Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Salayová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Zobraziť v rámci súdneho konania

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/407/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207216252
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2207216252.28

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľky :
J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXX, P. T., zastúpenej advokátkou : JUDr. Eva Skačániová, so
sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti odporcom : v 1/ rade - KONTO KREDT, s.r.o.,
„v likvidácii", so sídlom Národná 10, Žilina, likvidátorka N.. R. Ď., so sídlom L.Á. XXXX/XB, Ž. a v 2/
rade - NEM s.r.o., ( predtým obchodné meno Credit Slovakia, s.r.o. ), so sídlom Hlavná 991/39, Galanta
( predtým sídlo P. Pázmáňa 49/3, Šaľa ) IČO : 36 725 021 o neplatnosť úverovej zmluvy a o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd späťvzatie návrhu navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 7.7.2006
pripúšťa a konanie v tejto časti zastavuje.

Súd určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu číslo XXX na X. poschodí
obytného domu, súpisné číslo XXX, vchod číslo XXX, na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, katastrálne územie
P. T., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcely registra "S.", evidované na katastrálnej mape ako
parcela číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, XXXX/XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 189 m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, XXXX/XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 189
m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 192 m2, XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, XXXX/XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 253 m2 a to v podiele 611/88818, katastrálne územie P. T., vedených Správou
katastra J. U., okres J. U., obec P. T., katastrálne územie P. T., na LV XXXX.

Odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu
trov konania 1.011,77 € k rukám JUDr. Evy Skačániovej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.11.2007 domáhala na tunajšom súde o vyslovenie neplatnosti
úverovej zmluvy zo dňa 07.07.2006 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 2/ rade, o neplatnosť
zmluvy o zabezpečovacom prevode k nej tiež zo dňa 07.07.2006 a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 07.08.2007 uzavretej medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade ( č.l. 1 ). Tvrdila, že
zmluva nebola uzavretá vážne už len z pohľadu určenej doby splatnosti úveru za 3 a pol mesiaca ale
bola len prostriedkom na získanie jej bytu. Tvrdila, že zmluvu uzavrela preto, aby pomohla jednému
veľkému projektu a to tak, že formálne prevezme úver, ktorý bude krytý inou zmluvou, z ktorej sa jej
vrátia v plnej výške úver aj úrok k nim. Zmluvu bola pripravená, ona si ju neprečítala a ani dodnes jej
podmienkam nerozumie. V ten istý deň podpísala aj zmluvu o zabezpečovacom prevode k bytu. Po

podpise išla za pánom W., s ktorým podpísala zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mu mala požičať 571.400,-
Sk. O tom, ako to celé bolo sa dozvedela až v októbri 2006 od pani R., ktorá ju aj predtým oslovila.
Časť prostriedkov mala byť zaplatená ako dlh jej bývalého manžela voči stavebnej sporiteľni a časť s
najväčšou pravdepodobnosťou odovzdal sprostredkovateľ N.. I., lebo ona peniaze nedostala. Podala aj
trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu. V priebehu konania svoj návrh zmenila
tak, že žiadala o jeho rozšírenie o určenie, že je výlučnou vlastníčkou bytu, ku ktorému sa vzťahovala
zmluva o zabezpečovacom prevode ( č.l. 32 ). Uznesením 9C/407/2007 - 39 zo dňa 02.01.2008 tunajší
súd zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení návrhu o určenie vlastníctva k bytu pripustil. Takto sa vlastne
v jednom konaní domáhala 4 návrhov - nárokov.

O návrhu navrhovateľky súd prvého stupňa rozhodol a to rozsudkom 9C/407/2007 - 345 zo dňa
04.02.2010. Následne po podaní odvolania zo strany odporcov bol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na konanie a rozhodovanie. Stalo sa tak uznesením
Krajského súdu v Trnave 9Co/166/2010 - 372 zo dňa 28.02.2011.

Navrhovateľka dňa 05.10.2011 ( č.l. 510 ) podala jedno písomné podanie označené ako návrh na zmenu
návrhu podľa ust. § 95 O.s.p. Z obsahu podania vyplýva, že navrhovateľka trvá na návrhu o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy a na návrhu o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľka žiada vlastne menej než žiadala pôvodne, tak jej podanie súd musel vyhodnotiť ako
čiastočné späťvzatie návrhu a nie ako zmenu návrhu. Týmto podaním vlastne navrhovateľka vzala
späť svoj návrh v časti určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode a v časti neplatnosti
kúpnej zmluvy. Čiže z pôvodných 4 nárokov vzala späť návrh o dvoch nárokoch. Na pojednávaní
právna zástupkyňa navrhovateľky spresnila, že berú návrh v týchto dvoch častiach návrh späť ( č.l.
520). Odporca v 1/ rade s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľa nesúhlasil ako to vyplýva z jeho
písomného vyjadrenia ( č.l. 542 ). Vo svojom vyjadrení poukázal, že zmluva o úvere uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade má všetky náležitosti, ktoré má mať. Odporca v 1/ rade ako veriteľ
si svoje povinnosti z nej splnil, navrhovateľka nie. Na zabezpečenie záväzku bola uzavretá zmluva o
zabezpečovacom prevode nehnuteľností. V spojitosti s úverovou zmluvou ide o zložený právny úkon. Pre
porušenie povinností navrhovateľkou, odporca v 1/ rade realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu,
pričom navrhovateľka svoj dlh uznala čo do dôvodu aj výšky a previedol svoje vlastnícke právo kúpnou
zmluvou na odporcu v 2/ rade. Toto sú dôvody, pre ktoré s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasia.
Odporca v 2/ rade taktiež nesúhlasil so späťvzatím návrhu. Na pojednávaní dňa 27.10.2011 ( č.l. 520 ) sa
vyjadril v tom smere, nesúhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľky, pretože je tu možnosť,
že zmluva o zabezpečovacom prevode je neplatná iba čiastočne ak vôbec. Žiadali, aby o týchto obidvoch
nárokoch navrhovateľky
9C/407/2007
-3-

rozhodol súd výrokom a nie to riešil ako prejudiciálnu otázku. Odporca v 2/ rade nadobudol vlastníctvo
na základe kúpnej zmluvy zo zmluvy o zabezpečovacom prevode a preto potrebujú, aby bolo rozhodnuté
aj o týchto nárokoch. O čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľky bolo rozhodnuté uznesením
tunajšieho súdu 9C/407/2007 - 545 zo dňa 14.02.2012. Späťvzatie návrhu v časti neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode a v časti kúpnej zmluvy späťvzatie návrhu pripustil a konanie v tejto časti
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2012. Predmetom konania tak zostalo konanie
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.

Navrhovateľka dňa 31.07.2012 ( č.l. 579 ) vzala svoj návrh späť v časti určenia neplatnosti zmluvy o
úvere. Odporca v 1/ rade so späťvzatím návrhu súhlasil. Odporca v 2/ rade sa napriek doručenej výzve
súdu a poučení o tom, že ak sa nevyjadrí, bude mať súd za to, že späťvzatím súhlasí, nevyjadril.

Odporca v 1/ rade uviedol, že ide o zmluvu, ktorá je v súlade so zákonom a s právnym poriadkom tohto
štátu. Navrhovateľka nepreukázala, že konala v omyle, v nedostatku slobody a vážnosti vôle. Vedela
za akým účelom poskytnuté prostriedky majú byť. Nemala zmluvy podpísať ak ich obsah nevedela
posúdiť. Ak tvrdí, že zmluvy sú neplatné, tak ona svojím konaním ich spôsobila a nemá právo domáhať
sa o vyslovenie neplatnosti takýchto úkonov. Neskôr prostredníctvom likvidátorky uviedol, že zmluvy
neodporujú zákonu. Pripúšťa, že niektoré tam uvedené podmienky sú neštandardné a bude vecou súdu,
aby ich vyhodnotil. /ver bol vyplatený a tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na starne navrhovateľky
a jej bývalého manžela.

Odporca v 2/ rade uviedol, že nejde o zmluvu o úvere podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, lebo
navrhovateľka konala za účelom zisku, úhrada bola dohodnutá v 4 splátkach. Okrem toho uviedli, že
navrhovateľka nepreukázala žiadne dôvody neplatnosti, že by chýbal dostatok jej vôle, že ide o konanie
v rozpore s dobrými mravmi, že konala v omyle a že ňou bol spáchaný trestný čin.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, boli oboznámené listiny predložené
účastníkmi ako aj zadovážené súdom a to zmluvy o úvere - č.l. 4 a zhodne aj na č.l. 158, podania
trestného oznámenia - č.l. 7, upovedomenie a správy polície - č.l. 9, 24, 60, 89, 137, 227, oznámenie
o zrušení trvalého pobytu navrhovateľky - č.l. 10, časť B z LV č. XXXX, vyjadrenie správy katastra - č.l.
19, výpis z LV č. XXXX - č.l. 20, 22, rozsudok o rozvode manželstva navrhovateľky - č.l. 33, opravné
uznesenie - č.l. 35, potvrdenie o uzavretí zmluvy - č.l. 82, dohoda o zrážkach zo mzdy - č.l. 83, originál
spis V XXXX/XX - č.l. 90, listiny od Mestského bytového hospodárstva P. T. - č.l. 111 až 125, zmluva
o zabezpečovacom prevode - č.l. 129 a zhodne aj na č.l. 165, výpis z účtu - č.l. 134, kópie zápisníc v
vyšetrovacieho spisu o výsluchu navrhovateľky ako poškodene, výsluchu svedka N.. X. - č.l. 138 až 157,
zmluvy o pôžičke - č.l. 167, výzva na úhradu - č.l.173, 175, žiadosť o predĺženie splatnosti - č.l. 176, výpis
z účtu stavebnej sporiteľne - č.l. 180 až 185, výzva na úhradu nedoplatku - č.l. 186, 187, kvitancia - č.l.
188, potvrdenie o vklade - č.l. 189, 190, potvrdenie - č.l. 191, výdavkový doklad - č.l. 195, obžaloba na
N.. I. a Š. W. - č.l. 232 až 239, výsluch obvinenej - č.l. 241 až 265, detail bytu 124 - č.l. 266, vypočutím
svedkov - H. R. - č.l. 108 a Š. W. - č.l. 109, sadzby úverov -č.l.311, čestné prehlásenie H. R. - č.l. 318,
žiadosť o poskytnutie úveru - č.l. 330, zmluva o sprostredkovaní - č.l. 331, dohoda o mlčanlivosti - č.l.
335, po zrušení rozsudku odvolacím súdom bolo doplnené dokazovanie oboznámením s obsahom listín
zadovážených súdom ohľadne zápisu konateľa v obchodnom registri (č.l. 397)

9C/407/2007
-4-

výpisu z obchodného registra na odporcu v 1/ rade ( č.l. 500, č.l. 538), výpisu z obchodného registra na
odporcu v 2/ rade ( č.l. 505 a č.l. 555 ), uznesenia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti odporcu v 1/
rade a nariadení jej likvidácie ( č.l. 527 a č.l. 536 ), LV č. 3437 ( č.l. 570 ) a na základe takto vykonaného
dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom konania o ktorom musel súd rozhodovať je konanie o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy a konanie o určenie, že navrhovateľka je vlastníčkou sporného bytu, ktorého
sa týka aj konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy. Konanie o určenie neplatnosti zmluvy o
zabezpečovacom prevodu a konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v
1/ a 2/ rade bolo totiž právoplatným vyššie uvedeným uznesením zastavené.

