Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812213604
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8812213604.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 p r o t i žalovanému: Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. K. XXX,
t.č. pobyt neznámy, zast. opatrovníčkou S.V. G., pracovníčkou Okresného súdu E. o zaplatenie 1.431,43
eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súdkonaniepokiaľsatýkažalobyžalobcuohľadomzaplateniasumy1148,40eurspolusročnýmúrokom
z omeškania vo výške 9%

z a s t a v u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21,01 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od

21.12.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalovanému sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2012 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.431,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.192,71 eur
od 21.12.2009 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.12.2009 uzavretej medzi postupcom N. N., M..N.. a žalobcom ako postupníkom, nadobudol
pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu N. N., M..N.. - postupca a
žalovaný uzatvorili dňa 30.12.2005 zmluvu číslo 561410958, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné

podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných
obchodnýchpodmienkach.Zmluvaobsahovalavšetkyznakyaspĺňavšetkypodstatnénáležitostizmluvy
o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval
ho na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 1.431,43 eur, ktorá

pozostávala z istiny 1.192,71 eur a úroku z omeškania 238,72 eur v súlade so zmluvou o postúpení,
kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 21.12.2009,
t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok vdohode o uznaní záväzku a ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Dlžná suma ku dňu podania
žaloby predstavuje sumu 1.431,43 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.192,71
eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu a z

úroku z omeškania vo výške 238,72 eur, t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami
započítanými na tieto úroky.

Opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením zástupcu
žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

N. N., M..N.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo
poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve. Výška úveru predstavovala 20.000,-Sk, druh úveru bol MINIúver do 10 minút, úroková sadzba
bola 17,30% ročne a pevná do konečnej splatnosti úveru bez poplatku, výška splátky bola určená vo
výške 633,- Sk, splatnosť prvej splátky bola určená na 20.1.2006, periodicita splátok mesačne k 20. dňu

v mesiaci, končená splatnosť úveru na deň 20.12.2009. V zmysle ďalšieho všetky údaje a náležitosti
uvedené v základných podmienkach zmluvy sú platné ku dňu podpisu zmluvy, ich zmeny sa riadia
Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými odo dňa 1.8.2002.

Podľa čl. II bod 1 až bod 3 zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok
uvedených v zmluve, a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v

základnýchpodmienkachzmluvy.Úversapovažujezaposkytnutýdňompripísaniaúverunaúčetdlžníka
uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom
čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené
s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

Podľa čl. III bod 1, bod 2 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z

omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom (ďalej len „pohľadávka z úveru“). Dlžník
súhlasí, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v základných podmienkach a to vo výške a v
termíne splátok podľa základných podmienok zmluvy. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť na účte dostatok
finančných prostriedkov, aby bolo možné realizovať inkaso v dohodnutých splátkach.

Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úroky z omeškania vo

výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí ( čl. III.
bod 4. Zmluvy ).

V zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy.

Podľa čl. V bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so
sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).

Všetky práve vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP,

ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto
poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (čl. V bod 3, bod 4 zmluvy).Podľa čl. 1 bod 1.2. VOP tieto upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe
zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním,
ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou

a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový
produkt vo VOP upravený (čl. 1 bod 1.3. VOP).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých

bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa čl. 7 VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a klientom -
fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta - fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej sumy a klient - fyzická osoba, nepodnikateľ ako dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v
zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše
peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka
je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté medzi bankou
a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta voči banke,

obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte klienta
dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej
výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme
zaťaženia účtu klienta, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný

v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší
ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite
vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má
možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo

l) ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP, v zmluve o úvere alebo

zabezpečovacími zmluvami,

banka je oprávnená:

a)vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávkyzozmluvyaklientjepovinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez
výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie
zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.

Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 6.11.2012 oznámil žalovanému, že pôvodným veriteľom bola
dňa 20.12.2009 vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Dlžná pohľadávka predstavuje
sumu 1.890,82 eur. Zástupca žalobcu vyzval žalovaného na splnenie svojej povinnosti najneskôr do
13.11.2012.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009 N. N., M..N.. žalovanému oznámila, že
pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu
doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.

