Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412219052
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4412219052.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa: Prima

banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Bratislava, Mlioekarenská 10, IČO: 36 857 033, P.O.BOX 70 proti odporkyni:
R. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové R., S. H. S. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníčkou: Mgr. Dáša Šuminová, zamestnankyňa tunajšieho súdu o zaplatenie 85,29 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 85,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 85,29 eur od 11.02.2011 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania na účet právneho

zástupcu navrhovateľa sumu 74,65 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50
eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia 85,29 eur s príslušenstvom. Návrh
skutkovo odôvodnil tým, že s odporkyňou mal uzatvoriť zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, ktorej súčasťou mali byť Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj VOP). V
zmysle zmluvy za poskytovanie produktov služieb mala byť banka oprávnená účtovať poplatky podľa
sadzobníkov poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtovala na ťarchu účtu zriadeného

na základe zmluvy. Vzhľadom na to, že odporkyňa nemala doplatiť zostatok na svojom účte o
čiastku nepovoleného debetného zostatku, navrhovateľ mal odstúpiť od zmluvy z dôvodu podstatného
porušenia zmluvných podmienok a mal vyzvať odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy 85,29 eur spolu s
úrokom z omeškania podľa sadzobníka poplatkov vo výške 20% ročne z dlžnej istiny.

Po rozsiahlych šetreniach sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, ktorá sa zdržiava na neznámom
mieste a preto jej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. bola ustanovená opatrovníčka.

Na pojednávanie konané dňa 31.03.2015 sa účastníci konania, právny zástupca navrhovateľa a
opatrovníčka odporkyne nedostavili, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadali a preto súd
pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, výpisu z účtu, upomienky, výpisu z obchodného registra,
sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok a ďalších a zistil tento skutkový a právny

stav:

Dňa 25.03.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej bol zriadený odporkyni rastový osobný účet a odporkyňa zároveň
požiadalaouzatvoreniezmluvyovydaníapoužívanímedzinárodnejplatobnejkartyMaestro.Odporkyňa
nepožiadalaouzatvoreniezmluvyoposkytovaníslužbyPovolenéprečerpanienaosobnomúčte.Zmluva

bola uzatvorená na dobu neurčitú a za poskytovanie produktov - služieb je navrhovateľ oprávnený
účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov, keď všetky takéto poplatky boli účtované na ťarchu účtu
zriadenéhonazákladecitovanejzmluvy.Právaapovinnosti,ktorénebolivýslovnýmspôsobomupravené
v zmluve sa riadili všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Zmluvné strany si ďalej dohodli, že sú
oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej
lehoty pre príslušný produkt/službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený

na základe zmluvy (článok I. body 1, 2,4 a článok V. bod 1, článok VI., bod 4, článok VII. bod 3, článok
V. bod 2 citovanej zmluvy).

Listom zo dňa 02.02.2011 navrhovateľ oznámil odporkyni, že odo dňa 31.10.2009 je evidovaný na jej
účte debetný zostatok, ktorého aktuálna výška bola 64,97 eur a preto navrhovateľ odstúpil od príslušnej
zmluvy o uvedenom účte v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Odporkyňa bola zároveň

vyzvaná na úhradu debetného zostatku v lehote 3 dní s upozornením, že v opačnom prípade bude vec
riešená súdnou cestou.

Navrhovateľ je od 01.01.1993 zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina aktuálne od
01.01.2012podobchodnýmmenomPrimabankaSlovensko,a.s.,sIČOm:31575951.Jehopredmetom
činnosti je aj prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie

(výpis navrhovateľa z obchodného registra). Podľa sadzobníka poplatkov navrhovateľa platného od
01.10.2008 predstavovala sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20%.

Navrhovateľ v konaní predložil výpis č. 2 z účtu odporkyne za obdobie od 01.02.2011 do 10.02.2011,
podľa ktorého predstavoval nedoplatok k 10.02.2011 na účte 85,29 eur, z čoho istina debetného zostatku
tvorila 64,97 eur a úroky 0,32 eur.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej OBZ), touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy účte a zmluvy o vkladovom účte.

Podľa § 708 ods. 1 OBZ., zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 OBZ., na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení od 01.01.2008: „Dodávateľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.."Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení od 01.01.2008: „Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti."