Pokiaľ sa týka odporcu v 1/ rade z vykonaného dokazovania a to najmä z pripojeného právoplatného
uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/134/2011 - 54 zo dňa 13.12.2011, právoplatného dňa
25.01.2012 ( č.l. 527 a 536 ) a výpisu z obchodného registra na odporcu v 1/ rade ( č.l. 500, 538 ) vyplýva,
že spoločnosť odporcu bola zrušená a dňom 25.01.2012 vstúpila do likvidácie. Osobou oprávnenou
v jej mene konať a spoločnosť likvidovať je súdom určená likvidátorka a to na základe právoplatného
uznesenia súdu vyššie uvedeného.

Pokiaľ sa týka odporcu v 2/ rade z pripojených výpisov z obchodného registra ( č.l. 505 a č.l. 555 )
vyplýva, že v priebehu súdneho konania došlo ku zmene obchodného mena z pôvodného obchodného
mena „CREDIT SLOVAKIA, s.r.o.“ na terajšieho obchodné meno „ NEM s.r.o.“ . Okrem toho došlo aj
ku zmene sídla z pôvodného sídla Pázmaňa 49/3, Šaľa na nové sídlo Hlavná 991/39, Galanta. IČO je
nezmenené - 36 725 021. Je teda zrejmé, že ide o tú istú právnickú osobu a teda aj odporcu v 2/ rade
ibaže pod novým obchodným menom s novým sídlom podnikania.

Z pripojenej zmluvy o úvere č. 17/2006 ( č.l. 4 a zhodne aj na č.l. 158 ) vyplýva, že navrhovateľka a
odporca v 1/ rade dňa 07.07.2006 uzavreli písomnú zmluvu o úvere. Navrhovateľka uzatvárala zmluvu
ako fyzická osoba - občan. Ďalej sa tam uvádza, že obaja sú ku všetkým právnym úkonom spôsobilí a
oprávnení a podľa ust. § 497 a nasl. Obchod. zák. uzatvárajú zmluvu o úvere.

V článku I. zmluvy sa dohodli, že odporca v 1/ rade ako veriteľ na základe žiadosti navrhovateľky
zo dňa 03.07.2006 v deň podpisu zmluvy poskytne dlžníčke - navrhovateľke v hotovosti peňažné
prostriedky v sume 500.000,-Sk na dobu od 07.07.2006 do 07.10.2006 a navrhovateľka ako dlžníčka sa
zaviazala vrátiť ich spolu s príslušenstvom špecifikovaným v čl. II. ods. 2 tejto zmluvy a zaplatiť vzájomne
dohodnutý úrok z poskytnutého úveru v sume 71.200,-Sk, spolu v sume 571.200,-Sk a to v mesačných
splátkach vo výške a v lehotách uvedených v čl. III. tejto zmluvy.

V článku II. ods. 1 zmluvy si dohodli, že suma 301.562,-Sk bude v deň podpisu zmluvy vyplatená v
hotovosti alebo na účet Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.. Suma 198.438,-Sk bude v deň podpisu zmluvy
vyplatená navrhovateľke.

V článku II. ods. 3 sa uvádza príslušenstvo - úroky, úroky z omeškania, zmluvná pokuta, všetky ostatné
poplatky ktoré vzniknú, odplaty, ktoré sa započítavajú na pohľadávku. Bližšie tieto, okrem úrokov, úrokov
z omeškania a zmluvných pokút, špecifikované nie sú. Ako posledný odsek čl. II ods. 3 je uvedené, že
v prípade porušenia niektorej z povinností
9C/407/2007
-5-

v tom odseku uvedených navrhovateľka zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 30% z istiny, čo je suma
150.000,-Sk a to za každé aj opakované porušenie týchto povinností.

V článku III. ods. 1 je uvedený splátkový kalendár a to 4 splátkach. Prvá vo výške 23.733,-Sk ako úroky do
31.07.2006, druhá v sume 23.733,-Sk do 31.08.2006 ako úroky, tretia v sume 23.734,-Sk do 30.09.2006
ako úroky a posledná štvrtá v sume 500.000,-Sk do 07.10.2006 ako istina.

V článku III. ods. 3 sa dohodli, že v prípade predčasného splatenie úveru dlžníčka musí zaplatiť úroky
v plnej výške.

V článku III. ods. 4 písm. b/ zmluvy je uvedené, že úver bude v prvom rade vrátený finančnými
prostriedkami a v prípade, že to nebude možné a dlžník nedodrží termín alebo výšku splátok, prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. V. zmluvy. Ďalej sa tam uvádza, že ku dňu
podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa, pokiaľ veriteľ nerozhodne
inak, sú vysporiadané nesplatené úroky a úver s príslušenstvom. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti
sa bude považovať výške pohľadávky veriteľa ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vkladu
vlastníckeho práva v prospech veriteľa. K tomuto dňu zaniká povinnosť dlžníka splácať ďalej úver spolu
s príslušenstvom pokiaľ veriteľ nerozhodne inak.

V článku III. ods. 8 zmluvy si dohodli, že každá splátka bude pripísaná najprv na úroky až po ich úhrade
na istinu, ak veriteľ nerozhodne inak.

V článku IV. ods. 1 si dohodli úroky z omeškania 0,5% denne od dátumu splatnosti až do dňa zaplatenia.
Ide o úrok z omeškania vo výške 182,5 % ročne. Okrem toho si tu dohodli aj ďalšiu zmluvnú pokutu 30%
z istiny, teda 150.000,-Sk pre prípad omeškania a to za omeškanie každej splátky.

V článku IV ods. 3 zmluvy si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 100% úveru, teda 500.000,-Sk pre prípad
uvedenia do omylu alebo poskytnutím nepravdivých údajov.

V článku V ods.1 zmluvy si dohodli zabezpečenie pohľadávky zmluvou o zabezpečovacom prevode
nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky.

V článku VI zmluvy je uvedené, že odporkyňa uznáva záväzky z tejto zmluvy.

V článku VII. zmluvy si dohodli, že ak dôjde v priebehu splácania úveru k znehodnoteniu kurzu koruny
a Eura tak musí doplatiť navrhovateľka rozdiel. Ak sa kurz koruny a eura zhodnotí v priebehu splácania
úveru tak bude platiť kurz platný v čase uzavretia zmluvy. Mali sa dohodnúť, že táto dohoda nie je v
rozpore s dobrými mravmi, je platná, právne relevantná. Ďalej si tam dohodli, že ak bude inflácia vyššia
ako 2% veriteľ môže vyhlásiť úver za splatný, alebo môže ten rozdiel dlžníkovi vyčísliť a navýšiť istinu
s prísl. A to bez osobitných dodatkov. Na kurzový zisk sa neprihliada.

V článku VIII. zmluvy si dohodli predčasnú splatnosť úveru a to aj prípad znehodnotenia kurzu slovenskej
koruny a eura. A v prípade inflácie vyššie ako 2% ročne. Pre prípad konkurzu dlžníka si dohodli, že
ku dňu podania návrhu na konkurz na majetok dlžníka veriteľ definitívne nadobúda vlastníckeho právo
k nehnuteľnosti zo zabezpečovacieho prevodu a tým zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti
pohľadávky. Obdobne to platí pre prípad exekúcie. Dohodli si aj to, že dlžníčka nie je oprávnená vrátiť
poskytnuté
9C/407/2007
-6-

prostriedky predčasne, pokiaľ sa s veriteľom nedohodne inak. Opätovne si dohodli aj tu, že v prípade
predčasného vrátenie je dlžníčka povinná zaplatiť úroky v plnej výške.

V článku XI. ods. 5 si dohodli, že dôvodom zmluvy zo strany navrhovateľky nie je jej finančná alebo
iná tieseň, alebo tieseň jej blízkej osoby. Veriteľom poskytnuté prostriedky, že chce vložiť do obchodu
za účelom zisku.

V článku XI. ods. 6 zmluvy si dohodli, že ak si veriteľ uplatní vzájomne dohodnutú zmluvnú pokutu, dlžník
týmto predáva a veriteľ kupuje všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, pričom sa dohodli
na kúpnej cene týchto vecí vo výške vzájomne dohodnutej zmluvnej pokuty.

V článku XI. ods. 9 zmluvy si dohodli, že dlžník nie je oprávnený zmluvu vypovedať.

V článku XI ods. 10 zmluvy si dohodli, že ak sa objaví akýkoľvek dlh v tom odseku špecifikovaný, dáva
dlžník neodvolateľný súhlas veriteľovi aj pre prípad č.l. VII zmluvy, aby veriteľ jednostranne bez súhlasu
dlžníka navýšil istinu úveru ako aj zmluvnú pokutu aj splátkový kalendár a to bez ďalších písomných
dodatkov o čom veriteľ zašle dlžníkovi písomné oznámenie a dlžník to berie na vedomie a bez výhrad
súhlasí.

