Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225336
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114225336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.
Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné
námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.11.2014 č. k. 14C/342/2014-7, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v ažalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 14C/342/2014-7 žalobu zamietol. Náhradu trov účastníkom
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom z 27.9.2012 domáhal
zaplatenia sumy 125,- eur ako náhrady škody a 595,61 eur ako nemajetkovej ujmy v dôsledku

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý
nerozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote 15 dní. Nesústredenou
činnosťou súdu došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní a žalobcovi vznikla majetková
škoda a nemajetková ujma. Majetková škoda pozostáva z náhrady nákladov súvisiacich s pracovnými
výkonmi zamestnancov informačného systému. Sú to reálne náklady za správu pohľadávky.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným

zadosťučinením a žalobca si žiada nemajetkovú ujmu, pretože nezákonný zásah vyvolal ohrozenie
ďalších podnikateľských postupov žalobcu. Spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí a u členov
riadiacich orgánov vyvolal pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v práva a
rovnosť spoločnosti. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom na nálezy ústavného súdu, ktoré sa
týkajúodškodneniazprieťahuvsúdnomkonaní,pričomústavnýsúdstanovilakúsipriemernúsatisfakciu
a to 55,- eur za každý mesiac omeškania s nečinnosťou súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca nedoložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
existenciu vzniku skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného, ani nie je splnená základná
podmienka vyplývajúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Samotné žaloby boli podané predčasne, t. j. pred uplynutím 16-mesačnej lehoty na
prejednanie nároku žalobcu na náhradu škody pred správnym orgánom. Naviac, podľa rozhodnutia
Ústavného súdu vo veci sp. zn. I.OS16/2002, nie kde každé porušenie práva na prerokovanie vecí

bez zbytočného prieťahu sa dá konštatovať v prípade nedodržania zákonnej lehoty. Ďalej sa poukazuje
na nedostatok právomoci všeobecných súdov preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
iného súdu, pričom takéto prieťahy nie sú zatiaľ konštatované súdnym rozhodnutím Ústavného súdu.Nevydanie poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote neplatí pre prípady, keď nie sú dôvody na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi. Dikcia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 235/1995 Z.z. rieši 15-
dňovú lehotu len v prípadoch, že sa návrhu na udelenie poverenia vyhovie, a nie v prípadoch, ak sa

návrhu na udelenie poverenia nevyhovie.

Žalovaná poukázala na určitý aspekt dobrých mravov, pričom žalobca je negatívne vnímaný verejnosťou
či organizáciami pre ochranu spotrebiteľov, a to často pre využívanie neprijateľných zmluvných
podmienok vo vzťahu k spotrebiteľom a zneužitia ich finančného stavu a nízkeho právneho povedomia.

Sú to často praktiky žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne uznávanými
spotrebiteľskýmiprávami.Pretoanižalobcanemôžepoukazovaťnarozporsdobrýmimravmivsúvislosti
s postupom súdu.

Okresný súd v tejto veci konštatoval, že základom sporu je exekučné konanie vedené na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/346/2010 proti povinnému Z. G.. Okresný súd uznesením zo

7.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Ďalším
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.3.2011 č. k. 3Er/346/2010-24 bola exekúcia
zastavená. Rozhodnutie je právoplatné dňom 18.3.2011.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to: a) nezákonným
rozhodnutím, a b) nesprávnym úradným postupom. § 9 ods. 1 zákona definuje zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom nesprávnym úradným postupom sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa
§ 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojený nárok na náhradu škody alebo jeho časti do
6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nárokov alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, pričom podľa ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Okresný súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd skúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo jej návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Spor týka

tvrdeného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v tom, že exekučný súd nerozhodol v 15-
dňovej lehote o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia. Podľa okresného súdu, Exekučný
poriadok v § 44 ods. 2 stanovuje 15-dňovú lehotu len pre prípady vydania poverenia exekútorovi,
a to len v prípade, že sa nezistí rozpor so zákonom pri exekučnom titule. Je logické, že tá istá
lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti udelenia poverenia. Keďže je zvýraznená zodpovednosť

exekučného súdu za vydanie poverenia, potom 15-dňová lehota na vydanie poverenia je extrémne
krátka, aby exekučný súd zodpovedne preskúmaval predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia. Nie je možné konštatovať porušenie práva a prerokovanie bez
zbytočného odkladu len po skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval a nevydal rozhodnutie
v zákonnej lehote. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená porušenie základného práva

