Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107204204
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8107204204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcov: 1) F. V., nar. X.XX.XXXX,
bytom N., K. XX, 2) K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. XX, 3) N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N.,
I. X, všetci právne zastúpení JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8,
proti žalovanému: Dopravný podnik mesta Prešov, a.s., Ľubotice, Bardejovská 7, právne zastúpený

JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom v Prešove, Hlavná 19, o náhradu mzdy z neplatne skončeného
pracovného pomeru, o odvolaní žalobcov v 1. - 3.rade a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 29C/36/2007-731 zo dňa 26. 02. 2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie č. k. 29C/36/2007-743.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.rade náhradu
mzdy vo výške 30 407,97 Eur, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v 2.rade náhradu

mzdy vo výške 6 478,28 Eur, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v 3.rade náhradu
mzdy vo výške 33 371,55 Eur.

Čo do zvyšku rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z r u š u j e a v
rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29C/36/2007 - 731 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.

rade náhradu mzdy vo výške 32 387,25 Eur s úrokom z omeškania, žalovanému v 2. rade 8 023,32
Eur s úrokom z omeškania a žalobcovi v 3. rade náhradu mzdy vo výške 35 311,93 Eur s úrokom z
omeškania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania a
zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že právoplatným rozsudkom 17C/95/2000 súd rozhodol o neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru žalobcov v 1. až 3. rade zo dňa 29.05.2000 s tým, že pracovný pomer

žalobcov naďalej trvá. Konanie o náhradu mzdy bolo vylúčené na samostatné konanie. Žalobcovia
žiadali náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2000 do skončenia pracovného pomeru, teda do 01.03.2007.
V čase doručenia výpovede žalobcovia v 1. až 3. rade pracovali ako vodiči hromadnej dopravy u
žalovaného. Listom zo 06.07.2000 vyzvali žalovaného, aby im prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy,
čo žalovaný odmietol. Súd prvého stupňa vyčíslil výšku náhrady mzdy vychádzajúc zo znaleckého
posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný. Zobral do úvahy príjem jednotlivých žalobcov za obdobie od

01.09.2000 do 01.03.2007 a jeho výšku odpočítal od mzdy, ktorú by mali žalobcovia keby pracovali u
žalovaného. Zohľadnil náhradu mzdy ktorá bola žalobcom zo strany žalovaného vyplatená. Náhradu
mzdy vyčíslil u žalobcu v 1. rade na 32 387,25 Eur, u žalobcu v 2. rade na 8 023,32 Eur a u žalobcu v 3.rade na 35 311,93 Eur. Nad priznané plnenie žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Odôvodnil výrok
o trovách konania, aj výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu.

Konajúci súd prvého stupňa uznesením z 26.02.2014 opravným uznesením opravil výrok vyhláseného
rozsudku tak, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu mzdy vo výške istiny 30
407,97 Eur, žalobcovi v 2. rade 6 478,28 Eur a žalobcovi v 3. rade 33 371,55 Eur. Opravil aj výrok v časti
priznaného úroku z omeškania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri vyhlásení rozsudku zistil, že došlo
k počítacej chybe týkajúcej sa úrokov z omeškania a inej nesprávnosti, pokiaľ ide o výpočet celkového

nároku žalobcov v 1. až 3. rade.

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd
zmenil rozsudok a žalobe žalobcov vyhovel v celom rozsahu. Žalobcovia podali odvolanie aj proti
opravnému uzneseniu.

Odvolanieodôvodnilitým,žerozsudokvovýroku,ktorýmbolaichžalobuvprevyšujúcejčastizamietnutá,
považujú za nezákonný a nesprávny. Súd prvého stupňa pochybil, ak znížil náhradu mzdy, tak ako
to požadovali žalobcovia. Uviedli, že je možné sa stotožniť so záverom súdu, že pri prípadnom
znížení alebo nepriznaní náhrady mzdy je potrebné vziať do úvahy, či sa zamestnanec po neplatnom
skončení pracovného pomeru zapojil do práce, prípadne z akých dôvodov tak neurobil. Je však potrebné

prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu. Názor súdu prvého stupňa, že žalobcom patrí náhrada mzdy
spočívajúca v rozdiele medzi mzdou, ktorú poberali v inom zamestnaní a mzdou, ktorú by dosahovali u
žalobcu, je nesprávny a nespravodlivý. Najviac pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, ktorý v novom zamestnaní
dosahoval vyšší príjem. Takéto posudzovanie náhrady mzdy je v rozpore so zmyslom a účelom náhrady
mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Je nespravodlivé, ak zamestnávateľ neplatne skončí

pracovný pomer a v prípade, že si zamestnanec nájde prácu, nemusí mu zaplatiť náhradu mzdy,
resp. musí zaplatiť len do výšky rozdielu jednotlivých zárobkov. Súd odpočítal rozdiely v jednotlivých
zárobkoch u žalobcov, pričom vôbec nebral do úvahy osudy žalobcov, ktorí sa ocitli bez práce s povesťou
zlodejov. V takomto prípade súd mal tieto konkrétne okolnosti vyhodnotiť spravodlivo a zákonne a v
súlade so satisfakčným charakterom náhrady mzdy priznať uplatnené nároky v celom rozsahu. Súd