V článku XI ods. 12 si dohodli, že dlžník nie je oprávnený uzavrieť s treťou osobou dohodu o prevzatí
dlhu ani dohodu o pristúpení k záväzku bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa.

V článku XII ods.1 písm. a/ zmluvy si dohodli opäť bez súhlasu dlžníka, bez písomných dodatkov, že
veriteľ môže jednostranne vykonať navýšenie v prípade dohody o pristúpení k záväzku.

V článku XIII. zmluvy sa dohodli, že v prípade definitívneho zápisu vlastníckeho k nehnuteľnostiam v
prospech veriteľa, zaniká povinnosť dlžníka a veriteľ mu zostávajúci dlh odpúšťa. Dlžník nemá v takom
prípade nárok na vrátenie už zaplateného úveru s prísl.

Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - príloha č. 1 k zmluve o úvere
č. XXX/XXXX zo dňa 07.07.2006 ( č.l. 129 a zhodne aj č.l. 165 ) vyplýva, že navrhovateľka ako dlžníčka
a odporca v 1/ rade ako veriteľ uzavreli písomnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
navrhovateľky k bytu, ktorý je vyššie označený na zabezpečenie úveru zo zmluvy o úvere už vyššie
uvedenej.

Okrem iných si tu dohodli a to v článku VI. ods. 3 zmluvy to, že na nadobudnutie definitívneho
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa stačí, ak dlžník neuhradí čo i len časť
príslušenstva pohľadávky veriteľa alebo istiny v dohodnutej lehote splatnosti alebo aktuálnej mene.
Okrem toho sa dohodli, že ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech
veriteľa sú vysporiadané nesplatené úroky a úver spolu s príslušenstvom, pokiaľ veriteľ nerozhodne
inak. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa bude považovať výška pohľadávky veriteľa ku dňu podania
návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa. K tomuto dňu zaniká povinnosť
dlžníka splácať ďalej úver spolu s príslušenstvom, pokiaľ veriteľ nerozhodne inak. Dlžník nemá nárok
na vrátenie už zaplateného úveru s príslušenstvom.

Z LV č. XXXX zo dňa 28.06.2006 ( č.l. 20 ) vyplýva, že navrhovateľka bola zapísaná ako výlučná
vlastníčka bytu č. XXX, ktorý je predmetom tohto sporu.

9C/407/2007
-7-

Z pripojeného LV č. XXXX zo dňa 12.01.2007 ( č.l. 22 ) vyplýva, že ako vlastník bol zapísaný odporca v
1/ rade a to na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva pod č. V - XXXX/XX.

Z pripojenej zmluvy o pôžičke ( č.l. 167 ) vyplýva, že navrhovateľka a Š. W. uzavreli písomnú zmluvu o
pôžičke na sumu 571.400,-Sk s tým, že posledná splátka bude zaplatená dňa 07.10.2006.

Z pripojenej kúpnej zmluvy ( č.l. 90 originál spisu správy katastra č. V XXXX/XX ) zo dňa 07.08.2007
vyplýva, že odporca v 1/ rade touto zmluvou predal odporcovi v 2/ rade nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,-Sk.
Vklad vlastníckeho práva bol na základe nej povolený v prospech odporcu v 2/ rade Správou katastra J.
U. pod č. V XXXX/XX dňa 26.09.2007. Z pripojeného LV č. XXXX zo dňa 02.07.2012 ( č.l. 570 ) vyplýva,
že odporca v 2 rade je stále vedený ako výlučný vlastník predmetného bytu.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu 7C 84/99 ( č.l. 33 ) v spojitosti s opravným uznesením ( č.l. 35 )
vyplýva, že manželstvo navrhovateľky bolo právoplatne rozvedené dňa 13.10.1999.

Z pripojených kópií od polície a ich správa vyplýva, že voči N.. Z. I. a Š. W. je vedené trestné konanie a
už bola podaná aj obžaloba na tunajší súd. Vec nie je právoplatne ukončená.

Svedkyňa H. R. ( č.l. 108 ) vo svoje výpovedi uviedla, že pre N.. I. mala zháňať ľudí na nejaký projekt
pri U. na uzatváranie zmlúv s odporcom v 1/ rade na dobu 3 mesiacov, aby ich kryli zabezpečovacou
zmluvou. Uviedla, že ona nahovorila navrhovateľku, že navrhovateľka zmluvu nečítala. Vysvetlila jej, že
ak zmluvu podpíše, že po troch mesiacoch dostane čistý list vlastníctva na byt. Uzavrela aj zmluvu s
W.. Nemala z toho nič, žiadne provízie.

Svedok Š. W. ( č.l. 109 ) uviedol, že N.. I. mu sľubovala, že v projekte, ktorý ona vybavuje bude robiť
prevádzkovateľa, prišiel však ak o byt manželky. Niečo podpísal, ani s ana to nepozrel. Dôveroval jej.
Uviedol, že ani on nič nedostal.

Z pripojeného čestného vyhlásenia H. R. ( č.l. 318 ) vyplýva, že táto prehlásila, že ona nahovárala
navrhovateľku, že všetky peniaze zobrala I.. Všetko robila na jej príkaz a nemal o tom nikomu hovoriť.

Na pojednávaní dňa 19.01.2010 ( č.l. 320 ) právna zástupkyňa navrhovateľky predložila k nahliadnutiu
čestné prehlásenie N.. I.C., z ktorého vyplýva, že peniaze zobrala ona a že úver zaplatí miesto
navrhovateľky. Uvedené čestné prehlásenie vo fotokópii sa nachádza aj na č.l. 268

Na č.l. 330 sa nachádza žiadosť o poskytnutie úveru predložená odporcom v 1/ rade, ktorú mala vyplniť
navrhovateľka.

Podľa ust. § 96 ods. 1/ O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť v časti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
9C/407/2007
-8-

Podľa ust. § 96 ods. 2/ O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Navrhovateľka dňa 31.07.2012 ( č.l. 579 ) vzala svoj návrh späť v časti určenia neplatnosti zmluvy o
úvere. Urobila tak až po tom čo sa vo veci začalo prvé pojednávanie. Odporca v 1/ rade so späťvzatím
návrhu súhlasil. Odporca v 2/ rade sa napriek doručenej výzve súdu a poučení o tom, že ak sa nevyjadrí,
bude mať súd za to, že späťvzatím súhlasí, nevyjadril. Neuviedol, žiadne vážne dôvody, pre ktoré
nesúhlasí so späťvzatím návrhu v tejto časti. Vzhľadom na uvedené preto súd späťvzatie časti návrhu
navrhovateľky pripustil a konanie v časti späťvzatej zastavil, keď odporcovia neuviedli žiadne vážne
dôvody, pre ktoré so späťvzatím nesúhlasia.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 879j Obč. zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 2 ods. 3/ Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zabezpečovacom
prevode účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodu
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že
sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa ust. § 3 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zabezpečovacom
prevode výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zabezpečovacom
prevode právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zabezpečovacom prevode
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 49a/ Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zabezpečovacom prevode
právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je
pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo
o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v
pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 544 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom do 28.02.2007 ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

9C/407/2007
-9-

Podľa ust. § 544 ods. 2/ Obč. zák. v znení účinnom do 28.02.2007 zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. 544 ods. 3/ Obč. zák. v znení účinnom do 28.02.2007 ustanovenia o zmluvnej pokute sa
použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa ust. 553 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom do 28.02.2007 splnenie záväzku sa môže zabezpečiť
prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

Podľa ust. § 553 ods. 2/ Obč. zák. v znení účinnom do 28.02.2007 zmluva o zabezpečovacom prevode
práva sa musí uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 1 ods. 1/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2006 do 30.06.2007 tento
zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej
správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných
právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 3 veta prvá / zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2006 do
30.06.2007 tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď k
plneniu dochádza na území SR.

Podľa ust. § 2 ods.1 písm. a/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2006 do 30.06.2007
na účely tohto zákona sa rozumie : spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa
služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa ust. § 2 ods.1 písm. b/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2006 do 30.06.2007
na účely tohto zákona sa rozumie : predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

Podľa ust. § 2 ods.1 písm. g/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2006 do 30.06.2007
na účely tohto zákona sa rozumie : službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi
s výnimkou činností podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 6 ods.3 / zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2006 do 30.06.2007
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie konanie, a/ ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b/
môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe a pri ktorom sa využíva omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 23a ods. 1/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9C/407/2007
-10-

Podľa ust. § 23a ods. 2/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ust. § 1 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.07.2006 do 31.12.2007
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. f/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.07.2006 do
31.12.2007 zákon sa nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí
v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12
mesiacov.

Podľa ust. čl. 1 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom smernice je priblížiť zákony, iní predpisy a administratívne opatrenia
členských štátov týkajúce sa nekalých podmienok v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa ust. čl. 2 písm. a/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3,

Podľa ust. čl. 2 písm. b/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcom sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo profesii.

Podľa ust. čl. 2 písm. c/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom
vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii bez ohľadu na to, či má verejnú alebo
súkromnú formu vlastníctva.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 / Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 veta prvá / Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 veta štvrtá / Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka
bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

9C/407/2007
-11-

Podľa ust. čl. 4 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s
uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu,
na ktorej je závislá.

Podľa ust. čl. 4 ods. 2 / Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách hodnotenie nekalej podmienky povahy podmienok sa nevzťahuje ani k
definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo
služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku.

Podľa ust. čl. 5/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo
interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ( 2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 1 písm. e/ prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ( 3 ) Smernice rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podmienky, ktoré majú za cieľ alebo
účinok : požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu
ako kompenzáciu.

Podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pri skúmaní podmienok podľa ust. § 80 písm. / O.s.p. dospel súd k záveru, že navrhovateľka má
naliehavý právny záujem na vedení tohto sporu. Určením toho, kto je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu,
bude jej postavenie právne istejšie a odstráni sa tak neistota toho, kto je vlastníkom nehnuteľností, ktoré
boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode a kúpnej zmluvy. V tomto smere je nutné poukázať

aj rozhodnutie NS SR 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, ktoré rieši otázku naliehavého právneho
záujmu pre takýto prípad.