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O tom je aj rozhodnutie sp. zn. IV.ÚS 471/2012 zo
dňa 7.5.2013 či sp. zn. I.ÚS 86/2002. Ďalej sa poukazuje na to, že v konaní bol pred exekučným
súdom doložený enormný počet rozhodcovských rozsudkov a žiadostí o vydanie poverenia, takže pri
zavalení týmito podaniami je obtiažne konať tak, aby nevznikli prieťahy. Naviac, aj žalobca porušuje
zákonapoškodzujeprávaspotrebiteľovneprimeranýmiúrokovýmisadzbami,neprimeranýmisankciami,

či nanútením rozhodcovskej doložky a podobne. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS
606/2012 niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie bez
zbytočného prieťahu. Naviac, zo zákona nevyplýva, že súd vždy musí vyhovieť návrhu žalobcu, ak je
podaný návrh na posúdenie nesprávneho úradného postupu. Ak došlo k zamietnutiu žiadosti o udeleniepoverenia pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, tak ničotnosť rozhodcovského rozsudku neznamená
pre žalobcu nemožnosť uplatniť si právo opätovne na súde.

Čo sa týka náhrady škody a nemajetkovej ujmy, tak súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že
neboli doložené relevantné dôkazy na preukázanie výšky škody či nemajetkovej ujmy, pričom žalovaný
má uniesť dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti
sú v konaní bezvýznamné, keďže sa jedná o právnickú osobu. Takisto žalobca nepreukázal zánik svojich
podnikateľských aktivít. Poukazuje na rozpory s dobrými mravmi v konaní žalobcu, keď si uplatňuje

nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, pričom konanie žalobcu je negatívne vnímané
pre časté porušenia práv spotrebiteľov, čo vyplýva aj zo správy Európskej komisie. Žaloba bola podaná
predčasne, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná na ministerstvo 23.4.2012 a samotná
žaloba bola podaná pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na vybavenie návrhu, (pričom žaloba napadla na
súd 27.9.2012). Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd nárok žalobcu ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd

interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým dôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie

trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľné.

Súdom neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má

aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej sa poukazuje na to, že štrasburský súd opätovne
uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napríklad nález ekonomickej trestnej činnosti, rozsah
nevybavenej súdnej agendy a podobne. Súdy majú zorganizovať svoj právny poriadok takým spôsobom,

ako vyhovel požiadavkám v čl. 6 ods. 1 práva na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ tiež poukazuje na to, že bol doložený znalecký posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej
univerzity v Bratislave, pričom týmto znaleckým posudkom sa súd nezaoberal. Nevykonal tak dostatočné
dokazovanie oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku.

Odvolateľ trvá na tom, že v konaní bol doručený návrh na prerušenie konania vzhľadom na položenie
prejudiciálnej otázky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Navrhuje preto zrušiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., kde súd skúma žiadosť udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti udelenia poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd z
úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosť o udelenie poverenia, čo
limituje15-dňovúlehotunaudeleniepoverenianavykonanieexekúciepribezchybnomnávrhu.15-dňová
lehota platí len v prípadoch, keď sa návrhu vyhovie a súdny exekútor je poverený vykonaním exekúcie.Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie
poverenia. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípad, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie so zákonom. Potom nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o

nevyhovení návrhu súdnemu exekútorovi na udelenie poverenia nie je porušením zákonného práva
oprávneného. Exekučným poriadkom nie je stanovená lehota na prípady neudelenia poverenia na
vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade má platiť 15-dňová lehota na
vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemohlo dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia urobením úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie
je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. § 9 ods. 4
zákona č. 514 udelil právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tomu, komu
bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže takáto podmienka nároku na náhradu škody v tomto
prípade nie je osvedčená žalobcom, nedá sa konštatovať nesprávny úradný postup. Potom rozhodnutie

okresného súdu je správne, pokiaľ žalobu zamietol.

Štátmázodpovednosťzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomlenvprípade,keďsatakýto
nesprávny úradný postup preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia
o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nie je možnosť sa žalobou domáhať náhrady škody, aby

nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Keď neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval prieťahy v súdnom konaní a
nerozhodol o tom ani predseda okresného súdu, potom žalobca neosvedčil splnenie podmienky
na preukázanie zodpovednosti za nesprávny úradný postup u exekučného súdu - Okresného súdu

Vranov nad Topľou. Ak kompetentný orgán nezistí nesprávny úradný postup, potom nemožno vyvodiť
zodpovednosť za nesprávny úradný postup aj vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, kde škoda predstavuje náklady na evidovanie
pohľadávky žalobcu. Okresný súd uviedol, že nestačí samotné tvrdenie žalobcu, že mu vznikli náklady,

ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov vynaložených nákladov. Jedná sa o administratívne náklady,
ktoré by mal žalobca tak či tak so správou svojej pohľadávky a nemôže to uplatniť ako náhradu škody
pre porušenie povinnosti v exekučnom konaní. Keď žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, pri ktorej sa
nepreukáže, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych
očakávaní, boli ohrozené jeho podnikateľské aktivity, či strata dôvery vo vedenie spoločnosti v súdnictve,

tak potom ide len o hypotetický nárok žalobcu bez poukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.
Preto ani odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či priznanie nemajetkovej ujmy na
základe aplikácie nálezu ústavného súdu o priznaní finančného zadosťučinenia za prieťahy v súdnom
konaní a naviac, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú. Ak exekučný súd konštatoval neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku, potom žalobca ako oprávnený nemá titul na vedenie

exekúcie proti povinnému.

Navrhovateľ v konaní poukazuje na to, že nebol využitý ako dôkaz Znalecký posudok č. 1/2004, pričom
odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že jedná sa len o jeden z ďalších z dôkazov predkladaných
žalobcom, pričom súdom nebolo nariadené dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku na výšku

škody u žalobcu. Znalecký posudok je aj tak bez významu vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si
zapríčinil neúspech v exekučnom konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu, a to
rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Keďže nedošlo k
uzavretiu platnej rozhodcovskej doložky, vo veci rozhodol neprávomocný orgán - rozhodca bez platnej
rozhodcovskej zmluvy.

Uplatnená náhrada škody vyjadruje len paušálne náhrady, aj keď položené tvrdeným znaleckým
posudkom, pritom sa vykazujú náklady akejkoľvek administratívnej činnosti nepriamo ku konkrétnemu
nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady
správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho určenia, pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými

prípadmi porušenia povinnosti exekučného súdu má predstavovať konkrétnu náhradu nemajetkovej
ujmy a náhrady škody u žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom, tak zatiaľ neosvedčil ani vznik konkrétnej škody.Akžalobcapoukazujenaretroaktivitypripoužití§9ods.2zákonač.514,takideonepriamuretroaktivitu,
pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup a ods. 2 účinný od 1.1.2013 len bližšie definuje
posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy,

prípadne disciplinárne konanie, ktoré konštatoval Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie
týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v konaní vo veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné
konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý by bol základnou podmienkou na uplatnenie nároku na
náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514 len bližšie rieši otázku
posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále

uvedené v ods. 1 § 9 zákona, aj pred 1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná.
Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Neúspešný

žalobca nemá právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalovaná si náhradu
trov konania nežiadala, preto žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov

odvolacieho konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie súdneho konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom
spise sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania. Preto o neexistujúcom návrhu žalobcu

nemohol rozhodovať ani okresný súd. Nedošlo k porušeniu práva žalobcu v tom, že okresný súd
neprerušil konanie do doby rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.