Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/141/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207921
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7812207921.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.EditouKušnírovou,vprávnejvecižalobcuHomeCreditSlovakia,

a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, práv. zast. spoločnosťou ERASMUS
LEGAL, s. r. o, so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanému U. E., K.. XX. XX. XXXX, O. Y., G.
XXX/XX, o zaplatenie 151,76 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 151,76 Eur, spolu s
kapitalizovaným denným úrokom z omeškania vo výške 15,81 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,025
% denne zo sumy 151,76 Eur za čas od 11. 08. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. 3810001797 dňa 01. 10. 2008. Na základe
úverovej zmluvy mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 530,77 Eur, za účelom nákupu
veci označenej v zmluve. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných
36. mesačných splátkach vo výške 24,13 Eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou záväzku. Keďže
nevykonával úhrady riadne a včas, žalovaný listom zo dňa 28. 06. 2011 bol vyzvaný k zaplateniu celého
zostatku úveru, vo výške 231,76 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, z toho dôvodu si žalobca
uplatnildennýúrokzomeškania,vovýške0,025%,zodpovedajúcizákladnejúrokovejsadzbeEurópskej
centrálnej banky, platnej ku dňu 29. 06. 2011, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného a pripojenými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a súčasne pripojil svoje písomné vyjadrenie,
kde vyjadril, že trvá na žalobe a na ďalších podaniach, ktoré súdu doručil a súhlasil, aby súd rozhodol v
jeho neprítomnosti. K výške uplatnených nárokov uviedol, že istina bola tvorená ako dlžná suma úveru
bezúrokovzúverudočasuzosplatneniavovýške45,82Eur,zosplatnenáistinapredstavovalabezúroku
z úveru sumu 87,74 Eur, úrok z úveru do času zosplatnenia výšku 10,15 Eur (v zmysle úrokovej sadzby
vo výške 31,34 %), a úrok z vyššie uvedenej sumy, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho

platenia úveru vo výške 5,86 Eur /ušlý úrok/. Dlžné poistné predstavovalo sumu 2,19 Eur, nakoľko
žalovaný bol povinný platiť úhradu za poistenie 0,73 Eur mesačne, pričom žalovaný uhradil poistné len
v 29. splátkach. Ďalšiu časť nároku tvoril kapitalizovaný úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe
0,025 % denne vo výške 15,81 Eur, podľa splátkového kalendára. Celková suma uvedená v zosplatnenípredstavovala výšku 231,76 Eur. Po vykonanej čiastočnej úhrade žalovaným zo dňa 09. 08. 2011 vo
výške 50,- Eur, zostatok sumy predstavoval 181,76 Eur.

Súd počas konania ustanovil žalovanému opatrovníka uznesením č. k. 12C/141/2012 - 71 zo dňa 21.

01.2013,pretoženebolomožnézistiťmiestopobytužalovaného.Uvedenéuzneseniesúdzrušil,pretože
miesto pobytu žalovaného sa podarilo zistiť prostredníctvom šetrenia Mestskej polície Rožňava.

Žalovaný potvrdil, že mu bol poskytnutý úver na digitálne piano v sume 15.990,- Sk (530,77 Eur). Pri
kúpe uvedeného piana zaplatil v hotovosti sumu 20.000,- Sk a na zvyšnú časť ceny 15.990,- Sk si
zobral úver. Uvedené piano kupoval v S., zmluvu uzatváral priamo v predajni. Predávajúci ho informoval
len o výške úveru, o výške splátok úveru a iné informácie mu neposkytol. Pri podpisovaní zmluvy si

človek nevšimne nejaké ďalšie položky, pretože napríklad sa tam vyskytla skratka RPMN, o ktorej nemal
vedomosti ako bežný zákazník. Až následne si všimol, v súvislosti s ďalšími nadobudnutými poznatkami
od známych, ktorí mali podobné skúsenosti, že údajne mal byť poistený, o čom teda nemal žiadne
informácie a okrem toho zistil, že náklady úveru z poskytnutého úveru tvoria viac ako polovicu úveru.
Vyslovil presvedčenie, že pokiaľ zaplatil celkovo sumu 727,- Eur, je to suma, ktorá nepochybne pokryla

úver aj primeraný úrok z úveru, z toho dôvodu navrhoval žalobu zamietnuť.