V ďalšom potom musel skúmať, či navrhovateľka je alebo nie je vlastníčkou sporného bytu, pričom najprv
v rámci riešenia predbežnej otázky musel riešiť aj platnosť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela navrhovateľka
s odporcom v 1/ rade. Musel skúmať ako otázku predbežnú aj platnosť zmluvy o zabezpečovacom
prevode, ktorú uzavrela navrhovateľka s odporcom v 1/ rade a na základe ktorej bol odporca v 1/
rade zapísaný ako vlastník bytu. Rovnako musel skúmať v rámci predbežnej otázky aj platnosť kúpnej
zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade, na základe ktorej bolo zapísané
vlastníctvo odporcu v 2/ rade k spornému bytu na liste vlastníctva správou katastra. Od vyriešenia týchto
predbežných otázok je totiž závislé rozhodnutie o návrhu navrhovateľky o určenie, že je
9C/407/2007
-12-

vlastníčkou sporného bytu. Je totiž preukázané, že odporkyňa pred tým, ako podpísala zmluvu o úvere
a zmluvu o zabezpečovacom prevode s odporcom v 1/ rade, bola výlučnou vlastníčkou bytu. Tvrdí,
že je vlastníčkou stále, lebo odporca v 1/ rade nadobudol vlastníctvo k jej bytu neprávom, na základe
neplatných právnych úkonov ( zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode ). Keďže odporca
v 1/ rade získal vlastníctvo k jej bytu neplatne, nemohol platne previesť toto vlastníctvo na odporcu v 2/
rade kúpnou zmluvou, ktorú medzi sebou odporcovia v 1/ a 2/ rade uzavreli. Ak by totiž bola neplatná
čo i len jedna zo zmlúv, ktoré uzavrela navrhovateľka s odporcom v 1/ rade, neplatnou by bola aj zmluva
medzi odporcami v 1/ a 2/ rade a tak sa nemohol ani jeden z odporcov v rôznom čase stať vlastníkom
sporného bytu a navrhovateľka nemohla byť platne zbavená svojho vlastníctva k spornému bytu.

Z postavenia odporcu v 1/ rade a údajov dostupných v obchodnom registri ( www.orsr.sk ) vyplýva, že odporca v 1/ rade konala a vystupoval v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o
úvere voči navrhovateľke ako dodávateľ. Konal totiž v rámci predmetu činnosti, ktorý mal zapísaný v
obchodnom registri a to poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. S poukazom na ust. § 1 a § 2
ods. 2 ods. 1 písm. b/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tak odporca
v 1/ rade mal postavenie dodávateľa - predávajúceho, lebo poskytoval služby. Odporca v 1/ rade je
dodávateľom aj podľa ust. čl. 2 písm. c/ smernice, pretože je to právnická osoba, ktorá koná za účelom
vzťahujúcim sa k jeho obchodom, jeho podnikaniu.

Z postavenia odporkyne v zmluve o úvere vyplýva, že konala ako fyzická osoba občan a najmä pre
osobnú potrebu. Nekonala v rámci svojho podnikania alebo obdobnej činnosti, ani na výkon povolania
alebo zamestnania. Ťažko možno súhlasiť s argumentáciou odporcov, že konala za účelom zisku. Podľa
zmluvy o úvere mala zaplatiť nielen poskytnutú výšku úveru ale aj úroky z nej, lebo mala zaplatiť viac než
dostala. Naviac časť bola použitá na úhradu dlhu jej bývalého manžela, na dlh úveru v banke. Vzhľadom
na uvedené je potrebné konštatovať, že navrhovateľka bola v tomto zmluvnom vzťahu spotrebiteľom a
to podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa č.l. 2 písm. b/ smernice ide teda o spotrebiteľa.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie služby zo strany odporcu v 1/ rade ako predávajúceho - dodávateľa-
veriteľa, lebo poskytoval navrhovateľke ako spotrebiteľovi službu - finančné prostriedky formou úveru.
Išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov s tým, že ich navrhovateľka mala vrátiť. Ide o službu
podľa ust. § 2 ods. 1 písm. g/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Okrem toho z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že odporca v 1/ rade uzatváral takéto zmluvy o úvere
ako v tomto konaní vo viacerých prípadoch, pričom ako vyplynulo aj z vyjadrenia jeho konateľa, obsah
týchto zmlúv pripravoval odporca v 1/ rade. Ide vždy o vopred pripravené formuláre, v ktorých sa menia
a dopĺňajú len údaje o osobe dlžníka - spotrebiteľa a o výške úveru, doby splatnosti a výška splátok.
Ostatné podmienky zostávajú nezmenené. Odporca v 1/ rade nepreukázal, že by všetky podmienky
zmluvy o úvere boli individuálne dohodnuté medzi ním a navrhovateľkou. Odporca v 1/ rade síce predložil
žiadosť o úver, ale z tej nevyplýva, že podmienky boli individuálne dohodnuté, pričom niektoré z nich
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech a ku škode
navrhovateľky ako spotrebiteľky. To, že podmienky boli individuálne dohodnuté medzi odporcom v 1/
rade a navrhovateľkou nevyplýva z obsahu zmluvy o úvere, ktorá je podobná ako v iných prípadoch,

kde odporca poskytol iným tretím osobám úver, čo je skutočnosť všeobecne známa. Ide o podmienky,
ktoré sú už vopred
9C/407/2007
-13-

pripravené, predtlačené pre širších okruh záujemcov a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán tejto zmluvy ku škode spotrebiteľa. Návrh zmluvy, ktorý mal byť údajne predložený
navrhovateľke, nebol predložený. Teda je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a to takú, ktorá podlieha
zákonnej úprave podľa smernice vyššie uvedenej a tiež zákonnej úprave zák. o ochrane spotrebiteľa a
zákonnej úprave Obč. zák. mimo zákonných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, vzhľadom
na obsah ust. § 52 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Ak ide o vzťah dodávateľa - predávajúceho na jednej strane a spotrebiteľa na strane druhej, pričom
je preukázané, že odporca v 1/ rade takéto zmluvy uzatváral opakovane a vo viacerých prípadoch a
predmetom zmluvy je poskytnutie služby s poukazom na ust. § 23a/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy a to bez ohľadu
na to, či bol tento právny vzťah uzavretý podľa zák. ust. Obč. zák. alebo Obchodného zákonníka a bez
ohľadu na jeho formu.

Naviac odporca ako dodávateľ - predávajúci nesmel v tomto zmluvnom vzťahu podľa ust. § 6 ods. 3/
zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy konať v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca v 2/ rade tvrdí, že zák. ust. Obč. zák a to ust. 52 a nasl. sa nevzťahujú na uvedenú zmluvu,
lebo nepatrí medzi tie, ktoré sú uvedené v zák. ust. § 52 Obč. zák. V tomto smere je nutné stotožniť sa s
tvrdením odporcu v 2/ rade, ale len pokiaľ platí aplikácia práve zák. ust. ktoré sa výslovne týkajú ochrany
spotrebiteľa, nie aj ostatných zákonných ust. Obč. zák. Na druhej strane ale je nutné konštatovať, že
v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo nutné riadiť sa nielen právnym poriadkom SR ale aj právnym
poriadkom a to Smernicou rady 93/13 EHS z 5.apríla 1993, keďže v tom čase už SR bola členom
EÚ a tak bolo nutné aplikovať aj túto smernicu i keď nebola priamo už v tom čase implementovaná
do nášho právneho poriadku, pretože úprava v nej obsiahnutá je nadradená právu nášmu pokiaľ sa
týka spotrebiteľských vzťahov. Z toho potom vyplýva, že zmluvu o úvere treba posudzovať podľa tejto
smernice a to bez ohľadu na to, či v tom čase táto bola alebo nebola implementovaná do nášho právneho
poriadku. Zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Obč. zák. účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere teda nie je možné na túto zmluvu o úvere aplikovať lebo nejde o zmluvu spadajúcu pod
ust. § 52 Obč. zák. Ako však už bolo uvedené ide o vzťah svojou povahou občianskoprávny a preto
je potrebné naň aplikovať zákonné ustanovenia Obč. zák. A tiež treba použiť zákonnú úpravu podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa. Takže z týchto všetkých dôvodov sa na tento vzťah ( zmluvy o úvere
medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade ) musí aplikovať aj zákonná úprava Obč. zák. platná v čase
uzavretia zmluvy, i keď nie podľa ust. § 52, ktoré v tom čase definovalo spotrebiteľské zmluvy oveľa
užšie a úver alebo pôžička tam nepatrili, ale podľa ust. § 23a / zák. o ochrane spotrebiteľa a smernice
vyššie uvedenej áno.

Napriek tomu, že ide o vzťah spotrebiteľský podľa vyššie cit. zákonných ustanovení, nejde o vzťah zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie každý spotrebiteľský vzťah je zároveň vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľský vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je len jedným
druhom zo spotrebiteľských vzťahov. Spotrebiteľským vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
len ten, ktorého predmetom je poskytnutie spotrebiteľského úveru ako to vyplýva zo zák. ust,. § 1 zák.
o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. f/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že
spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote
nepresahujúcej 12 mesiacov. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi
9C/407/2007
-14-

navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 1/ rade sa dohodli v zmluve
na úhrade úveru v štyroch splátkach v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Preto podľa ust. § 1 ods.
2 písm. f/ zák. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Keďže nejde o spotrebiteľský
úver, nie je možné túto zmluvu podriadiť pod právnu úpravu zák. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy. Stále je to však vzťah spotrebiteľský, lebo ide o vzťah dodávateľa -
predávajúceho, spotrebiteľa a jeho predmetom je poskytnutie služby, pričom ďalším charakteristickým
znakom je, že sa uzavieral vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy zásadným
spôsobom neovplyvňuje.