pochybil najmä pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade. Je pravda, že tento žalobca zarábal v novom zamestnaní
viac, ako by dosahoval u žalovaného, avšak v novom zamestnaní odpracoval viac hodín mesačne. Túto
okolnosť prvostupňový súd vôbec neskúmal a nezohľadnil. Napriek možnosti dokazovania nevyčerpal
možnosti týkajúce sa dopátrania skutočne vykonanej práce nadčas u žalobcu v 2. rade. Skutočnosť, že
žalobca v 2. rade pracoval s mimoriadnym vypätím, hlavne nadčasy na úkor svojho pracovného voľna,

nemôže ísť na jeho úkor.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný. Rozhodnutie odôvodnil len
všeobecne tým, že sú dané odvolacie dôvody v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) a
f) O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. Uviedol, že bližšie dôvody

odvolania doplní v lehote 15 dní, napriek výzve tak neurobil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
opravné uznesenie je potrebné zrušiť a rozsudok súdu prvého stupňa je čiastočne vecne správny.

Vo vzťahu k opravnému uzneseniu je potrebné uviesť, že opravným uznesením možno opravovať len
chyby ktoré vznikli zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby podieľajúcej
sa na vyhlásení alebo vyhotovení rozsudku. Musí ísť o celkom zjavne spoznateľné pochybenia (napr.
z rozporu výroku a odôvodnenia). V danom prípade sa o takúto možnosť nejedná. Z odôvodnenia
opravného uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne vypočítal priznané nároky. Zo zápisnice,

ani z rozsudku nijakým spôsobom zjavne nevyplýva o akú chybu v počítaní sa má jednať. Pokiaľ súd
pri príprave rozhodnutia nesprávne vypočítal výšku nároku a takýto rozsudok vyhlásil, nie je možné túto
nesprávnosť odstraňovať opravným uznesením, ale len v odvolacom konaní. Preto opravné uznesenie
súdu prvého stupňa bolo zrušené postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) a j) OSP.

Rozsudok vo veci samej je čiastočne vecne správny. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a správne rozhodol o základe nároku a čiastočne o náhrade mzdy. V konaní bolo preukázané, že
pracovný pomer žalobcov sa skončil neplatne, pričom táto neplatnosť bola preukázaná v súdnom
konaní. Žalobcovia teda majú právo na náhradu mzdy. Súd prvého stupňa aj správne určil obdobie,za ktoré má byť náhrada mzdy vyplatená. Pri odôvodňovaní rozhodnutia súd však odôvodňoval výrok
rozsudku s poukazom na nesprávne opravné uznesenie a tým založil čiastočnú nepreskúmateľnosť
svojho rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva správnosť rozhodnutia len vo vzťahu k priznaným sumám

istiny vo výške 30 407,97 Eur pre žalobcu v 1. rade, 6 478,28 Eur pre žalobcu v 2. rade a 33 371,55 Eur
pre žalobcu v 3. rade. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a v
tejto časti bol rozsudok ako vecne správny potvrdený postupom podľa § 219 ods. 1 OSP.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti je rozsudok nepreskúmateľný vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého

stupňa neodôvodnil rozsudok v zmení, v akom ho vyhlásil, ale v znení po oprave vykonanej opravným
uznesením. V tejto časti bol rozsudok zrušený postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec bola
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spolu s meritórnym výrokom boli zrušené aj nadväzujúce
výroky o trovách konania o súdnom poplatkom.

Úlohou súdu prvého stupňa teda bude špecifikovať z akých konkrétnych čiastok pozostáva náhrada

mzdy priznaná jednotlivých žalobcom, určiť dobu splatnosti týchto nárokov a teda určiť odkedy je
žalovaný v omeškaní s platením týchto nárokov. Ďalej bude potrebné odôvodniť celkovú výšku nárokov
jednotlivých žalobcov.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza, že je v súlade so zákonom

rozhodnutie, ktorým súd pri priznaní náhrady mzdy nad dobu 6 mesiacov zohľadní skutočnosť, či
žalobcovia pracovali a akú mzdu v práci dosahovali, tak ako to urobil aj súd prvého stupňa. Takéto
rozhodnutie zodpovedá zákonu a je vecne správne. Dôvody uvádzané žalobcami (že žalobcovia sa ocitli
nezamestnaní v povesti zlodejov) nemôžu sami o sebe viesť k priznaniu náhrady mzdy bez zohľadnenia
reálne dosahovaného zárobku u iného zamestnávateľa. Pokiaľ došlo k ujme na povesti žalobcov, mali

žalobcovia občianskoprávne prostriedky ako sa odškodnenia za to domáhať.

Žalobca v 2. rade nepredložil súdu dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali, že vyšší príjem dosiahol
len vďaka zvýšenej aktivite. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že je povinnosťou účastníka
konania označiť, resp. predložiť dôkazy, ktoré svedčia o ním tvrdených skutočností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.