Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210423
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112210423.6

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu:
Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom: Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31383408, v zastúpení:
JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 17, 040 01 Košice, proti žalovanej: Y. G., E..: XX.X.XXXX, I.:
E. S. XX, XXX XX D., o zaplatenie 2.710,94 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.966,30 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,25 % ročne zo sumy 1.966,30 € od 10.5.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 201,79 € z toho 73,13 € titulom
súdneho poplatku a 128,66 € titulom trov právneho zastúpenia a to k rukám právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, Advokátska kancelária, Floriánska 19, 040 01 Košice, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 37,98 € a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.4.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 2.710,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny a to od 10.5.2011

do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.4.2010 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. 7080040687,
ktorou bolo dojednané poistenie motorového vozidla značky G. S. L., C.: D. XXX M. pre prípad havárie,
krádeže a úrazu so začiatkom poistenia od 2.5.2010. Dňa 7.7.2010 došlo k dopravnej nehode okolo
5.30 hod. pri jazde s poisteným motorovým vozidlom z D. B. D., kedy podľa opisu škodovej udalosti

počas jazdy spadol na ľavú stranu vozidla odlomený konár, čím ju celú poškodil. Žalovaná mala
následne pravou stranou vozidla naraziť o zvodidlá na pravej strane vozovky. Žalobca v rámci likvidácie
škodovej udalosti vykonal obhliadku poškodeného vozidla dňa 12.7.2010 a obhliadku po oprave dňa
21.7.2010. Po likvidácii poistnej udalosti dal žalobca dňa 21.7.2010 príkaz na úhradu poistného plnenia
na účet žalovanej vo výške 2.710,94 €. Následnou revíziou šetrenia priebehu poistnej udalosti a rozsahu
poškodenia vozidla bol priebeh nehodového deja vyhodnotený z technického hľadiska ako neprijateľný.

Ďalším šetrením bolo zistené, že žalovaná bola účastníčkou ďalších škodových udalostí s obdobným
nehodovým dejom. Žalobca si uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovanej podľa § 456 a 451 ods. 1 OZ. Žalobca dňa 7.4.2010 vyzval listom žalovanú na úhradu
žalovanej čiastky, ktorú táto prevzala dňa 28.4.2011. Listom zo dňa 2.5.2011 žalobcovi oznámila, že
sumu poistného plnenia nevydá.

Tunajší súd vydal dňa 24.5.2012 platobný rozkaz č.k.: 17Ro/193/2012-24, proti ktorému žalovaná v
zákonnej lehote podala odpor, kde uviedla, že k poškodeniu reálne došlo tak, ako je opísané v oznámenío poistnej udalosti. K tomuto je priložený aj zápis o poškodení vozidla, ktorý vykonal pred opravou
poverený pracovník poisťovne. Takže ak vozidlo nebolo poškodené v rozsahu, v akom poisťovňa plnila,
mala vyvodiť dôsledky na svojom pracovníkovi. Zároveň žalobca opomenul jednu dôležitú skutočnosť

a to, že po vyplatení žalovanej sumy a následného vymáhania jej vrátenia dňa 6.5.2011 jej listom
oznámil, že odstupuje od poistnej zmluvy od počiatku a inkasné vysporiadanie, čiže to, čo zaplatila za
poistku za celý rok, o tom ju bude dodatočne informovať. K tomu však nedošlo. V návrhu na vydanie
platobnéhorozkazužalobcauviedolcelúsumu,ktorújejvyplatilzaopravuvozidla,ktorébolopoškodené,
pričom nezobral do úvahy sumu, ktorú zaplatila za poistku. Telefonicky sa informovala u žalobcu, že má

preplatok v hodnote 744,64 €. Žalobca má neporiadok v záznamoch a zároveň žiada vrátiť niečo, čo
podľa tzv. kontroly jej bolo neoprávnene vyplatené, ale žalobca svoju povinnosť vrátiť jej ňou zaplatené
poistné po odstúpení z jeho strany, nedodržal a tvári sa, ako by o tom nevedel. Na základe uvedeného,
predložení dôkazov a výsluchu svedkov žalovaná navrhla návrh žalobcu zamietnuť.

Nazákladečiastočnéhospäťvzatianávrhuzodňa19.6.2012súduznesenímč.k.35C/29/2013-42zodňa

13.2.2013 konanie v časti o zaplatení sumy 744,64 € s príslušenstvom zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.3.2013.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v neprítomnosti žalovanej, u ktorej bolo
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 19.4.2012 uzavrel žalobca so žalovanou poistnú zmluvu č. 6000956204 pre poistenie motorových
vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti - KASKO, ktorej predmetom bolo poistenie
motorového vozidla továrenskej značky G. S. S. L., C.: D. XXX M., so začiatkom poistenia 2.5.2010

od 00,00 hod., pričom výška ročného poistného bola 688,78 €, z toho štvrťročná splátka poistného vo
výške 186,16 €.