Keďže ide o vzťah spotrebiteľský, musel súd skúmať aj obsah zmluvy a prijateľnosť podmienok v
nej obsiahnutých a to aj z toho dôvodu, že neprijateľné, nekalé podmienky, konanie predávajúceho -
dodávateľa v rozpore s dobrými mravmi sú dôvodom absolútnej neplatnosti a na dôvody absolútnej
neplatnosti musí súd prihliadať zo zákona bez ohľadu na to, či sa ich niekto dovolá alebo nie.

Pokiaľ sa týka obsahu zmluvy o úvere, táto obsahuje nekalé podmienky v zmysle ust. čl. 3 ods. 1/
smernice. Nejde o podmienky individuálne dohodnuté, ale podmienky, ktoré sú už vopred pripravené,
predtlačené pre širších okruh záujemcov a súčasne také, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán tejto zmluvy ku škode spotrebiteľa - navrhovateľky. Obsah zmluvy je jednoznačne
koncipovaný v povinnostiach a právach v prospech odporcu v 1/ rade ako veriteľa na úkor a v neprospech
navrhovateľky ako dlžníčky. Naviac odporca v 1 rade tým, ako tieto jednotlivé podmienky zmluvy o
úvere pripravil konal v rozpore s dobrými mravmi podľa nielen podľa ust. § 3 ods. 3/ obč. zák. ale aj
podľa zák. ust. § 6 ods. 3/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Do
zmluvy totiž zapracoval aj také podmienky, ktoré jednoznačne vykazujú znaky diskriminácie spotrebiteľa
v prospech odporcu v 1/ rade, vybočujú z pravidiel morálky pri poskytovaní úveru, využívajú lesť
spôsobom ako sú podmienky formulované. Sú v rozpore so zásadou čestnosti pri poskytovaní úveru,
lebo spotrebiteľa zavádzajú a obsahujú veľmi výraznú nerovnosť jednoznačne na ujmu spotrebiteľa v
prospech dodávateľa.

Nekalou podmienkou je hneď na začiatku časť zmluvy ( č. I. zmluvy ) o výške úrokov vo výške 71.200,-
Sk za poskytnutie úveru na dobu 3 mesiacov. Zo sumy 500.000,-Sk to predstavuje na mesiac 4,746 %
mesačne. Výška ročného úroku tak predstavuje 56,96 %, vo finančnom vyjadrení je to suma 284.800,-
Sk, čo je suma neprimerane vysoká. Je pravdou, že nejde o spotrebiteľský úver a teda nemožno tento
vzťah podriadiť zákonnej úprave zák. o spotrebiteľských úveroch. Ale keďže ide svojou povahou o vzťah
občianskoprávnej povahy, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokov 56,96 % ročne je však
v rozpore s dobrými mravmi, pretože sú veľmi vysoké.

Ďalšou neprimeranou, nekalou podmienkou zmluvy je výška zmluvnej pokuty 30 % z istiny, teda až výška
150.000,-Sk. Ak vyložíme ustanovenie čl. II. ods. 2, tak túto pokutu by mala dlžníčka zaplatiť aj za to,
že poruší povinnosť - zaplatiť príslušenstvo podľa čl. II ods. 3 zmluvy a to za každé jedno aj opakované
porušenie. Takúto pokutu by mala zaplatiť aj pre prípad, že nepoistí nehnuteľnosť, že si nevyžiada
súhlas odporcu v 1/ rade, že nepustí znalca a lebo tretie osoby na ohliadku nehnuteľnosti, že nebude
informovať odporcu v 1/ rade o náhodnom znížení nehnuteľnosti, že nebude platiť služby spojené
s užívaním nehnuteľnosti. Výška takto dohodnutej zmluvnej pokuty je tiež neprimeraná, v rozpore s
dobrými mravmi, až likvidačná a neprimeraná k povahe porušenia povinností, ktoré sú tam uvedené.
Okrem toho absolútne neprijateľná je zmluvná pokuta za porušenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.
Čiže zaplatiť zmluvnú pokutu za nezaplatenie zmluvnej pokuty. Pretože v čl. II ods. 2
9C/407/2007
-15-

je medzi príslušenstvom uvedená aj zmluvná pokuta a v čl. II ods. 3, je uvedené, že dlžníčka sa zaväzuje
zaplatiť príslušenstvo podľa čl. II ods. 2 zmluvy a potom je tu uvedené, že aj pre prípad porušenia tejto
povinnosti je zmluvná pokuta 30% z úveru. Koncipovanie textu zmluvy takýto výklad totiž umožňuje.

Neprijateľnou a teda nekalou podmienkou je dojednanie o tom, že ak dlžníčka splatí dlh predčasne,
musí zaplatiť úroky v celej výške. Opäť je to v rozpore s dobrými mravmi, pretože účelom úroku, je určitá
odplata za požičanie peňazí do času, kým nebudú vrátené. Ak sa však vrátia, má ich už k dispozícii
veriteľ a môže s nimi voľne nakladať a napr. opätovne požičať aj s úrokom. Za obdobie keď už sú
peniaze vrátené, nemá úrok opodstatnenie a ak je požadovaným, je to v rozpore s dobrými mravmi a
aj s obchodnými zvyklosťami poctivého obchodu.

Ďalšou v poradí neprijateľnou, nekalou podmienkou je zabezpečenie úveru zabezpečovacím prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, lebo tento inštitút tak ako sú koncipované podmienky k nemu, je

v rozpore s účelom, ktorý má podľa zákona a v rozpore s dobrými mravmi, lebo umožňuje definitívny
prevod bez ohľadu na výšku zostatku dlhu a ešte k tomu bez nároku dlžníka na vrátenie plnenia, ktoré už
poskytol, čím môže veriteľ získať v hodnote nehnuteľnosti bezdôvodného obohatenie na úkor dlžníka.
Týka sa to všetkých tých častí zmluvy, kde sa hovorí o tomto prevode a s tým spojených veciach.

Nekalou podmienkou je tiež dojednanie o tom ( a to vo viacerých bodoch zmluvy ako to vyplýva z obsahu
zmluvy ), že ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho vlastníckeho práva v prospech veriteľa sú
vysporiadané nesplatené úroky a úver s príslušenstvom ak veriteľ nerozhodne inak. Z výkladu tohto
vyplýva, že ak sa veriteľ rozhodne inak, tak nemusí nastať to, že ku dňu podania návrhu na zápis
definitívneho vlastníctva v prospech veriteľa budú vysporiadané úroky a úver s príslušenstvom. Je to
teda na vôli jednej zo zmluvných strán a to veriteľa. Dlžník také oprávnenie, ak nerozhodne inak, nemá
v celej zmluve. Veriteľ ich má na
niekoľkých miestach v zmluve. Takto sa dlžník dostáva do veľmi nerovného postavenia, ktoré je závislé
od toho ako sa veriteľ v priebehu trvania tohto zmluvného vzťahu rozhodne. Podmienky nie sú dohodnuté
presne a pevne, ktoré by bolo možné meniť len na základe vzájomnej dohody oboch strán, ale sú
ponechané na vôli jednej z nich a to veriteľa. Absolútne nekalou podmienkou je dojednanie o tom
( opäť dohodnuté vo viacerých článkoch zmluvy ako to vyplýva z jej obsahu ), že za nadobúdaciu
cenu nehnuteľnosti sa bude považovať výška pohľadávky veriteľa ku dňu podania návrhu na zápis
definitívneho vlastníckeho práva veriteľa k nehnuteľnostiam. Znamená to, že ak by napr. zostatok
pohľadávky predstavoval aj nízku sumu, táto by bola cenou nehnuteľnosti a ešte k tomu by sa nevrátilo
ani to, čo už bolo zaplatené. Mohlo by sa teda stať, že dlh by bol zaplatený napr. v sume 480.000,-Sk a
zostalo by ešte zaplatiť 20.000,-Sk a to by bola cena nehnuteľnosti pri definitívnom prevode vlastníckeho
práva zo zabezpečenia prevodom nehnuteľnosti. Čiže výška ceny nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečuje
úver by bola závislá nie od jej skutočnej všeobecnej hodnoty, ale od výšky dlhu z úveru, čo je absolútne
neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi, tiež s obvyklými zvyklosťami poctivého obchodu dokonca
hraničiace až úžerou. Aj veta, že ku dňu podania návrhu na zápis definitívneho prevodu vlastníckeho
práva zaniká povinnosť dlžníka splácať ďalej úver spolu s príslušenstvom pokiaľ veriteľ nerozhodne inak
je nekalou podmienkou. Neurčuje presne a jasne, či zanikne alebo nie povinnosť, ale ponecháva to na
vôli jednej zo zúčastnených strán a to veriteľa a bez aktívnej účasti a možnosti dlžníka k tomu zaujať
nejaké stanovisko. Postavenie dlžníka tak je neistým, lebo nevie ako to vlastne bude so zánikom jeho
povinnosti platiť pri definitívnom prevode vlastníckeho práva. Veriteľ sa môže rozhodnúť a zmeniť tak
vlastne podmienky zmluvy bez dohody s dlžníkom.

9C/407/2007
- 16 -

Ďalšou nekalou podmienkou je tiež dohoda v časti úrokov z omeškania. Výška úrokov z omeškania,
ak ide o občianskoprávny vzťah ako v tomto prípade, nemohla byť v čase uzavretia zmluvy vyššia ako
zákonom daná výška úrokov z omeškania, teda dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Pri výške 0,5%
denne to prestavuje až 182,50 % ročne. To je výška opäť neprimerane vysoká až hraničiaca s úžerou.
Už bolo uvedené, že zmluvná pokuta 30% z výšky úveru je vysoká a nekalá podmienka, to platí aj prípad
omeškania s každou splátkou úveru, či splátkou úroku, nehovoriac o tom, že pri dojednaní oboch, teda
zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania je to výška likvidačná a už priečiaca sa účelu týchto právnych
inštitútov ( č.l. IV ods. 1 zmluvy ). Nekalá je aj zmluvná podmienka aj pokiaľ sa týka dojednania zmluvnej
pokuty vo výške 100% z výšky úveru v článku IV ods. 3 zmluvy. Opäť výška neprimerane vysoká a
teda v rozpore s dobrými mravmi. V podstate celý článok IV. tak ako je koncipovaný obsahuje nekalé
podmienky, lebo ide o pokuty a postihy neprimerané povahe porušenia povinnosti, lebo sú veľmi vysoké.