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.04.2004: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, a tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ďalej len "neprijateľná

podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008: „Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné."

Podľa článku VIII. časť B bod 6 všeobecných obchodných podmienok ak banka zasiela písomnosť
poštou na adresu uvedenú klientom v zmluve uzatvorenej s bankou, alebo na adresu, ktorú klient
písomne oznámil banke na účely doručovania písomností, považuje sa písomnosť za doručenú na druhý

pracovný deň, odo dňa odoslania.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť.

Odstúpenie od uzavretej zmluvy je dovolené, čím zanikajú všetky práva a povinnosti strán z predmetnej

zmluvy, s výnimkou nároku na úrok z omeškania, ktorého kritéria priznania sa spravujú obsahom §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a obsahovo § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do
31.12.2008 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení od 1.1.2009. Medzi najzávažnejšie a
najčastejšie prípady porušenia záväzku patrí omeškanie dlžníka, ktorý svoj záväzok nesplní buď vôbec
alebo ho nesplní riadne a včas. Z ustanovenia § 517 OZ vyplývajú priame právne dôsledky spojené s

omeškaním dlžníka, ktoré je spojené so zmenou záväzkov, najmä pokiaľ ide o práva a povinnosti dlžníka
a veriteľa. Veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak dlžník ani v dodatočnej primeranej lehote svoju
povinnosť nesplní. Zmluva o osobnom účte ( aj s nepovoleným prečerpaním tohto účtu ) má
charakter peňažného záväzkového vzťahu. V dôsledku uvedeného môže veriteľ od dlžníka vyžadovať
zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom

a veriteľom. Je to záväzok vedľajší, ktorý môže vzniknúť, len ak medzi veriteľom a dlžníkom existuje
iný peňažný záväzok ako záväzok hlavný. Povinnosť platiť úroky z omeškania je jedným z právnych
následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť
veriteľoviokremvlastnéhoplnenia,tedaistiny,ajstanovenépercentoztejčastipeňažnéhodlhu,sktorým
je v omeškaní.

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie
nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na

všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má
osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol spočíva v tom,
že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie (napr. zmluva), dodatočne odpadol. Rozdiel
medzi skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia z plnenia bez právneho dôvodu (pozri vyššie)
a právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, spočíva v tom, že zatiaľ čo pri plnení bez právneho

dôvodu ide o situáciu, kedy neexistuje právny dôvod plnenia od samotného počiatku, v druhej skutkovej
podstateideosituáciu,kedyjevdobeplneniaprávnydôvoddaný,aletentonásledne,vdôsledkuprávnejskutočnosti,stratísvojeprávneúčinky.Skutkovápodstatabezdôvodnéhoobohateniazískanéhoplnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, má dosah na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existuje
právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky

(odpadol). Tak je tomu napr. v prípadoch platného odstúpenia od zmluvy (§ 48 OZ), zániku záväzku
u tzv. fixných zmlúv (§ 518 OZ), dohody strán (§ 572 ods. 2 OZ), či v prípade splnenia rozväzovacej
podmienky (§ 36 ods. 2 druhá veta OZ). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie
stáva bezdôvodným obohatením.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti. Vo veci ide o spotrebiteľský

vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že medzi sebou uzavreli zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a nasledujúce Obchodného
zákonníka. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný
absolútny obchod. Pred touto úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov,
v zmysle § 52 nasledujúce OZ. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvej súkromnoprávna zmluva, ktorá sa
vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym

zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných
zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy,
ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci je veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a
dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal vrámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za tejto situácie a pri zistení, že
odporkyňa si prestala plniť svoje povinnosti vyplúcajúce jej zo zmluvy zo spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe čoho navrhovateľ bol nútený odstúpiť od zmluvy. Ku dňu
10.02.2011, tak ako je uvedené vyššie, predstavuje pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni 85,29 eur
v súlade s výpisom z účtu predloženého navrhovateľom. V tejto časti súd voči uplatnenému nároku

