodujú s autami v Č. Y., a
to najmä s B.. Z týchto dôvodov si aj pomáhajú, zabezpečujú náhradné diely, radia sa a pod. K

predmetnému vozidlu uviedol, že družka navrhovateľa mu povedala, že auto je už na ňu napísané, ale
nemá ho ešte zaplatené. Povedala mu, že ho kúpila od D.. Pamätá si presne, že cena vozidla bola
180.000,- Kč, o 50.000,- Kč menej ako sa predávalo v bazáre. Zo svoje skúsenosti uviedol, že vozidlo
bolo predané pod cenu. Táto cena bola podhodnotená už aj z toho dôvodu, že v takomto stave, v akom
sa vozidlo predávalo, by sa nedalo doviezť z Nemecka za cenu 180.000,- Kč.

Odporca v reakcii na výsluchy svedkov uviedol, že N. P. sa o jeho nadobudnutí vozidla dozvedela až pri
jeho odchode, t.j. 16.01.2007 alebo 17.01.2007, kde navrhla synovi, nech si auto odporca nechá a on
nebude platiť výživné. S týmto navrhovateľ nesúhlasil, pretože pohľadávky sa nedali započítať.

Odporca namietol, že počas vzájomné spolužitia s navrhovateľom zhodnotil rodinný dom, v ktorom
mali spoločnú domácnosť. Prispel na fasádu vo výške 75.000,- Kč, zádverie, vymieňali sa dvere, kúpil
vstavané skrine na mieru, barový pult, na chodbe zostala komoda, v kúpeľni sa robili presklené poličky.
Doklady o úhradách nebol schopný predložiť. Odporca nesúhlasil, že bezodplatné odovzdanie vozidla
odporcovi malo byť spôsob ich finančného vyrovnania, keď počas vzťahu mal stavebné sporenie a k

odchodu odporcu mal našetrené okolo 250.000,- Kč. Tieto peniaze po rozchode si ponechal odporca.
Poukázal, že ak by sa chcel finančne vyrovnať, bolo by nelogické, aby vozidlo odovzdal odporcovi v
novembri a definitívne sa rozišli až v januári nasledujúceho roku. Odporca namietol, že na stavebné
sporenie neprispieval len navrhovateľ, ale prispieval aj on a to minimálne 50 %.Na základe výpisu listu vlastníctva č. XXX z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie O. súd zistil,
že rodinný dom, v ktorým mali spoločnú domácnosť účastníci konania, vlastnícky patrí N. P., matke

navrhovateľa.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak účastníci
nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého
zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 517 ods. 2 prvá veta cit. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa§517ods.2cit.zák.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej (základnej) sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa výpisu Národnej banky Slovenska diskontná (základná) sadza NBS bola v čase od 27.09.2006

do 27.03.2007 vo výške 4,75 %.

Súd skôr ako pristúpil k právnemu posúdeniu veci, zaoberal sa rozhodným právom, pretože navrhovateľ
je cudzí štátny príslušník, živnostník registrovaný v Českej republike a zmluva bola uzatvorená v Českej
republike. Keďže medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k dohode o rozhodnom práve, súd mal za to,

že ak je konanie vedené v Slovenskej republike a navrhovateľ nikdy nepožadoval, aby sa rozhodovalo
podľa českého práva, použil za rozhodné právo s odkazom na § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. právo
Slovenskej republiky.

Na základe vykonaného dokazovania, riadiac sa poučením odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že

návrh je dôvodný. Súd nemal pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
riadnej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ bol vlastníkom osobného motorového vozidla B. B., č.k. Q., ktoré
previedol na odporcu za kúpnu cenu 180.000,- Kč. To, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, vyplýva
najmäztoho,žeodporcaprevzalvozidloafaktúrunasumu180.000,-Kč,akeďlistomzodňa21.02.2007
namietol, že kúpna cena bola už zaplatená. Ak by nebola uzatvorená kúpna zmluva medzi účastníkmi

konania, odporcovi predsa nič nebránilo, aby vystavenú faktúru vrátil ako neodôvodnenú, resp. vrátil
predmetné vozidlo. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k dohode o kúpnej cene,
potvrdili predvolaní svedkovia N. P. a D. D., ktorí zhodne vypovedali, že im odporca povedal, že cenu
vozidla zaplatí. Obaja potvrdili, že kúpna cena bola 180.000,- Kč. Okrem toho sám odporca uvádzal,
že pri definitívnom rozchode rozprávali sa o započítaní kúpnej ceny vozidla na vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa na spoločného syna, s čím navrhovateľ nesúhlasil.

Súd sa podrobnejšie nezaoberal pravosťou duplicitných faktúr predložených účastníkmi konania,
pretože tieto doklady nie sú dokladmi platobnými, ale len evidenčnými v rámci účtovníctva. Ich existencia
nemá priamy vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, nakoľko vystavenie faktúry nie je podstatnou náležitosťou

kúpnej zmluvy. Okrem toho odlišnosti predložených faktúr nie sú v tomto konaní právne významné,
pretože obe znejú na kúpnu cenu 180.000,- Kč, pričom splatnosť u faktúry predloženej navrhovateľom
je 31.12.2006 a u odporcu 02.11.2006. Keďže navrhovateľ sa domáha úrokov z omeškania z istiny
od 01.01.2007, nebolo nevyhnutné sa zaoberať, ktorá faktúra je pravá, resp. či došlo k splatnosti kúpnej
ceny už 02.11.2006. Čo sa týka doložiek na faktúrach, keď len navrhovateľova faktúra obsahuje výhradu,

