Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/473/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207520
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813207520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o.. advokátska kancelária, Dr. Vl Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej: T.
T., W.. X.X.XXXX, V. XX, XXX XX W. Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr.
Jaroslava Oravcová, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 292,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 148,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne z dlžnej sumy od 18.11.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 292,44 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 18.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A 5408003, v zmysle ktorej žalobca
vypožičal žalovanej SIM-kartu, ktorá jej umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 144,- eur s tým, že ustanovenie

dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie)
bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a to rozsudkom Krajského
súdu Prešov pod sp.zn. 6Co 91/2011 a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak
žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Zároveň uviedol, že
sa predmetnou žalobou domáha nároku na náhradu škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredaný mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) Nokia 7230 a to vo výške 144,- eur (ďalej
len škoda). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia

a jeho akciovou cenou, to znamená, predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým,
že získala telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom
dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Žalobca poukázal, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občiansko právny
inštitút v zmysle dodatkov plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy,
ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť
žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniupovinnosti žalovanej a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym
a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná
si bola v zmysle článku III. bod 3.7. dodatkov vedomá, že telekomunikačné zariadenie je jej predávané

za cenu uvedenú v článku I. bod 1.3. dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou cenou) a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala používať služby po dobu
dohodnutú v dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za
akciový telefón (telekomunikačné zariadenie), žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien

služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a
vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu
prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania.
Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 148,44 eur, vyfakturovanú v
období 2011/07-2011/09. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 3.11.2011 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu

v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou
predmetnejpohľadávky.Žalobcaďalejuviedol,žesiuplatňujeajúrokzomeškaniazcelkovejdlžnejsumy
v súlade so všeobecnými podmienkami článku XI. bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 18.11.2011. V prípade úspechu
žalobca si uplatňuje náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v celkovej sume 92,02 eur, pozostávajúcich

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 17,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 74,52 eur.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.

Vedľajšíúčastníknastranežalovanejoznámilvstupdokonaniadňa26.8.2013anavrhovalžalobuvčasti
o povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 144,- eur zamietnuť a priznať náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi vo výške 87,87 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s., zmluvou o pripojení č. A 5408003, dodatku k zmluve
č. A 5408003 zo dňa 22.12.2010, pokusom o pokonávku, faktúrami, oboznámením o vstupe vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného do konania, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo zmluvy o pripojení č. A 5408003 zo dňa 22.12.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania
vyplýva,žežalobcaposkytolžalovanejakoužívateľovi-fyzickejosobe-nepodnikateľoviSIMkartu,ktorá
umožnila žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené
účastnícke telefónne číslo.

Podľa článku 1. bod 1.2 Dodatku k zmluve o pripojení č. A 5408003 zo dňa 22.12.2010 predmetom tohto
dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Nokia 7230 účastníkovi
z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu (po uplatnení zľavy z jej
spotrebiteľskej ceny s DPH), (ďalej len kúpna cena) 1,- euro.

Podľa článku 2. bodu 2.5. Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinností

účastníka, uvedenej v bode 2.3. alebo 2.4. tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde
k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu. Právo na zmluvnú

pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku.V zmysle článku 2. bod 2.7 Dodatku k zmluve o pripojení, podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové
telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku

koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky
podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade
s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 3. bod 3.6 Dodatku k zmluve o pripojení č. A 5408003 zo dňa 22.12.2010 tento dodatok
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón

mu je predávaný za cenu uvedenú v článku 1. bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2. v bode 2.2; 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že

podniku vznikla škoda (minimálne z rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko a.s. (ďalej len všeobecné podmienky).

Zo všeobecných podmienok a to v článku 17. bodu 17.5 vyplýva, že zmluva a všeobecné podmienky, ako

aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko ako účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v zmluve a všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona
č.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisovaaktietoniesúupravené,
tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4. písm. a) článku 4 všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
(ďalej len všeobecné podmienky) spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak
účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa bodu 4.10. článku 4 všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti

Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,

ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúru č. 5129326887 zo dňa 11.7.2011 na sumu
1,33 eur s dátumom splatnosti 25.7.2011, faktúru č. 5135975724 zo dňa 11.9.2011 na sumu 6,52 eur s
dátumom splatnosti 25.9.2011, faktúru č. 5132667571 vyhotovenú dňa 11.8.2011 na sumu 60,70 eur s
dátumom splatnosti 25.8.2011, faktúru č. 5132664407 zo dňa 11.8.2011 na sumu 1,33 eur s dátumomsplatnosti 25.8.2011, faktúru č. 5129328677 zo dňa 11.7.2011 na sumu 78,56 eur s dátumom splatnosti
25.7.2011.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej dňa 3.11.2011 vyplýva, že žalobca upozornil

žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za
poskytnuté služby a to za zúčtovacie obdobie 2011/07 vo výške 79,69 eur, za obdobie 2011/08 vo výške
62,03 eur a za obdobie 2011/09 vo výške 6,52 eur. Celková pohľadávka za poskytnuté elektronické
telekomunikačné služby predstavuje sumu 148,44 eur a zároveň, že žalovaná je povinná z dôvodu
porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení a samotnej

zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 144,- eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť
najneskôr do 17.11.2011, inak ju bude vymáhať súdnou cestou.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že v
predmetnej právnej veci do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovanej len čo sa týka
uplatňovanej zmluvnej pokuty, ktorú žalobca Orange a.s. modifikuje na náhradu škody vo výške 144,-
eur. Jeho aktivita sa preto v tomto konaní týka len uplatňovanej zmluvnej pokuty transformovanej na

náhradu škody, ako skutkovo a právne samostatného nároku, ktorý mohol byť uplatnený aj samostatnou
žalobou. Len preto, že žalobca oba nároky spojil do jednej žaloby, čo je inak určite postup racionálny,
neznamená, že vstupuje do konania aj vo vzťahu k hovornému, kde spotrebiteľské práva porušované
nie sú. Navrhoval žalobu v tejto časti zamietnuť a priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Dôvod pre zamietnutie žaloby je nepreukázanie uplatneného nároku. Uviedol, že v danej právnej veci

ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 40/1964
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), konkrétne ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Žalobca uplatnil voči
žalovanej právo na zaplatenie sumy 144,- eur. Tvrdí, že ide o nárok na náhradu škody, ktorý považuje za
nárokvyplývajúcizozmluvnýchpodmienokakonárok,ktorýtvorírozdielmedzitrhovoucenoumobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 87,87 eur.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane

neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane

porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základnáúroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení
spolu s dodatkom, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto cenu za tieto
služby, tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach, neuhradila. Na základe vyššie uvedeného

má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 148,44 eur je
opodstatnený a v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v
pokuse o pokonávku, teda do 17.11.2011, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom
18.11.2011, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.

Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením, t.j. ku dňu 24.6.2011, bola 1,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu
18.11.2011 bola teda 9,25 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s
platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,25 % ročne od 18.11.2011 do zaplatenia zo sumy 148,44 eur.

Žalobca ďalej v žalobnom návrhu uviedol, že sa voči žalovanej domáha aj zaplatenia sumy 144,- eur,
pričom táto suma predstavuje rozdiel predajnej ceny telefónu v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a
akciovej ceny, za ktorú žalobca telefón žalovanej odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáhal titulom
nároku náhrady paušalizovanej škody, lebo porušením zmluvných povinností zo strany žalovanej vznikla
žalobcovi škoda vo výške 144,- eur. Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom

dodatku k zmluve o pripojení tak, ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občiansko právnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej

povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,

pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncových telekomunikačných
zariadení a ich akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v jednotlivých dodatkoch k zmluvách o
pripojení ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatkoch k zmluvám o pripojení
uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v
jednotlivom dodatku a za v ňom uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané
z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu

zmluvu, keďže v predmetných ustanoveniach boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako
ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja
telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo

Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť
podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať
žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke
právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za

ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie, podľa názoru súdu, zamerané výhradne
na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia
(telefónu) tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu

medzi žalobcom a žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol prípade nesplnenia
očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný, prehodnotením
predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením
o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako
nespochybnil, má súd zato, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca

nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné
bremeno, preto súd v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 144,- eur s jej príslušenstvom
zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.p.“), ak
mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
144,- eur s prísl. zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o istinu vo výške 148,44 eur s
príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalobca, vo zvyšnej
časti uplatneného nároku bola úspešná žalovaná.

Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu nevyplýva jej žiaden nárok na náhradu trov

konania.

Konania v tejto právnej veci sa zúčastnil aj vedľajší účastník na strane žalovanej. V danej právnej veci
mal žalobca úspech vo výške 51% a úspech žalovanej, na ktorej strane vystupoval aj vedľajší účastník
bol 49%. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaná v predmetnej veci mala neúspech vo
výške 51%, na strane ktorej vystupoval vedľajší účastník, preto súd zástupcovi vedľajšieho účastníka

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.