Po takto vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 15.4.2013 žalobu žalobcu zamietol, vyslovil,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s tým,

že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.8.2014 č.k. 5Co/189/2013-76 zrušil vyššie uvedený
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po tomto súd doplnil dokazovanie a to písomným oboznámením sa s písomným podaním zást. žalobcu
zo dňa 20.1.2015 na čl. 88, podľa ktorého žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 3
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 273,13 eur spolu s ročným úrokom z omeškania

vo výške 5% zo sumy 21,01 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 10% zo
sumy 21,01 eur od 21.1.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 10% zo sumy 21,01 eur
od 21.2.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 9,5% zo sumy 21,01 eur od 21.3.2009 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 9,25% zo sumy 21,01 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 21,01 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z

omeškania 9% zo sumy 21,01 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 9% zo
sumy 21,01 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 21,01 eur
od 21.8.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 21,01 eur od 21.9.2009 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 21,01 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, s ročným
úrokom z omeškania 9% zo sumy 21,01 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania

9% zo sumy 21,01 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, ako aj trov konania.

Takto po opätovnom prehodnotení vykonaného dokazovania a jeho doplnení zo strany žaloby, súd
konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 1148,30 eur spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zastavil, podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ môže
vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,

súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vo zvyšku žaloby žalobcu súd vzhľadom na celé vykonané dokazovanie a vyššie uvedené zákonné
ustanovenia dospel k záveru, že žalobe žalobcu môže vyhovieť, len ohľadom poslednej splátky, ktorú
mal žalovaný zaplatiť podľa zmluvy o splátkovom úvere na čl. 4-5 zo dňa 30.12.2005 tak, že konečná
splatnosťúveruje20.12.2009.Žalobazostranyžalobcubolapodanánasúddňa27.12.2012avzhľadom

na to, že podľa názoru súdu v danom prípade je 3-ročná premlčacia doba, tá začala plynúť dňom
21.12.2009. Takto podľa celého dokazovania, súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, len pokiaľ
sa týka poslednej nezaplatenej splátky 21,01 eur, ktorá ešte nie je premlčaná, ku dňu podania žaloby
27.11.2012.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE zo dňa 10.12.2009 došlo
k postúpeniu pohľadávky, a to zo spoločnosti N. N. M..N.. na žalobcu.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011 súd zistil, že zmluvnými
stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaný ako osoba
uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 1.192,71 eur,

príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 150 eur. V čl. 3. Forma
splatenia záväzku bod 3.1, v ktorom sa osoby uvedené v bode 1.2 a/alebo 1.3 mali zaviazať splatiť svoj
záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach, nie sú uvedené žiadne údaje, teda ani výška splátky
ako , ani dátum splátky a dátum prvej splátky. Osoby uvedené v bode 1.2 a/alebo 1.3 zároveň vyhlasujú,
že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva

vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami

Obchodnéhozákonníka,idevšakospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52 anasl.Občianskehozákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je
potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Predmetná zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá ešte dňa 30.12.2005 a suma úveru predstavovala

663,88 eur ( 20.000,-Sk ), pričom v zmysle zmluvy bol žalovaný povinný splatiť poskytnutý úver v
dohodnutom čase. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že podmienky jednak čerpania ako aj splácania
peňažných prostriedkov boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení

pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.Opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa s ňou vysporiadať.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento
jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia

je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda
aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Uznanie záväzku bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana -
spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho
právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie
až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej

strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode
2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom

ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho

uznanie spomenuté právne následky.