že kupujúci sa stane vlastníkom predmetu kúpy po zaplatení kúpnej ceny, súd konštatuje, že
táto doložka nebola jediným dôkazom, na základe ktorého by dôvodil, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená kúpna zmluva. Z týchto dôvodov súd nepristúpil k vykonaniu znaleckého dokazovania
ohľadom zisťovania pravosti faktúry.V rámci pojednávania odporca namietol, že kúpna cena bola vyplatená prostredníctvom jeho matky v
lete v roku 2002. Na základe výsluchu svedka, D.Z. D., nar. XX.XX.XXXX, súd zistil, že túto svedeckú

výpoveď nie je možné považovať za hodnovernú, pretože samotné vozidlo bolo prvý krát v Nemecku
zaevidované dňa 22.01.2003 a k prevodu na odporcu došlo až v novembri 2006. Z uvedeného vyplýva,
že tvrdenie odporcu v tomto smere je účelové, s úmyslom zbaviť za svojej povinnosti zaplatiť kúpnu
cenu za prevzaté vozidlo, pretože v čase, kedy mala byť zaplatená kúpna cena, predmetné vozidlo ešte
neexistovalo. Okrem toho, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žili ako druh a družka, spoločne

hospodárili a odporca investoval svoje finančné prostriedky do spoločného bývania.

Súd neakceptoval ani tvrdenie odporcu, že prevod osobného motorového vozidla bol predmetom
vzájomného finančného vysporiadania, keďže účastníci konania neboli manželia, ich spoločný majetok
nemohol byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do úvahy neprichádzalo
ani vzájomné započítanie pohľadávok, pretože investície vložené odporcom do spoločného bývania -

nehnuteľnosti, bol majetkom matky navrhovateľa, teda subjektu, voči ktorému vzájomné započítanie
pohľadávok nebolo v tomto prípade možné. Súd túto skutočnosť overil na základe predloženého listu
vlastníctva č. XX8 pre katastrálne územie O..

Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa súd poukazuje, že návrh bol podaný

správne, pod obchodným menom navrhovateľa, s prideleným identifikačným číslom. Súd nezistil žiadne
pochybenie ani pri predmete podnikania navrhovateľa, keď v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol
držiteľom oprávnenia na kúpu tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a na údržbu motorových vozidiel a
ich príslušenstva. Z účtovnej dokumentácie predloženej navrhovateľom súd zistil, že v daňovom priznaní
za rok 2005 je pod položkou 23 vyznačený nákup vozidla, pod položkou 24 oprava. V daňovom priznaní

za rok 2006 je pod položkou 10 vyznačený predaj vozidla. Súd považoval za nadbytočné
na tieto skutočnosti predvolať účtovníka navrhovateľa D. U. a vykonať znalecké dokazovanie z oboru
účtovníctva.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany

odporcu, preto ho rozsudkom zaviazal na úhradu kúpnej ceny, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené
v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania v zmysle § 137 O.s.p. a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) d), § 15, § 16 ods.

3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., zákona č. 283/2002 Z.z. a opatrenia
MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. nasledovne:

08.11.2010 - za prevzatie a prípravu obhajoby ..................................................... 237,34 Eur
25.01.2011 - za účasť na pojednávaní ................................................................... 237,34 Eur

31.03.2011 - za účasť na pojednávaní ................................................................... 237,34 Eur
28.04.2011 - za účasť na pojednávaní ................................................................... 237,34 Eur
Paušálna náhrada 1 x po 7,21 Eur....................................................7,21 Eur.............
Paušálna náhrada 3 x po 7,41 Eur.......................................................................... 22,23 Eur
25.01.2011 - náhrada za stratu času 4 polhodiny po 12,35 Eur............................... 49,40 Eur

31.03.2011 - náhrada za stratu času 4 polhodiny po 12,35 Eur............................... 49,40 Eur
28.04.2011 - náhrada za stratu času 4 polhodiny po 12,35 Eur............................... 49,40 Eur
DPH (20 %)............................................................................................................ 225,40 Eur
25.01.2011 - náhrada za použitie osobného motorového vozidla D. Y.
za cestu Trnava - Nové Mesto nad Váhom a späť

základná náhrada (2 x 55 km x 0,183 Eur) ......................................................... 20,13 Eur
spotreba pohonných hmôt (110 / 100 x 6,5 x 1,079 Eur)........................................ 7,71 Eur

31.03.2011 - náhrada za použitie osobného motorového vozidla D. Y.
za cestu Trnava - Nové Mesto nad Váhom a späť

základná náhrada (2 x 55 km x 0,183 Eur) .......................................................... 20,13 Eur
spotreba pohonných hmôt (110 / 100 x 6,5 x 1,151 Eur)........................................ 8,23 Eur

28.04.2011 - náhrada za použitie osobného motorového vozidla D. Y.za cestu Trnava - Nové Mesto nad Váhom a späť
základná náhrada (2 x 55 km x 0,183 Eur) .......................................................... 20,13 Eur
spotreba pohonných hmôt (110 / 100 x 6,5 x 1,158 Eur)........................................ 8,27 Eur

Súdny poplatok.......................................................................................................428,40 Eur
Trovy konania spolu............................................................................................1.865,36 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnépodaťvpotrebnompočterovnopisovspolusprílohamitak,aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.