Článok VII. je tiež nekalou podmienkou, pretože je jednoznačne v neprospech dlžníka. Pri zmene kurzu
si dohodli, že ak bude znehodnotenie kurzu oproti stavu v čase uzavretia zmluvy, že dlžník musí doplatiť
rozdiel, lebo sa bude vychádzať z kurzu znehodnoteného, teda nevýhodnejšieho pre dlžníka. Ak dôjde
k zhodnoteniu kurzu, zisk si ponechá veriteľ ( je to obsiahnuté vo vete - na kurzový zisk sa neprihliada ),
lebo sa bude vychádzať z kurzu v čase uzavretia zmluvy, teda z kurzu opäť nevýhodnejšieho pre dlžníka.
Veriteľ tak dokonca môže opäť urobiť bez dodatku ku zmluve, jednostranným úkonom. Takže podmienky
tu dohodnuté nie sú rovnaké pre dlžníka a veriteľa, ale tak, aby boli výhodnejšie pre veriteľa. To je v
rozpore s dobrými mravmi a tiež s obchodnými zvyklosťami poctivého obchodu. Nie je pritom podstatné
a právne relevantné, že je tu obsiahnuté, ako aj v iných častiach zmluvy, prehlásenie, že ide o dohodu
platnú, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi a teda právne relevantnú. Na platnosť úkonu nepostačuje

len takéto prehlásenie ale aj obsah dohody. Ak obsah dohody je v rozpore s dobrými mravmi, nestačí
na platnosť takej dohody prehlásenie o tom, že to nie je v rozpore, a že je to teda platné a záväzné.

Pokiaľ sa týka práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru to je tiež podmienka nekalá a
neprijateľná, ktorá je na škodu dlžníka a jeho neprospech, pokiaľ sa týka niektorých dôvodov, pre ktoré
môže veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Napr. pri inflácii vyššej ako 2 % ročne, ak dlžník zomrie,
dokonca ak stratí spôsobilosť na právne úkony, ak dôjde k znehodnoteniu kurzu. To nie je porušenie
podmienok zo strany dlžníka. Nie sú to dôvody, za ktoré by mal byť zodpovedný dlžník. Tieto nemôže
nijakým spôsobom dlžník ovplyvniť, meniť alebo zapríčiniť. Tieto môžu nastať nezávisle od ich vôle,
konanie či nekonania. Preto je neprijateľné pre takto formulované dôvody, ktoré by nezavinil dlžník a nie
sú ani od jeho vôle závislé, vyhlásiť zo strany veriteľa splatnosť úveru.

Pre prípad uplatnenia zmluvnej pokuty ( č.l. XI. ods. 6 zmluvy ) si dohodli predaj hnuteľných vecí, ktoré sa
na nehnuteľnosti nachádzajú a to v cene, ktorá zodpovedá výške zmluvnej pokuty. O aké veci by malo ísť,
to špecifikované nie je. Preto ide o dojednanie absolútne neplatné. Okrem toho je to podmienka nekalá,
lebo v skrytej, zastretej forme ide v podstate o druhý spôsob zabezpečenia úveru zabezpečovacím
prevodom vlastníckeho práva k hnuteľným veciam.

Čl. XI ods. 10 zmluvy opäť dáva veriteľovi možnosť navýšenia bez zmeny zmluvy, vzájomnou dohodu
účastníkov zmluvy a to len na základe jednostranného úkonu veriteľa, s čím dlžník súhlasí. Opäť je to
podmienka nekalá, lebo znamená nerovnaké postavenie dlžníka a veriteľa na škodu a ujmu dlžníka.
Okrem toho spôsobuje aj nejasnosť v tom, čo všetko a za čo všetko má platiť dlžník a v akej výške, čo
má za následok neplatnosť. Týmto
9C/407/2007
- 17 -

môže veriteľ totiž jednostranne meniť už dohodnuté podmienky, bez účasti a vôle dlžníka a bez
vzájomnej dohody.

Nerovnosť podmienok vyplýva aj z čl. XI, ods. 12 v porovnaní s č.l. XII. ods. 1 písm. a/ zmluvy a preto ide
o nekalé podmienky zmluvy. Dlžník nemôže bez súhlasu veriteľa uzavrieť dohodu o prevzatí dlhu alebo
pristúpení k záväzku. Veriteľ ale môže a to bez súhlasu dlžníka uzavrieť zmluvu o pristúpení záväzku a
v tej súvislosti navýšiť dlh dlžníka a to tiež bez súhlasu dlžníka.

V čl. XIII. ods.1 a 2 zmluvy sú obsiahnuté podmienky tiež nekalé. Ide o podmienky, ktoré sú obsiahnuté
v zmluve už skôr a ktoré už boli vyhodnotené v tomto rozsudku vyššie. Neprijateľná je podmienka o tom,
že sa nevráti zaplatený úver s príslušenstvom a to v nadväznosti na zabezpečovací prevod s možnosťou
určenia ceny nehnuteľnosti podľa výšky zostatku úveru a príslušenstva. Cena nehnuteľnosti je tak závislá
nie od ceny všeobecnej ale od výšky zostatku úveru a príslušenstva k nemu, čo je neprípustné a v
rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ sa týka všetkých prehlásení v jednotlivých častiach zmluvy, že dlžník nepovažuje niektoré tam
uvedené nároky za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, že nemá voči nim žiadne výhrady,
že považuje dohody za platné a právne záväzné, že uznáva záväzok zo zmluvy tieto sú absolútne
neplatné, nie sú právne významné a platné, pretože na samotnú platnosť zmluvy nestačí len prehlásenie
účastníkov zmluvy v tomto smere, ale podstatný je obsah zmluvy a ten obsahuje neplatné dojednania,
tak je aj prehlásenie o ich platnosti neplatné.

Nekalou a neprijateľnou podmienkou je tiež dojednanie o tom, že vzťahy zo zmluvy o úvere sa riadia
zákonnými ustanoveniami Obchod. zákonníka. Ide totiž o vzťah občianskoprávny, vzťah spotrebiteľský
a ten podlieha právnej úprave Obč. zák. zák. o ochrane spotrebiteľa a Smernici rady.

Zmluva o úvere je koncipovaná tak jednostranne v prospech odporcu v 1/ rade a v neprospech práv
navrhovateľky, že vytvára veľký nepomer medzi právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka, čím je zmluva
nielen v rozpore s dobrými mravmi ale dokonca v časti úrokov z omeškania a rôznych zmluvných
pokút v neprimerane vysokých výškach hraničí až s úžerou, kde by bolo možné zvažovať aj prípadnú
trestnoprávnu rovinu. Zmluva obsahuje nekalé, neprijateľné podmienky, ktoré majú za následok ich
neplatnosť. To má potom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za následok absolútnu

neplatnosť celej zmluvy o úvere, pretože neprichádza do úvahy platnosť ani len časti zmluvy pre jej
veľké množstvo nekalých a neprijateľných podmienok. Pokiaľ sa týka výšky úveru, ktorá mala byť podľa
zmluvy poskytnutá navrhovateľke, v tomto smere sa súd týmito okolnosťami pre tento spor nezaoberal a
preto ani nevyhodnocoval. Predmetom je totiž nie plnenie zo zmluvy o úvere a poskytnutá výška úveru,
ale otázka platnosti či neplatnosti zmluvy o úvere.

Pokiaľ sa týka tvrdenia navrhovateľky o tom, že zmluvami bol spáchaný trestný čin, v tomto smere
svoje dôkazné bremeno neuniesla. Trestné konanie je totiž vedené len voči osobám, ktoré neboli
účastníkmi zmlúv, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Vzhľadom na uvedené nie je potrebné
vyčkať na právoplatné skončenie trestného konania, vedeného na tunajšom súde a to už aj z dôvodu
absolútnej neplatnosti zmlúv z iných dôvodov. Nebolo preukázané ani konanie navrhovateľky v omyle,
ktorý prípadne mal vyvolať odporca v 1/ rade. To, že si zmluvu neprečítala ako sama uvádza, ešte
nemôže byť na škodu veriteľa a bez
9C/407/2007
- 18 -

ďalšieho to nemôže mať za následok neplatnosť. Ani omyl v tomto konaní nepreukázala. Nedostatok
slobody a vážnosti vôle navrhovateľky, navrhovateľka tiež nepreukázala. Naopak bolo preukázané, že
chcela pomôcť a požičať peniaze na nejaký projekt. Nebolo preukázané, že by ju k tomu bol niekto,
nejakým spôsobom bol nútil. V týchto smeroch treba súhlasiť s vyjadrením odporcov.

V rámci predbežnej otázky tak súd zmluvu o úvere uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z
úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie.

V rámci posúdenia predbežnej otázky tak potom bolo potrebné skúmať platnosť zmluvy nadväzujúcej
na zmluvu o úvere a to zmluvy o zabezpečovacom prevode. Aj v tomto smere dospel súd k záveru,
že ide o úkon absolútne neplatný. Zmluva o zabezpečovacom prevode má akcesorickú povahu ku
zmluve o úvere. Zmluva o úvere je absolútne neplatná pre nekalé, neprijateľné podmienky a pre rozpor
s dobrými mravmi. Zmluva o zabezpečovacom prevode mala zabezpečiť zmluvu o úvere, a keďže
tá je neplatná, neplatná je aj zmluva o zabezpečovacom prevode. Zmluva o zabezpečení pohľadávky
môže zabezpečovať len platný záväzok. V danom prípade tomu tak ale nie je. Okrem toho je zmluva
o zabezpečovacom prevode neplatná tiež pre rozpor s dobrými mravmi a účelom, na ktorý má zmluva
slúžiť. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez
ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa má realizovať definitívny prevod na veriteľa
svojím účelom a obsahom obchádza zákon a je v rozpore s dobrými mravmi a tým je absolútne neplatný.
Aj tu treba uviesť, že pokiaľ sa týka všetkých prehlásení v jednotlivých častiach zmluvy, že dlžník
nepovažuje niektoré tam uvedené nároky za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi, že
nemá voči nim žiadne výhrady, že považuje dohody za platné a právne záväzné, tieto sú absolútne
neplatné, nie sú právne významné a platné, pretože na samotnú platnosť zmluvy nestačí len prehlásenie
účastníkov zmluvy v tomto smere, ale podstatný je obsah zmluvy a ten obsahuje neplatné dojednania,
tak je aj prehlásenie o ich platnosti neplatné. Okrem toho je nutné poukázať na rozhodnutie NS SR č.
8Sžo 17/2007 zo dňa 16.07.2007, ktoré sa zaoberá a rieši otázku neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom
prevode. V tomto smere je nutné uviesť tiež to, že takáto zmluva, len s iným dlžníkom bola vyhodnotená v
rámci súdneho konania na tunajšom súde najmenej v dvoch súdnych konaniach ako absolútne neplatná
právoplatnými rozhodnutiami. Jedným z nich je rozhodnutie tunajšieho súdu 6C/310/2007 - 131 zo dňa
08.09.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 24Co/3462009 - 152 zo dňa 17.03.2010.
Pre absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode je potom nutné ustáliť, že odporca v 1/
rade sa na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode nemohol a nestal vlastníkom sporného bytu.
Jeho vlastníčkou zostala navrhovateľka, lebo k platnému prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľky
na odporcu v 1/ rade nedošlo.