Z oznámenia o poistnej udalosti doručené dňa 22.7.2010 žalobcovi súd zistil, že žalovaná oznámila
poistnú udalosť, ktorá sa mala stať dňa 7.7. o 5.30 hod. na ulici D., D. - P. Ú., kedy bol uvedený podrobný

popis vzniku poistnej udalosti, že pri jazde z Kavečian do Košíc na lesnom úseku počas jazdy spadol na
vozidlo odlomený veľký konár zo stromu, dopadol na ľavú stranu auta, čím ju celú poškodil, vodička sa
zľakla, pravou stranou narazila o zvodidlá na pravej strane cesty. Žalovaná uviedla rozsah poškodenia
vozidla: ľavá strana vozidla komplet, kapota, ľavý stĺpik, svetlomet ľavá strana, strešný nosič, spätné
zrkadlo a pravá strana vozidla komplet.

Žalobca vyhotovil zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti HP 7108080516, kedy presne popísal
poškodenie motorového vozidla a to tak na ľavej, ako aj na pravej strane dňa 12.7.2010.

Z osvedčenia o evidencii číslo SG 108106 súd zistil, že žalovaná v čase poistnej udalosti bola

prevádzkovateľom daného motorového vozidla G. S. S. L. XXX, C.: D. XXX M..

Z kalkulácie opravy č. 7108080560516 spoločnosti Techcar Slovakia, s.r.o. súd zistil, že k 13.7.2010 boli
vykalkulované náklady na opravu vo výške 2.537,63 €. Z kalkulácie škody č. 7108080516 súd zistil, že
boli vykalkulované náklady na opravu vo výške 2.131,18 €.

Z likvidačnej správy zo dňa 21.7.2010 súd zistil, že žalobca priznal poistné plnenie vo výške 2.710,94
€, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 23.7.2010 a uvedenú sumu zaslal žalovanej dňa 23.7.2010.

Listom zo dňa 7.4.2011 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie poistného plnenia z poistnej udalosti č.

7108080516 a to z dôvodu, že opätovným šetrením odbornými konzultáciami, ako aj šetrením v rozsahu
poškodenia vozidla pri uvádzanom nehodovom deji bolo zistené, že uvedené poškodenie vozidla pri
danom priebehu je z technického hľadiska neprijateľné. Nakoľko jej bolo poskytnuté poistné plnenie
z poistnej udalosti v celkovej výške 2.710,94 € z uvedených dôvodov ju žalobca vyzval na vrátenie
tohto poskytnutého poistného plnenia do 7 dní od doručenia uvedeného listu. Predmetnú výzvu prevzala

žalovaná dňa 28.4.2011.

Listom zo dňa 6.5.2011 žalobca odstúpil od poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou č. 7080040687
od počiatku s tým, že o inkasnom vysporiadaní ju bude písomne informovať.Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie

označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.

Podľa § 789 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou do 31.5.2010 (ďalej len citovaný zákon), tento
zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
"kancelária").

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v

dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 803 ods. 2 OZ, ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené,
je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť.

Podľa článku 12 bod 5 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel
preprípadhavárie,krádežeaživelnejudalosti,poisťovňajeoprávnenáodstúpiťodpoistnejzmluvy,aksa
preukáže, že sa poistník pokúsil bezdôvodne obohatiť alebo sa obohatil na úkor poisťovne. Odstúpením
od poistnej zmluvy sa poistná zmluva zrušuje od začiatku a poisťovňa má právo na úhradu nákladov
súvisiacich s uzatvorením a správou poistnej zmluvy.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval poistný
právny vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy č. 7080040687 zo dňa 19.4.2010, na základe ktorej bolo
dohodnuté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla žalovanej značky G. S. S. L., C.: D. XXX M., v zmysle ktorého žalobca likvidoval poistnú
udalosť vzniknutú dňa 7.7.2010 a to vyplatením poistného plnenia vo výške 2.710,94 € žalovanej. Keďže

následne žalobca vlastným šetrením zistil, že k danej poistnej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako opisovala
žalovaná v oznámení o poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a
úrazu, tento vyzval žalovanú na vrátenie poistného plnenia z poistnej udalosti listom zo dňa 7.4.2011,
ktorý žalovaná prevzala dňa 28.4.2011. Zároveň listom zo dňa 6.5.2011 žalobca odstúpil od poistnej
zmluvy uzatvorenej so žalovanou.

Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také, alebo spočíva
v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak
by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky
zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho

dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dňa 23.7.2010 plnil voči žalovanej svoje
povinnosti v zmysle vyššie citovanej poistnej zmluvy a vyplatil jej poistné plnenie vo výške 2.710,94

€ na základe oznámenia poistnej udalosti zo dňa 7.7.2010. Nakoľko následným šetrením žalobca
zistil, že k danej poistnej udalosti tak, ako ju opisovala žalovaná nemohlo dôjsť, pretože uvedené by
bolo technicky neprijateľné, žalobca vyzval žalovanú na vrátenie vyplateného poistného plnenia a teda
vyplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré súd zadefinoval ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Zároveň žalobca následne odstúpil od uzavretej poistnej zmluvy z dôvodu, že sa preukázalo,

že sa žalovaná pokúsila bezdôvodne obohatiť alebo obohatiť sa na úkor poisťovne v zmysle článku 12
bod 5. písm. a) Všeobecných poistných podmienok. Odstúpenie od zmluvy bolo vykonané listom zo dňa
6.5.2011.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť

tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce
ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením
dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do
procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a

skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní
sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť
dohady, predpoklady, indície a podobne.

Žalovaná v odpore zo dňa 20.6.2012 uviedla, že na základe jej argumentácie, predložených dôkazov,
výsluchu svedkov, navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť. Aj napriek uvedenému žalovaná v priebehu
celého konania predložila ako dôkazný prostriedok len oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 12.7.2010,
zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti z totožného dňa, ktoré listinné dôkazy mal súd k

dispozícii už pri podaní návrhu na začatie konania a oznámenie o odstúpení od poistnej zmluvy zo dňa
6.5.2011. Žalovaná na podporu svojej argumentácie, že ku škodovej udalosti naozaj došlo, nepredložila
ani neoznačila žiaden relevantný dôkazný prostriedok v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, v konaní neuviedla, aké ďalšie listinné dôkazy má súd vykonať, prípadne akýchsvedkov má súd v konaní vypočuť, pričom jej argumentácia v odpore smerovala len k otázke zníženia
žalovanej sumy z dôvodu jej vzájomnej pohľadávky voči žalobcovi titulom preplatku za poistné v hodnote
744,64 €. Nakoľko žalovaná dané dôkazy v konaní pred súdom nepredložila, ani neoznačila, súd sa

nemohol prikloniť k jej argumentácii a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazných prostriedkov predložených
do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, pričom nakoniec súd musel konštatovať, že žalovaná
nepredložila, resp. neoznačila v konaní také dôkazy, ktoré by vyvrátili žalobcom tvrdené a preukázané
skutočnosti.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd
dospel k záveru, že nároku žalobcu voči žalovanej možno vyhovieť a túto zaviazal na zaplatenie sumy
1.936,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.936,30 € od 10.5.2011 do
zaplatenia. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená,
nakoľko ku dňu 10.5.2011, t.j. ku dňu nasledujúcemu po dni odstúpenia od poistnej zmluvy zo strany
žalobcu, sadzba Európskej centrálnej banky bola 1,25 %, čo pri použití ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia

vlády č. 87/1995 Zb. predstavuje presne 9,25 % ročne.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa§146ods.2vetaprváObčianskehosúdnehoporiadku,akniektorýzúčastníkovzavinil,žekonanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 s prihliadnutím na § 146 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 45% (suma 2.710,94 € = 100%,
z toho priznaná suma po čiastočnom späťvzatí 1966,30 € predstavuje 72,5 %, suma čiastočného
späťvzatia predstavuje neúspech žalobcu 27,5 %, keďže súd v tejto časti konanie zastavil zavinením
žalobcu a teda pomer úspechu a neúspechu je 45%).

Celková výška trov konania predstavuje sumu 448,42 € z toho titulom uhradeného súdneho poplatku
162,50 € a titulom trov právneho zastúpenia 285,92 € a to za 2 úkony právnej služby v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť
na pojednávaní dňa 16.10.2014, každý úkon po 111,21 € plus 1x režijný paušál 7,81 €, 1x režijný paušál
po 8,04 €, to všetko s pripočítaním 20% DPH - 47,65 €.

Následnesúdzcelkovejsumytrovkonania448,42€priznalžalobcovilenpomernúčasťvrozsahu45%a
to v sume 201,79 € z toho 73,13 € titulom súdneho poplatku a 128,66 € titulom trov právneho zastúpenia.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.Nakoľko návrh na začatie konania bol čiastočne v rozsahu 744,64 € vzatý späť pred prvým
pojednávaním, v zmysle vyššie citovaných ustanovení súd zároveň vrátil žalobcovi pomernú časť
súdneho poplatku vo výške 37,98 € vypočítanú zo sumy 744,64 € s odpočítaním nekrátenej časti 6,70

€ (6% z 744,64 = 44,68 mínus 6,70 = 37,98 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.