Pokiaľ sa týka námietok žalobcu, že žalovaný uznal svoj záväzok písomne čo do dôvodu i výšky a takto
sa premlčuje za dobu 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, že podľa ust. § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu,
považoval súd za neopodstatnenú.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že uznanie záväzku zo strany žalovaného bolo vykonané
takým spôsobom, že prakticky bola vyplnená pretlač označená ako dohoda o uzavretí splátkového
kalendára o uznaní záväzku. Táto pretlač je naviac vyhotovená takými drobnými písmenami, že jednak
je problém ich prečítať uvedenú pretlač a nieto sa ešte zorientovať, čo je vlastne obsahom tejto pretlače
a čo sa podpisuje. Ďalej v tejto pretlači nazvanej dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní

záväzku, je pod bodom 3 pretlač označená ako forma splatenia záväzku, ktorá vôbec nie je vyplnená,
pokiaľ sa týka výšky splátky a dátum splátky, deň v mesiaci. Ďalej v bode 4 je uvedená rozhodcovská
doložka, takisto v pretlači, takým drobným písmom, že prakticky nečitateľná a v nieto ešte, aby bolo z nejzrejmé, že si účastníci dohodli nejaký rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené súd dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku na čl. 23 považoval za neplatnú.

Samotný žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom

21.12.2009 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej
splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok s tým, že pokiaľ ešte nenastala riadna
splatnosť úveru, navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia
oznámenia o vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky, podľa
dohody o uznaní záväzku.

V tejto súvislosti je potrebné si položiť otázku, kedy vlastne nastala splatnosť úveru, či podľa prílohy č.

1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 na čl. 21, kde je uvedená splatnosť 20.12.2009,
počet dní omeškania 1177 alebo podľa pokusu o zmier zo dňa 6.11.2012 z čl. 22 v spise, kde terajší
žalobca oznamuje žalovanému, že dňa 20.12.2009 bola pôvodným veriteľom N. N. M..N.. vyhlásená
mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mu bola oznámená tým, že neuhradený
úver predstavuje sumu 1192,71 eur. Pritom dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,

podpísaná z jednej strany žalobcom, ako veriteľom a z druhej strany žalovaným, ako dlžníkom je zo
dňa 16.11.2011 na čl. 23. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokusom o zmier zo dňa 6.11.2012
žalobca oznamuje žalovanému neuhradený úver v sume 1192,71 eur, k tomu účtuje ďalšie a to zmluvný/
zákonný úrok 309,39 eur, úrok z omeškania 238,72 eur, dlžníkom uznané náklady inkasného konania
150 eur, dlžná suma spolu 1890,82 eur, avšak v tomto pokuse o zmier neuvádza žiadnu dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 16.11.2011, kde žalovaný podľa vyplnenej
pretlače mal uznať záväzok vo výške 1192,71 eur a náklady inkasného konania 150 eur, nič viac.

Vzhľadom na vyššie uvedené, má súd za to, že prehlásenie o vedomosti premlčania dlhu a jeho
následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 16.11.2011 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované

ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Na základe týchto skutočností vychádzajúc z toho, že uznanie resp. dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011 na čl. 23, súd považoval za neplatnú, vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie, súd mal za to, že ku dňu podania
žaloby t.j. ku dňu 27.11.2012 je možné priznať žalobcovi jedine sumu 21,01 eur s 9% ročným úrokom z

omeškania od 21.12.2009 do zaplatenia z toho dôvodu, že je nepochybne preukázané, že podľa zmluvy
o splátkovom úvere uzavretej dňa 31.12.2005 na čl. 4-5 sa žalovaný zaviazal zaplatiť dlh na splátky
s tým, že splatnosť prvej splátky je 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru 20.12.2009, pričom výška
splátky predstavuje sumu 633,-Sk t.j. 21,01 eur. Všetky splátky pred týmto dátumom t.j. pred dátumom
29.12.2009 sú vzhľadom na 3-ročnú premlčaciu lehotu, premlčané. Preto súd žalobu žalobcu, čo do

zvyšku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, takže žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal v konaní úspech, len v nepatrnej
časti a žalovaný si trovy konania neuplatnil, resp. mu nevznikli a keďže možno mať za to, že úspech
každého z účastníkov, je len čiastočný, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.