V poradí tretím právnym úkonom, ktorý musel súd skúmať v rámci posúdenia predbežnej otázky je kúpna
zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade. Bolo už konštatované, že odporca
v 1/ rade sa nestal vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníctva. Ak odporca v 1/ rade napriek tomu predával nehnuteľnosť uvedenú vo výroku rozsudku
odporcovi v 2/ rade uvedenou kúpnou zmluvou, previedol ako predávajúci na kupujúceho - odporcu v 2/
rade viac práv než mal on sám. Predával nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom nebol, keďže úkony, od ktorých

si vlastnícke právo odvodzoval, sú absolútne neplatné a tak nimi nenadobudol vlastníctvo k prevádzanej
nehnuteľnosti. Preto je neplatná aj kúpna zmluva medzi odporcom v 1/ rade a odporcom v 2/ rade.

9C/407/2007
- 19 -

Neplatná je zmluva o úvere uzavretí medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade. Neplatná je zmluva
o zabezpečovacom prevode medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade. Neplatná je aj kúpna zmluva
medzi odporcom v 1/ a odporcom v 2/ rade. Tieto otázky boli riešené ako otázky predbežné k otázke či je
navrhovateľka vlastníčkou spornej nehnuteľnosti alebo nie. Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode
je neplatná, nemohol sa odporca v 1/ rade stať na jej základe vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Stále
ňou bola navrhovateľka. Odporca v 1/ rade však nehnuteľnosť previedol a to na odporcu v 2/ rade, ktorý
bol na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník a je tam zapísaný aj toho času. Odporca v 1/ rade ale
nebol vlastníkom a tak nemohol na odporcu v 2/ rade previesť to, čo nevlastnil. Nemohol previesť na
neho vlastníctvo k spornému bytu. Potom je nutné konštatovať, že odporca v 2/ rade sa nemohol ani
nestal vlastníkom sporného bytu. Nemohol od odporcu v 1/ rade získať a nadobudnúť to, čo odporca
v 1/ rade nevlastnil. Z toho potom vyplýva, že navrhovateľka je stále vlastníčkou nehnuteľnosti ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Nedošlo totiž k žiadnemu takému právnemu úkonu, ktorý by bol platný
a s ktorým by sa spájal prechod vlastníckeho práva z navrhovateľky na odporcu v 1/ rade a následne
z odporcu v 1/ rade na odporcu v 2/ rade. Nedošlo k žiadnemu takému platnému úkonu, ktorým by
bola navrhovateľka zbavená platne svojho vlastníctva k spornému bytu. Návrh navrhovateľky tak bol v
celom rozsahu určenie vlastníctva dôvodný. Preto bolo tomuto návrhu v celom tomto rozsahu vyhovené
a navrhovateľka bola určená za výlučnú vlastníčku sporného bytu.

Navrhovateľka navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka Ing. Balážiho, ktorý mal byť
sprostredkovateľom. Mal popísať priebeh vyplatenia úveru. Tento dôkaz súd nevykonal nepripustil,
pretože by išlo o dokazovanie nad rámec potrebného dokazovania pre účely toho, čo je predmetom
tohto sporu. Predmetom tohto sporu totiž nie je okolnosti či bol úver navrhovateľke vyplatený alebo
nie a v akej sume. Predmetom je neplatnosť zmluvy, od nej sa odvíjajúcej zmluvy o zabezpečovacom
prevode a následne kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a pre posúdenie týchto
nárokov tento dôkaz nie je potrebný. Okrem toho navrhla doplniť dokazovanie výsluchom jej bývalého
manžela na okolnosti ohľadne splácania úveru v stavebnej sporiteľni, ktorý bol splatený z úverovej
zmluvy z tohto sporu. Ani tento dôkaz súd nevykonal pretože nie je potrebný pre účely toho sporu, pre
posúdenie platnosti úkonov, ktoré boli navrhovateľkou v tomto spore napadnuté. Nevykonal navrhované
dokazovanie ani opätovným výsluchom bývalého konateľa odporcu v 1/ rade a to aj z toho dôvodu, že
predmetom konania zostalo len určenie vlastníctva a naviac už jedno rozhodnutie o neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode, ktorú vyhotovil odporca v 1/ rade len s iným dlžníkom bola právoplatným
rozhodnutím súdu vyhodnotená ako neplatná. Išlo by tak o dokazovanie nad rámec dokazovania
potrebného v tomto súdnom konaní. Otázka prípadného bezdôvodného obohatenia, o ktorom hovoril
odporca v 1/ rade nie je namieste. Predmetom tohto konania bola otázka určenia vlastníctva, ktorá sa
odvíjala od zmluvy o zabezpečovacom prevode. Zmluva o zabezpečovacom prevode nie je neplatná len
preto, že neplatná je zmluva o úvere ale je neplatná aj pre dojednania, ktoré táto zmluva obsahuje.

Pokiaľ sa týka listín a dôkazov, ktorými súd vykonal dokazovanie, ale ktoré neboli vyhodnotené v tomto
rozsudku, ide o listiny a dôkazy, ktoré nie sú právne relevantné pre toto konanie a boli oboznámené len
za účelom toho, aby bolo možné zistiť, či sú alebo nie relevantné pre toto konanie a pokiaľ sa týka tých,
ktoré boli zadovážené z trestného spisu tie nie je možné predbežne vyhodnotiť pre účely tohto konania,
pretože sú predmetom trestného konania, ktoré ešte nie je právoplatne ukončené, ale opäť netýkajú sa
posudzovania platnosti zmlúv, ktoré sú predmetom tohto sporu.

9C/407/2007
- 20 -

Navrhovateľka mala v konaní plný úspech v časti v ktorej na návrhu trvala, lebo jej návrhu bolo v celom
rozsahu vyhovené. Odporca v 1/ rade ako aj odporca v 2/ rade tak boli v konaní v celom rozsahu
neúspešní. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie a zásadu
úspešnosti súd priznal navrhovateľka náhradu účelne vynaložených trov, ktoré spočívajú v trovách

za poskytovanie právnych služieb advokátom. Navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, preto nezaplatila za návrhu súdny poplatok, pričom jej tento ani nebol ani nemohol byť
priznaný. Priznaná jej bola výška trov za poskytovanie právnych služieb advokátkou, ale nie vo výške
požadovanej advokátkou, teda v sume 1.203,28 Eur ( č.l. 591 ), ale iba v sume 1.011,77 Eur, pretože
požadovaná suma 1.20,28 Eur nebola správne vyčíslená.

Pokiaľ sa týka jednotlivých úkonov právnej služby v jednotlivých rokoch, celkom bolo vykonaných 26
úkonov právnej služby, ale z toho iba za 24 úkonov prináleží náhrada ako za právne služby vykonané
účelne, za ktoré ale neprináleží rovnaká výška odmeny.

V roku 2007 boli vykonané tri úkony právnej služby a to 1/ príprava a prevzatie veci - č.l. 23 ( § 14 ods.
1 písm. a/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ), spísanie návrhu - č.l. 1 ( § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. v znení
v tom čase účinnom ), a v poradí 3 - tím úkonom bolo spísanie zmeny návrhu - č.l. 32 ( § 14 ods. 1 písm.
c/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ). Hodnota odmeny za jeden úkon právnej služby je za rok 2007
podľa § 11 ods. 1/ vyhl. v znení v tom čase účinnom vo výške 1/13 - ina a to 1.371,-Sk, lebo predmet
konania nie je vyčísliteľný. Podľa ust. § 16 ods. 3/ vyhl. v znení v tom čase účinnom k tomu prináleží
aj režijný paušál 178,-Sk. Za rok 2007 je to tak spolu suma 4.647,-Sk ( 3 x 1.371,-Sk + 3 x 178,-Sk ),
pri prepočte je to suma 154,25 Eur. Za rok 2007 bola priznaná náhrada trov advokátskeho zastúpenia
v plnej výške ako bola požadovaná, lebo bola uplatnená v správnej výške.