Zmluva o úvere č. 3810001797 bola uzavretá dňa 01. 10. 2008 medzi žalobcom a žalovaným.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.990,- Sk (530,77 Eur), na zakúpenie digitálneho piana.
Predajná cena piana bola 35.990,- Sk, z toho žalovaný zaplatil v hotovosti 20.000,- Sk v deň podpísania
zmluvy. Poskytnutý úver mal splácať v 36. mesačných splátkach vo výške 727,- Sk (24,13 Eur).

Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 9.390,- Sk (311,69 Eur). Ročná úroková sadzba úveru
predstavovala 31,34 %. Priemerná hodnota RPMN 61,36 %. Dátum prvej splátky sa datoval ku dňu 01.
11. 2008, pričom splatnosť splátok bola stanovená vždy ku 20. dňu v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy mali byť Úverové zmluvné podmienky. Z pripojenej fotokópie úverovej zmluvy, kde
boli na druhú stranu prefotené Úverové zmluvné podmienky, je zrejmé, že tieto boli pravdepodobne

uzavreté dňa 03. októbra 2008, to znamená, že neboli súčasťou zmluvy pri podpise zmluvy dňa 01. 10.
2008. Okrem toho súd konštatuje, že z hľadiska veľkosti písma úverových podmienok, tieto sú prakticky
nečitateľné.

Zo splátkového kalendára bolo zistené, že žalovaný uhradil spolu sumu, podľa vykázanej úhrady
žalobcom, vo výške 750,91 Eur. Úhrady boli vykonávané od 01. 11. 2008 do 15. 03. 2011, nepravidelne

najmenej vo výške dohodnutých splátok, prípadne vo vyšších splátkach, pokiaľ bola vynechaná úhrada
v niektorom mesiaci. Súčasťou splátok bolo aj poistné vo výške 0,73 Eur mesačne. Po zosplatnení
istiny, vykonal následne žalovaný úhradu dňa 09. 08. 2011 v sume 50,- Sk a dňa 26. 09. 2011 úhradu
v sume 30,- Eur.

Žalovaný bol písomne vyzvaný na splatenie celého úveru listom zo dňa 28. 06. 2011.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.) Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretia zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie

peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na
odplatyposkytovanébankamiprispotrebnýchúveroch.Aksúdrozhodneozníženíodplatyzaposkytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
návrhu zmluvy.

V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému peňažné prostriedky na zakúpenie tovaru. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v
Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, tento
záväzkový vzťah sa riadi osobitným predpisom, Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a
ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmikonania,nazákladezmluvyzodňa 01.10.2008,súdposudzovalvzmyslevyššieuvedenýchustanovení
Zákona o spotrebiteľskom úvere a Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému na základe Zmluvy č. 3810001797,

uzavretej dňa 01. 10. 2008, bol poskytnutý úver vo výške 15.990,- Sk (530,77 Eur). Pri posudzovaní
nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákona zaoberal podmienkami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal, do akej
miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je
možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností

účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky
nákladov úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 15.990,- Sk (530,77 Eur) a vo vzťahu ku
konečnej výške úveru predstavujúcej sumu 25.380,- Sk (842,46 Eur). Náklady, ktoré boli premietnuté
do konečnej výšky úveru, predstavovali navýšenie úveru takmer o 63 %. Zo samotnej zmluvy je zrejmé,
že ročná úroková sadzba predstavovala výšku 31,34 %, čo je podľa názoru súdu trojnásobne vyššia
sadzba, ako bola poskytovaná bankami, v čase kedy bola zmluva uzatvorená. Z týchto dôvodov súd

porovnával priemerné úrokové sadzby bánk ku dňu uzavretia zmluvy, tzn. za mesiac október 2008,
pričom zistil, že tieto boli vo výške 11,20 %, pre spotrebiteľské úvery pre domácnosť.