výhrady nemá. Iná je však situácia v prípade uplatneného sankčného úroku, resp. úroku z omeškania
vo výške 20% ročne zo sumy 85,29 eur od 11.02.2011 do zaplatenia. Pri posudzovaní tejto časti nároku
sa súd musel vysporiadať s otázkou, či navrhovateľ jednak v súlade so zákonom a jednak či účinne
odstúpil od zmluvy, ktorá bola uzatvorená účastníkmi dňa 25.03.2009. Zo samotnej zmluvy a z jej článku
V. bod 2 nepochybne vyplýva, že účastníci si dohodli možnosť obojstranného písomného odstúpenia

od zmluvy. Pri zistení, že odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy riadne neplnil, súd
nemá výhrady voči postupu navrhovateľa na odstúpenie od citovanej zmluvy. Doručovanie písomností
je upravené v článku VIII. časť B bod 6 všeobecných obchodných podmienok a jeho znenie je citované
v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Voči tejto formulácii VOP súd výhrady nemá a nepovažuje ju ani
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože je logické a primerané, aby sa doručovanie realizovalo

klientovi, teda odporcovi na adresu bydliska, ktorá je navrhovateľovi známa z citovanej zmluvy, alebo
ktorá mu bola oznámená klientom iným spôsobom. V zmysle tejto podmienky sa písomnosť považuje
za doručenú na druhý pracovný deň odo dňa jej odoslania. V súdenej veci bolo vyhotovené písomné
odstúpenie od zmluvy dňa 02.02.2011 a jej následným odoslaním nastala fikcia doručenia podľa
označeného článku všeobecných obchodných podmienok. Za tohto stavu sa bolo nutné vysporiadať s

otázkou, či je možné navrhovateľovi priznať sankčný úrok, resp. úrok z omeškania za situácie, ak došlo
k účinnému odstúpeniu od citovanej zmluvy. Vedľajšími záväzkami, ktoré odstúpením zmluvy zanikajú,
sú také záväzky, ktoré slúžia na zabezpečenie splnenia hlavného záväzku. Treba rozlišovať medzi
situáciou, keď nárok na zaplatenie vedľajšieho záväzku vznikne pred alebo po odstúpení od zmluvy.
Ak nárok na zaplatenie vznikne až po odstúpení od zmluvy, žiadna zo zmluvných strán sa nemôže

domáhať zaplatenia, pretože dohoda o vzniku vedľajšieho nároku bola spolu s hlavným záväzkom
od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ. Treba rozlišovať medzi
situáciou, keď nárok na zaplatenie vzniknutého vedľajšieho záväzku vznikol po alebo pred odstúpením
od zmluvy. Ak nárok na zaplatenie vznikne až po odstúpení od zmluvy, situácia je jasná, t. j. žiadna
zo zmluvných strán sa nemôže domáhať zaplatenia, pretože dohoda o vzniku vedľajšieho nároku bola

spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, ak by súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi sankčný úrok, resp.
úrok z omeškania vo výške 20,00 % ročne, išlo by o nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a
ktorý nemá žiaden právny základ. Vzhľadom k platnému odstúpeniu od zmluvy je zrejmé, že vzájomné
práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy zanikajú obom zmluvným stranám. To znamená,

že navrhovateľ má právny nárok na zaplatenie dlžnej istiny, ktorú odporkyňa vyčerpala z osobného účtu
formou prečerpania, ako aj úroku z omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení od 1.1.2009), ktorý vznikol v dôsledku porušenia zmluvnýchpodmienok zo strany odporkyne. Priznanie požadovaného ročného úroku z omeškania (20,00 % od
11.02.2011 do zaplatenia) by v danom prípade bolo v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
preto bol návrh v tejto časti zamietnutý. Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch

ustanovená v nariadení vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorá v čase, keď sa odporkyňa dostala do omeškania,
t.j. ku dňu 11.02.2011, teda dňa, ktorý nasleduje po dni odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu, bola
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej Centrálnej Banky platná k
prvému dňu. Kogentne ustanovená je iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie
je prípustné. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi vznikol zákonný nárok na zaplatenie istiny spolu s

9,00 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože navrhovateľ mal neúspech len v
pomerne nepatrnej časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9,00% ročne, vznikli trovy, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eur
za 2 úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci, podanie návrhu po 16,60 eur a 2 x 7,63 eur
režijný paušál. Hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje 16,60 eur podľa § 10 ods. 1, vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení od
01.06.2010 (ďalej len citovanej vyhlášky). Odmenu bolo potrebné navýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods.
3 citovanej vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a

O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.