V roku 2008 boli vykonané 4 úkony právnej služby a to 4/ spísanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu k
predbežnému opatreniu - č.l. 49 ( § 14 ods. 5 a § 14 ods. 2/ písm. a/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ),
5/ účasť na pojednávaní dňa 01.07.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci - č.l. 66 ( § 14 ods. 4/
vyhl. v znení v tom čase účinnom ), 6/ účasť na pojednávaní dňa 02.10.2008, - č.l. 76 ( § 14 ods. 1 písm.
d/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ) a 7/ účasť na pojednávaní dňa 04.11.2008, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci - č.l. 94 ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ). Výška odmeny za jeden
úkon právnej služby v roku 2008 je podľa § 11 ods. 1/ vyhl. v znení v tom čase účinnom vo výške 1/13 -
iny, čo zodpovedá sume 1.465,-Sk. Za vyjadrenie k odvolaniu čo do predbežného opatrenie neprináleží
plná výška ale len 1 - ina - teda suma 735,50 Sk podľa ust. § 14 ods. 2 a § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v tom
čase účinnom a za pojednávania odročené bez prejednania veci ( 01.07.2008 a 04.11.2008 ) 2 x po 1 -
ine teda 2 x 366,25 Sk podľa ust. § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v tom čase účinnom. K týmto 4 - om úkonom
právnej služby za rok 2008 prináleží 4 x režijný paušál po 190,-Sk podľa ust. § 16 ods. 3/ vyhl. v znení v
tom čase účinnom. Za rok 2008 tak bola priznaná miesto požadovanej sumy 183,27 Eur ( 5.521,25 Sk )
len suma 122,49 Eur ( 3.690,- Sk ). Nebola priznaná suma 735,50 Sk za úkon vyjadrenie k odvolaniu
proti predbežnému opatreniu, keď za tento úkon žiadala advokátka navrhovateľky plnú sumu 1.465,-
Sk miesto správnej sumy 735,50 Sk ako polovice za tento úkon, ktorý je najbližší k úkonu - návrh na
predbežné opatrenie podaný po začatí konania, lebo ho podala spolu s návrhom vo veci samej a nie v
osobitnom konaní. Okrem toho nebola priznaná plná výška odmeny za dva úkony právnych služieb v
tom roku a to za účasť na pojednávaní dňa 01.07.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a tak
prináleží odmena len vo výške 1 - iny zo sumy 1.465,- Sk, čo predstavuje sumu 366,25 Sk. Nebola tak
priznaná suma 1.098,75 Sk ( 1.465 - 366,25 Sk ).
9C/407/2007
- 21 -

V roku 2009 to bolo 7 úkonov právnych služieb a to všetko účasť na pojednávaniach, 8/ pojednávanie
dňa 13.01.2009 - č.l. 107 ( § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ), 9/ pojednávanie dňa
25.06.2009 - č.l. 269 ( § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ), 10/ pojednávanie dňa
03.09.2009, ktoré sa uskutočnilo s prejednaním veci - č.l. 282 ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v tom čase
účinnom ), 11/ pojednávanie dňa 24.09.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci - č.l. 289 ( § 14
ods. 4/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ), 12/ pojednávanie dňa 20.10.2009, ktoré bolo tiež odročené
bez prejednania veci - č.l. 297 ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ), 13/ pojednávanie
dňa 12.11.2009, ktoré bolo taktiež odročené bez prejednania veci - č.l. 300 ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení
v tom čase účinnom ) a 14/ pojednávanie dňa 01.12.2009, taktiež prejednané bez prejednania veci -
č.l. 313 ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ). Podľa ust. § 11 ods. 1/ vyhl. účinnej v tom
čase do 31.05.2009 bola výška odmeny za jeden úkon právnej pomoci 53,49 Eur a od 01.06.2009 to
bola tá istá výška 53,49 Eur ,ale podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. v tom čase účinnom znení. Za
pojednávania, ktoré sa uskutočnili s prejednaním veci prináležala odmena v plnej výške 53,49 Eur a to
za 3 pojednávania a to dňa 13.01, 25.06.2009 a dňa 03.09.2009. Za ostatné 4 pojednávania to bola

odmena vo výške 1 - iny teda 4 x 13,37 Eur. K tomu prináleží podľa ust. § 16 ods. 3/ aj režijný paušál
7 x po 6,95 Eur. Za rok 2009 je to potom suma spolu 262,60 Eur ( 3 x 53,49 Eur + 4 x 13,37 Eur + 7
x 6,95 Eur ).

V roku 2010 boli vykonané ďalšie úkony právnej služby a to účasť na pojednávaní dňa 19.01.2010 ( §
14 ods. 1 písm. d/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ), ktoré sa uskutočnilo s prejednaním veci ( č.l.
319 ) ako v poradí 15 úkon právnej služby a v poradí 16 - tym úkonom právnej služby bola účasť na
pojednávaní dňa 04.02.2010 ( § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ), ktoré sa taktiež
konalo s prejednaním veci. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. účinnej v tom čase bola výška odmeny
za jeden úkon právnej pomoci 55,49 Eur. V poradí posledným úkonom v roku 2010 ( celkovo 17 - tym )
bolo písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ).
K tomu prináleží podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl. aj režijný paušál 3 x 7,21 Eur. Za rok 2010 je to potom
suma spolu 188,10 Eur ( 3 x 55,49 Eur + 3 x 7,21 Eur ). Ide o výšku, ktorú si advokátka navrhovateľky
vyúčtovala v správnej výške a v tej jej aj bola priznaná.

V roku 2011 vykonala advokátka navrhovateľky 5 úkonov právnych služieb a za tie si účtovala advokátka
navrhovateľky sumu 193,80 Eur. Z tejto sumy však bola dôvodná a priznaná len suma 129,39 Eur a
to za 4 úkony právnych služieb. Ako v poradí 18 úkon právnej služby bola účasť na pojednávaní dňa
19.04.2011 bez prejednania veci ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ). 19 úkon právnej
služby bola účasť na pojednávaní dňa 17.05.2011 bez prejednania veci ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v
tom čase účinnom ). Dňa 04.10.2011 sa konalo pojednávanie s prejednaním veci ( § 14 ods. 1 písm.
d/ vyhl. v znení v tom čase účinnom ) ide o 20 úkon, ktorý si advokátka navrhovateľky vyúčtovala.
Advokátka navrhovateľky si ako v poradí 21 úkon právnych služieb vyúčtovala odmenu za písomné
podanie - čiastočné späťvzatie návrhu. Za tento úkon právnych služieb jej však nárok na náhradu trov
právnych služieb nevznikol. K späťvzatiu nedošlo pre správanie sa odporcov, ale rozhodla sa tak konať
navrhovateľka a preto jej voči odporcom nepatrí za tento úkon právnej služby náhrada. 22 úkon právnej
služby bola účasť na pojednávaní dňa 27.10.2011 bez prejednania veci ( § 14 ods. 4/ vyhl. v znení v
tom čase účinnom. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. účinnej v tom roku bola výška odmeny za jeden
úkon právnej služby 57 Eur. Ako však už bolo aj vyššie uvedené, za pojednávania, ktoré boli odročené
bez prejednania veci prináleží len 1 - ina, čo v roku 2011 tak predstavovalo sumu 14,25 €. Preto bola
priznaná za rok 2011 suma 1x 57,-Eur a 3x 14,25 Eur a k tomu prináleží podľa ust. § 16

9C/407/2007
- 22 -

ods. 3 vyhl. aj režijný paušál 4 x 7,41 Eur. Nebola priznaná suma 57,-Eur za 21 vyúčtovaný úkon právnej
služby a to čiastočné späťvzatie a režijný paušál k nemu teda sumy 7,41 Eur.

V roku 2012 vykonala advokátka navrhovateľky 4 úkony právnych služieb a za tie si účtovala advokátka
navrhovateľky sumu 221,26 Eur. Z tejto sumy však bola dôvodná a priznaná len suma 154,94 Eur
a to za 3 úkony právnych služieb. Ako v poradí 23 úkon právnej služby bola účasť na pojednávaní
dňa 31.07.2012 bez prejednania veci ( § 14 ods. 4/ vyhl. ). Advokátka navrhovateľky si ako v poradí
24 úkon právnych služieb vyúčtovala odmenu za písomné podanie - čiastočné späťvzatie návrhu. Za
tento úkon právnych služieb jej však nárok na náhradu trov právnych služieb nevznikol. K späťvzatiu
nedošlo pre správanie sa odporcov, ale rozhodla sa tak konať navrhovateľka a preto jej voči odporcom
nepatrí za tento úkon právnej služby náhrada. Ďalším úkonom právnej služby bola účasť na pojednávaní
dňa 28.08.2012 s prejednaním veci ( § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. ) Ide o 25 úkon, ktorý si advokátka
navrhovateľky vyúčtovala. Advokátka navrhovateľky si ako v poradí 26 úkon právnych služieb vyúčtovala
účasť na pojednávaní dňa 20.09.2012 s prejednaním veci ( § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. ). Podľa ust. § 11
ods. 1 písm. b/ vyhl. je výška odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2012 v sume 58,69 Eur.
Ako však už bolo aj vyššie uvedené nebola priznaná suma 58,69,-Eur za 24 vyúčtovaný úkon právnej
služby a to čiastočné späťvzatie a režijný paušál k nemu teda sumy 7,63 Eur. Preto bola priznaná za
rok 2012 suma 2x 58,69Eur + 1x 14,67 Eur ( 1 - ina z 58,69 Eur ) + režijný paušál 3x 7,63 Eur ( ust.
§ 16 ods. 3 vyhl.).

Celkovo tak bola priznaná navrhovateľke náhrada trov konania v sume 1.011,77 Eur za úkony právnych
služieb v rokoch 2007 až 2012 ( 154,25 Eur + 122,49 Eur + 262,60 Eur + 188,10 Eur + 129,39 Eur +

154,94 Eur ). Nebola priznaná suma 191,51 Eur ( žiadaných 1.203,28 Eur - priznaných 1.011,77 Eur ).
Dôvody sú vyššie.

Pokiaľ sa týka návrhu odporcu v 1/ rade, aby v prípade, že by bolo vyhovené návrhu navrhovateľke jej súd
náhradu nepriznal, lebo odporca v 1/ rade žiadnym spôsobom nezapríčinil takýto právny stav ani nedal
podnet k tomuto sporu, pretože konal v dobrej viere a poskytol úver v súlade s právnym poriadkom SR
v tomto smere súd jeho argumentáciu nemohol akceptovať. Dôvodom úspešnosti návrhu navrhovateľky
boli dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode, od ktorých sa
potom odvádza aj neplatnosť kúpnej zmluvy. Dôvody absolútnej neplatnosti pritom spôsobil odporca v 1/
rade, ktorý zmluvy vyhotovil. Neobstojí preto obrana odporcu v 1/ rade, že oni nedali žiadnym spôsobom
podnet na toto konanie ani to, že poskytli úver v súlade s platným právnym poriadkom SR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

9C/407/2007
- 23 -

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami
v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.