Súd vykonal prepočet výšky priemerného úroku z úveru. Pokiaľ by súd vychádzal z priemerného úroku
bánk v čase uzavretej zmluvy - 11,20 %, výška prepočítaného úroku by predstavovala vo vzťahu k
poskytnutej výške úveru 1.790,88 Sk (59,45 Eur), tzn. že za daného stavu by úver spolu s úrokom z

úveru takto prepočítaným, predstavoval výšku 17.780,88 Sk (590,22 Eur). Žalovaný zaplatil celkom za
obdobie od 01. 11. 2008 do 26. 09. 2011 sumu 750,91 Eur. To znamená, že zaplatil viac ako vyplynulo z
prepočtu súdu, pokiaľ súd pre účely výpočtu použil priemerný úrok bánk, v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ.

Súd konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola uzavretá formulárová zmluva, s vopred
určenými podmienkami, bez možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany spotrebiteľa. Žalovaný za tejto

situácie mohol len pristúpiť k vopred formulovaným podmienkam zmluvy, v opačnom prípade by bolo
zrejme vylúčené získanie finančných prostriedkov. Naviac je nutné konštatovať, že úverové zmluvné
podmienky spoločnosti podľa tvrdenia žalobcu mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z pripojených
listinných dôkazov je zrejmé, že boli pravdepodobne len voľne pripojené k úverovej zmluve a v každom
prípade, pokiaľ žalobca odkazoval na obsah úverových zmlúv, podľa názoru súdu bolo potrebné

podpísať aj túto časť, aby bolo zrejmé, či skutočne žalovaný mal alebo nemal možnosť oboznámiť sa
s týmito podmienkami a v akom rozsahu, zvlášť pokiaľ úverové zmluvné podmienky boli písané takým
drobným písmom, že s ich obsahom sa mohol žalovaný oboznámiť len s ťažkosťami. Súd tiež považuje
zanutnéuviesť,že zmluvnépodmienkybolispracovanévoformulári,ktorýpoužívalžalobcaajvovzťahu
k ďalším spotrebiteľom. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že v čase predtým ako zmluvu uzavrel, nebol

oboznamovaný dôsledne so zmluvnými podmienkami, výnimku tvorili jedine údaje o výške poskytnutého
úveru, o výške splátok a ich počte. Súd považuje za neprijateľnú podmienku zmluvné dojednanie v
časti nákladov úveru, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že náklady úveru
neboli riadne oboznámené, z toho vyplýva, že neboli individuálne dojednané. Žalobca počas konania
nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že tieto zmluvné podmienky

boli dohodnuté individuálne. Z toho dôvodu súd považuje uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné
a teda za neplatné v tejto časti.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V časti poistenia úveru je zrejmé, že poistenie bolo dojednané neplatne, pretože žalovaný nemal žiadne

poznatky o tom, že by bol prejavil záujem o poistenie úveru. Súd považuje poistenie zahrnuté do zmluvy
o úvere za neplatné, pretože v danom prípade absentuje jednoznačne zložka prejavu vôle zo strany
žalovaného.Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver, za cenu prevyšujúcu
niekoľkonásobnepriemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovanýmibankami,pričomveriteľvlastne
využije nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy.

Neprijateľné podmienky nemôžu požívať právnu ochranu, pretože sú v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky sú
neplatné.

Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol, s poukazom na to, že zaplatením sumy 750,91 Eur žalovaným,
bola jeho povinnosť voči žalobcovi splnená vo väčšom rozsahu, ako bolo potrebné.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol v konaní úspešný žalovaný, ktorý si však neuplatnil náhradu trov konania, z toho
dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.